Ekonomické udalosti a trendy na Slovensku a vo svete

V tomto článku sa pozrieme na rôzne ekonomické udalosti a trendy, ktoré ovplyvňujú Slovensko a svet. Od akvizícií spoločností, cez situáciu na trhu práce, až po medzinárodné obchodné spory a úspory energie.

Akvizície a zmeny na trhu

Česká spoločnosť Kaumy Group nadobudla výlučnú kontrolu nad spoločnosťou Novofruct SK so sídlom v Nových Zámkoch. Informoval o tom Protimonopolný úrad (PMÚ) SR s tým, že koncentráciu schválil 6. februára a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň.

PMÚ zistil, že značka Ovko bola pred uskutočnením koncentrácie lídrom na trhu detskej výživy v SR z hľadiska objemu predaja aj tržieb.

Trh práce a mzdy na Slovensku

Konkurencia a trhová sila zamestnávateľov je jedným z dôležitých faktorov, ktoré vplývajú na výšku miezd. Riaditeľ útvaru hlavného ekonóma PMÚ Vladimír Peciar priblížil, že hypotetický nárast trhovej sily zamestnávateľov o 10 % vedie k poklesu priemernej ročnej mzdy o 0,35 %.

Slovenský trh práce sa v súčasnosti nachádza v pozícii rekordne nízkej nezamestnanosti a vysokého dopytu po práci. Zároveň je však pri medzinárodnom porovnaní zrejmé, že mzdová úroveň v SR patrí k najnižším v Európe.

Podľa Peciara priemerné mzdy na Slovensku kopírujú vývoj priemernej produktivity práce. Potvrdzuje sa tak ekonomická teória, podľa ktorej je hlavným determinantom miezd práve produktivita zamestnancov. Pripomenul, že podiel miezd na hrubom domácom produkte (HDP) na Slovensku pred energetickou a inflačnou krízou stabilne stúpal až na 44 % HDP.

PMÚ sa vo svojej analýze okrem iného pozrel na trhovú silu zamestnávateľov a jej vplyv na mzdy. Trhová sila zamestnávateľov za posledných 10 rokov klesala. Okolo krízy sa to otočilo v prospech zamestnávateľov, pričom zisky firiem boli odolnejšie ako mzdy. Trend poklesu trhovej sily sa vracia od roku 2022.

V poslednom desaťročí mzdy rástli mierne rýchlejšie ako produktivita práce. Analýza ukázala, že trhová sila a miera súťaže medzi zamestnávateľmi je dôležitým faktorom úrovne miezd.

Kolektívne žaloby v Európe

Európania sa môžu vďaka Smernici o žalobách v zastúpení (RAD) už dva roky jednoduchšie súdiť o hromadné odškodnenie od nekalých obchodníkov. Realita z praxe však ukazuje, že cesta k spravodlivosti nie je vo všetkých členských štátoch rovnaká.

Veľké kauzy ako Dieselgate, ale aj prípady Mastercard, Apple a Spotify či Enel ukázali, že keď sa do konfliktu dostanú silné, často nadnárodné firmy a jednotlivci, spotrebitelia, ktorí boli oklamaní či poškodení, sami často nemajú reálnu šancu v spore uspieť. Spôsobená škoda býva z individuálneho pohľadu násobne nižšia, než prípadné poplatky za právne zastúpenie, alebo byrokracia spojená s konaním.

Európske inštitúcie preto prišli so Smernicou o žalobách v zastúpení, ktorá postavenie spotrebiteľov posilnila. Od roku 2023 už žaloby proti obchodníkom nemusia podávať iba jednotlivci. Môžu sa spojiť do skupiny, ktorú pred súdom zastúpi spotrebiteľská organizácia. Takto výrazne zvýšia svoje šance.

Základné zásady ochrany sú sformulované jednotne pre celú Úniu, dokument ponecháva niekoľko dôležitých rozhodnutí aj samotným členským štátom. Medzi povinnosti patrí možnosť cezhraničných konaní a právo žiadať odškodnenie a nápravné opatrenia.

Členské krajiny si však samy rozhodujú, ako zapájajú poškodených do žaloby, teda či zavedú opt-in alebo opt-out, kto môže byť takzvaným kvalifikovaným subjektom a ako nastavia financovanie a procesné detaily konaní.

Dáta Európskej komisie z Portugalska, Belgicka, Holandska, či Slovinska ukazujú, že krajiny, ktoré sú lídrami v úspešných kolektívnych akciách v prospech spotrebiteľov, majú jedno spoločné. Pri transpozícii zvolili ich ministerstvá spravodlivosti režim opt-out, teda že sú spotrebitelia zapojení do žaloby automaticky. Ak sa nájdu záujemcovia o samostatný postup, tí sa môžu slobodne odhlásiť.

