Produkcia mlieka na Slovensku po vstupe do EÚ: Výzvy a príležitosti
Vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004 znamenal zásadný zlom v riadení poľnohospodárstva. Toto obdobie prinieslo so sebou nielen nové príležitosti, ale aj výzvy, ktoré ovplyvnili produkciu mlieka a celkovú potravinovú sebestačnosť krajiny.
Slovenskí farmári sa stali súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá priniesla jednotné pravidlá podpôr, kvóty na výrobu mlieka, cukru či hovädzieho mäsa a povinnosť prispôsobiť sa prísnym hygienickým a environmentálnym normám.
Po rokoch transformácie a privatizácie vstup do Európskej únie bol vnímaný ako historický míľnik a slovenský agrárny sektor vstupoval do EÚ s veľkou nádejou, hoci oslabený transformáciou, privatizáciou a reštitúciami deväťdesiatych rokov, rozdrobenou vlastníckou štruktúrou pôdy.
Európska únia sľubovala otvorenie trhov, prístup k dotáciám a modernizačným fondom, ale aj pevnejšie ukotvenie v západných štruktúrach.
Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie vznikla v 60. rokoch 20. storočia s cieľom zabezpečiť potravinovú sebestačnosť, stabilitu cien a primerané príjmy pre poľnohospodárov členských štátov.
Po vojne bola Európa hladná a nedostatok potravín predstavoval strategický problém.
Pasienky na Slovensku prispievajú k botanickej pestrosti a kvalite mlieka.
Dopady SPP na slovenské poľnohospodárstvo
V praxi sa však ukázalo, že východoeurópske krajiny, vrátane Slovenska, vstupovali do systému s nerovnakými podmienkami a s obmedzeným prístupom k priamym platbám. Na rozdiel od starších členov únie, slovenskí poľnohospodári dostávali v prvých rokoch len približne 25-30 % úrovne podpôr pôvodných členských štátov.
Tento rozdiel sa len pomaly dorovnával, no spôsobil útlm výroby a zníženie konkurencieschopnosti. Mnohé podniky sa prispôsobili systému dotácií namiesto trhu, čo viedlo k zníženiu produkcie a k rastúcej závislosti na dovoze potravín. Podpora sa navyše viazala skôr na výmeru pôdy než na množstvo produkcie.
Napriek týmto nedostatkom mala SPP aj viacero pozitívnych stránok. Slovenské poľnohospodárstvo získalo prístup k finančným fondom, ktoré umožnili modernizáciu techniky, obnovu fariem, zlepšenie kvality pôdy a ochranu životného prostredia. Fondy EÚ podporili rozvoj vidieka, výstavbu miestnych komunikácií, agroturizmus a zachovanie tradičného kultúrneho prostredia. SPP tiež prispela k zavedeniu jednotných hygienických a environmentálnych štandardov.
Poľnohospodárstvo na Slovensku po vstupe do EÚ prešlo zásadnou premenou, ktorú nemožno hodnotiť len prostredníctvom čísel o investíciách či dotáciách. Skutočná zmena spočíva v presune dôrazu z výroby na administráciu.
Európske fondy umožnili modernizáciu, ale vytvorili aj závislosť od dotačného systému, ktorý často odmeňuje držbu pôdy viac než produkciu potravín. Výsledkom je technicky rozvinuté, ale produkčne oslabené poľnohospodárstvo, ktoré sa čoraz viac spolieha na dovoz.
Sebestačnosť ustúpila ekonomickej racionalite veľkých subjektov, ktoré optimalizujú dotácie, nie výrobu. Malí hospodári, ktorí by mohli byť nositeľmi potravinovej istoty, sa často ocitajú mimo systému podpory.
Finančné príspevky z EÚ
Finančné príspevky z EÚ zohrávajú neodmysliteľnú úlohu v slovenskom poľnohospodárstve. Medzi rokmi 2004 a 2013 Slovensko od EÚ dostalo 12,86 miliardy eur. Poľnohospodárstvo sa z toho dotovalo - priame platby približne 1,951 miliardy eur a rozvoj vidieka cca 2,18 miliardy, doplnkové vnútroštátne platby približne 512 miliónov eur.
V programovom období 2014-2020 Slovensko malo pridelené na priame platby a SOT ≈ 2,745 miliardy eur. V rámci nového programového obdobia 2021-2027 je pre Slovensko určených približne 4,388 miliardy eur zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Z celkových približne 25 miliárd eur európskych prostriedkov, ktoré Slovensko od roku 2004 do začiatku 2020-tych rokov prijalo, bolo do poľnohospodárstva (priamych platieb a programov rozvoja vidieka) alokovaných a vyplatených približne 7-8 miliárd eur.
Napriek tomu však fondy mali aj nežiaduce štrukturálne účinky: koncentrovali pôdu a kapitál do rúk veľkých subjektov, pričom menší hospodári stratili schopnosť konkurovať.
