Hlávková kapusta Kamenná hlava: Ideálna odroda na kvasenie

Kapusta hlávková biela neskorá Kamenná hlava (Brassica oleracea var. capitata) je tradičná odroda, ktorá sa osvedčila svojou odolnosťou a univerzálnosťou. Je určená na priamu spotrebu, kvasenie a zimné uskladnenie. Vytvára veľké, sférické hlávky, ktoré sú ideálne na dlhodobé skladovanie aj spracovanie. Patrí medzi hlúboviny a je to dvojročná rastlina.

V prvom roku vytvorí mohutný kolovitý koreň, do šírky rastúci koreňový systém a nerozkonárenú dužinatú stonku, ktorý sa nazýva hlúb. Čiastočne dužinaté listy sú uložené husto na seba a tvoria pevnú hlávku. Listy môžu byť biele alebo červené, pričom nároky na pestovanie majú rovnaké. V druhom roku vyrastá kvetná stonka s drobnými žltými kvetmi.

Čo je kapusta hlávková biela neskorá Kamenná hlava a aké má hlavné vlastnosti? Kamenná hlava je neskorá odroda kapusty s mimoriadne pevnými a hustými hlávkami, ktoré výborne držia tvar. Vyznačuje sa výbornou skladovateľnosťou počas zimy pri vhodných podmienkach. Hlávky bývajú kompaktné, ťažké a odolné voči praskaniu. Odroda je obľúbená na kvasenie aj čerstvé spracovanie v kuchyni. Vďaka pevnej štruktúre listov poskytuje kvalitnú surovinu na kapustu alebo šaláty. Je vhodná do tradičných aj moderných záhrad a dobre znáša dlhšie vegetačné obdobie. Rast je spoľahlivý aj v chladnejších oblastiach, ak má rastlina dostatok vlahy a živín.

Pestovanie kapusty Kamenná hlava

Kapustu vysievame v apríli do hĺbky 1-1,5 cm. Po vzídení a spevnení rastlín ich presádzame na záhon v máji až júni. Optimálny rozostup medzi rastlinami je 50-60 cm x 60 cm. Kapusta Kamenná hlava vyžaduje výživnú pôdu a pravidelnú zálievku.

Výsev a výsadba

Kedy siať a kedy vysádzať Kamennú hlavu pre najlepší výsledok? Na priesady sejte od februára do apríla, podľa podmienok a regiónu. Presádzajte po otužení, keď pominú silné mrazy a pôda je zohriata. Neskorá kapusta potrebuje dlhšiu vegetáciu, preto neodkladajte termín výsadby. Ideálne stanovište je slnečné a vzdušné s úrodnou, priepustnou pôdou. Teplota pre klíčenie je 15-20 °C, mladé rastliny však krátkodobo zvládnu chlad. Po presadení doprajte výdatnú závlahu na uľahčenie zakorenenia. Skorší výsev aj výsadba podporia vyššiu hmotnosť hláv a lepšie vyfarbenie listov.

S predpestovaním semien možno začať vo februári či marci v skleníku. Sejbu spravte do sadbovačov do hĺbky 0,5 cm. Osivo klíči asi 1 týždeň pri teplote cca 20 °C. Sadenice sa sadia na vonkajšie slnečné stanovisko približne v polovici mája do sponu aspoň 50 x 50 cm (a viac). Rastliny pomerne dobre znášajú nízke teploty, ale i napriek tomu je lepšie presadené sadenice prekryť netkanou textíliou, ktorá zaistí stabilné teplotné podmienky a zároveň ochráni pred prípadnými škodcami.

Spon, zálievka a starostlivosť

Aký spon, zálievka a starostlivosť sú vhodné pre Kamennú hlavu? Dodržte spon približne 50 × 60 cm, pri silných pôdach a väčších hlávkach aj širší. Sadenice vložte o niečo hlbšie než rástli v multipláte, aby získali stabilitu. Pôdu udržujte rovnomerne vlhkú, najmä počas viazania hláv. Zalievajte ku koreňom, nie na listy, aby ste znížili riziko chorôb. Priebežné plytké okopávanie a mulčovanie zlepšia štruktúru pôdy a zadržia vlahu. Odstraňujte buriny, ktoré odoberajú vodu a živiny. Veterné miesta vyžadujú pevné zakorenenie a občasné prihrnutie pôdy k báze rastlín.

Pôda a hnojenie

Kapusta potrebuje priepustnú pôdu, dobre zásobenú živinami, s pH 6,5-7. Pôda by mala byť dobre pohnojená hnojom z chlieva, mala by mať dostatok dusíka (ale nie príliš - väčšinu dusíku dodá samotný hnoj). Na hnojenie dusíkom sa dá využiť dusíkaté vápno či liadok vápenatý, príp. NPK hnojivo. Kapusta má veľké nároky na vlahu, a to nielen v podobe zálievky, ale taktiež v podobe vlhkosti vzduchu. Vhodné sú teda polohy s nižšou teplotou a vyšším množstvom zrážok. Keďže je to plodina prvej trate, pestuje sa na záhone priamo vyhnojenom maštaľným hnojom. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, s mierne zásaditou reakciou, s dostatočným obsahom vápnika a dobrou vzlínavosťou vody. V ľahších a suchých pôdach kapusta rastie pomaly, hlávky sú malé a mäkké.