Manažérka kolektívnych žalôb holandskej spotrebiteľskej organizácie Consumentenbond Frauke Tamsma uviedla, že aktuálne im beží približne 14 prípadov kolektívnych žalôb. Napríklad v decembri 2023 podala Consumentenbond žalobu proti Samsungu a LG ohľadom televízorov, ktoré boli podľa obvinení predražené až o 29 percent.

V rokoch 2023 a 2024 dosiahli Consumentenbond a ďalší zástupcovia spotrebiteľov významné dohody s veľkými holandskými poisťovňami, ktoré desaťročia predávali nevýhodné poistné produkty. V roku 2025 navyše tri nadácie, s podporou Consumentenbond, dosiahli dohodu s Volkswagenom ohľadom Dieselgate vo viacerých konaniach proti výrobcovi.

V krajinách so zavedeným opt-in systémom je situácia komplikovanejšia. Spotrebiteľ sa musí identifikovať ako poškodený, registrovať sa u notára, zaplatiť poplatok a prejaviť záujem byť súčasťou kolektívneho konania. Takýto postup vyžaduje od spotrebiteľských združení značné personálne a administratívne kapacity - musia ľudí informovať, zbierať podklady a koordinovať ich.

Andrejs Vanags z Lotyšskej asociácie na ochranu záujmov spotrebiteľov (LPIAA) dodal, že chodia na súd s jednotlivými prípadmi, aby vytvorili právne precedensy, a potom rokujú s obchodníkmi s cieľom dosiahnuť zmierlivé dohody v mene spotrebiteľov. Týmto spôsobom však doteraz dokázali pomôcť len malému počtu spotrebiteľov.

Situáciu v krajinách s opt-in systémom zlepšujú sociálne siete a digitálne nástroje. Poškodení sa už často vedia zmobilizovať aj sami. Vytvoria si online skupinu, spoja sa a následne oslovujú spotrebiteľské organizácie.

Množstvo krokov potrebných na strane poškodených sa odráža aj na nízkej motivácii dotiahnuť sťažnosť do konca.

Grécka ekonomika sa zotavuje

Po rokoch zápasenia s finančnou krízou zaznamenala grécka ekonomika také zlepšenie, že premiér Kyriakos Mitsotakis mohol oznámiť zníženie daňového zaťaženia o takmer dve miliardy eur. Mitsotakis počas otvorenia medzinárodného veľtrhu v Solúne poukázal na pokles nezamestnanosti, rastúce investície a celkové zlepšenie fiškálnej situácie.

„Krajina, ktorá pôvodne zápasila s krízou, vykazuje dnes jednu z najvyšších mier rastu v Európe,“ povedal Mitsotakis. Nezamestnanosť v Grécku klesla v júli na 8 %, čo je najnižšia úroveň od novembra 2008. Je to výrazná zmena oproti obdobiu krízy, keď dosahovala 28 %. Situácia sa zlepšila aj v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí.

Grécko sa v roku 2010 dostalo na pokraj bankrotu a hrozilo, že bude musieť opustiť eurozónu. Krajina krízu prežila vďaka rozsiahlej medzinárodnej podpore a reformám, ktoré musela výmenou za finančnú pomoc plniť. Grécko ukončilo tretí a posledný program finančnej pomoci v auguste 2018, krajina má však dodnes najvyšší verejný dlh v Európskej únii.

Mitsotakis poukázal napríklad na dlhopisy, pričom na porovnanie si vybral Francúzsko. Pred 10 rokmi výnosy kľúčových 10-ročných gréckych dlhopisov dosahovali 9,18 %, zatiaľ čo francúzske 1,16 %.

Vzhľadom na stabilnú fiškálnu situáciu Grécka Mitsotakis oznámil viaceré opatrenia na zlepšenie finančnej situácie obyvateľov. Vláda na jednej strane zníži daňovú záťaž zhruba o 1,7 miliardy eur a na druhej zvýši sociálne výdavky. Rodiny s deťmi budú platiť výrazne nižšiu daň z príjmu a v mnohých prípadoch budú od dane oslobodené. Z nižších daní a cielených investičných stimulov budú ťažiť napríklad aj obyvatelia malých obcí či ostrovných regiónov.

Austrália zakáže poplatky za platby kartou

Austrálska rezervná banka navrhla zákaz všetkých príplatkov za platby debetnou a kreditnou kartou. Ak návrh prejde, obchodníci prestanú účtovať poplatky za platby EFTPOS, Mastercard a Visa. Podľa centrálnej banky platí každý dospelý Austrálčan v priemere 60 dolárov ročne len na poplatkoch za karty. Celkovo je to viac ako 1,2 miliardy dolárov ročne.

Guvernérka RBA Michele Bullocková povedala, že nastal čas riešiť vysoké náklady a neefektívnosť. Zmeny by mali byť primárne prospešné pre malé spoločnosti, ktoré platia kartovým spoločnostiam a bankám najvyššie medzibankové poplatky.

