Predajná oblasť Orkucany: História a súčasnosť

Súčasná miestna časť Orkucany bola až do konca roka 1985 samostatnou obcou. Podľa par. 1 ods. l Zákona č. 369/90 Zb. sa tu realizuje priamy prenájom a predaj majetku. Prvý raz sa o nej hovorí v listine z roku 1248 v súvislosti so zánikom desiatkov.

Tie sa v kráľovských obciach stredného Šariša dovtedy každoročne vyberali zo všetkej úrody a prírastku na poli a v chlieve z ¾ pre jágerského biskupa, ktorý bol jej prvým známym vlastníkom, a z ¼ pre miestneho farára. V nich dal jágerský biskup dávno predtým vystavať stodoly na uskladnenie a zvod svojich ¾ z vybratej desatiny. Z toho vyplýva, že tieto stredošarišské dediny vrátane Orkucian, existovali minimálne niekoľko desaťročí pred polovicou 13. storočia.

Historický vývoj Orkucian

Vďaka spomínanej listine prešli v roku 1248 Orkucany do vlastníctva uhorských kráľov, v ktorom zotrvali aj v 14. storočí. V prvej polovici 15. storočia už patrili šľachticom z Úpora a Plavča. V roku 1546 ich šľachtici Lobockovci so súhlasom panovníka Ferdinanda I. predali mestu Sabinov za 1614 florénov.

Sabinov mal pre Orkucany po hospodárskej stránke určujúci význam. Bol trhovým a jarmočným mestom, kde mohli obyvatelia okolitých dedín predávať svoje výrobky a nakupovať tovar. Nevýhodou boli spory Sabinova s okolitou šľachtou, ktorá si násilím prisvojovala poddaných a želiarov mesta. Napriek tomu, bolo výhodnejšie byť mestským ako šľachtickým poddaným, pretože mestské právo chránilo pred mnohými šľachtickými svojvoľami.

Aj v novoveku boli poddanskou dedinou, ktorej obyvatelia sa výlučne zaoberali poľnohospodárstvom. Pestovali tradičné plodiny a chovali domáci dobytok. Hlavne reformácia tu vyorala hlbokú brázdu, ktorá prakticky pretrváva aj v súčasnosti. Najdôležitejšou kapitolou tohto úseku dejín Orkucian, je však obdobie reformácie a protireformácie.

Evanjelický kazateľ tam pôsobil od začiatku 90 rokov 16. storočia. Evanjelická fília Orkucany patrila najprv pod farnosť Jakubovany, na prelome 16. a 17. storočia sa dedina stal sídlom evanjelickej farnosti, ktorá tu súvisle jestvovala až do roku 1672. V 17. storočí sa začala násilná katolizácia, ktorej výsledkom po niekoľko desaťročnom prenasledovaní, bolo zníženie počtu evanjelikov v dedine a ich následné pričlenenie k sabinovskému evanjelickému cirkevnému zboru. Od 23.

Nepokojné obdobia Rákociho povstania, tureckého nebezpečenstva, stavovských rozporov a vojen, hladu, epidémií a požiarov, znamenali nielen veľké krviprelievanie a biedu, ale aj obrovské demografické a hospodárske straty. Nevyhli sa im ani Orkucany. Morová epidémia na začiatku šesťdesiatich rokov 18. storočia zasiahla aj túto oblasť.

Po hospodárskej stránke v 18. storočí, najviac ovplyvnila život poddaných urbárska reforma Márie Terézie. Urbársky súpis obce Orkucany bol vykonaný 29. augusta 1772. Podľa neho bolo v dedine 39 domácností, z toho 37 sedliackych. Jediným zemepánom v Orkucanoch bolo kráľovské mesto Sabinov. Okrem obývaných usadlostí tu bolo ešte 17 prázdnych, ktoré spustli počas morovej epidémie v roku 1760.

Orkucianski sedliaci robili podľa starodávnych obyčajov, bez akýchkoľvek dovtedajších urbárov, alebo zmlúv. Všetci sedliaci aj želiari, platili Sabinovu 1 zlatý peňažnej dane, odovzdávali 1 - 2 funty priadze, maslo, 1 - 2 kapúny, rovnaké množstvo kureniec a v priemere po 7 vajec od gazdovstva. Okrem toho aj deviatok z úrody okrem ľanu a konope.

Okrem toho boli poddaní preťažení rozličnými povinnosťami voči zemepánovi i štátu. Poddaní z Orkucian sa 14. decembra 1773 sťažovali cisárovi Jozefovi II. V roku 1815 obývalo v 30 domoch 57 rodín, spolu 399 obyvateľov. Do roku 1844 tento počet vzrástol na 487 obyvateľov.

