Ako Úspešne Loviť Pstruhy: Overené Tipy a Techniky
O pár dní začína pre mnohých rybárov najkrajšia rybárska sezóna, sezóna lovu pstruhov. Otvárajú sa pstruhové vody, rieky, potoky ale aj rybníky.
Predstavujeme Vám niekoľko overených tipov, ako si z nespočetných produktov a značiek vyskladať svoju výbavu na lov pstruha na potokoch a riekach. Každý rybár by mal vlastniť povinnú výbavu, ktorú káže zákon. Samozrejme že tento zákon je pre rybárov a výbava v ňom má byť nápomocná pri vykonávaní rybárskeho práva. Do povinnej výbavy rybára patrí peán, podberák, meter, udica a nástrahy primerané spôsobu lovu.
Za tie roky rybárčenia sa však objavilo mnoho nového, čo sa obmenilo a vyskúšalo. Pamätám si, keď som ako chlapec išiel so starým otcom na pstruhy. Dal mi do ruky žltú laminátovú udicu cca 180cm dlhú. Bol to taký kolík, ako si viacerí pamätáme. Keď zabral na 0,30mm hrubý silon Esox na konci s trojkou „Meppskou“ pstruh, tak som ho mohol z vody ťahať na šmyku. Ale za tých 20 rokov sa mnohé zmenilo, či už sa to týka výbavy rybára alebo spôsobu rybolovu.
Výber Výbavy pre Lov Pstruhov
Pri love pstruhov na potoku som zástancom jemnejšej výbavy, na ktorej si dokážeme záber ryby patrične užiť ale zároveň si môžeme byť istý, že rybku na breh dostaneme. Pri love na potoku alebo menšej rieke je vhodný prútik v dĺžke od 1,60m maximálne však do 2,30m s rýchlou akciou, aby dokázal zrkadliť prudké výpady ryby. Dlhé hody nie sú prioritou a tak je táto dĺžka ideálna. Vrhacia záťaž môže byť v rozpätí od 0g po 10g v závislosti od toho, aké nástrahy budeme používať. Výbornou voľbou na tento spôsob sú za mňa prúty od firmy Savage Gear alebo ľudová voľba od Dragon.
Čo sa týka voľby navijáku taktiež ostávame pri menšej veľkosti 100 maximálne však 300, čo už je na hranici ľahkej prívlače. Po rokoch experimentovania s rôznymi vlascami, nanofilmi a šnúrami som už tretiu sezónu ostal verný splietanej šnúre SpiderWire Stealth Smooth s priemerom 0,06mm, ktorú ukončujem fluorcarbónovým náväzcom Akashi, cca. 30cm v priemere od 0,12mm po 0,16mm s ohľadom na úseky, na ktorých chytám. Pre mňa má splietaná šnúra veľkú výhodu oproti silonu, a tým je že mám s rybou po zábere okamžitý kontakt a cítim ju priamo na prúte, kde silon má svoju rozťažnosť a záber na jemnej udici nemusí byť vždy taký razantný aby rybu zasekol. Do vody s viacerými prekážkami treba väčší priemer a na otvorenejšie vody menší priemer. Tento náväzec vždy viažem priamo na šnúru bez použitia obratlíka. Čím menej prvkov montáže, tým lepšie.
Fluorcarbónový náväzec je vo vode 100% priehľadný, a tak dokážeme presvedčiť aj opatrnejšiu rybu v úplne čistej vode. Takto na mieru vyskladaná zostava dokáže odolávať aj najväčším torpédam v prúdoch. Na to, aby sme dostali rybu na udicu však potrebujeme to najdôležitejšie, a tým sú nástrahy.
Výber Nástrah
Pstruh potočný aj pstruh dúhový sú dravce, niekedy kanibali. Pri love v rýchlejších prúdoch je ideálnou voľbou Mepps tzv. vrbový list , ktorý má štíhly tvar a ľahko sa prerezáva prúdmi. Ďalšou výbornou voľbou sú voblery vo veľkostiach 2 až 5 cm v naturálnych farbách, pstruh potočný, dúhový alebo čerebľa či hlaváč . Ak chytáme v pomalšej vode, alebo prechytávame kaskády či jamy, výbornou voľbou sú klasické blinkre Mepps vo veľkostiach 00-2 alebo plandavky vo veľkostiach cca 3cm výrazných farieb vhodné na začiatok sezóny, keď vody ešte nie sú prechytané.