Slovenské poľnohospodárstvo sa tak dostalo do paradoxnej pozície - je technicky modernejšie, ale produkuje menej potravín než pred vstupom do únie. Okrem toho podpora sa vo väčšej miere viazala na výmeru pôdy než na objem produkcie, čo zvýhodnilo pestovateľov rastlinných komodít (obilniny, olejniny) a znevýhodnilo živočíšnu výrobu, ktorá je investične i pracovnoprávne náročnejšia.
Výsledkom bol dlhodobý útlm chovov hospodárskych zvierat - napríklad počet hovädzieho dobytka klesol od roku 2004 o viac než 40 %, ošípaných o viac než polovicu a produkcia mlieka i mäsa sa výrazne znížila.
Rastlinná výroba sa síce rozšírila, no jej zameranie sa zúžilo - dominujú obilniny, kukurica a repka olejná určené prevažne na export alebo technické využitie. Výroba ovocia, zeleniny a krmovín pre domáci trh pritom dlhodobo stagnuje.
Protesty farmárov a Zelená dohoda
Proti spoločnej poľnohospodárskej politike farmári v členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenska už niekoľko rokov opakovane protestujú. Hlavným dôvodom je rastúca byrokracia, nerovné podmienky a tlak ekologických noriem, ktoré podľa nich znižujú konkurencieschopnosť európskej výroby voči dovozu z krajín mimo EÚ.
Farmári upozorňujú, že EÚ od nich žiada stále viac - prísnejšie environmentálne limity, obmedzenie používania hnojív a pesticídov, povinné úhory či administratívne správy -, ale finančné kompenzácie tomu nezodpovedajú.
Protesty sa začali zintenzívňovať po roku 2020, najmä v súvislosti s tzv. Zelenou dohodou pre Európu (Green Deal) a stratégiami /„Z farmy na stôl“/ a „Ochrana biodiverzity“.
Európska komisia reagovala len postupne. Pod tlakom verejných protestov, najmä vo Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Holandsku či Belgicku Brusel v roku 2024 ustúpil z niektorých plánovaných opatrení. Napriek tomu ostáva nespokojnosť veľká.
Výroba ovčieho mlieka a bryndze
V roku 2018 dosiahla produkcia ovčieho mlieka na Slovensku 13 524 ton, čo je vôbec najvyššia úroveň od vstupu do EÚ. Ročná výroba bryndze na Slovensku predstavuje takmer 4 000 ton. Slováci spotrebujú na obyvateľa 0,6 kg bryndze ročne.
Na výrobu takéhoto množstva je potrebných približne 2,3 litra ovčieho mlieka. Cez 340 000 oviec chovaných na Slovensku dokáže ročne vyprodukovať približne 12 000 ton ovčieho mlieka.
Najviac oviec, cez 105 000, sa chová v Banskobystrickom kraji. Nasledujú Žilinský s 84 500 jedincami a Prešovský kraj so 70 000. Najmenej oviec, niečo nad 2 500, sa chová v Trnavskom kraji. Spomedzi okresov je najviac, takmer 25 000 oviec, v Rimavsko-sobotskom okrese.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) v roku 2019 podporí chov oviec prostredníctvom tzv.
Aktuálne sa u nás chová cez 340 000 oviec. „Slovensko má obrovský potenciál pre chov oviec. Ich chov neznamená len bryndzu, žinčicu či jahňacinu, ale má mnoho vedľajších prínosov. Jedným z nich je spásanie našich trávnych porastov a tým vytváranie rázu krajiny, obohacovanie pôdy či zlepšenie ekosystémov,“ uviedla vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS).
„Už jeden gram bryndze obsahuje viac ako miliardu živých probiotických kultúr viac ako dvadsiatich druhov baktérií mliečneho kvasenia. Tieto mimoriadne vlastnosti slovenskej bryndze sú spôsobené najmä botanickou pestrosťou našich pasienkov, ktoré sú podľa výskumov pestrejšie ako napríklad alpské pasienky. Ovce sa chovajú vonku, je to tak z pohľadu zákazníka obrovský benefit, či už z hľadiska mlieka alebo mäsa,“ vysvetlila Gabriela Matečná.
Záujem slovenského spotrebiteľa o ovčie mlieko a výrobky z neho stúpa. Ročne sa na Slovensku vyrobí cez 4 000 ton bryndze.
TAKTO SA VYRÁBA SLOVENSKÁ BRYNDZA 🐑
Ovčiarstvo na Slovensku zápasí s rôznymi problémami. Nízka cena mäsa, nízka spotreba ovčieho mäsa (ročne len okolo 0,13 kg na obyvateľa), dovoz ovčieho mlieka zo zahraničia či nezáujem o prácu v tomto odvetví.
