120 básní pre deti na recitovanie
Táto rozsiahla zbierka básní pre deti ponúka množstvo rýmovaných príbehov a hravých veršov, ktoré potešia každého malého poslucháča. Nechajte sa uniesť do sveta fantázie a objavte krásu slovenského jazyka prostredníctvom týchto nádherných diel.
Hravé básničky pre najmenších
Aj mátoha má toho dosť - Štefan Moravčík
Chcela ma vziať mátohado čierneho batoha.Stala si medzi dvere,odušu preč sa derie.Nemôže sa dostať von,mám to ale hosťa!Zmeškala polnočný zvon,tak tu musí zostať.
Mátoha má toho dosť,hovorí: - Už nemátam! -Má medzi dverami chvost?Chvost privretý nemá tam,má tam však privreté šaty,obrovskú zásteru.Odstrihnem z nej, hneď sa stratí,čerti ju zoberú.
Autoportrét starého auta - Štefan Moravčík
„Ja som auto plechaté,do pol boka odraté,otlčené veľmi,ale idem, strach a des!Predbehnem aj mercedes,pokým skončím v zberni.“Šikovne sa auto šinie,Štrgne o bok limuzíne,zvládne ostré zákruty,hltá cestu z mesta k mestu,náramne je pri chuti.
Biela zima - Mária Rázusová-Martáková
Skočil vietor po vysokú oblohu,doteperil ťažkú chmáru v batohu.Polietal po kraji trošku,potom spravil dieru v rožkua rozkázal: „Von sa, páper, veselo!Pokry zem a premaľuj ju na bielo!“
Zapadá svet bielym snehomdeň aj noc:v poli, v hore, všade je homoc a moc.A keď slnko ráno vstalo,všetko biele čiapky malo.
Krik, šum! „Nedám vtáčka ani máčka,len sa posť.príď, až bude zabíjačka,budeš hosť!“A tak havran až do jarihľadá živnosť po chotári,a keď biela snežienka sa vynorí,čierny havran zas uletí do hory.
Biely oblak - Mária Rázusová Martáková
Vyšli mraky v čiernom rúchu,liali vodu na zem suchú,a keď mali prázdne krhličky,ostal z nich len mráčik maličký.
Pozrie mráčik vôkol seba:sám je, sám v tej hĺbke neba…„Bratia, kde ste? Beda-prebeda,vetrisko mi nôžky objedá.“
Keď narobil kriku mnoho,zlaté slnko počulo ho.Hneď vyslalo na zem lúčov moc,zavolalo paru na pomoc.
Jemná ako páper samý,už je para nad horami:„Vezmi si ma, mráčik, na rúčky,stane sa z nás oblak ľahučký.“
Márne sa už vietor zlostí,márne chce hrýzť bez milosti,oblak si naň sadá: „Aja-hoj!Nes ma teraz svetom, tátoš môj!“
Bodliak - Mária Rázusová-Martáková
V poli bodliak stojíjak stráž na postojí,z hrubých listov trčia ihly bodákov.K nemu len tak v letkuchodí na besiedkuiba vietor a vše dáždik z oblakov.
Preto bodliak smútižiť nemá chuti:„Ach, moja tvár nikoho sem nezláka!Teraz ako vlanivšetko sa ma stráni…Samota je strašný údel bodliaka!“
Ale čo sa stalo?Prejde času málo,a tu puk sa vynorí z tých bodákov…A raz - div nad divy -kvet sa pravý, živýrozvil tam a zaskvel krásou storakou.
Videla kvet včela,zavolala čmeľa,sadli na kvet. Ej, bola v ňom hostina!A bodliak sa díva,veľkú radosť skrýva:„Už som nie sám! Vitaj, moja rodina!“
Boľavé líčko - Ján Andel
Veveričku maličkú,udrel konár po líčku.Očká sa jej rozplakali,až slzičky pokvapkali vetvičku.
Prišiel vetrík,pohladil ju po líčkach.Už niet stopypo boľavých slzičkách.
Či ozaj, naozaj? - Štefan Moravčík
Ježibaba nie je baba,ničoho sa nebojí,vo chvíli má metlu v labách,frng - a už je na hnoji!
Rehoce sa tomu gazda,keď sa z okna vykloní:- Prileteli ku nám azdauf, uf, ufóni?
Ale kdeže, iba baba!Vyhrabte ju kury,veď je dáka slabá...ježibaba zúri.
Schytí gazdu za bradu,oorie s ním záhradua potom, po vojne,odfukuje spokojne:Neveril si slabej žene.
Hop - a už máš porobené,počarené, gazda.Čuduješ sa uchvátene:taká rovná brázda!
