Príspevok na stravu pre brigádnikov: Podmienky a pravidlá

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a predpisoch týkajúcich sa príspevkov na stravovanie pre brigádnikov na Slovensku. Zameriame sa na pravidlá pre zamestnávanie osôb na základe dohody o brigádnickej práci študentov, stravovanie zamestnancov a súvisiace daňové aspekty.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Pravidlá pre zamestnávanie osôb na základe dohody o brigádnickej práci študentov upravujú ustanovenia deviatej časti Zákonníka práce. Tieto sa novelou (zákonom č. 76/2021 Z. z.) s účinnosťou od 1. marca 2021 zmenili. Do Zákonníka práce bola zavedená tzv. prezumpcia zachovania štatútu žiaka strednej školy počas letných prázdnin nadväzujúcich na riadne ukončenie štúdia na strednej škole a prezumpcia zachovania štatútu študenta dennej formy vysokoškolského štúdia počas letných prázdnin nadväzujúcich na riadne ukončenie denného štúdia na prvom stupni vysokej školy. Prezumpcia štatútu trvá až do 31. októbra.

Podľa Zákonníka práce v znení účinnom od 1. marca 2021 tak môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvoriť s fyzickou osobou spĺňajúcou zákonné podmienky dohodu o brigádnickej práci študentov.

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.

Za fyzickú osobu, ktorá má štatút žiaka strednej školy, sa na tieto účely považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka.

Za fyzickú osobu, ktorá má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, sa považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka.

Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Povinné náležitosti dohody:

• Dohodnutá práca
• Dohodnutá odmena za vykonanú prácu
• Dohodnutý rozsah pracovného času
• Doba, na ktorú sa dohoda uzatvára

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia.

Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia; to neplatí, ak ide o uzatvorenie dohody s fyzickou osobou v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka alebo o fyzickú osobu v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. V týchto prípadoch sa štatút žiaka strednej školy a štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia preukazuje dokladom o riadnom ukončení štúdia.

Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.

Situáciu, keď počas uzatvorenej dohody o brigádnickej práci študentov dôjde k strate štatútu žiaka strednej školy alebo štatútu študenta dennej formy vysokoškolského štúdia Zákonník práce výslovne nerieši. Národný inšpektorát práce zastáva názor, že podmienky pre uzavretie dohody o brigádnickej práci študentov musí zamestnanec spĺňať po celý čas jej trvania. Strata štatútu študenta má vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na túto dohodu.

Ak fyzická osoba riadne ukončila štúdium na strednej škole, zamestnávateľ môže využívať závislú prácu tejto fyzickej osoby na základe dohody o brigádnickej práci študentov do 31. októbra.

Ak fyzická osoba riadne ukončila štúdium v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa, zamestnávanie na základe dohody o brigádnickej práci študentov môže pokračovať do 31. októbra.

Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium na strednej škole, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá, resp.

Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia druhého stupňa, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá, resp.

V opačnom prípade dohodu o brigádnickej práci študentov je potrebné do 31. októbra ukončiť.

Stravovanie zamestnancov podľa Zákonníka práce

Zamestnávateľ má podľa zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ak ich pracovná zmena trvá viac ako 4 hodiny. Stravovanie môže byť zabezpečené:

• Vo vlastnom stravovacom zariadení
• V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa
• Prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby s oprávnením sprostredkovať stravovacie služby (teda formou stravovacích poukážok - gastrolístkov, resp. stravovacích kariet)

Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec len vtedy, ak v rámci pracovnej zmeny vykonával prácu viac ako štyri hodiny (a aj keď bol vyslaný na pracovnú cestu, ale na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny).

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie len zamestnancom v pracovnom pomere, teda pracujúcim na základe pracovnej zmluvy.

Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný dať možnosť zamestnancovi vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Ide teda o štvrtú možnosť ako môže zamestnávateľ uspokojiť stravovacie nároky zamestnanca.

Akou sumou prispieva zamestnávateľ na stravovanie zamestnancom, aká je výška finančného príspevku na stravovanie a aká je výška stravného lístku - tieto všetky veličiny sa odvíjajú primárne od sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Sumy stravného poskytované pri pracovných cestách zamestnancov upravuje najnovšie opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 211/2024 Z. z.

Príspevok na stravovanie zamestnancov

Podľa § 152 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákonník práce“) je zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Ak sa teda zamestnancom zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, zamestnávateľ zamestnancovi prispieva v sume najmenej 55 % ceny jedla, maximálne sumou 4,57 eura na jedno jedlo.

Stravovacie poukážky (gastrolístky)

Ďalším spôsobom zabezpečenia stravovania je prostredníctvom stravovacích poukážok zvaných aj ako stravné lístky alebo gastrolístky. Podľa Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Aj na stravný lístok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Pri stravných lístkoch je cenou jedla ich hodnota.

Keďže minimálna hodnota stravného lístka je 6,23 eura, zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,43 eura (55 % z 6,23 eura). Pre úplnosť pripomíname, že od roku 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda formu stravovacej karty, ktorá sa používa podobne ako bežná platobná karta. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Ide napríklad o situáciu, keď zamestnanec pracuje v lese, kde nie je možnosť si počas prestávky kúpiť jedlo.

