Pstruh Jazerný (Salmo Trutta M. Lacustris): Charakteristika a Spôsob Života

Pstruh jazerný (Salmo trutta m. lacustris) je fascinujúca forma pstruha potočného (Salmo trutta m. fario), ktorá sa adaptovala na život v stojatých vodách, ako sú jazerá a vodné nádrže. V tomto článku sa ponoríme do charakteristík pstruha jazerného, jeho výskytu, spôsobu života, rozmnožovania a rozdielov oproti pstruhovi potočnému.

Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára jazernú formu. Táto forma sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie.

Morfológia Pstruha Jazerného

Pstruh jazerný má vretenovité telo prispôsobené životu v prúdiacej vode. Papuľka s koncovým postavením je hlboko rozštiepená až po oko, u samcov často až po zadný okraj oka.

Samce majú pretiahnutejšiu hlavu, širšie ústa a staršie jedince hákovito zahnutú spodnú čeľusť. V chrbtovej plutve sú dva až päť tvrdých a osem až jedenásť mäkkých lúčov, v análnej sú dva až štyri tvrdé a sedem až deväť mäkkých lúčov.

V postrannej čiare narátate 115 - 132 šupín. Radličná kosť je mierne zahnutá, v prednej časti s priečnym radom zubov, v zadnej časti s pozdĺžnym dvojitým radom zubov. Žiabrových paličiek býva 13 až 20.

Malá tuková plutvička je medzi chrbtovou a chvostovou plutvou. Chvostová plutva nemá výrazný stredný výrez, väčšinou je ukončená rovno alebo len mierne vykrojená.

Typické znaky:

• Tuková plutvička
• Žltkasté sfarbenie bokov
• Červené a čierne škvrny
• Chvostová plutva bez škvŕn

Pstruh obyčajný je vysoko prispôsobivou rybou obývajúcou najrôznejšie typy vôd po celej Európe. Ako ryba náročná na čistotu vôd a vysoký obsah kyslíka uprednostňuje podhorské toky, chladné jazerá a vytvára i morskú formu, ktorá svojim vzhľadom a chovaním veľmi pripomína lososa a to vrátane toho, že tiahne za výterom do riek.

Jednotlivé populácie pstruha obyčajného sa líšia vzhľadom, veľkosťou a sfarbením a v minulosti mala každá lokalita geneticky jedinečnú a typickú populáciu tejto ryby a bola popísaná celá rada foriem.

Sfarbenie Pstruha Jazerného

Potočák zaujme sfarbením, ktoré je veľmi premenlivé a závislé od prostredia. Chrbát býva zelenohnedý, niekedy žlto-čierny, existujú však aj iné farebné odchýlky. Brušná časť je vždy svetlejšia, s odtieňom žltej až špinavo bielej.

Na chrbte, bokoch a tiež na chrbtovej a tukovej plutvičke bývajú červené škvrny, ktoré sú na bokoch často svetlo lemované. Okrem toho na bokoch, chrbte, chrbtovej a tukovej plutvičke máva tmavé škvrny.

Pri jazernej forme červené škvrny chýbajú najmä starším rybám, ak ich majú mladšie jedince, bez olemovania. Boky sú výrazne striebristé.

Výskyt a Životné Prostredie

Pstruh jazerný sa vyskytuje v jazerách a vodných nádržiach, kde nachádza vhodné podmienky pre život a rast. Najznámejšie nádrže s výskytom “jazerákov” sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky. Veľké jazeráky sa však dajú nájsť aj v malých pstruhových jazerách.

Nádrže, kde sa udomácni jazerná forma pstruha, sú obvykle hlboké a živné, príjem potravy u rýb preto v zimnom období neustáva, na tečúcej vode je vtedy výrazne obmedzený.

Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov s vodou bohatou na kyslík a teplotou do 18 stupňov Celzia. Tieto toky sa označujú ako pstruhové pásmo. Pstruh je teritoriálny a verný svojmu stanovišťu, ktoré opúšťa len počas neresenia alebo migrácie súvisiacej s rastom. Svoje teritórium si agresívne bráni.

Životné Prostredie

Pstruh jazerný preferuje chladné a dobre prekysličené vody.

Rast a Potrava

Rast pstruha jazerného závisí od množstva a kvality potravy. Najrýchlejšie rastie vo vodných nádržiach prvé roky po ich napustení.

Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a všetko mäsité, čo sa dostane do vody. Zloženie potravy závisí od sezónnosti výskytu potravy v danom toku. Na jar pstruhy prijímajú najmä červy vyplavené z pôdy a larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble. Ak je na toku dostatok potravných rýb, stávajú sa prioritou. Suchozemský hmyz lovia hlavne v lete.

Od apríla do júla pstruh využíva energiu na rast, u dospelých rýb sa rast spomaľuje a energia sa využíva na tvorbu ikier a mliečia.

