Puding Pani Elvisovej: Fenomén slovenskej hudobnej scény
Zostava kapely
Skupinu tvoria:
- Slivka (spev)
- Miloš (bicie)
- Pino (klávesy)
- Viliam (basgitara)
- Dalibor (vibrafón)
História a úspechy
PPE práve oslavujú 20 rokov pôsobenia na slovenskej hudobnej scéne. V rokoch 2010-2012 získala v slovenskej ankete Radio_Head Awards trikrát za sebou ocenenie Najlepšia koncertná kapela roka. V roku 2011 s pesničkou Astoria aj Singel roka. Kapela odohrala množstvo koncertov u nás a v zahraničí.
Ich diskografia obsahuje okrem Tektonickej Platne, ďalšie 3 albumy - Automati (2004), Play/Pause/Eject (2007) a π (2010). K jej najznámejším skladbám patria Gramatika, Hopa-hopa, Mladí Chemici a Milošove meniny.
Album Tektonická platňa
V máji 2015 vydala nový, v poradí štvrtý album „Tektonická platňa“ a vystupovala v slovenských kluboch, v rámci úspešného Ľudovít Tour, spolu s kapelou Billy Barman. Album vyšiel aj na bielej vinylovej platni, ktorá obsahuje single Prúdy Láv, Spev Sirén a SISISISI, ku ktorej PPE natočili vtipný videoklip. Momentálne dokončujú video k ďalšiemu singlu s názvom Basová Pasca a pripravujú sa na jarné české turné s kapelou Chiki Liki tu-a.
New Model Radio vás pozýva na koncert skupiny Puding pani Elvisovej (PPE), ktorý sa uskutoční v Ateliéri Babylon, dňa 5. 2. 2016. PPE predstavia svoj aktuálny koncertný program, doplnený novými skladbami z albumu Tektonická platňa. Po koncerte sa bude konať afterparty s New Model Radio DJ´s, prvá z pripravovanej tohtoročnej série New Model Radio Party v Klube Ateliér Babylon v Bratislave.
„Bude to náš prvý koncert v tomto roku a bude špeciálny tým, že budeme mať počas celého vystúpenia hosťa Isobutana z kapely The Ills, ktorý hrá na elektrickej gitare Fender Jazzmaster. Takže naše skladby dostanú nový rozmer. Bude to ešte väčší rokenrol. Na tento koncert sa už veľmi tešíme!“ - hovoria členovia kapely.
Koncerty a festivaly
Leto v Kulturparku
V piatok 21. júla prilákala zaujímavá kombinácia interpretov Puding Pani Elvisovej a The Curly Simon niekoľko stoviek návštevníkov v rámci mestského festivalu Leto v Kulturparku. V príjemnom prostredí Kasárni/Kulturparku si prišli na svoje rôzne cieľové skupiny poslucháčov.
Naspäť do Leta v Kulturparku. Hneď od začiatku Pudingáči nastavili poriadne tempo. Vekový priemer v dave síce trochu stúpol, to ale neubralo na intenzite atmosféry. Fanúšikovia spolu s kapelou trochu podrástli a niektorí priniesli so sebou aj svoje deti. V Košiciach dostali niektoré skladby výnimočný náboj, napríklad v skladbe Antistres, kde pri zdravení kamarátov v texte skladby sa niektorí aj nachádzali fyzicky v dave. Niekoľko stoviek prítomných návštevníkov miestami predefinovali podujatie na Párty v Kulturparku, pretože sa tancovalo takmer všade. Aj napriek krátkym prehánkam počas koncertu si to publikum maximálne užívalo.
Viacero faktorov, ako piatkový termín, vynikajúca lokalita aj služby v areáli, a najmä výkon kapely spolu s fanúšikmi vytvorili z tohto vystúpenia nezabudnuteľný zážitok. Aj podľa Pudingáčov to bolo niečo mimoriadne. V rozhovore po koncerte pre médiá zhodnotila vystúpenie Slivka: "Niečo magické tu prebiehalo. Naozaj tá atmosféra bola výnimočná," a doplnil ju Pino: "Cítili sme veľmi dobrú atmosféru, taký dobrý vibe-ík, pamätám si časy, keď sme začínali pred veľa rokmi, že sme to mávali, potom sme mali trochu pauzu. Teraz som mal pocit, že je to späť.