Finančný príspevok na stravovanie

Tam, kde zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie poskytnutím jedla, či už vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného zamestnávateľa, prichádza na rad zamestnancov výber medzi gastrolístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Z finančného hľadiska ide pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy. Podľa Zákonníka práce je suma finančného príspevku na stravovanie suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Preto ide z finančného hľadiska pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy.

Z uvedeného vyplýva, že minimálna suma finančného príspevku na stravovanie je 3,43 eura a maximálna suma je 4,57 eura.

Čo však v prípade, ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky a teda nie je možné od nikoho „prevziať“ spravodlivú výšku finančného príspevku na stravovanie? Vtedy je suma finančného príspevku na stravovanie najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. V týchto prípadoch je suma finančného príspevku na stravovanie minimálne 3,43 eura a maximálne 4,57 eura.

Príspevok zo sociálneho fondu a zamestnanecké benefity

Nad rámec svojho príspevku môže zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške, ktorá sa určí v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa na základe jeho rozhodnutia (ak u neho nepôsobí odborová organizácia).

Zamestnávateľ však môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,57 eura platná podľa Zákonníka práce aj z vlastných prostriedkov (nie zo sociálneho fondu) formou zamestnaneckého benefitu. Z pohľadu zamestnanca pôjde v každom prípade o zdaniteľný príjem. U zamestnávateľa bude tento zamestnanecký benefit daňovým výdavkom len po splnení podmienky, že bol dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa.

Daňové aspekty stravovania

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), od dane sú oslobodené:

• hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov,
• finančný príspevok na stravovanie.

Podľa citovaného ustanovenia ZDP rozlišujeme, či zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravovanie v nepeňažnej forme (hodnota stravy) alebo v peňažnej forme (finančný príspevok na stravovanie). V súlade s § 2 písm. aa) ZDP sa na účely tohto zákona za zamestnanca považuje daňovník s príjmami zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) prijatými od platiteľa týchto príjmov, t. j. zamestnávateľa.

Pri zabezpečení stravovania na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (nepeňažná forma), hodnota stravy už nie je od 01.01.2022 pre zamestnanca v plnej sume oslobodená od dane z príjmov. Pri zabezpečení stravovania takouto formou je v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, pri hodnote stravy, ktorú možno oslobodiť od dane z príjmov, odkaz na hodnotu ustanovenú osobitným predpisom. Osobitným predpisom je napr. Opatrenie o sumách stravného.

Povinný príspevok zamestnávateľa, ktorým prispieva zamestnancovi na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je limitovaný. Je to suma najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SF“). Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF].

Znamená to, že zamestnávateľ podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, je povinný v súlade s platným opatrením o sumách stravného prispievať na stravovanie max. v súlade s § 152 ods. 6 Zákonníka práce, za splnenia ustanovených podmienok a v sume podľa § 152 ods. v súlade s § 152 ods. 7 Zákonníka práce, napr. Zamestnancovi slúži na stravovanie rovnako, ako keby sa mu poskytla stravovacia poukážka.

V súlade s § 152 ods. 8 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie by mala byť rovnaká ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovaciu poukážku iným zamestnancom [potrebné je brať do úvahy, že musí ísť o porovnateľných zamestnancov (§ 40 ods. 9 Zákonníka práce)]. Súčasne to však musí byť najmenej 3,63 € (55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. 6,60 €).

Pri hodnote stravovacej poukážky 8,80 €, minimálny príspevok zamestnávateľa je súčasne aj maximálny príspevok, t. j. 4,84 €. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. Okrem uvedenej sumy zamestnávateľ môže v súlade s § 152 ods. 8 Zákonníka práce prispievať na stravu zamestnancov príspevkom podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom je zákon o SF. Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF]. Príspevok na stravovanie zamestnancov nie je týmto zákonom limitovaný, preto, ak je poskytnutý podľa zákona o SF, u zamestnanca je považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm.

Príklady a špecifické situácie

Pre lepšie pochopenie problematiky uvádzame niekoľko príkladov a špecifických situácií:

Otázka č. 1: Spoločnosť zamestnáva 8 zamestnancov. Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje zamestnancom stravné lístky. Zamestnávateľ využil ustanovenia § 152 ZP, ktoré mu umožňuje po prerokovaní so zamestnancami poskytovať stravu - stravné lístky (prípadné finančný príspevok na stravu) aj počas čerpania riadnej dovolenky.

V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (prekážka na strane zamestnávateľa), potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t.j. môžu si vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie.

Za uvedeného predpokladu bude stravovacia poukážka alebo finančný príspevok na stravovanie poskytnuté za dni dovolenky, PN, návštevy lekára oslobodeným príjmom pre zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm.

Otázka č. 2: Zamestnávateľ poskytuje pre svojich zamestnancov stravovanie vo forme stravovacích kariet a finančného príspevku. Vzhľadom na možnosť rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečí stravovanie, by chcel zamestnávateľ zabezpečiť stravné aj konateľovi spoločnosti. Môže sa rozhodnúť pre finančný príspevok? Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa (spoločníka) na účely...

tags: #priplatok #za #obed #pre #brigadnika

Populárne príspevky:

• Zdravšia verzia halušiek
• Diétne opatrenia pri Crohnovej chorobe
• Vegetačné Obdobie Bedlí
• Recenzie pizzerií Humenné
• Recepty na jablkové koláče od čitateliek