Slovenská knižná kultúra v Maďarsku a zaujímavosti z dobšinského nárečia

Slovensko sa v minulosti prezentovalo na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti ako hosťovská krajina. Takmer tridsiatka kníh bola preložená do maďarčiny a súčasťou bol aj štvordňový program s viac než dvadsiatimi diskusiami a čítačkami. Festivalu sa zúčastnili mnohí slovenskí autori.

Svoje diela predstavili napríklad Irena Brežná, Alena Sabuchová, Katarína Kucbelová, Michal Habaj či Daniel Majling. Knihu Jozefa Tancera Rozviazané jazyky predstavil populárny jazykovedec a prekladateľ Ádám Nádasdy, preklad knihy Nedeľné šachy s Tisom Silvestra Lavríka uviedol známy spisovateľ Gábor Németh. Prezentácia knihy Trianon historika Romana Holeca si vyžiadala samostatné väčšie auditórium.

Príbeh sa začína v roku 2016, keď bolo Slovensko prvýkrát hosťovskou krajinou na veľtrhu v Budapešti. Vtedy si so sebou prinieslo štyridsať prekladov kníh do maďarčiny. Tento „zázrak“ sa udial s aktívnou účasťou štátu na úrovni ministerstva kultúry a s iniciačným úsilím vydavateľa Lászlóa Szigetiho.

Dodnes sa spomína aj v súvislosti s vtedajšou riaditeľkou Literárneho informačného centra (LIC) Miroslavou Vallovou. Dovezenie kníh na podujatie a ich prezentácia v stánku je len finálny akt dlhodobej práce a prípravy. Tu vstupuje do deja prekladateľka Renata Deáková, ktorá sa zaslúžila o vznik komunity prekladateľov zo slovenčiny do maďarčiny. Neskôr začala pracovať v Slovenskom inštitúte v Budapešti, kde organizovala prekladateľské semináre a predstavovala slovenskú tvorbu.

Keď prišlo pozvanie pre Slovensko byť hosťovskou krajinou budapeštianskeho veľtrhu v roku 2016, bolo logické, že Deákovej a Vallovej sily sa spojili. Na jednej strane tu totiž bolo obsahové know-how, prehľad o scéne a kontakty do vnútra maďarskej knižnej sféry. Na druhej bola inštitucionálna, finančná a organizačná podpora.

Hosťovskou krajinou tohtoročného veľtrhu v Budapešti malo byť po koronových odkladoch Poľsko, ktoré sa však účasti zrieklo. Organizátori teda museli rýchlo hľadať náhradu. Deáková minulú jeseň organizovala trojdňový intenzívny seminár pre prekladateľov, na ktorom vyšlo najavo, že sa opäť nazbieralo viacero vydaných nových prekladov do maďarčiny. Vznikla idea, že by stálo za to knihy na veľtrhu ukázať.

Pätnásť existujúcich prekladov však pôsobilo ako možný základ aj pre potenciálne hosťovanie Slovenska vo veľkom. Subjektom, ktorý si výzvu na seba mal zobrať, bolo občianske združenie Bázis. Ide o organizáciu, ktorá vznikla pred tromi rokmi vystúpením časti členov zo Spolku maďarských spisovateľov na Slovensku, ktorí nesúhlasili s tým, že spolok prijíma podporu od Orbánovej vlády.

Deáková si uvedomovala neštandardnosť oslovenia organizátormi veľtrhu mimo oficiálnych štátnych štruktúr. Odpoveď vedenia podujatia v tejto otázke však znela, že ani oni nie sú zástupcami štátu, ale sú taktiež združením (veľtrh organizuje Asociácia maďarských vydavateľov a kníhkupcov, pozn. aut.). Napriek krkolomnému časovému rámcu a veľkej agende sa Deáková po konzultácii v rámci združenia Bázis rozhodla do toho ísť.

S tým, že hneď osloví Slovenský inštitút v Budapešti a predovšetkým LIC ako žiaducich štátnych partnerov. Vychádzala pritom z doterajšej skúsenosti, keď spolupráca veľmi dobre fungovala. Preto sa práve na LIC obrátila s rovnakou dôverou. „Bola pre mňa rana, že ma LIC takto odmietlo,“ hovorí Deáková.