Ukončenie výroby spoločností Lowa a Ecco Slovakia

Spoločnosť Lowa, ktorá sa zaoberá výrobou športových topánok, ukončila k 31. augustu svoju výrobu v Handlovej. Svoje rozhodnutie odôvodnila optimalizáciou výrobných kapacít.

Spoločnosť Ecco Slovakia ukončila v lete výrobu vo svojom závode v Martine. Ukončenie výroby sa dotklo 650 zamestnancov závodu. Globálny výrobca obuvi Ecco sa rozhodol zmeniť rozloženie svojich výrobných kapacít tak, aby zodpovedali potrebám trhu. Súčasná situácia v závode v Martine nijako neovplyvní maloobchodnú sieť Ecco na Slovensku.

Konkurzy na Slovensku

V marci vzrástol počet vyhlásených konkurzov o takmer 24 % v porovnaní s februárom. Zbankrotovalo 26 právnických subjektov, z toho bolo 22 eseročiek, tri akciové spoločnosti a jedna nezisková organizácia. V medziročnom porovnaní je však podľa spoločnosti zjavný pozitívnejší výsledok. V marci minulého roka zbankrotovalo totiž až 39 subjektov, čiže o 33 % viac ako tento rok.

Kým za prvý kvartál 2024 skončilo v konkurze spolu až 79 subjektov, tento rok ich bolo len 69. Viac ako 38 % subjektov, ktoré v marci začali čeliť konkurzu, malo evidovaných menej ako 1 až 10 zamestnancov, u takmer 31 % bol ich počet nezistený. Dve firmy vykázali vysoké počty zamestnancov v rozmedzí od 250 do 499 zamestnancov.

Vo verejnom priestore najviac zarezonovali bankroty veľkej celulózky Bukocel a Bukózy Holding, u ktorej sa začalo konkurzné konanie už v januári. Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov vyhlásených v Bratislavskom a Košickom kraji, zhodne po šesť, hneď za nimi nasledoval Prešovský kraj s piatimi konkurzmi.

Počet konkurzov v marci 2024 podľa krajov:

Ruská lodná doprava v Arktíde dosiahla rekord

Rusko minulý rok zaznamenalo rekord v objeme prepraveného nákladu severnou trasou, ktorá skracuje čas cesty medzi Európou a Áziou. Topiaci sa arktický ľad pomáha Moskve presmerovať obchod, ktorý zasiahli sankcie po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Rusko sa dostalo aj do sporu so Západom pre jeho ambície pri rozvoji Arktídy.

Severná morská cesta

Americké clá rieši aj WTO

Slovenská obchodná a priemyselná komora hovorí, že zavedenie nových amerických ciel vedie štáty do obchodnej vojny a rozporuje aj pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá sa už zaoberá sťažnosťami Číny a Kanady.

Európa v posledných rokoch vyvážala do USA čoraz viac ocele a hliníka. Vlani mali Spojené štáty 17-percentný podiel na exporte ocele, hliníka a výrobkov z EÚ, v absolútnom vyjadrení išlo o 13,4 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2019 sa zvýšil podiel aj celková hodnota.

Podiel zahraničného obchodu Slovenska s USA tvorí cca 4,5 percenta na celkovom obchode (ide asi o 5 miliárd amerických dolárov), pričom 65 percent z toho pripadá na automobily. Zvyšok tvoria stroje, plasty a pneumatiky.

Zavedenie nových ciel na dovoz ocele a hliníka sa tak priamo slovenského exportu významne nedotkne, ale podľa priemyselníkov nepriamo pôjde o desiatky miliónov eur. Napríklad v minulom roku dosiahol vývoz 47 miliónov eur a dovoz 10 miliónov.

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) priblížila, že významnú časť produkcie do USA exportovala napríklad hlinikáreň v Žiari nad Hronom, tá je však aktuálne utlmená. Nové clá sa určite dotknú produkcie Železiarní Podbrezová, a to priamo či nepriamo.

SOPK okrem toho tvrdí, že zavedenie prakticky plošných ciel zo strany USA v rozsahu 10 až 50 percent vracia svetovú ekonomiku pred rok 1948. Podľa SOPK ide o akt, ktorý okamžite vyvolal reakciu dotknutých krajín, čo privedie svet ku globálnej obchodnej vojne a k faktickému skolabovaniu pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Ako ušetriť miliardy eur za energie?

Komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen vyhlásil, že európske domácnosti aj priemysel už v tomto roku ušetria 45 miliárd eur za energie a suma narastie na 260 miliárd ročne do roku 2040.

tags: #pribuzny #martin #burger #maros #sefcovic #kto

Populárne príspevky:

• Mačky a uhorky: Vysvetlenie
• Recepty na vianočné muffiny
• Recepty a tipy na dokonalú ryžu
• Jednoduché tipy pre zapálenie grilu
• Prirodzené chudnutie po 60-ke