Prvovýrobcovia mlieka na Slovensku: Výzvy a budúcnosť

Prvovýrobcovia mlieka na Slovensku sa obávajú o budúcnosť mliečneho sektora. Dôvodom je potvrdenie mimoriadnej štátnej pomoci len vo výške 10 miliónov eur, namiesto požadovaných 35 miliónov eur.

Agrorezort avizuje spustenie podpory pre producentov mlieka do konca mája. Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) uviedol: „Vážime si navrhovanú podporu chovu dojníc zo štátneho rozpočtu vo výške 10 miliónov eur. Problémom je, že situácia je mimoriadne vážna práve v tomto období a 10 miliónov eur na jej dostatočné riešenie jednoducho nestačí. Ak preto práve teraz nepristúpime k mimoriadnym opatreniam na záchranu slovenskej prvovýroby mlieka, tak je pravdepodobné, že mnohí prvovýrobcovia sa nových dotačných pravidiel nemusia vôbec dočkať.“

Agrominister Samuel Vlčan (nominant OĽANO) sa podľa neho po rokovaní vlády vyjadril, že už sa nedá očakávať ďalšia podpora sektoru prvovýroby mlieka. Prvovýrobcovia mlieka od októbra 2021 požadujú od agrorezortu mimoriadnu podporu na finančnú kompenzáciu výrazného nárastu cien energií a krmív. Z dôvodu enormných nákladov dosahuje aktuálna strata na každom vyrobenom litri mlieka 10 centov.

Podľa odboru komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vníma agrorezort situáciu veľmi pozorne. Agroministerstvo uviedlo, že spustí podporu pre chovateľov hovädzieho dobytka a producentov mlieka vo výške 10 miliónov eur do 31. mája 2022. Ďalšou možnosťou je podľa MPRV čerpanie finančných prostriedkov z výzvy číslo 52/PRV/2022 z podopatrenia 4.1, s celkovou alokáciou 110 miliónov eur, z ktorej bude možné realizovať investície v živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výrobe, do výstavby, rekonštrukcie či modernizácie objektov, skladovacích kapacít, závlahových systémov, taktiež na obstaranie technologického vybavenia vrátane strojov, zariadení, technológií a náradia.

Slovenskí prvovýrobcovia mlieka nemali dobrý rok

V súvislosti s podporou je nutné konštatovať, že slovenskí prvovýrobcovia mlieka nemali dobrý rok, uviedla riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) Margita Štefániková. Prvých 10 mesiacov tohto roka prvovýrobcovia žili vo viere prísľubov, že sa nájdu v štáte zdroje na realizáciu systémových opatrení na rozvoj sektora mlieka a podporí sa sektor mlieka ešte v roku 2017. Toto sa neudialo a prvovýrobcovia mlieka to prijali ako krutý fakt. Veľké rozčarovanie však podľa nej opäť prišlo vtedy, keď sa podpora pre sektor prvovýroby mlieka nedostala ani cez položku štátnej pomoci do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018. A tak zostali vypracované systémové opatrenia na rozvoj sektora mlieka bez finančného krytia len bezvýznamným kusom papiera.

Prvovýrobcovia veria, že sa im budúci rok podarí presvedčiť predstaviteľov štátu, že súčasné rozdiely v úrovni podpory medzi jednotlivými štátmi vážne oslabujú konkurencieschopnosť a môžu viesť k likvidácii chovu dojníc na Slovensku, čo by mohlo mať vážne dôsledky z hľadiska zachovania pôdnej úrodnosti, udržania krajiny a zamestnanosti na Slovensku. Štefániková dodala, že veľkým hendikepom pre slovenských prvovýrobcov naďalej zostávajú veľké rozdiely v príjmoch oproti ich európskym kolegom.

Cena surového kravského mlieka je na Slovensku v priemere 35 centov za kilogram a náklady na jeho výrobu prevyšujú 40 centov. Slovenskí prvovýrobcovia mlieka dostávajú za surovinu v priemere až o 4 centy na kilogram menej ako ich európski kolegovia. Úroveň ich podpory je tiež oveľa nižšia.

Dlhodobo nepriaznivá situácia sa podľa riaditeľky Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margity Štefánikovej odrazila aj na ekonomických výsledkoch podnikov, na poklese počtu dojníc a nižšej produkcii mlieka. „Za posledných šesť rokov prvovýrobcovia mlieka dosiahli celkové straty vyše 300 miliónov eur. V súčasnosti je na Slovensku 530 prvovýrobcov mlieka - chovateľov dojníc, ktorí dodávajú surové kravské mlieko na jeho ďalšie spracovanie na mliečne výrobky. O tom, že hlavne posledné roky to nemajú ľahké, svedčí aj fakt, že od vstupu SR do EÚ sa ich počet znížil o viac ako 200 podnikov,“ upozornila Štefániková.