„Prijatím účasti sme síce urobili bezprecedentnú vec, ale nebolo naším cieľom, aby sme v tom boli sami. Uvedomujem si, že reprezentovať Slovensko je veľká zodpovednosť. Išli sme do strašnej neistoty a zobrali sme na seba veľké bremeno. Práve preto sme oslovili štátne inštitúcie a v prvom rade LIC. Bolo nám veľmi ľúto, že s nami do toho nešli.

Na otázku, prečo LIC nebolo partnerom slovenského hosťovania na veľtrhu v Budapešti, riaditeľ Sibyla reagoval: „Dôvodom bol nedostatok financií. Po mojom nástupe na pozíciu riaditeľa literárneho centra som musel ako prvú riešiť skutočnosť, že v rozpočte nám chýba 80-tisíc eur na plánované aktivity. Deáková tvrdí, že s nedostatkom financií v centre počítala a že o ne primárne ani nežiadala.

Peniaze na účasť v Budapešti chcela získať z Fondu na podporu umenia (FPU) a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. To sa následne aj podarilo. „Potrebovala som predovšetkým ľudí, aby som získala pomoc,“ hovorí. A vymenúva položky: dovoz a odvoz autorov, objednávanie hotelov, vyhotovovanie a distribúciu zmlúv a podobne.

Literárne centrum účasť Slovenska nakoniec podporilo napríklad prispením na vydanie troch monotematických časopisov o súčasnej slovenskej literatúre, ktoré vznikli pri príležitosti nášho hosťovania, a prispením na vystúpenie dvoch slovenských autoriek v rámci Európskeho festivalu debutantov, ktorý bol súčasťou veľtrhu, no nepatril do celkového organizačného balíka, týkajúceho sa hosťovania Slovenska na podujatí. Podľa Deákovej išlo napríklad o ponuku kontaktov na autorov, ktoré nepotrebovali.

„Literárne centrum podobne ako iné verejné inštitúcie čelí v tomto roku finančným reštrikciám. Napriek tomu si myslím, že sa malo a mohlo zapojiť. A dodáva: „To, že nezriaďovaná kultúra sa pri slovenskom hosťovaní na festivale v Budapešti prejavila ako tvorivá a životaschopná, nie je prekvapením.

„Stojíme pred spoločnými výzvami, preto je slovensko-maďarská spolupráca veľmi dôležitá, aj čestné hosťovanie je formou spolupráce. Spolupráca, ktorá sa začala pred desiatimi rokmi s podporou štátnych inštitúcií, má už dnes mocné korene, čoho dôkazom je, že aj bez inštitucionálneho pozadia štátu dokáže civilná sféra zorganizovať plnohodnotné čestné hosťovanie.

Na jednej strane je tu úsilie kontinuálne prehlbovať a posúvať rozbehnutý kontakt slovenskej a maďarskej literárnej scény. A to napriek či práve v súvislosti s nutnosťou improvizovať a odolať aj šibeničnému termínu. Nejde totiž len o počet preložených kníh vo výkaze excelovskej tabuľky. Ale o udržiavanie väzieb v rámci rozpadajúceho sa stredoeurópskeho priestoru.

„Našimi partnermi sú demokraticky zmýšľajúci maďarskí spisovatelia. Medzinárodné vzťahy neriešia len politici. Spoločné úvahy a kontakty medzi demokraticky zmýšľajúcimi intelektuálmi sú aspoň také dôležité. Riaditeľ LIC Sibyla to vidí strategicky inak: „Literárne centrum nie je ustanovené na to, aby míňalo desaťtisíce až státisíce eur na čestné hosťovanie vždy a všade, odkiaľ príde ponuka.

Naším poslaním je investovať peniaze daňovníkov tam, kde to prinesie efekt. To bol prípad čestného hosťovania v Budapešti v roku 2016, ktoré zafungovalo a odvtedy v Maďarsku vyšli desiatky nových prekladov slovenských kníh. Takže aj keby sme peniaze nazvyš mali, bolo by na zváženie, či ich znovu minúť tam, kde sa nám darí.

Začiatkom mesiaca marca 2009, som sa dostal ku vzácnej písomnosti a to : „Wörterbuch der Mundart von Dobschau „ od Júliusa Luxa , t. j. Slovník nárečia z Dobšinej, ktorý je koncipovaný v abecednom poradí a to najprv v spisovnej nemčine a následne preložený do tupschrisch ( bulinerčiny ) s vysvetlením, kde sa uvedené slová používali. Mojou snahou v tomto príspevku bude vybrať niektoré zaujímavé slová z tohto slovníka, ktoré v minulosti boli používané v Dobšinej, prípadne ešte aj v súčasnosti sú. Pôjde hlavne o slová, ktoré prešli z tupschrisch do slovenčiny, alebo presnejšie do nárečia v slovenskom jazyku v Dobšinej, a naopak niektoré slová, ktoré prešli z dobšinského nárečia do tupschrisch ( bulinerčiny ), ďalej bude uvádzané iba tupschrisch.