Čo sa vlečie, neutečie - Štefan Moravčík
Slimák reční v tráve,dohovára ťave:Stále nemám pokoja,upaľuješ ako ja!
Čo sa vlečie, neutečie.Keď zaňucháš nebezpečie,ťava, zviera veličizné,nik ti z nosa neuhryzne.
Vtiahni sa do ulity,tam ťa čert neuchytí.Ťava vraví s úsmevom:Slimáčik môj, nemám dom.
Ty len rožky vystrčíša si v suchu ako myš.
Dáma sa nemá biť - Daniel Hevier
Dáma sa nemá biťhovoria rodičiaJa však vždy vrátim lenčo mi kto požičia
Napríklad Alinoten je fakt strelenýSkúsil ma potknúť dnesHneď ležal na zemi
S rozbitým kolenoma s novou modrinouskončilo priateľskéstretnutie s Olinou
Dáma sa nemá biťto len tak tárateveď všetky baby dneschodia na karate
Nedám sa urážaťBijem sa zas a znovaTo musíš guráž maťkeď chceš byť MAKEPEACOVÁ
Hodinky - Maša Haľamová
Pri postieľke stolček,na stolčeku zvonček.Zvoní, zvoní na budíčekna Janka i na Evičku,že už začína sa škola.- Deti, hore! - budík volá.
Osem bije na veži,Janko letí, nebeží.Omeškal sa o pár minút,ešte si chcel odpočinúť.Nesmejte sa, kamaráti,zajtra si už cestu skrátí.
Na ulici hodinárveľký výklad hodín má,Evka nesie potraviny,pozerá sa na hodiny.Samé tik-tak počuť znúka,v jedných kukulienka kuká.
Dvanásť hodín - čas obeda.Hladný ponúkať sa nedá.Chutí teplá polievka,miznú lokše z tanierka.Tie my radi, veru hej!A teraz spať do druhej!
Zdriemli sme si, bežne vondo záhrady poza dom,hrať sa s loptou, poliať kvety.I pri hre čas rýchlo letí,k olovrantu po zábavesadáme si k sladkej káve.
O siedmej už večeria,o ôsmej sa ukladajú.A keď mesiac žltý, veľkýsvieti oknom do postieľky -spí Janko aj Evička,sen im zastrel očičká...
Dobrú noc a pekné sny!
5 najlepších tipov pre básnické vystúpenia: Ako správne tvoriť poéziu s Renee M. LaTulippe
Básne plné fantázie a poučenia
Čitateľ komiksov - Daniel Hevier
Pod lavicou cez hodiny čítam komiksyČomu z toho nerozumiemto si domyslímDarmo do mňa všetci hustiasú to nezmyslyJa viem svoje najradšej mámiba komiksy
Zloduch Pedro zhltol právedrahé rubínyTo je mela Z úst mu plynúprázdne bublinyPod lavicou cez hodiny čítam komiksyČomu z toho nerozumiemto si domyslímTrniem hrôzou Mafiózopráve zdúchol prečNajlepšia je komiksováobrázková reč...
Hodina dokonalosti - Tomáš Janovic
Dokonalí žiaci všetko robia vzorne.Dokonalí žiaci - nik ich nemá rád.A preto je veru od začiatku sporné,či je dokonalosť zápor, a či klad.
Dokonalí žiaci sú z umelej hmoty.Pichni do nich špendlík - nepotečie krv.Dokonalí žiaci nepreskočia ploty,ale radia: „Len sa dokonale drv!“
Dokonalí žiaci všetko robia vzorne.Dokonalí žiaci - smutní ako nik.A preto je, prosím, od začiatku sporné,či tí žiaci nie sú vlastne na kľúčik.
Nuž našinec občas niečo vyparatía pokazí ten svoj dokonalý stroj;riskuje, že bude pre kamošov zlatýa pre babku zase: „Joj, ty si lapaj môj!“
Hodina hudobnej výchovy - Tomáš Janovic
V harmonike ako v mechuvšetkým deťom pre potechužije VZDUCH, ujo VZDUCH.Náramne sa rozťahuje.
Počujete? Aha, tu jeujo VZDUCH - dobrodruh.Nič ho nikdy nenahnevá.Stále si v tom mechu spievaujo VZDUCH, ujo VZDUCH.
Chvíľu tučný, chvíľu chudý,len čo príde medzi ľudíujo VZDUCH - hneď je vzruch.Vždy má dáky nový nápad.Nechce piť a nechce papať.
Ujo VZDUCH - dobrodruh.Zo vzduchu on stále žije,vlastne z peknej melódie.Ujo VZDUCH je náš druh.