Potrava

Hlavnú časť prirodzenej potravy plôdika tvorí planktón, neskôr je to bentos (živočíchy dna - larvy chrostíkov, podeniek, pošvatiek, pakomárov, červov a podobne). Zbiera hmyz padnutý na hladinu. Väčšie jedince sa živia tiež rybami a žabami. Ekologicky je zaraďovaný medzi nešpecializované mäsožravce.

Rozmnožovanie

Pohlavne dospieva v 2. až 4. roku. Trie sa zvyčajne od októbra do decembra. Na trenie tiahnu pstruhy potočné do vyšších úsekov a užších prítokov. Samica vytĺka v štrkovom alebo pieskovom dne priehlbinu (hniezdo), kam kladie počas neresenia ikry, ktoré následne oplodňuje samec. Neresenie je jednorázové, počet ikier, ktoré samica zahrabáva do hniezda, sa pohybuje v závislosti od jej veľkosti v rozmedzí 150 až 5 000.

Relatívna plodnosť je 2 500 ikier na kilogram hmotnosti samice. Ikry sa vyvíjajú šesť mesiacov (520 d°), potočáky sa neresia na jeseň a plôdik sa liahne až na jar, čo umožňuje chladná voda.

Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom.

Rozlíšenie Pohlavia

U dospelých pstruhov je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie, najmä v čase neresu. Samce majú užšiu a dlhšiu hlavu, čeľuste sú rozoklané a sfarbenie je výraznejšie. Na spodnej čeľusti sa objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov.

Pstruh Jazerný vs. Pstruh Potočný

Hoci pstruh jazerný je forma pstruha potočného, existujú medzi nimi určité rozdiely:

• Prostredie: Pstruh potočný žije v riekach a potokoch, zatiaľ čo pstruh jazerný obýva jazerá a vodné nádrže.
• Sfarbenie: Pstruh jazerný má striebristé sfarbenie s tmavými škvrnami, zatiaľ čo pstruh potočný má červené škvrny na tele.
• Rast: Pstruh jazerný má rýchlejší rast ako pstruh potočný, najmä v prvých rokoch života.

Význam a Ochrana

Pstruh jazerný je dôležitou súčasťou ekosystémov stojatých vôd a obľúbenou športovou rybou. Jeho stavy však môžu byť ohrozené znečistením vody, stratou biotopov a nadmerným rybolovom. Preto je dôležité prijímať opatrenia na jeho ochranu, ako sú:

• Zlepšovanie kvality vody
• Obnova biotopov
• Regulácia rybolovu
• Podpora prirodzeného rozmnožovania

Rybolov Pstruha Jazerného

Lov pstruha jazerného je populárny šport, ktorý si vyžaduje určité znalosti a zručnosti. Medzi obľúbené metódy patrí muškárenie a prívlač.

Pstruh obyčajný je dravá a hltavá ryba, ktorú by bolo možné loviť prakticky všetkými spôsobmi. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší.

Revíry "Chyť a Pusť" (CHAP)

Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových.

Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4), ktorá sa nachádza pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ.

Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom. Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku.

Rozlišovacie znaky:

• Pstruh potočný: Výrazné červené škvrny na bokoch, ktoré môžu byť bielo lemované.
• Pstruh dúhový: Striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, početné čierne škvrny, výrazný dúhový pás na bokoch.
• Sivoň potočný: Zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, mramorová kresba na chrbte, žltkasté bodky a množstvo svetločervených až oranžových škvŕn.

Lov lososovitých rýb prináša potešenie športovým rybárom už desiatky rokov. Počas toho obdobia však rybársky tlak na pstruhové vody neustále narastal a v súčasnosti existuje len málo revírov, kde by sa populácia pstruhov obnovovala samoreprodukciou. Je preto nutné stavy týchto rýb umelo dopĺňať.

Je veľa ďalších faktorov, ktoré napomáhajú úbytku pstruha z našich riek a potokov. Asi najvýznamnejší je však neustále klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom, zanikajú hlboké meandre, jamy, namiesto nich vznikajú len plytké úseky s malou úkrytovou kapacitou.

Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivosť o zverené toky. Vynaložené úsilie sa určite vráti vo forme plnohodnotného zážitku z rybačky na kvalitne obhospodarovanej vode, možno už 16.

Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) je obľúbená a cenená ryba, je neoddeliteľnou súčasťou ekosystémov horských a podhorských tokov. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty pstruha potočného, s dôrazom na jeho maximálnu veľkosť a hmotnosť, ako aj na jeho životné prostredie, potravu, rozmnožovanie a ochranu.

tags: #pstruh #potocny #jazerna #forma #charakteristika

Populárne príspevky:

• Tradičná hubová omáčka
• Bývanie v Makove: Kompletný sprievodca
• Tradičný recept na hrachovú polievku
• Tipy pre dokonalý Bravčový Rezeň
• Tipy na záchranu nedovarených cestovín