Výhodou plandaviek je, že sú ukončené jednoháčikom s mikro protihrotom alebo bez protihrotu. Výbornou alternatívou, na ktorú nesmieme zabudnúť, sú gumenné nástrahy v kombinácii s jig háčikom. Touto technikou dokážeme prechytať akékoľvek miesto pod hladinou, či už je to jama, spadnutý strom alebo kaskáda. Vďaka jigovaniu sa dostaneme naozaj všade. Pohybu gumenej nástrahy vo forme hmyzu, červíka alebo malej rybky odolá pstruh len veľmi ťažko. Nezabúdajme však aj na upevnenie nástrahy na vlasec. Rybu potrebujeme dostať do podberáka.
Mojou voľbou je klasický pstruhový podberák ideálne s pogumovanou resp. so silikónovou sieťkou, ktorý po opláchnutí vo vode nebude páchnuť rybacinou a nezamoce sa do neho ani 3-hák na Meppske. Na vyberanie háčikov z papule pstruha nám stačí kratší peán s rovnou špičkou. Mnoho krát ho však pri použití nástrah s jednoháčikom nebudete potrebovať, pretože háčik sa dá jednoducho vybrať bez toho, aby sme rybku trápili.
Sám veľa krát vymením osvedčenú nástrahu za niečo úplne nové a nevyskúšané. Niekedy to funguje a niekedy zas odchádzam s dlhým nosom.
Lov pstruhov na rieke Hornád | Lov pstruhov na wobler DUO Spearhead Ryuki | @extraprivlac
Techniky Lovu Pstruhov
Na horách je stále veľa snehu a je predpoklad, že tým bude poznačený aj začiatok sezóny. Studená snehová voda bude tento rok tiecť na väčšine potokov a riek trocha dlhšie ako po iné roky a určite ovplyvní aj potravnú aktivitu pstruhov. V extrémne studenej vode sa všetko odohráva pomalšie. Na rýchlo vedenú nástrahu pstruhy väčšinou ani nezareagujú a, pochopiteľne, aj ich stanovištia sú na iných miestach ako cez vrchol vegetačného obdobia.
Aj ostatný životný cyklus pod vodnou hladinou prebieha pomalšie, s čím úzko súvisí aj jedálny lístok pstruhov. Väčšinu potravy pstruhy získavajú v blízkosti dna a aj ich pohybová aktivita je minimálna, čo ľahko zistíme podľa pijavíc prichytených na rybách. Málo pohyblivé pstruhy, zdržujúce sa v blízkosti dna, sa stávajú ich ľahkou korisťou a, naopak, pijavica tvorí na začiatku sezóny výraznú zložku potravy pstruhov. Na parazitujúce pijavice si pstruhy počas zimy vytvorili aj istý typ agresivity, preto napodobeniny pijavíc sú výbornou nástrahou skorej jari.
Spôsob vedenia silikónových napodobenín pijavíc a taktiež aj iných imitácií vodného hmyzu zdržujúceho sa v oblasti dna je veľmi jednoduchý a zvládne ho aj každý začiatočník. Nástrahu nahodíme mierne proti prúdu a necháme ju prirodzene splavovať. Záber sa prejaví zastavením vlasca a chce to, samozrejme, trochu cviku, ale aj keď nestihneme zaseknúť v tú pravú chvíľu, nič dramatické sa nestane, lebo ryba sa väčšinou chytí sama bez pričinenia rybára. Ďalšou veľkou výhodou je, že dokážeme relatívne dlho chytať na jednom mieste a ryby si týmto spôsobom nepoplašíme, čo je pri vobleroch a rotačkách nemožné. Pri použití voblerov a rotačiek sa každým ďalším hodom na to isté miesto pravdepodobnosť záberu znižuje na minimum.