Slovák spotrebuje priemerne len 0,16 kg jahňacieho mäsa za rok. Jahňacie mäso je zdraviu prospešné najmä vďaka priaznivému pomeru nenasýtených a nasýtených mastných kyselín a pomeru omega 6 a omega 3 mastných kyselín. Mnohé nutričné hodnoty má jahňacina oveľa vyššie, ako iné druhy mias.
Výzvy a perspektívy pre mliečny sektor
Na konci septembra tohto roku bolo na Slovensku ešte 366 prvovýrobcov mlieka. Bolo, lebo na konci roka nás bude ešte menej. Situácia je naozaj veľmi zlá. Všimnime si pred štyrmi rokmi - v roku 2018 vyrábalo mlieko ešte 435 fariem. Za ten čas ubudlo 85 producentov mlieka. To je katastrofa. Čo je ale ešte horšie, kým v predchádzajúcich troch rokoch ubúdalo ročne okolo 15 fariem, teraz to vyzerá, že ročný úbytok bude vyše dvojnásobný, dosiahne hranicu 35 fariem. Rok 2021 tak vstúpi do histórie chovu dojníc ako rok totálneho úpadku.
Stratili sme viac ako polovicu fariem. Úmerne tomu klesá stádo dojníc, teliatok, jalovičiek. Platí - menej fariem, menej mlieka. Našťastie, jeho produkcia neklesla priamoúmerne zníženému počtu fariem. Z jednej miliardy litrov mlieka sme padli asi na 800 miliónov, krajina teda vypije o jednu pätinu slovenského mlieka menej.
V zlej správe je aspoň jedna dobrá, rastie intenzita, úžitkovosť, na farmách od jednej kravy nadoja viac mlieka. Ekonomicky vzaté, tí, ktorí nadoja desať litrov mlieka od kravy denne, čo je zhruba 3 500 litrov za rok, nemôžu zostať na trhu.
Lenže v roku 2021 zatvárajú farmy chovatelia, ktorí mlieko vedia robiť. Medzi nimi sú farmári, ktorí sú v rebríčku top 100, to znamená, že z mliečnej scény odchádzajú najlepší. Hrozné je, že neodchádzajú len tí s najslabšími parametrami výroby a predaja, ale aj najlepší, ktorí vedeli mlieko vyrábať efektívne.
Okrem toho tu nejde len o ekonomiku, ale o stratu zmyslu života. Na poslednom stretnutí so štátnym tajomníkom som povedal, že ľudí sa zmocňuje dezilúzia. Sám som investoval do vlastnej farmy za ostatných 10 rokov obrovské peniaze. Nedostali sme žiadne dotácie, ani cent. Zrejme aj preto, že som vždy otvorene hovoril, čo si o úpadku poľnohospodárstva myslím.
Vlani sme modernizovali farmu za vyše milión eur a tento rok za ďalšieho pol milióna. Ale straty z produkcie sú také obrovské, že otázka stojí aj u nás tak, či má naša tvrdohlavosť a snaha pokračovať vôbec nejaký zmysel? Jedno je sentiment a druhé, či podnikáte so ziskom, alebo rastúcou stratou. Nebudeme ju prehlbovať len preto, aby nás niekto pochválil, že ešte robíme mlieko, že sme dobrí chlapci. Jednoducho to takto ďalej nejde.
Na poslednom predstavenstve zväzu sa takto vyjadrili mliečni farmári z každého jedného regiónu na Slovensku. Upozorňujeme na katastrofálny stav, lebo nechceme, aby to takto ďalej pokračovalo.
Neviem, na čo ešte čakajú. Som zvedavý, ako zareagujú na naše požiadavky, ktoré sme im teraz predložili, budeme sa dožadovať ďalšieho stretnutia. Aj týmto sa pýtame, aký záujem má slovenská vláda o to, aby ľudia na Slovensku pili naše čerstvé mlieko a jedli mliečne výrobky. Máme ešte päť rokov vyplakávať, že sme stratili sebestačnosť vo výrobe mlieka? Naozaj sme ju stratili, lebo štát pre našu vec nič neurobil. Nič pre mlieko, nič pre zeleninu, ovocie, bravčové mäso.
Záver
Po dvadsiatich rokoch členstva v Európskej únii možno slovenské poľnohospodárstvo hodnotiť s rešpektom, ale aj dávkou sklamania. Európska únia priniesla stabilné dotácie, moderné pravidlá a prístup k trhu, no očakávaný rozmach domácej výroby a potravinovej sebestačnosti sa nedostavil.
Ak má slovenské poľnohospodárstvo získať späť svoju konkurencieschopnosť, je nevyhnutné zamerať sa na zvýšenie investícií do efektívnych fariem, obnovu potravinárskeho priemyslu a podporu domácej produkcie s vyššou pridanou hodnotou.
tags: #produkcia #mlieka #Slovensko #po #vstupe #do