Hodina stretnutia s ježibabou - Tomáš Janovic
Dobre vás poznám, ctení papkáči.Hladovať sa vám zrejme nepáči,preto mi chcete spapať chalúpkua pošúchať sa slastne po pupku.
Chcete zjesť moje vráta.(Oj, to by bola strata!)Chcete zjesť moju strechu.(A komín odniesť v mechu!)Chcete zjesť aj môj plôtik.(A veselo si nôtiť!)
Chcete zjesť moju skriňu.(A z jedenia mať psinu!)Chcete zjesť moju podlahu.(Tak na to treba odvahu!)
Prekukla som vás, ctení papkáči.Chcete byť dozaista pupkáči.Tečú vám slinky nad medovníkom?Radšej si spapajte svoj panelový dom!
Poviem vám rovno:Dupi - dup, aspoň si vylomíte zub!
Jar - Mária Rázusová Martáková
Prišla včielka v prvom letkuk sedmikráske na posiedku:„Už si hore, kvietok biely?Dávno sme sa nevideli!“
Sedmikráska rad po raderozkladá si lístky mladé,ba i golier porozpína,nech ju slnko vyobjíma.
„Sladká moja,“ včielka šepce,„už sa mi viac driemať nechce.Od rána mi hora hučí,že už vŕba lístky pučí.“
Počula to chrobač malá,Z postieľok hneď povstávala:„Hore, kvietky krásne, hore,už je Vesna v našom dvore!“
Za čas krátky - lúky, stránekvietím boli zasypané…Zajac virgá ce úvrate:„Jar, jar je tu, deti zlaté!“
Jarný zvuk - Ján Andel
Puk, puk, puk!Aký je to huk?To sa ľady lámu, drobia,preto taký lomoz robia.
Puk, puk, puk!Taký robia huk.Žblnk, žblnk, žbln!To je pieseň vĺn.
Berie ľady, berie voda,Nebude ich veru škoda.Žblnk, žblnk, žbln!To je pieseň vĺn.
Puk, puk, puk!Aký je to zvuk?Starej vŕbe pri potokuVypučal puk popri puku.
Puk, puk, puk!To je jarný zvuk.
Chorý ježko - Beatrica Čulmanová
Leží ježko veľmi chorý,hrdielko ho stále bolí.Spadli naňho až tri kvapky,namočil si malé labky.
Len čo vetrík jemne fúkne,ukryje sa popod sukne.Kýcha, smrká, kade chodí,že vraj sa mu plano vodí.
Poviem ti ja tajné veci,ktoré vedia asi všetci.Ráno sprcha, rozcvička,trénujeme telíčka.
Chrípku, nádchu nepoznám,pridaj sa ty, ježko, k nám.Otužujme sa my spolu,bacily, tie majú smolu.
Keby už tá kukla pukla - Miroslav Demák
Ocko, pozri:kde bol potok,tam je iba ľad!Schoval sa nám?Ušiel niekam?Vedel by som rád.
Ľad je ako taká kukla,tvrdá, studená.Počas zimyv nej je bystrávoda schúlená.
Tam už ticháiba čaká.Čaká do jari,kým sa z kuklynerozbehnepotok bujarý.
Kocúr fuzáň - Ján Andel
Za ránička, za rána,Kocúr myšku naháňa.A tá myška, šuch do diery!Kto však nechce, nech neverí,Že tá myška uchaňaSmeje sa hneď za rána,Na kocúra fuzáňa!
Krásne leto - Beatrica Čulmanová
Prázdniny sú, krásne teplo,naháňam sa s letným vetrom.Čaká na mňa náruč slnka,vodička, čo chladí, žblnká.
V mori plávať, skákať, hrať,netreba sa vody báť.Postaviť si z piesku hrad,už sa teším, to mám rád.
Čistý vzduch a vôňa lesa,každý nad tou krásou plesá.Vyberiem si to i to,aj cirkusové šapitó.
Hríbikov je celý les,pozbieram ich ešte dnes.Bylinky na zdravý čaj,ak si chorý, tak si daj.
Lev - Štefan Balák
Tam, kde je lev, tam je aj rev.Skríkol na nás sám kráľ zvierat:- Kto sa tu chce ponevierať?Kto sa to tu stále túla?
Kto by to bol?Kŕdeľ detí.- Pán kráľ, povedz, ako je ti?- Prekáža mi táto klietka.
Len v nej sedím ako tetkaa počúvam klebety.Byť tak vrabec, uletím!
Nechajte sa uniesť do sveta detskej fantázie a objavte krásu slovenského jazyka prostredníctvom týchto nádherných básní.
tags: #prestan #tucne #jedla #piesen #text
