Rozdiely medzi pstruhom dúhovým a pstruhom potočným

Pstruh potočný a pstruh dúhový sú obľúbené druhy rýb na Slovensku, často lovené športovými rybármi. Aj keď sa na prvý pohľad môžu zdať podobné, existujú medzi nimi významné rozdiely v pôvode, vzhľade, nárokoch na prostredie a správaní.

Po dlhom zimnom pôste sa začína na obdobie päť a pol mesiaca pstruhová sezóna. Od 16. apríla môžeme na Slovensku loviť tri druhy salmonidov: pstruha dúhového, sivoňa potočného a pstruha potočného a jeho jazernú formu. V rôznych médiách sa dozviete, ako tieto ryby s úspechom loviť, ale o rybách samotných už veľa informácii nie je publikovaných, tak si ich skúsime trochu predstaviť.

Zistili sme, že mnohí z vás nevedia rozoznať pstruha potočného od pstruha dúhového, prípadne sivoňa potočného a takisto mnohí ani netušia, že je možné si privlastniť max. 2 kusy pstruha potočného! (lovná miera 35cm!) a k nim ešte 2 kusy pstruha dúhového, prípadne sivoňa potočného (celkovo 4 ryby).

Pôvod a rozšírenie

Pstruh potočný (Salmo trutta) je charakteristickou rybou našich podhorských a horských tokov. Je to pôvodný druh, ktorý sa adaptoval na tunajšie sladkovodné podmienky. Jeho predkom bol pstruh morský, ktorý ostal v našej oblasti uväznený v dobe ľadovej. Okrem našich vôd žije aj v Nórsku, Írsku, Rusku, Indii, Severnej Afrike, Južnej Amerike, ba dokonca v Austrálii.

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss, syn. Salmo gairdneri) je nepôvodný druh, ktorý bol dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. V roku 1966 bol dovezený na Slovensko do kláštora pod Znievom a vyliahnutý plôdik sa stal základom generačného stáda. V Amerike Pstruh dúhový obýva rieky a jazerá tichomorského pobrežia. Vyskytuje sa tu od Beringovho mora až po pobrežie južnej Kalifornie. Rozšírený je po celom svete, s výnimkou Antarktídy.

Pôvodným areálom rozšírenia tohto druhu je severné Tichomorie od Kalifornie cez Britskú Kolumbiu a Aljašku až na Kamčatku. Podobne ako pstruh obyčajný vytvára celú radu foriem (morskú, jazernú potočnú a rôzne zemepisné variácie), z nich najznámejšia je morská ťažná forma dorastajúca značných rozmerov a v svojej domovine označovaná ako steelhead.

V Európe je rozšírený najmä v jej severných častiach a to od britských ostrovov cez časť Islandu, Škandinávsky polostrov, po jej južnejšie časti, od Španielska cez Francúzsko, sever Talianska, časť grécka, a Rusko. Veľmi rozšírený je aj v strednej Európe, kde je obľúbenou športovou rybou. Druhotne bol vysadený v mnohých miestach Severnej Ameriky, v Európe, Južnej Amerike, v Austrálii, na Novom Zélande a v Afrike.

V roku 1988 boli do Európy dovezené dve formy Pstruha dúhového a neskôr došlo v odchovných liahniach k ich vzájomnému skríženiu.

Sivoň potočný bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Tak isto sa úspešne aklimatizoval, ale jeho početnosť ani zďaleka nedosahuje také množstvo ako pri PD.

Vzhľad

Laikovi sa na prvý pohľad môže zdať pstruh potočný farebne uniformný, ale v rôznych podmienkach sa jeho vzhľad mení. Porovnaním väčšej vzorky pstruhov z viacerých tokov, respektíve z rôznych povodí, zistíme, že sú farebne dosť odlišné.

Pstruh potočný - na bokoch má výrazné červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované.