Na koncerte sme stretli návštevníčku Denisu, ktorá svoj prvý kontakt s kapelou zhodnotila veľmi pozitívne. "Bolo to prvýkrát, kedy som videla Puding Pani Elvisovej, no získali si ma hneď už na začiatku. Nie je to práve žáner, ktorý by som počúvala, ale vytvorili takú atmosféru a náladu, už hneď v úvode, že ma to ihneď dostalo, texty sa mi rýchlo dostali do hlavy a zrazu som spievala s davom. Zhodou okolností ich prvý koncert v Kasárňach Kulturparku sa konal v rolu 2010 (1.4.2010), a energia oboch vystúpení bola veľmi podobná, čo môžem hodnotiť z vlastných skúseností.
Žákovic Open
Puding Pani Elvisovej toto leto ešte uvidíte aj na festivaloch Žákovic Open a Grape.
Minulý víkend sa v Bošáckej doline v Trenčianskych Bohuslaviciach konal 23. ročník obľúbeného festivalu priateľov a rodín ŽÁKOVIC OPEN. Festival ŽÁKOVIC OPEN si vďaka svojej jedinečnosti a priateľskej atmosfére získava čoraz väčšiu priazeň ľudí.
Žákovic Open je výnimočný hudobný festival v dedine Trenčianske Bohuslavice, kde sa pravidelne stretávajú spriatelené kapely. V prostredí malebnej Bošáckej doliny vládne kamarátska atmosféra, kde sa hudobníci stávajú zároveň aj divákmi a zabávajú sa spolu s obecenstvom. Jeho história sa začala písať náhodou.
„Naša rodina vlastní chalupu v Trenčianskych Bohuslaviciach. S HEXom sme sem chodievali na týždňové sústredenia. Práve tu sme sa spoznali s Maroškom Žákovicom a jeho ženou Katkou, ktorí mali v tom čase malú Krčmu pod orechom. V roku 1998 sme zahrali v ich krčmičke malý koncert, kam na základe jedného plagátu prišlo asi 300 ľudí. V roku 2000 sme zavolali aj kapely Le Payaco a Hogo Pogo. Práve spevák Hogo Pogo počas koncertu vykríkol - Vitajte na nultom ročníku Žákovic Open!“ Spomína si Yxo Dohňanský.
Na festivale vystúpia aj Katarína Knechtová, kapely Puding pani Elvisovej, Saténove ruky a Davová Psychóza.
Soundclash EP
Slovenská skupina Puding pani Elvisovej (PPE) vydala Soundclash EP. Nahrávka obsahujúca štyri skladby je dostupná na voľné vypočutie a stiahnutie na webstránke redbull.sk/soundclashep.
EP je výsledkom jej intenzívnej trojmesačnej prípravy na Red Bull Soundclash, teda hudobný súboj s kapelou Vidiek, ktorý sa konal 16. "Nové verzie našich pesničiek nás brutálne bavilo vymýšľať, skúšať a na pódiu zafungovali výborne. Keď už sme to raz mali nacvičené, tak sme boli zvedaví, ako by zneli nahraté v štúdiu. Aby sme zachovali pôvodnú energiu a zvuk pesničiek, rozhodli sme sa ich nahrať naraz všetci spolu naživo a bez dodatočných postprodukčných úprav. To, čo počujete, je pravé PPE bez PC. Nemali sme zapnutý metronóm, tempo sa tak môže meniť podľa nálady skladby a každé zrýchlenie či spomalenie je výsledkom spontánnej dynamiky organického celku," uviedli členovia Puding pani Elvisovej na margo novej nahrávky.
Okrem troch vlastných pesničiek (Hopa Hopa, Davaj Het a Mladí Chemici) v metalovej, country a reggae verzii nahrali aj skladbu Slovenský tanec od Vidieku, v ktorej mierne pozmenili text, pridali hlukové steny a premenovali ju na Košický tanec.
Soundclash EP naživo predstavia ako špecialitu na koncerte v bratislavskom Ateliéri Babylon. Ten bude súčasťou premiérového mestského festivalu Cherchez La Femme, ktorý sa bude konať od 11. do 13. apríla v piatich bratislavských kluboch. Okrem PPE ponúkne aj koncerty Ivy Bittovej, Katky Korček & Lady Kazoo, projektu Ladies s Eugenom Botošom, francúzskej formácie OK Bonnie, domácej dvojice Longital alebo belgického dua Soldout.