Pokúsim sa hlavne o preklad týchto slov. Nakoľko je slovník koncipovaný tak, že je v abecednom poradí v nemčine a potom preklad v tupschrisch, z uvedeného dôvodu budem v preklade uvádzať najprv nemecké slovíčko, za týmto tupschrisch, nasledovať bude dobšinské nárečové slovíčko, ktoré sa pokúsim adekvátne preložiť do slovenčiny a prípadne dopísať pri akej príležitosti sa to ktoré slovíčko používalo. V mnohých prípadoch bude chýbať nemecké slovo, pretože v nemčine neexistuje na to adekvátny výraz, rsp., slovíčko v tupschrisch hlavne prevzaté z dobšinského nárečia, by potrebovalo v nemčine viacero zložených slov a bolo by v inom abecednom poradí. Z tohto dôvodu na niektorých miestach bude nemecké slovo chýbať.

Július Lux pochádza z nemecky hovoriacej rodiny z Dobšinej. Narodil sa 20. apríla 1884 v Henckovciach, kde sa krátko predtým presťahoval za prácou jeho otec, banícky predák, aj s rodinou. Ostatné príbuzenstvo zostalo v Dobšinej, a tak Július aj so svojimi dvomi bratmi študovali meštiansku školu v Dobšinej. Potom vyštudovali učiteľský ústav v Lučenci a usadili sa v Maďarsku, kde boli učiteľmi nemčiny. Július sa oženil s Irenou Gömöryovou, ktorá bola taktiež Dobšinčanka. Zomrel v Budapešti, 4. novembra 1957. (podrobný životopis Júliusa Luxa uverejnil PhDr. Juraj Valiska v Obzore Gemera a Malohontu č.1989/3, str.

Dielo Júliusa Luxa je rozsiahle a predstavuje viac ako 150 titulov (knihy, vedecké štúdie, odborné state i novinové články). Július Lux sa sám považoval predovšetkým za jazykovedca a pedagóga, no venoval sa aj historiografii a národpisu Gemera. Najviac sa venoval Dobšinej a jej nemeckému nárečiu.

• Dobschau. Eine deutsche Sprachinsel im Karpatenraum, München, 1959, Südostdeutsche Kulturwerk, VIII, 166 strán, 12 obrázkov.
• Wörterbuch der Mundart von Dobschau (Zips), Marburg, 1961, 206 strán, 2 mapky. (Deutsche Dialektographie 52.).
• Dobsina településviszonyai, In: Föld és Ember, ročník. 1921, str.129-137..
• Dobsina településének és birtoklásának története, In: Turul, roč. 1934.
• Dobsina város népességi statisztikája, In: Magyar Statisztikai Szemle, roč. 1935, čís. 12. str.
• Siedlungsgeschichte und Rechtsverhaltnisse der Stadt Dobschau-Dobsina, In: Ungarisches Jahrbücher, roč.1935, str.
• Westdeutsch-ostmitteldeutsch-bairische Volkstumsmischung in Dobscha-Dobsina, In: Zeitschrift für Mundartforschung (Teuthonista), roč.
• Das Zunstleben in Dobscha, In: Südostdeutsches Archiv, München, 1958, str.

Príklady slov z dobšinského nárečia podľa Júliusa Luxa

Abschöpfen - opšepm - odpšepuj mi - odober mi ( napríklad odpšepuj mi - odober mi mastné z polievky, alebo penu z piva.

Alt - olt - olter - starý ( V tupschrisch sa ale slovíčko olt používalo aj ako otázka koľko máš rokov .

Basta - basta - koniec dosť ( Prevzaté pravdepodobne z taliančiny. V nemčine je tomu adekvátne slovo Schlus s trojkovým s na konci.