Konfesijné zloženie obyvateľstva sa počas prvej polovice 19. storočia dramaticky nezmenilo. Administratívne patrila dedina do Šarišskej stolice so sídlom v Prešove a v rámci nej do Hornotoryského slúžneho úradu so sídlom v Sabinove. Z cirkevného hľadiska bola dedina vedená ako fília sabinovskej rímskokatolíckej farnosti, resp.

Zrušenie poddanstva ako výdobytku revolučných rokov 1848/49 aj napriek nedôslednosti a veľkým nedostatkom, znamenalo hospodárske a spoločenské oslobodenie veľkej časti roľníctva. Pre vidiek to znamenalo prevratné zmeny. Obyvateľstvo oblasti Hornej Torysy, do ktorej patrili aj Orkucany, vstupovalo do týchto rokov značne zbedačené veľkou neúrodou v roku 1850, ako aj veľmi klimaticky nepriaznivým rokom 1851.

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1857 žilo v Orkucanoch 425 obyvateľov, podľa konfesijného rozdelenia mali výraznú prevahu evanjelici. Podľa sčítania z 31. decembra 1869 tu žilo už 528 obyvateľov, z konfesijného hľadiska v 78 domoch bývalo 302 evanjelikov, 297 rímskokatolíkov, 15 gréckokatolíkov a 14 židov.

Prevažná časť obyvateľstva sa živila poľnohospodárstvom. Narástol však počet ľudí, ktorí sa zaoberali remeslami, prípadne inými zdrojmi obživy. Takmer všetky budovy v dedine boli drevené, z kameňa bol iba kostol. Zvlášť nízka bola gramotnosť obyvateľstva. V roku 1870 čítať a písať v Orkucanoch vedeli iba 4 muži a 1 žena.

Z hospodárskeho hľadiska mali zvlášť ťažké postavenie želiarske rodiny. Jediným východiskom bolo vysťahovanie sa z domovov. Za prácou sa v rokoch 1900 a 1910 do Ameriky vysťahovalo 72, resp. 69 obyvateľov Orkucian. Aj napriek maďarizačnej kampani, Orkucany na začiatku 20. storočia si zachovali svoj slovenský charakter.

Do nového štátu v roku 1918 vstúpili Orkucany so 485 obyvateľmi v 79 domoch. Do roku 1930 ich počet vzrástol na 609. Dynamický rozvoj dediny nebol iba prechodným javom. Na čele obce stál do roku 1923 richtár, od roku 1924 starosta, najvyšším orgánom bolo obecné zastupiteľstvo s volenými miestnymi poslancami.

Dedina spadala pod sabinovskú poštovú, četnícku a železničnú stanicu, pričom železničná trať z Prešova do Orlova prechádzajúca cez Orkucany, mala v dedine vlastnú železničnú zastávku. Naďalej však pokračovalo zhoršovanie hospodárskeho a sociálneho postavenia ľudí, pričom sa neutešená hospodárska situácia prejavovala najviac na roľníkoch, ktorých ničilo najmä stále sa zvyšujúce daňové zaťaženie.

Neodmysliteľnou súčasťou medzivojnových dejín Orkucian je roľnícka škola, založená na pozemkoch mesta Sabinov na základe zmluvy uhorského ministerstva orby s mestom Sabinov zo dňa 6. novembra 1907. Vyučovanie v novej škole v maďarskom jazyku sa začalo v roku 1911. Od roku 1919 prevzalo školu do československej správy Ministerstvo pre správu Slovenska.

V roku 1940 mali Orkucany 695 obyvateľov. Nastala aj pomerne výrazná zmena v konfesijnom zložení obyvateľstva. K rímskokatolíckemu vyznaniu sa hlásilo 364 občanov, 267 k evanjelickému a.v. a 32 ku gréckokatolíckemu. Počas tzv. Slovenského štátu na všetkých úsekoch každodenného života HSĽS presadzovala svoje dominantné postavenie.

V prípade Orkucian sa to prejavilo odvolaním dovtedajších demokraticky zvolených starostov a poslancov obecného zastupiteľstva a vo vymenovaní vládnych komisárov. V Orkucanoch to malo pomerne dramatický priebeh. Podobne tomu bolo v povojnovom období. Politická nestabilita rokov 1945 - 1948 bola badateľná na pomerne rýchlom a neštandardnom striedaní funkcionárov obcí.

Tomuto trendu sa nevyhli ani Orkucany. Orkucany neboli vojnou priamo postihnuté, ich celková obnova sa sústredila na niekoľko poškodených domov. Povojnová história obce sa na jednej strane niesla v znamení násilného združstevňovania a na druhej strane v znamení modernizácie obce. Podarilo sa zaviesť elektrinu, inštaloval sa miestny rozhlas, otvoril nový obchod.