V letných mesiacoch PPE vystúpia napríklad na POKE festivale v Drienovskej Novej Vsi alebo Grape festivale v Piešťanoch.
Album Automati
Takým veľmi príjemným prekvapením je i album formácie Puding Pani Elvisovej. Až to prišlo. Puding Pani Elvisovej vydali album a poriadne ním rozvírili stojaté vody tanečnej domácej produkcie.
Automati je tanečný titul, o ktorom asi dovolím tvrdiť, že stelesňuje jeden z najodvážnejších albumov aké v minulom roku na Slovensku vôbec vyšli. Puding Pani Elvisovej majú svojrázny hudobný rukopis i na európske pomery a ich hudba je plná prekvapení, humoru a najmä pozostáva z výborných nadčasových pesničiek. Z albumu sála výborná nálada od samotného začiatku až do jeho konca. Veselá muzika, vtipné texty, jednoducho zábava na pohľadanie.
Chalani zo skupiny začali album nahrávať v marci minulého roka na chate (tam je vždy dobrá zábava, ktorá sa neskôr preniesla i do celého produktu), následne ho produkovali v ich vlastnom domácom štúdiu a zvuk sa finalizoval v profesionálnom štúdiu formácie B3. Album ponúka 13 radových pesničiek, z ktorých už v rádiách zarezonovali „rozšafné“ Milošove meniny a tiež oficiálny singel Taneviemčinehej! Okrem toho sa na nosiči nachádza i dátová stopa s troma výbornými remixami a dvoma videoklipmi. Tieto sú pre majiteľa CD veľkým bonusom, keďže pesničky tejto formácie sa v televízii veľmi nehrávajú. Na albume spolupracovala i Jana Kirschner, ktorá v bonusovej časti naspievala skladbu Ďalší level. No a v rádiách sa už v súčasnosti ozýva ďalší singel nazvaný Hopa Hopa.
Album Automati je totiž ukážkou profesionálnej hudobnej roboty, ktorá (ak by sa domáce médiá rozhodli hrať ju) má svoj najväčší úspech iba pred sebou. O to, aby to bolo všetko také, ako má byť, sa musí postarať najmä vydavateľ. Ten, hoci to nie je žiaden gigant, ale malé vydavateľstvo, dokázal, že aj za málo peňazí sa dá urobiť veľa roboty. Svedčia o tom všetky bonusy, ktoré sa na albume objavili. Automati sú totiž albumom mladej nádejnej formácie, ktorý je hodný obrovského uznania a závidieť by im ho mohli i veľké hviezdy.
Tvorba a inšpirácia
Slovenská skupina Puding pani Elvisovej (PPE) patrí k stáliciam domácej hudobnej scény. Ich tvorba je plná prekvapení, humoru a nadčasových pesničiek. Ako vnímajú svoju hudobnú cestu a čo ich inšpiruje pri tvorbe?
Keď sa kapelám nazhromaždí dostatočné množstvo pesničiek, tak musia vydať album, aby uzatvorili nejakú kapitolu vo svojom živote, aby už nemuseli nonstop chodiť tie isté skladby opakovať do skúšobne. Zároveň je to aj taká slávnosť, aspoň ja to tak vnímam. Vydáva sa album, potom je krst a my máme z toho radosť. Aj Para už má šesť albumov, siedmy vydávajú, musíme sa aj my trošku snažiť.
Presne, bol to ten druhý variant. Neboli nakopené skladby, ale povedali sme si, že ideme vydávať album. Už bola tá doba, ako aj Miloš hovoril, že hráš dookola tie isté skladby a už je toho dosť. Ak sa k niečomu neprinútiš, to je ako v normálnom živote, tak to neurobíš.