Pstruh dúhový sa vzhľadom dosť podobá pstruhu potočnému, odlišuje sa ale výrazne fialovo dúhovým pásom po bokoch tela, ktorý sa tiahne v oblasti bočnej čiary od hlavy až ku chvostu. Telo má hustejšie bodkované čiernymi škvrnami a tiež dorastá do väčších rozmerov a hmotností ako pstruh potočný. Pstruh dúhový - striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny sú veľmi početné, na bokoch je výrazný “dúhový “ pás.

Sivoň potočný - zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, na chrbte výrazná “mramorová“ kresba, bodky však nie sú čierne, ale žltkasté + veľké množstvo drobných svetločervených až oranžových škvŕn.

Rozoznať pstruha dúhového od ostatných lososovitých rýb nie je ťažké. Jeho telo má sivastú alebo striebristú farbu so silným vodorovným ružovkastým pruhom na bokoch. Drobné tmavé bodky pokrývajú celé telo a na rozdiel od iných salmonidov sú vo veľkom počte i na chvostovej a chrbtovej plutve, i na tukovej plutvičke. Vo sfarbení a proporciách tela sú značné rozdiely dané lokalitou, podmienkami chovu a konkrétnou chovnou líniou.

Typické znaky pstruha dúhového:

• Tuková plutvička
• Iba drobné bodky tmavej farby
• Bodky i na plutvách vrátane chvostovej a tukovej
• Ružový alebo červenkastý pruh na bokoch

Sfarbenie tela je podľa prostredia. Na rozsiahlych nádržiach je svetlo modré až strieborné, v riekach a potokoch skôr tmavšie, do hnedozelená. Zadný okraj chvostovej plutvy je mierne vykrojený v troch miestach, neskôr je úplne rovný.

Telo má pretiahnuté, trocha sploštené s vysokým chvostovým steblom. Medzi chvostovou a chrbtovou plutvou opäť nechýba tuková plutvička. Na chvostovej a tukovej plutve je množstvo tmavých škvŕn a bodiek. V bočnej čiare má 135 až 150 malých šupín. Medzi bočnou čiarou a tukovou plutvičkou je 14 až 19 (zväčša 16 šupín) vrátane šupín bočnej čiary. Rypák je tupý, ústna štrbina široká. Horné a dolné žiabrové výrastky prvého žiabrového oblúka sú gombíkovité, stredné paličkovité. Ozubené čeriesla majú na doštičke zväčša 4 zuby za zadnom okraji, zadná časť je silne zahnutá, s 1 až 2 radmi zubov.

Malé rybky - ako všetky lososovité - majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života. Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha.

Životné prostredie a správanie

Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov, ktorých voda je bohatá na kyslík a teplota nepresahuje 18 stupňov. Podľa výskytu pstruha sa tieto, mnohokrát veľmi podobné toky nazývajú aj pásmom pstruhovým. Pstruh potočný je teritoriálny druh, to znamená, že je verný svojmu stanovišťu. Opúšťa ho len pri neresovej migrácii, alebo migrácii súvisiacej s jeho rastom. Ináč si teritórium agresívne bráni. Preto pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu.

Pstruh dúhový žije v tečúcich aj v stojatých vodách. Obľubuje pobyt v čistých a teplých vodách. Obýva rieky, riečky, potôčiky, podhorské ale aj nížinné nádrže. Migrujúca forma žije prevažne v mori a v ústiach riek. Pstruhy dúhové na rozdiel od pstruhov potočných nie sú stanovištné ryby, a často migrujú. Ale aj tu je výnimka, veľké jedince často majú svoje stanovište na riekach v okolí rôznych prekážok. Na nádržiach ryby migrujú v húfoch za potravou. Pstruh dúhový nie je taký náročný na teplotu a okysličenosť vody ako pstruh potočný. Teplota na povrchu hladiny môže dosiahnuť aj 26 až 28 °C. Pstruhy dúhové sa môžu chovať aj v mori, kde je ich rast ešte rýchlejší.