Z predošlých riadkov je asi zrejmé, že mojím číslom 1 sú v studenej vode mäkké voľne splavované nástrahy. Môže sa však stať, že apatické pstruhy, najmä v prikalenej studenej vode voľne splavovanú nástrahu ani nestihnú zaregistrovať.
Je asi všeobecne známe, že pstruh potrebuje k záberu moment prekvapenia, to znamená lov na dopad, respektíve rýchlo vedená nástraha po prúde. Na málo aktívne pstruhy v studenej vode však rýchlo vedená po prúde nie je vhodným spôsobom lovu; tento spôsob je účinný najmä vtedy, keď je voda teplejšia a aktivita rýb vyššia. Účinnejšie býva v tomto období pomalšie splavovanie voblerov a rotačiek krížom cez prúd, prípadne pomalé vedenie proti prúdu.
Skúsení pstruhári sa často na menej skúsených kolegov pozerajú s ľútostivým úsmevom - čo to ten chlap robí? Ako sa postavil pri hode? Ako to vedie nástrahu? - pýtajú sa v duchu. Začiatočníci často nemôžu pochopiť dôvody neúspechu. Čo to má znamenať? Ako to, že ty lovíš a ja nie? Akékoľvek pripomienky a rady bývajú ignorované z dôvodu neprirodzenosti a neúčelnosti. Bohužiaľ, jediná cesta ako byť úspešný, je mnohoročná skúsenosť a vlastné závery.
Každý lovec pstruhov prežíva niekoľko štádií rozvoja svojich zručností. Mnohí z nich sa stanú po ulovení prvých väčších rýb (niektorí už po prvom úlovku) „majstrami“, ktorí poúčajú všetkých naokolo. Niektorí majú šťastie a sú úspešní už na prvej výprave a chytajú pekné ryby. Bohužiaľ, pstruh dokáže ich fikcie neľútostne overiť. Po pár rokoch si pstruhár povie: „OK, už som dobrý. Už viem ako sa to robí“. Potom prichádza ďalšia pohroma na vode. Ďalšie nepochopiteľné zlyhanie. Vtedy si môžete zopakovať Sokratove slová: Viem, že nič neviem!
Sám, po 30-ročných skúsenostiach, sa pri pstruhových riekach a potokoch čudujem ako stále odkrývam nové tajomstvá o mojich obľúbených rybách. Myslím, že nie je nič vzrušujúcejšie.
Nezáleží na tom či sú to stojaté vody, alebo rieky, na každom revíri existuje určitá selekcia potravy. Teda vplyv na zábery nebude mať to, ako presne vyzerá naša nástraha, ale spôsob jej vedenia. Inými slovami, nezáleží na tom, či bude mať larva vážky štyri, alebo osem nôh, ale to, či sa v revíri vôbec nachádza takáto potrava a či ju dokážeme správne imitovať. Rovnako bodky, alebo pásiky na vobleri sú iba druhoradé, dôležitá je technika jeho prezentácie.
Prezentácia Nástrahy
Čo to vlastne znamená - prezentácia? V krátkosti - správne prezentovaná nástraha sa správa rovnako, ako „pokrm“, ktorý má imitovať. Drobné živočíchy, ktorými sa pstruh kŕmi, driftujú spolu s prúdom vody (v rôznych hĺbkach). Skoro na jar sa musia žaby plaziť po dne, hľadať pokojnejšie časti, aby nemuseli bojovať s prúdom. Čereble, slnečnice a plosky často menia vrstvy vody a hlaváče bránia hniezda ukryté pod kameňmi. Rojaci sa hmyz padá na hladinu vody a kladie vajíčka, potom končí svoj krátky život a nechá sa unášať prúdom. Čo z toho vyplýva? Každý už určite vie.
Ako uhádnuť na čo si brúsi zuby veľký potočák pod spadnutým drevom? Ktorá z nich je úspešnejšia?
Celkovo, na vode priemernej “obtiažnosti“, nemá dobrý prívlačiar takmer šancu prekonať muškára. Píšem „takmer“, pretože úspech je súčinom mnohých činiteľov. Rozhoduje aj šťastie.