Áno, ale zase my nie sme ako niektoré kapely, ktoré sú vyslovene také, že si ,,zabeštelujú” priestor, o pol roka tam krstia, pomaly si vytlačia plagáty a ešte nemajú vymyslené pesničky. A to je fakt true story! Vtedy je ten deadline najväčšou inšpiráciou. U nás to tak nie je. My to posúvame, robíme to tak, že začneme jamovať vždy skladby, hráme a hráme, ,,paňáčkujeme si“ v skúšobni, vymýšľame a keď už príde ten moment - ,,Wow! To by sme mohli nahrať!” - tak to nahráme. Čiže deadline nie je úplne inšpirácia, ale skôr niečo čo nás núti viac pracovať. Dovtedy chodíme veľmi voľným tempom, raz za týždeň, dvakrát za týždeň. Najskôr sa hodinu rozprávame, potom chvíľku jamujeme.
Od toho je deadline deadlineom.
Stále je tam nadšenie. Ja nás považujem za mladú kapelu, kde sú samí nadšenci do hudby, my nie sme žiadni akademici. Stále je to „wuhuhú“ a ,,wuá“ - my sa z toho tešíme. Tým je práve rovnaký. Daniel Baláž si myslí, že v tých 90. rokoch sme boli ešte viac nespútaní, to nám hovoril, ale ja osobne to tak nevidím, že by sme sa nejako zmenili alebo zvážneli. Nie je to tak, že ,,však už máme svoje roky tak už poďme hrať veci vážne“. Hrávame v skúšobni a pokiaľ nás to baví, tak tú skladbu budeme hrať aj na budúcej skúške a prípadne ju nahráme na album.
Stále je prvoradá radosť z toho hrania. Keď vzniká tá skladba, je jedno či to bolo pred pätnástimi rokmi alebo je to teraz.
Veľa ľudí čakalo, že prinesie nejakú temnotu, ale mne sa zdá, že skôr sa stal opak.
Hádame sa ako so seberovným.
Tak ako hovorí Pino. Dalibor skôr spudingovatel ako keby priniesol toho svojho Stroona do kapely. Je to super. Zrazu tam patril. Hneď. Nedrásalo to nikomu uši ani srdce.
Svojim spôsobom hej, ale vždy tam prišiel potom niekto ako tvrdohlavý Miloš a povedal, že ,,hej, moment!“, ale ja ho v zásade rešpektujem. Keď povie, že tu má byť taká postupnosť a tuto taká, tak ho počúvam. Zapadol tam.
Odkedy vznikla celá naša kapela, tak my sme boli v úvodzovkách takí komunisti.
Furt sme.
No ešte lepšie. Každý si môže povedať, každý môže rozhodovať. Tak isto potom vzniká aj tá hudba. Každý môže do tej hudby dať to svoje a nikto ho neokríkne, že toto nie. U nás to tak nefunguje.
A to je veľký posun u Miloša toto počuť.
Dobre, že to máme nahraté.
Ja to mám trošku opačne, lebo ja mám takú prácu, že som čím ďalej, tým viac s hudbou.
Niekedy sme tomu obetovali od kupovania komba, na ktoré sme sa skladali a v rukách sme si ho doniesli dva-tri-štyri kilometre. Obetovali sme tomu všetko.
Teraz relatívne tiež sledujem hudbu, hlavne kvôli DJ-ingu. Miloš robí s hudobnými nástrojmi. Nejako nás to pohltilo.
Mne sa zdá, že to, čo sme stále robili my a nebolo to naschvál - išli sme mimo toho prúdu. Keď sme začínali s kapelou, mali sme pocit, že nič také sa nehrá. Nie preto, že chceme hrať niečo iné, ale nám bolo prirodzené to, čo sme hrali my a trvalo to možno desať rokov, keď sa na nás všetci dívali, že ,,vy ste úplne mimo, čo to hráte“. Cítili sme sa čudne a teraz už tým, že nás viac ľudí pozná a my sme urobili viac albumov, už sme ako keby zapadli do tej scény.
Potom by ale odpoveď na jeho otázku bolo nie to, ako sme sa my zmenili, ale ako my sme zmenili ľudí vo vnímaní našej hudby.
My nie sme asi taká klasická kapela, ktorá by mala svoju revival band.
Nie, práve naopak.
Áno, sú tam, je to pravda. Je tam gitara použitá, ale napríklad oproti predchádzajúcim albumom je tam gitary menej. Mávali sme stáleho člena - gitaristu.
Možno, že je to aj tým, že tie skladby sú iné.