Bleplink - bleplink - srdce, alebo kladivko zvona ( Používalo sa však v tom zmysle, že je tupý, hlúpy, zmyslov zbavený, alebo tvrdý ako to kladivko zvona, prípadne aj vtedy, keď bol niekto opitý a motal sa zo strany na stranu ako srdce zvona. Je to viac významové slovo, pretože sa používalo napríklad aj v slovnom spojení :" visí ti tam bleplink a kýve sa " napríklad na odeve nejaká retiazka a podobne.

Bridoš - bridoš - špinavec ( Používalo sa vo význame ako nečistý človek, čo sa týka samotnej čistoty, alebo napríklad aj zlého charakteru človeka. Hanlivá nadávka.

Buckel - pukl - pukel - chrbát ( V Dobšinej však používaný výraz pukel znamenalo aj to, že napríklad niečo vyčnieva. Napríklad veď ten múr má pukel, t.j.

Burdel - burdel - cigánska chatrč ( Používalo sa v Dobšinej na miesto, kde bývali cigáni.

Buschlein - pešl - pišel - lesík ( Z uvedeného slova sa zrodil názov dobšinského kopca PIŠEL. Pôvodne sa nazývali dva lesíky nad Dobšinou " Faraspešl - Farársky lesík a Kriezls pešl, t.j. okrúhly lesík.

Dachs - doks - borsug - jazvec ( Aj keď v Luxovom slovníku je tupschrisch jazvec uvádzaný ako doks, pamätám že starí bulineri používali slovo borsug.

dusaen - dusit - škrtiť , hrdúsiť.

fafringä - fafringa - pastierska palica ( V Dobšinej sa používalo najmä v spojení ako že roztlčiem ťa na fafringy, t.j. úplne dotlčiem na drobno - mysliac tou palicou.

faga - faga - niečo ako hustá polievka ( V Dobšinej sa to ale používalo najmä vo význame skôr ako hanlivý výraz na určité jedlo, že nebolo správnej hustoty, ani chuti, proste len taká faga.

fégulaen - fégulajn - zemiaková kaša zmiešaná s múkou - jedlo. ( V tupschrisch je to doslovný preklad v tom zmysle že : " šťastie sa ti otvorí " . V súčasnosti ešte pomerne častý pozdrav dobšinčanov, najmä baníkov.

grabaen - grabat - ( Je to doslovne niečo v tom hanlivom slova - zmysle ako bezočivo strkať prsty do nejakého jedla, alebo vecí a z toho si brať.

Grund - grond - grunt - pozemok ( V tupschrisch sa používalo aj ako menšie údolie - grendel - po dobšinsky grindel . Také údolie bolo napríklad Titesgrund - údolie do Lányiho Huty, alebo v súčasnosti Grindel - t.j.

Hokadimoka - hokadimoka - pevne pomotané, presplietané, dáva sa príklad v Luxovom slovníku - ako páriace sa žaby.

Kopanitschen - kopanica - kopanica - ( V Dobšinej od uvedeného názvu je odvodené aj pomenovanie vŕšku nad ev.

Lapae - lapaj - lapaj ( V Luxovom prekladovom slovníku ja to uvedené ako chytač, ale mám za to že v Dobšinej je to skôr myslené ako vychytený zlodej, alebo nezbedník, berúci rôzne veci.

Leisten - laestn - lajstnut .

Morden - moarn - mordovat, zamordovat - vraždiť , zavraždiť. ( V Dobšinej sa však používalo slovné spojenie - mordovat se - čo značilo trápiť sa s niečim rsp. namáhať sa s niečim.

Reiben - raebn - rajbat - drhnúť napríklad dlážku.

rinják - rinava , rinave - očná choroba, rsp.

Silberzech - Streberna - V súčasnosti nazývané ako Strieborná. Je to vrch v dobšinskom okolí. Pôvodne Silberzech bolo označenie bane na striebro, práve za Friedwaldom v Dobšinej.

Tintälen - cintále - Názov malého zvončeka na ev. kostole v Dobšinej. V davných dobách zvonil a zvolával ráno žiakov do školy.

Tšurn , gatšurt - čurka - poprcháva. Inakšie v Dobšinej slovo čurka malo aj význam v tom zmysle , že do prameňa vody bola vložená rúrka nazývaná čurka.

Ušdi ! - už ic !

Tabuľka: Príklady slov z dobšinského nárečia

tags: #preklad #zemiaky #do #madarčiny

Populárne príspevky:

• Menu Pizza Kráľová
• Retro kurací plátok
• Tipy na mäkký baklažán
• Gastronomický zážitok: Husacie hody
• Ako upiecť dokonalý korpus