Muškárenie je takmer dokonalý spôsob ako odprezentovať každý pokrm pre pstruha. Samozrejme, existujú ťažké vody, alebo také, kde sa to s muškou skrátka nedá (zarastené brehy a pod.). Techniku muškárenia delíme na tri metódy - suchá, mokrá a tzv. nymfa.
Ako by sa dalo jednoducho domyslieť, v prvej metóde rybár imituje štádiá hmyzu unášané na povrchu vody. Najčastejšie ide o to, aby muška plávala po hladine bez tzv. brázdenia. Existujú však aj výnimky. Používame jemné prúty, plávajúce šnúry a tenké nadväzce. Zábery bývajú veľmi efektné a vzrušujúce. V prípade mokrej mušky imitujeme nielen hmyz, ale aj väčšie živočíchy (ryby, žaby). Tento typ veľkých mušiek nazývame strímer. Používame silnejšie náčinie. Šnúry môžu byť plávajúce, potápajúce, alebo plávajúce s potápavým koncom. V závislosti od potreby sa lov vykonáva po prúde, naprieč prúdu, alebo proti prúdu.
Nymfami sa nazývajú organizmy žijúce na dne riek a jazier. Ryby ich zbierajú zo dna, alebo z povrchu vodných rastlín a pod. Je to veľmi účinná metóda lovu! Aby nymfy vyzerali prirodzene, musia byť voľne splavované. Zábery registrujeme citom, alebo indikátorom záberu. Dobre vedená nymfa v rukách skúseného rybára je veľká zbraň prakticky počas celého roka.
Lov na umelú mušku vyžaduje skompletizovanie špecializovaného náčinia a náradia a dlhého tréningu pod dohľadom skúseného muškára. Dobré ovládanie všetkých vymenovaných metód znamená mnoho rokov praxe.
To znamená, že u nás je oveľa viac preferovaná a populárna metóda lovu na prívlač. Najpoužívanejšie typy nástrah pre prívlač sú: rotačné blyskáče, plandavky, voblery, gumy a jigy podobajúce sa na mušky. Každá z týchto nástrah má svojich skalných fanúšikov, ale aj svoj čas a miesto. Neexistujú dokonalé nástrahy - fungujúce v akýchkoľvek podmienkach. Iba vlastný rozum a cit rybára mu napovie, ktorú z nich kde použiť v danom mieste a čase a ako ju prezentovať.
V prvom prípade chodí rybár s prúdom rieky a vykonáva hody proti prúdu. Je to jednoduchá metóda a často ju realizujú adepti pstruhovej prívlače. Nedokonalosti hodu môžu byť skorigované nástrahou ťahanou prúdom. Pri tejto technike sú vhodné plávajúce, alebo pomaly potápavé voblery.
Táto metóda je mimoriadne úspešná iba ak ju praktizuje skúsený rybár. V skratke - k rybám sa približujeme smerom od hlavy a musíme byť veľmi opatrní, aby nás ryba nezaregistrovala. Ak o nás vie, môžeme zabudnúť na akýkoľvek záber. Okrem toho, máloktorý naturálny „pokrm“ sa pohybuje smerom proti prúdu. Pre dobrú prezentáciu musíme perfektne ovládať náčinie, musíme byť trpezliví a musíme dobre poznať lovné miesto. Ak ryba zaberie, často sa stane, že „visí“ len za okraj papuľky. Okrem toho má silného spojenca - prúd rieky a ten jej pomôže sa oslobodiť.
V druhom prípade ide rybár hore prúdom a nástrahu vedie po prúde. Táto taktika si vyžaduje najvyššiu technickú zručnosť a fyzickú kondíciu. Pri správnom love máme zábery takmer pod nohami. Nástraha pláva spolu s prúdom, a v pstruhovi tak vzbudzuje oveľa menšie podozrenie. Zábery bývajú razantné a háčiky sú spoľahlivo umiestnené v rybej papuli. Súboj sa odohráva po prúde, čiže ryba ešte bojuje aj s prúdom a rybár má čas na kontrolu situácie. Najčastejšie problémy sa môžu vyskytnúť s navijakom. Loví sa veľmi rýchlo a precízne. Preklápač sa musí preklopiť pri jemnom dotyku a vlasec musí byť navíjaný rovnomerne a čo najtesnejšie. Pri love po prúde by sa nemali používať príliš mäkké prúty. Také, ktorých špička sa chveje ešte chvíľu po nahodení.