Stanovišťa pstruha dúhového na rieke sú takmer zhodné so stanovišťami pstruha potočného, s výnimkou silných prúdov. Račej sa zdržiavajú v hlbokých tíšinách a víroch, ale aj tu je výnimka.

Sivoň však dokáže prežiť aj v pramenných oblastiach tokov a znáša nižšie pH, teda vodu kyslejšiu. Vďaka tomu sa udrží aj v lesných biotopoch. Vysadzuje sa do tokov kde nie je pstruh potočný pre priestorovú a potravnú konkurenciu.

Je rozšírený od Aljašky po Kaliforniu a v Severozápadnej Ázii. V Európe je rozšírený najmä v jej severných častiach a to od britských ostrovov cez časť Islandu, Škandinávsky polostrov, po jej južnejšie časti, od Španielska cez Francúzsko, sever Talianska, časť grécka, a Rusko. Veľmi rozšírený je aj v strednej Európe, kde je obľúbenou športovou rybou.

Pstruh dúhový je v tejto veľkosti dravý ako šťuka, a hejno týchto malých rybiek pri love často ženie až ku brehu do plytčín, kde ich nenásytne loví. Za búrkového počasia pstruhy dúhové často plavú tesne pod hladinou a za silného vetra tam lovia potravu. V takom čase často plávajú do hĺbok proti vetru, a keď dorazia k protiľahlému brehu, hľadajú potravu vo vodnom stĺpci alebo priamo na dne. Pri kľudnej hladine a bezvetrí pstruhy dúhové často zbierajú z hladiny malý hmyz. Pri rojení hmyzu pstruhy lovia stúpajúce nymfy.

Pstruh potočný je veľmi citlivý na znečistenie vody, a tak ho môžete vidieť iba vo vodách, ktoré sú naozaj čisté.

Potrava

Pstruhy dúhové majú veľmi podobné potravné spektrum ako pstruhy potočné. Plôdik sa spočiatku živí dafniami, nálevnikmi, ale veľmi rýchlo prechádza na hrubšiu potravu v podobe hmyzu, kôrovcov a ešte v priebehu prvého roka života na vodné slimáky a rybky. Na jazerách tvoria hlavnú zložku ich potravy pakomáre a komáre, ktoré sa tam hojne vyskytujú. Taktiež lovia rôzne nymfy, podenky, typule, larvy pošvatiek a potočníkov.

Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné. Hlavne hlaváče sú častou korisťou v jarnom období, kedy sa neresia a strážia hniezdo s ikrami.

Vo vodách kde sa vyskytuje veľa plôdiku kaprových rýb, si pstruhy rýchlo zvyknú na spestrenie svojho jedálneho lístka touto výživnou potravou. Nie je nič neobvyklé nájsť u 30 cm pstruha dúhového plotičky o veľkosti 10 cm.

Ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.

Rozmnožovanie

Pstruh dúhový pohlavne dospieva vo veku 2 alebo 3 rokov. V oblastiach svojho pôvodu sa neresí podľa teploty vody a formy od novembra do mája. V každej znáške je asi 3000 až 4000 ikier. Pri teplote vody okolo 7 °C trvá inkubačné obdobie približne dva mesiace. Žĺtkové vrecúško sa vstrebe za jeden až dva mesiace. Rozmnožovanie prebieha podobne ako u pstruha potočného. Forma pstruha dúhového v Amerike nazývaná steelhead je veľmi putovný druh, tak ako pstruh morský. Do sladkých vôd podniká dlhé trecie ťahy.

Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom.

Na neresiská ako prvý prichádzajú mliečňaci, ktorí pripravia neresové hniezdo.

Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast výrazne spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia.

Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Aj keď za seba musím povedať, že sa niekoľkokrát zo 100-percentného samca vykľula samica. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha výrazne za oko. Tak isto aj sfarbenie majú samce výraznejšie. No hlavne sa na spodnej čeľusti samcov objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov.

Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej.