Dokonca mám pocit, že teraz ako keby aj toho popu tam bolo viacej. Toto možno na skúške niekde Pino v hlave rieši, ale ja to tak nevnímam. Hráme, a keď si povieme, že toto je fasa - dnes sa nám to páči a zajtra keď sa nám to bude páčiť tiež, tak je to dobrá pesnička. Neriešime, či je to moc pop, či to nie je moc rock ´n roll. To, že či je to moc Bon Jovi, to si povieme.
My sme ohľadom obalu mali dosť veľkú diskusiu, lebo mne sa nepáčil. Ten návrh nebol dosť Puding. Nás to nevyjadruje, nikomu to nič nepovie, ale nakoniec ma prehlasovali. Viacero ľudí mi povedalo, že sa im páči, tak ja som si povedal, že nemôžem byť tvrdohlavý do nekonečna. Ale v tomto prípade som presne riešil to, že či je to dosť Puding. Čo sa hudby týka, tam nie. Tam je všetko v pohode. Toto z nás teraz ide. Často hovoríme, že to nie my hráme tú hudbu, ale sme iba akurát nejaké antény, okolo ktorých to beží a my to iba zahráme.
Podľa občianskeho.
To sme robili vždy. Od prvého albumu až po posledný. Vždy to bolo veľmi osobné. Sú tam spomenutí kamoši doslova aj menom.
Tým pádom zároveň potvrdzuješ, čo sa pýtal Bebe. Akoby dospievame alebo starneme v tom zmysle, že už nemáme texty úplne ako ,,my hráme stereo hudbu, my hráme stereo hudbu!“.
Nie, lebo väčšinou spieva Slivka a z tretiny Pino.
Tie skladby vznikajú tak, že Slivka si vymyslí ako keby anglickú hatlaninu, nemá to žiaden význam a my potom chytáme z tej atmošky skladby - o čom asi by to mohlo byť. Zo Sisisi bolo cítiť napätie. Bolo cítiť, že je to o nej, že sa jej niečo deje. Väčšinou dáme nejakú spoločnú tému o čom by to malo byť a potom sa to cizeluje. Mali sme obdobia, kedy sme sa len schádzali a sedeli.
Normálne sme si sadli - pero, papier - púšťali sme si tie anglické hatlaniny a triafali tak, aby tam sedeli dĺžne. A to nebolo jednoduché, aby to dávalo zmysel. Nemôžeš zaspievať slovo záhrada ako zahrada alebo zahradá. A zároveň to musí mať zmysel.
Dobrý freelancer by povedal, že to bol hustý brainstorming. (Smiech.) Treba povedať, že chlapci (Miloš s Pinom) potiahli tento album, sedeli nad tým najviac. Texty sú pekné. Ale pridávali aj Dalibor aj Slivka. Keď niekto prišiel, dvere boli otvorené stále. Prijali sme vetičku po vetičke, aj tému.
Slivka má dieťa a my sme jej umožnili viacej sa venovať rodine, ale zároveň sa na albume podieľala full time. Koľko mohla, toľko dala. A my ostatní sme to tiež nezanedbali. Nechodíme do krčmy, skôr, aspoň ja, chodím do skúšobne.
U nás je to presne tak, že najskôr chodíme do skúšobne a iba jamujeme, jamujeme a ak sa nám niektorý jam za štyri hodiny bezbrehého hrania zapáči, tak si to nahráme na diktafónik. Následne to opakujeme, vymyslíme si tú hatlaninu, ideme do štúdia, kde to nahráme, vrátime sa sem, tu všetky tie nepresné kopáky opravujeme a striháme veľké časti. Potom vymýšľame ďalšie texty, ideme s tým do ďalšieho štúdia, kde sa to, ako hovoríš, mixuje, mastruje a potom ideme na koncert. Časovo je to veľmi náročný proces.
Hej. Ja som si najviac užíval čas, kedy sa vymýšľali texty a potom, to je asi iba týždeň staré, keď už je to hotovo.
Ja mám rád každú časť.
Toto máme asi všetci spoločné, že nás baví vymýšľať tie skladby. Je to zábava.
Tento album je náš suverénne najdrahší. Doteraz sme nahrávali všetko u nás v skúšobni, teraz sme to išli nahrávať do štúdia Lavagance. Mixovali sme to.