Divoký pstruh, najmä na jar, keď je v dobrej kondícii, vie precvičiť všetky schopnosti rybára. Veľká ryba v tesnom mieste, zavalenom stromami, je skúpa na nejaké veľké výpady. Tu opäť, samozrejme, platí pokoj a skúsenosti. Budeme potrebovať dobré náradie a náčinie, vysoké čižmy, alebo brodiace čižmy (prsačky), polarizačné okuliare, šiltovku, podberák, malý pean a fotoaparát.
Pstruh by mal byť vo väčšine európskych krajín úplne hájený, teda mal by platiť zákaz jeho zabíjania. Neexistuje iný spôsob, ako zachovať populáciu týchto krásnych rýb na príslušnej úrovni.
Žnite úspechy tam, kde lov sťažujú zarastené brehy a korytá plné prekážok. Lov pstruhov na potokoch má neopísateľné čaro. Hlavne v divokej, človekom takmer zabudnutej prírode. Také miesta na Slovensku stále máme, ale nachytať tu ryby vôbec nie je jednoduché. Majú dokonale vycibrené zmysly a každý úlovok je skutočne zaslúžený. Rybačku navyše sťažujú zarastené brehy i korytá plné prekážok. Ryby tu majú množstvo úkrytov a možností ako sa vyhnúť nástrahám rybárov. Preto niekedy aj v úplne maličkých potôčikoch dorastú pstruhy veľmi slušných rozmerov.
Ak chcete vyzrieť na takéto opatrné ryby, je lepšie nahadzovať z diaľky. Jednoducho, aby nemali tušenie o vašej prítomnosti. No nie vždy je to možné. Navyše, triafať sa presne z väčšej vzdialenosti je umenie.
Pstruh potočný
Lov "na Trepačku"
Práve pri jednom nevydarenom hode som však prišiel na zaujímavú metódu lovu. Malá rotačka mi uletela trochu mimo predpokladaný smer a zostala visieť cez vetvy, ktoré chránili príbytok pstruha. Ako som sa snažil nástrahu dostať späť, párkrát som s ňou poskočil po hladine. V tom momente po nej z úkrytu vyrazil krásny potočák. No bol som o zlomok sekundy rýchlejší a tak mu čeľuste cvakli naprázdno. Bola to zaujímavá skúsenosť a postupne som zistil, že aj takto sa dajú celkom úspešne loviť pstruhy. Dokonca je to výborná metóda na zdanlivo neprístupných miestach. Nikde v literatúre som sa s podobným spôsobom lovu zatiaľ nestretol. Azda najviac pripomína lov „na trepačku“, keď pri brehu poskakujete po hladine s umelou muškou zavesenou pod špičkou prútu.
Čoraz viac som vyhľadával úseky potokov, kde boli krížom cez tok napadané alebo naplavené haluziny, kmene stromov a iné prekážky. Jednoducho, miesta, ktoré väčšina rybárov obchádza. Spolu s kamarátom Vladom sme sa postupne naučili riskantne hádzať do spleti prekážok, nástrahu spúšťať na hladinu, niekedy aj úplne na dno, rôzne ju oživovať a tak provokovať pstruhy. Nahodiť, oživiť, zásek a rýchlo s podberákom za pstruhom. A darilo sa nám.
Technika Sbiro
Táto jednoduchá technika lovu nám pomáha dopraviť nástrahu najmenších rozmerov do vzdialeností, kde pri muškárení alebo ultraľahkej prívlači ani s najvýkonnejším náradím nemôžeme počítať. Ide vlastne o jednoduchý systém, ktorý je založený na podobnom systéme ako plavákový prút. Plávajúce sbiro je na nerozoznanie podobné klasickému angličáku. Je to najpoužívanejšia verzia, z ktorej vznikli rôzne klony a kombinácie, určené na lov vo všetkých vrstvách stojatých vôd. Cieľová ryba je najčastejšie pstruh dúhový, sivoň, ale postupom času sa výbava a možnosti zdokonalili tak, že sa dá uloviť väčšina dravých, ale i bielych rýb touto technikou.