Na Slovensku 25 väčších mliekarenských podnikov spracováva vyše 90 % kravského mlieka vyrobeného na farmách. Jana Planková, generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) doplnila: „Máme ale ešte cez 200 fariem a malých podnikov, ktoré spracovávajú ovčie a kravské mlieko.“ Konštatovala, že slovenský mliekarenský sektor má v potravinárskom priemysle významné postavenie, keďže jeho podiel na celkovej potravinárskej výrobe je vyše 18 %.

Veľké mliekarenské podniky zamestnávajú takmer 3000 pracovníkov a ich tržby dosahujú asi 600 miliónov eur ročne.

Propagačná kampaň zameraná na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska financovaná z prostriedkov Mliečneho fondu, do ktorého spoločne prispievajú všetci prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka, pokračuje aj v tomto roku. Táto propagácia, ako aj všetky doterajšie kampane a aktivity Mliečneho fondu zamerané na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska, môžu byť realizované najmä vďaka prispievateľom do Mliečneho fondu.

Slovenské mliekarne denne spracujú 2,25 milióna kilogramov mlieka. Podľa informácií sa podniky snažia aj napriek tejto zložitej situácii zabezpečiť starostlivosť o zvieratá a produkciu mlieka. Okrem všeobecných platných opatrení zavádzajú aj vnútorné opatrenia ako je meranie teploty pracovníkom pri vstupe do prevádzok, dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti pri komunikácii, minimalizovanie veľkosti skupín pracovníkov a iné. Momentálne je však našou povinnosťou okrem výroby mlieka zabezpečiť aj bezpečnosť pracovníkov. Dojnice sa nedajú odstaviť ako zariadenia v automobilke.

Na Slovensku v týchto dňoch zostáva aj produkcia surového kravského mlieka, ktorú niektorí poľnohospodári ešte na začiatku marca vyvážali do zahraničia. Situácia s vývozom sa skomplikovala a pomocnú ruku podali zástupcovia Slovenského mliekarenského zväzu. Mliekarne sú umiestnené najmä vo väčších mestách, kde už teraz existujú z dôvodu možného šírenia koronavírusu viaceré požiadavky na obyvateľov.

Spracovatelia urgentne potrebujú dodávky osobných ochranných pomôcok, hlavne rúšok pre svojich zamestnancov a pracovníkov logistiky pri vstupe suroviny a výstupe výrobkov. Prvovýrobcovia a spracovatelia veria, že si zodpovední uvedomujú, že popri zdravotníctve a energetike je dôležitá aj výroba základných potravín.

Pri nákupe mlieka a mliečnych výrobkov by mal spotrebiteľ brať do úvahy aj ich pôvod. Pulty s mliečnymi výrobkami v obchodoch ponúkajú širokú paletu rôznych mliečnych výrobkov, domácich, aj zahraničných. Slovenské mliečne výrobky čelia silnej produktovej a cenovej konkurencii a častokrát najmä kvôli cene nie sú prvou voľbou spotrebiteľov. Cena sa stala fenoménom dnešnej doby a v povedomí spotrebiteľa sa podporuje názor, že potraviny by mali byť lacné. Tento prístup zvádza spotrebiteľov k tomu, že im uniká hodnota potravín a nikto sa nezamýšľa nad tým, že potraviny sa na pulte v obchode len tak neobjavia, ale že musia predtým prejsť dlhú cestu procesu produkcie suroviny, jej spracovania, zušľachtenia, zabalenia a distribúcie.

Žijeme v regióne, v ktorom mliečne výrobky sú tradične súčasťou našich jedálničkov. Tradícia dáva potravinám silnú pečať, je priamym spojením pôvodu, regionálnosti a kvality. Definuje vzťah ľudí v regióne k pôde, k poľnohospodárstvu a k spracovaniu surovín na potraviny. Zaručuje, že potraviny majú pôvodné receptúry bez zbytočných prídavných látok, čím garantuje čerstvosť, chuť a zdravotné benefity.

Z hľadiska sebestačnosti produkcie mliečnych výrobkov je nesmierne dôležité, aby sme na Slovensku mali dostatok mlieka, ktorého produkciu nám zabezpečujú slovenskí prvovýrobcovia mlieka, a dostatok spracovateľských podnikov - slovenských mliekarní, v ktorých nám vyrobia mliečne výrobky slovenských značiek. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov na úrovni 220 kg na osobu a rok.