Stále chceme robiť niečo inak, aby sme sa neopakovali. Pre mňa osobne to bolo trošku ťažké v tom, dať naše skladby niekomu inému. Bol som zvyknutý, že my sme si robili všetko a mal som tú stopercentnú kontrolu.
Mixáž a mastrovanie robil niekto iný. Ale posunulo sa to o hodne ďalej. Keď porovnávam naše pôvodné mixy s tým, čo máme teraz, výsledok je neporovnateľný.
Z môjho pohľadu je to tak, že v procese, keď niečo vymýšľame a nahrávame prvé ,,taky“, musí tam byť zachytený duch tej skladby, kedy vieme, že tá skladba je položená napríklad na klávesovom rife rn-tn-tn-tn-tn, a keď do toho nabalíme vibrafóny, bicie, spevy, gitary, bas gitary a synťákové plochy, tak zrazu zistíme po niekoľkom raze, čo to počúvame, že ten pôvodný drive, ktorý z toho išiel, už je zrazu preč. Je to niečo iné. Uvedomili sme si to a už len treba zistiť, či je to dobré alebo je to zlé. Podľa toho to riešime ďalej.
Hopa-hopa je presne taká pesnička. Bola to úplne iná skladba, kľudnejšia, a zrazu sa postavila úplne iná skladba.
No nič, veľa raperov je, no.
Bol to zámer v tom, aby bol ten album aj trochu iný. Nechceme sa opakovať, chceme sa vyvíjať.
Na prvých troch albumoch sme mali ten čas, odkedy si človek album pustil, až kým to skončilo, zaplnený nejakým zvukom.
My sme stále mali potrebu urobiť živý album, lebo je to oveľa jednoduchšie. Nacvičíš to v skúšobni, ideš do štúdia, nahráš to a je to hotové. Predtým sme to stále robili tak, ako Miloš vravel, vymysleli sme skladbu a strašne dlho sme na nej robili.
Áno. Tu aj ten deadline slúži na to, že si už nemôžeš do nekonečna hovoriť ,,však ešte toto zmením a ešte toto zmením“. Keď na niečom pracuješ rok, tak už sa ti to opočúva a stačí, že tam vymyslíš nejakú novú gitarku a máš pocit, že to krásne ožilo.
Myslím si, že bude výhoda toho albumu práve to, že je taký živý. Bolo tam oveľa menej postprodukcie ako doteraz. Nepridávali sme ani strašne veľa nových zvukov. Dúfam, že ho budeme môcť hrať bez nejakých dodatočných samplov a budeme môcť naživo variovať na koncerte.
To bolo aj pri tých albumoch predtým. Tie koncertné verzie sa trošku utriasajú. Chvíľu to hráme, potom sa to celé doladí. Chvíľu to trvá.
Ten album by bol ďaleko lepší, keby sme ho nahrávali rok po tom, čo už ho koncertujeme. Tam už sú tie dynamické pasáže, kedy treba pridať, aby tá pasáž, ktorá prichádza, lepšie vyznela.
Tak to asi hej. Ja som sa za tých posledných dvadsať rokov trošičku zlepšil.
Ja mám pocit, že človek má dané pokiaľ sa dokáže zlepšiť.
Nie je to cielené, že napríklad tento zvuk skladby je dobrý, tak ho berieme. Nie.
Je to presne tak. Basová pasca je presne taká skladba, čo to vysvetľuje, lebo aj sa to tak schválne volá.
Je to aj to aj to, samozrejme.
My sme si kúpili elektronické bicie a tam ten zvuk je jednoducho už nainštalovaný. Keď sme si prechádzali tie zvuky, tak sme si hovorili, že ,,wuaw, to je pekný zvuk“.
Pre mňa umenie, lebo všetko, čo sa ho týka, má povznášať ducha. Človek má zlý deň, uvidí peknú vec a zrazu sa cíti lepšie. Pre mňa aj tá naša hudba je o tom povznášaní ducha a vyvolávaní dobrých pocitov. Nikdy sme nerobili nijakú temnú hudbu. Asi aj kvôli tomu, lebo sa nechceme motať v tých temných emóciách.
Najviac by som chcel, aby pri tom vedeli, čo všetko sme do toho my dali. Celú tú emóciu, čo ja mám, nech majú aj oni. Ale to sa nedá.
tags: #puding #pani #elvisovej #zakovic #informacie