Začalo sa s výsadbou ovocných stromov na urbárskej pôde. Reguláciu problematického potoka pretekajúceho stredom obce sa však podarilo dokončiť až v roku 1971 a vodovod až v roku 1977. Kým v medzivojnovom období obec zaznamenala veľký nárast obyvateľstva, po roku 1945 tento trend pokračoval iba do roku 1970, kedy v obci žilo 1022 obyvateľov.

Následné obdobie bolo poznačené odchodom obyvateľstva do blízkych mestských sídiel Sabinova a Prešova. Od svojho vzniku boli Orkucany viac, či menej späté s mestom Sabinov. Najskôr kráľovským, potom okresným. Počiatočné poddanské postavenie Orkucian voči Sabinovu sa síce v 20. storočí zrušilo, ale hospodárska dôležitosť Sabinova tu bola pociťovaná vždy.

Postupne sa obidve aglomerácie k sebe približovali aj územne. Prvé návrhy o možnostiach rozvoja sídelnej aglomerácie Sabinov - Orkucany sa objavili v roku 1971. O pričlenení Orkucian k Sabinovu sa vážnejšie hovorilo v roku 1975. Poslanci MNV v Orkucanoch to podmieňovali dokončením vodovodu a výstavbou MŠ.

Napriek ich súhlasu sa tak ešte nestalo pre veľký odpor hlavne starších obyvateľov. K pričleneniu Orkucian k Sabinovu došlo až v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. Podľa kroniky mesta Sabinov zväzok III. str. 613 sa tak stalo „ ... po uskutočnenom verejnom zhromaždení občanov Orkucian dňa 6. júna 1985 vyslovila rada ONV v Prešove s politickým zlúčením obce Orkucany s mestom Sabinov súhlas s platnosťou od 1.1.1986.

Na základe súhlasu Vsl. KNV a uznesenia rady ONV dňa 28. decembra 1985 uskutočnilo sa spoločné zasadnutie pléna MsNV v Sabinove a pléna MNV v Orkucanoch, na ktorom oficiálne a právne došlo k politickému zlúčeniu oboch obcí s názvom mesto Sabinov - časť Orkucany. Bývalá obec Orkucany stratila tým svoj politický charakter obce, čo potvrdilo aj uznesenie spoločného plenárneho zasadnutia č. 14/1985.“

Kultúrne pamiatky

Svedkom dávnej histórie obce je aj do života znova zavedený niekdajší symbol obce (erb), ktorého história siaha do začiatku 17. storočia. Rímskokatolícky kostol Troch kráľov, jednoloďová pôvodne neskorogotická stavba s predstavanou vežou z rokov 1605-1612. Nachádza sa v opevnenom areáli na okraji obce.

Objekt rímskokatolíckej fary, baroková jednopodlažná trojtraktová stavba s manzardovou strechou z polovice 18. storočia. Vodný mlyn, táto technická pamiatka je päťpriestorový objekt na pôdoryse písmena L, pochádzajúci z polovice 18. storočia. Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie z roku 1861 a Povýšenia sv. Kríža.

Najdlhšie ulice v oblasti Bernolákova (1,61 km), Kukučínova (1,20 km), Jarková (1,06 km), Pri Poľnom Mlyne (0,99 km), Višňová (0,86 km), Kvetná (0,80 km), Mudroňova (686 m), Baluvka (528 m), J. Záborského (423 m), S. Chalupku (385 m).

Predaj a prenájom majetku

V Orkucanoch sa realizuje priamy prenájom a predaj majetku. Medzi ponúkané možnosti patria:

• Priamy prenájom majetku - Levočská-nebyt.
• Priamy prenájom majetku - Komenského-nebyt.
• Zverejnenie zámeru priameho predaja Ul.
• Priamy prenájom majetku - 17. novembra
• Priamy prenájom majetku - nehnuteľnosť 17. novembra
• Priamy prenájom majetku - nehnuteľnosť 9. mája
• Priamy prenájom majetku - nebytové priestory Nám. Slobody
• Priamy predaj majetku - pozemok Jilemnického - osob.
• Priamy prenájom majetku - priestory Nám. Slobody
• Priamy prenájom majetku - pozemok záhr.
• Priamy prenájom majetku - CKN č. 2644/1
• Priamy prenájom majetku - CKN č. 2644/2
• Prenájom majetku - Pozemok F.
• Priamy prenájom majetku - pozemok 9. mája
• Priamy prenájom majetku - nebytové priestory 17. novembra
• Priamy prenájom majetku - prevádzka 9. mája

A mnoho ďalších ponúk prenájmu nebytových priestorov a pozemkov.

Štatistické údaje

Zdroj dát: Štatistický úrad SR

tags: #predajná #oblasť #orkucany

Populárne príspevky:

• Elektrický mlynček na korenie – Silvercrest
• Výhody hovädzieho proteínu
• Plnené tortilly: Rýchle recepty
• Zdravotné benefity kuracej polievky
• Tipy a triky pre pečené kura