Význam mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravú výživu ľudí opakovane potvrdzujú odborníci na výživu po celom svete, pričom vyzdvihujú mlieko ako jednu z najkomplexnejších potravín z hľadiska výživovej hodnoty. Kúpou slovenských výrobkov podporujeme nielen slovenských prvovýrobcov a spracovateľov mlieka ale v širšom meradle aj zamestnanosť a ekonomiku Slovenskej republiky. Uprednostňovaním mliečnych výrobkov slovenskej výroby pomáhame aj prostrediu, v ktorom žijeme. Keď siahame po mliečnych výrobkoch overených slovenských značiek, volíme si aj dostupnosť, kvalitu a čerstvosť.

Bohatstvo krajiny sa meria aj mierou potravinovej sebestačnosti, t.j. tým, či vieme zabezpečiť dostatok potravín pre obyvateľov Slovenska z vlastných zdrojov. Zvyšovaním dopytu po slovenských mliečnych výrobkoch totiž môžeme zvyšovať ich výrobu, produkciu a tým aj sebestačnosť pri výrobe mliečnych výrobkov. Overené slovenské značky mliečnych výrobkov si budú hľadať cestu k vám počas celého roka s podporou kreatívnej komunikácie.

Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka už od roku 2008 spoločne realizujú informačné a propagačné kampane z prostriedkov Mliečneho fondu, aby zvyšovali znalosť slovenského mlieka a mliečnych výrobkov medzi spotrebiteľmi. Denná konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov je totiž neodmysliteľnou súčasťou zdravej výživy pre každého už od útleho veku.

Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka prichystali v sobotu 9. augusta 2025 na festivale Grape nečakaný zážitok pre všetkých festivalových návštevníkov. Spoločnými silami išli prekonávať svoj vlastný rekord spred desiatich rokov, kedy naraz raňajkovalo 565 ľudí.

Profesionálne pripravené mliečne raňajky priniesli svoj očakávaný výsledok a znovu sa zrodil historický okamih. Slovenská mliečna rodina pod taktovkou Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) a Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) úspešne prekonala svoj desaťročný rekord v najväčšej účasti na mliečnych raňajkách.

Myšlienke prekonať rekord z Mliečnych raňajok na festivale Grape spred desiatich rokov prialo hneď viacero faktorov. Športová tematika tohtoročného festivalu ako keby ruka v ruke podčiarkovala význam benefitov konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov. Koncentrácia mladých ľudí na festivale je na priamy kontakt s mliekom a mliečnymi výrobkami priam ideálna na ukázanie širokého portfólia overených slovenských značiek mliečnych výrobkov a toho najlepšieho, čo slovenský mliekarenský sektor vie v podobe kvalitných domácich mliečnych výrobkov ponúknuť.

Mliečne raňajky na Grape sa mohli pýšiť skutočne bohatým menu, neobsahovali len klasické mliečne výrobky, ako sú syry a mlieko, ale ponúkli aj špeciality, ktoré slovenskí farmári a mliekari pripravujú s veľkým zápalom a úctou k prírode. Slovenská mliečna rodina nezabudla ani na tých, ktorí majú intoleranciu na laktózu a do raňajkovej ponuky zaradila aj bezlaktózové mliečne výrobky.

Aj mladým ľuďom na festivale Grape chceli farmári a mliekari ukázať, že za každým kvalitným mliečnym výrobkom stojí človek - slovenský farmár, tzv. prvovýrobca, a potom aj spracovateľ mlieka a mliečnych výrobkov. Ich práca sa odráža nielen v kvalite výrobkov, ale aj v šetrnom prístupe k prírode a zvieratám. Výroba mlieka a mliečnych výrobkov má na Slovensku dlhodobú tradíciu.

Dlhé desaťročia sa farmári s láskou starajú o dojnice, ktoré nám dávajú mlieko, a rovnako v slovenských mliekarňach sa od nepamäti špecializujú na výrobu kvalitných mliečnych výrobkov, ktoré majú nielen výnimočnú chuť, ale aj dôležitý ekologický prínos. Mliečne raňajky sa niesli v úžasnej atmosfére. Nefalšovaná radosť z kvalitných raňajok, priniesla ozajstný kultúrny a gastronomický zážitok pre 734 mladých ľudí, ktorí spoločne hodovali na bohatých raňajkách a podpísali sa tak pod nový slovenský rekord, ktorý bude opäť zaznamenaný do Knihy Slovenských rekordov.

tags: #prvovýrobcovia #mlieka #Slovensko #zoznam

Populárne príspevky:

• Recepty na karamelovo-čokoládovú plnku
• Najlepšie ceny Milka
• Jedlá tlač na torty
• Spišské parky
• Top 3 recepty na prílohy