Výbava pre Sbiro Techniku
Originál sbiro prút je klasická bolonéza, trochu tvrdšia v chrbtovej časti, s citlivou dlhšou špicou. Tvrdšia preto, lebo nahadzujeme systém, podľa hmotnosti cieľovej ryby od päť až po 15g. Dĺžka štandardne okolo 360 až 400cm, dlhšie sa už horšie ovládajú. Prút by mal disponovať kvalitnými očkami, rukoväťou, najlepšie holou - vtedy je lepšia detekcia záberov. V severských krajinách, kde preferujú lov dúhakov od 50 cm hore, sa používajú trojdielne ťažšie prúty v gramáži do 40g. Sú to vlastne prúty s konštrukciou podobnou najjemnejším kaprovým alebo matchovým prútom. Len špička pred posledným očkom je jemná. Klasická vlepenka slúži ako detektor záberu.
Samozrejme, vývoj ide dopredu a nájdu sa i prútiky pre fajnšmekrov, určené na kratšie vzdialenosti. Ide o náhradu muškárenia. Kto nechce alebo jednoducho ho neoslovila šnúra, brodenie, tak to môže skúsiť s technikou ghost tube. Prút je klasický, prívlačový, 270 cm, veľmi mäkký, celoparabolickej akcie - 3g hovoria za seba. Ako nahadzovacia záťaž sa používa sklenná trubička s váhou 1 až 5 g, ale výkonom sa môže zrovnať s normálnym ťažším prútom.
Vlasec alebo šnúra? U mňa jednoznačne šnúra, a to na veľkú vzdialenosť. Záber opatrnej ryby premeníme šnúrou oveľa lepšie, hlavne pri silnejšom vetre. Keď vzniká oblúk, dobre nadstavená brzda vykryje spolu s prútom výpady ryby. Hrúbka mi vystačí 0,08mm.
Systém, čiže základné sbiro, je v podstate plavák - buď farebný, hlavne plávajúce modely alebo priesvitný. Potápavé bývajú hlavne do hlbších vôd čierne alebo inak tmavosfarbené. Navlieka sa na hlavnú šnúru, voľne, trubičkou hore. Popod ide gumenný stoper a nakoniec obratlík. Dôležitý je výber. Potrebný je trojitý, tzv. retiazkový, sbiro totiž úžasne krúti šnúru, hoci je navlečené voľne.
Nadväzec volíme podľa veľkosti lovených rýb. Vlasce na báze fluorcarbonu sú tie naj, čo môžeme použiť. Nesmieme sa báť použiť čo najdlhší.
Technika Lovu so Sbirom
Technika lovu je veľmi jednoduchá. Nahodíme nástrahu. Dôležité pred dopadom jemne rukou pribrzdiť odvíjanie šnúry. Nadväzec sa vyrovná a padne na hladinu vystretý. Jemne priťahujeme - sbiro nesmie ohýbať výrazne špičku prúta a hlavne plávajúce nesmie robiť vlnu na hladine. Záber sa prejaví u každej ryby inak - aspoň podľa mojich skúseností. Dúhak po viacerých slabých úderoch pôsobí dojmom akoby prút oťažel, ostriež a zubáč trepú slabo hlavou. Plotica je veľmi agresívny bojovník. Aj pri zábere vyskočí nad hladinu (to vravím o kusoch okolo 35-40 cm).
Na plávajúce sbiro často útočia šťuky, pričom si nástrahu nevšimnú. To by bol zhruba základný výklad. Poznám asi dvadsať rôznych verzií a kombinácií záťaží a systémov odvodených od sbira. Rôzne tremarely, glass chain, trolling floaty, ale tie sú vhodné na preteky. Sú veľmi populárne napr. v Taliansku. U nás si vystačíme so základnou klasikou.
Výhodou je, že môžeme loviť i v čase zákazu prívlače. Samozrejme, na povolené nástrahy. Na zažehnanie absťáku to musí stačiť.
Takže skúste, sbiro program má v svojom katalogu každá lepšia rybárska firma.