Ikrenačka na jeseň vytĺka štrkovité hniezdo do ktorého sa neresí a následne zahrabe ikry. Ikry sú veľké 4 mm, bledožltej až žltej farby.

Formy pstruha potočného

Pstruh obyčajný ako druh vytvára tri formy, a to formu morskú, potočnú a jazernú. Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov, ktorých voda je bohatá na kyslík a teplota nepresahuje 18 stupňov.

Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára po čase jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie. Ak sa do VN dostane jedinec žijúci na tečúcej vode, jeho rast sa obvykle zrýchli a prírastky sú enormné.

Následkom zhoršenia kvality vody, ako aj vybudovaním migračných bariér, však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Táto forma pstruha, podobne ako lososy, sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori. Radíme ich teda k rybám anadromným. V mori majú dostatok potravy a tomu zodpovedajú aj prírastky. Do Dunajca a Popradu prenikali spoločne s morskou formou pstruha aj atlantické lososy; príčiny ich vymiznutia sú rovnaké, ako u morských pstruhov.

Význam a ochrana

Pstruh dúhový je veľmi obľúbenou športovou a chovnou rybou, rýchlo rastie a môže sa prikrmovať umelými granulami. Väčšina rybárov víta výskyt pstruhov na podhorských nádržiach v očakávaní vzrušujúcich športových zážitkov, ktoré poskytujú stovky variant v rôznych podmienkach. Ale pstruh dúhový je niekedy rovnako plachý ako pstruh potočný, a nedá sa oklamať. Za horúcich letných dní, kedy je hladina pokrytá zelenou vrstvou vodného kvetu, rad pláva tesne pod vodnou hladinou. Vtedy je nesmierne opatrný a väčšinou ignoruje všetky rybármi ponúkané nástrahy.

Na zachovanie početných stavovo pstruhov dúhových pri vzrastajúcom tlaku, znečisťovaniu vôd a komerčného lovu, bude dôležité rozširovať umelý chov na farmách. K tomu dochádza na celom svete, ale zatiaľ čo sa do vôd vysadzuje stále viac rýb odchovaných na pstruhových farmách môže sa stať že divoké formy pstruha dúhového postupne vymiznú.

Pstruh je po kaprovi druhou najčastejšou rybou na slovenských stoloch. Pstruh potočný je veľmi citlivý na znečistenie vody, a tak ho môžete vidieť iba vo vodách, ktoré sú naozaj čisté.

Rybárske revíry "Chyť a Pusť" (CHAP)

Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4), ktorá sa nachádza pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom.

Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.

Počas tohto obdobia však rybársky tlak na pstruhové vody neustále narastal a v súčasnosti existuje len málo revírov, kde by sa populácia pstruhov obnovovala samoreprodukciou. Je preto nutné stavy týchto rýb umelo dopĺňať. Je veľa ďalších faktorov, ktoré napomáhajú úbytku pstruha z našich riek a potokov. Asi najvýznamnejší je však neustále klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom, zanikajú hlboké meandre, jamy, namiesto nich vznikajú len plytké úseky s malou úkrytovou kapacitou. Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivosť o zverené toky. Vynaložené úsilie sa určite vráti vo forme plnohodnotného zážitku z rybačky na kvalitne obhospodárovanej vode.

Tabuľka porovnania pstruha dúhového a pstruha potočného

Vďaka týmto informáciám by ste mali byť schopní ľahšie rozlíšiť pstruha dúhového od pstruha potočného a lepšie pochopiť ich odlišné vlastnosti a životné nároky.

Pstruh dúhový

Pstruh potočný

tags: #pstruh #duhovy #pstruh #potocny #rozdiel

Populárne príspevky:

• Ako sa zbaviť horkosti špenátu?
• Previazanie mäsa na údenie: krok za krokom
• Nutričné porovnanie: Quinoa a Bulgur
• Tradičné recepty s kačacou krvou
• Tradičný Nakladaný Hermelín