Aká pôda a hnojenie podporia pevné hlávky bez praskania? Najlepšia je hlinitopiesčitá, humózna pôda s pH približne 6,5-7,2. Pred výsadbou zapracujte vyzretý kompost a menšiu dávku vyváženého hnojiva. Po zakorenení uprednostnite draslík a vápnik pre pevnosť pletív a lepšiu skladovateľnosť. S dusíkom narábajte opatrne, jeho prebytok zvyšuje riziko praskania. Listové doplnenie mikroprvkov (B, Mo) podporí viazanie hláv. Posledné prihnojovanie ukončite 3-4 týždne pred zberom. Vyvážená výživa spolu s rovnomernou zálievkou prináša ťažké a kompaktné hlavy.

Zber a skladovanie

Zber prebieha od septembra do októbra, pričom hlávky sú vhodné na dlhodobé skladovanie, kvasenie alebo priamu spotrebu.

Kedy zberať a ako skladovať Kamennú hlavu, najmä na kvasenie? Zberajte, keď sú hlavy pevné, ťažké a plne vyvinuté, no ešte nepraskajú. Režte so skráteným pníkom a ponechajte niekoľko krycích listov. Na uskladnenie vyberajte len zdravé hlavy bez poškodenia a chorôb. Skladujte pri 0-2 °C a vysokej vlhkosti v dobre vetranom priestore. Kamenná hlava je výborná na kvasenie vďaka hustej štruktúre a chuti. Spracujte čo najskôr po zbere, kým je kapusta šťavnatá. Priebežná kontrola zásob predĺži skladovateľnosť a kvalitu počas zimy.

Kapusta sa zberá za 3-5 mesiacov od výsevu (v závislosti od pestovateľských podmienok a odrody). Doba zberu sa spozná podľa pevnej a dobre rozvinutej hlávky, ktorá sa odrezáva tesne pri zemi. Tento rez dá priestor rastu nových menších hlávok.

Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu, pretože hlávky kapusty sa pod vplyvom nadbytku vody zle skladujú, predčasne hnijú alebo praskajú. Hlávky zberajte za suchého a chladného počasia, a to odrezaním hlúbu tesne nad povrchom pôdy. Mali by byť suché a dostatočne vyzreté. Ideálny termín zberu sa začína od konca septembra. Pozberajte ich skôr, ako začne mrznúť. Na dlhodobejšie uskladnenie sú najvhodnejšie hlávky s hmotnosťou 2 až 2,5 kg. Majú mať tri obalové listy, ktoré ich budú dostatočne chrániť počas celého obdobia skladovania či manipulácii s nimi. Ostatné listy sú prebytočné, preto ich treba odstrániť.

Pozberané hlávky pred skladovaním rozložte tak, aby sa vlhkosť vytvorená ich dýchaním rýchlejšie odparila. Povrchové listy obschnú a na reznej rane hlúbu sa vytvorí ochranná vrstvička, ktorá sa zasuší a zabráni hnilobným procesom a usychaniu. Až po dostatočnom obschnutí môžete hlávky v skladovacích priestoroch uložiť na seba. Na uskladnenie sú vhodné pravidelne vetrané miestnosti. Teplota by sa mala pohybovať okolo 0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť v rozmedzí od 93 až 98 %. Kapustu pravidelne kontrolujte a prekladajte. Pri skladovaní sa môžu vyskytnúť hubové choroby. Vyhnúť sa im môžete preventívne, a to zberom zdravých, nepopraskaných, nepoškodených, nenamrznutých hlávok.

Ochrana proti škodcom a chorobám

Stanovište by malo byť vzdušné a otvorené, kde kapusta tak netrpí chorobami a menej ju napádajú škodce.

K najznámejším škodcom kapusty patrí mlynárik kapustový. Typicky žltozelené húsenice s čiernymi škvrnami obhrýzajú listy od okrajov a ponechávajú len hlavnú nervatúru listu. Okrem toho výlučkami znečisťujú hlávku kapusty. Chemická ochrana sa odporúča na začiatku liahnutia húseníc druhej generácie, čo je približne v auguste. V menšom poraste stačí vajíčka, ktoré samičky kladú na spodnú stranu listov, rozmliaždiť prstom. Podobne škodí aj mlynárik repový.

Ďalším nepríjemným škodcom je kvetárka kapustová. Je to sivohnedá mucha, ktoré larvy ohlodávajú korene hlúbovín. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, neskôr žltnú, vädnú a odumierajú.

Veľké škody v kapuste môžu napáchať skočky. Sú to asi 2-3 mm zväčša čierne chrobáky s veľmi silnými zadnými nohami, preto výborne skáču. Najviac škodia na vzchádzajúcich rastlinách vyhrýzaním malých dierok do listov.

Využitie kapusty

Kapusta sa dá jesť surová, najčastejšie vo forme miešaných šalátov, môže sa dusiť i zapekať. Výborné sú z nej polievky, najčastejšie sa konzumuje dusená ako príloha k pečenému mäsu. V minulosti kapusta patrila k základným potravinám, ktoré boli na stole takmer každý deň. Dá sa konzumovať nielen čerstvá, ale aj kvasená.

Prehľad odrôd kapusty

Okrem Kamennej hlavy existuje množstvo ďalších odrôd kapusty, ktoré sa líšia dobou zberu, veľkosťou hlávok a vhodnosťou na rôzne účely. Tu je niekoľko príkladov:

Vyberte si odrodu, ktorá najlepšie vyhovuje vašim potrebám a podmienkam pestovania.

tags: #hlávková #kapusta #na #kvasenie #odrody

Populárne príspevky:

• Recept na tvarohové guľky
• Recept na francúzsku hovädziu polievku
• Sladké recenzie na Dobrú Pekáreň Paríž
• Jablkovo-broskyňové smoothie pre zdravie
• Hrnčekový ríbezľový koláč