Pestovanie rajčín v plastovej fľaši: Kompletný sprievodca pre začiatočníkov

Predstavujete si, že zbierate vlastné doma vypestované ovocie a zeleninu, ale neviete, kde začať? Hľadáte rady pre začiatočníkov ako pestovať v skleníku? Potom Vám naša poradňa prináša práve to čo hľadáte. Sadenie do fóliovníka nemusí byť vôbec zložité, stačí kúpiť správne priesady a hnojivo na priesady, pár našich rád na pestovanie zeleniny a o pár mesiacov budete plnohodnotný záhradkár.

Skúšanie a chyby sú základnou zložkou procesu učenia a trpezlivosť je skutočne mocným kľúčom. Pomocou manuálu “kompletný sprievodca pestovaním vo fóliovníku” nielen pre začiatočníkov zistíte, ako efektívne fóliovník využiť. Tento sprievodca obsahuje rady kedy a ako pestovať zeleninu vo fóliovníku a poskytne vám základné zásady pre správne sadenie rastlín. Uvedomujeme si, že vám asi hlavou víri množstvo otázok ako pestovať paradajky, ako pestovať papriku alebo ako pestovať uhorky . Nezúfajte.

Pestovanie v skleníku môže byť pre začiatočníkov, ale aj skúsených záhradkárov celkom zábavné, no skôr ako si vyberiete rastliny, ktoré si chcete vypestovať, preskúmajte a zistite, aké podmienky, teploty a vlhkosť budú vaše rastliny potrebovať na to, aby prekvitali. Je to kľúčový krok na dosiahnutie úspechu vašich plánov. Pestovanie hrozna v záhrade môže mať iné podmienky ako pestovanie papriky v skleníku.

S čím by ste teda mali začať? Čo môžete pestovať vo fóliovníku? Odpoveď je jednoduchá: Doslova všetko. Niektoré rastliny však prosperujú lepšie ako iné. Zásady pestovania zeleniny vám pomôžu využiť potenciál fóliovníka v čo najväčšej miere. Využite všetky zariadenia i príslušenstvo k fóliovníku a získate množstvo spôsobov, ako využiť váš záhradný skleník, parenisko či fóliovník. Prevedieme vás v tomto manuáli o skleníkovom pestovaní pre začiatočníkov.

Nebudete čeliť ťažkostiam - vrátane tých v súvislosti s teplotou, hmyzom, vodou, výživou, priestorom, svetlom, vzduchom a pôdou. Ak je pre vás pestovanie novinkou, nepostupujte príliš agresívne. Postupujte krok za krokom. Fóliovník vytvára kontrolované prostredie, najmä ak potrebujete predĺžiť vegetačné obdobie pre sezónne rastliny. Niektoré druhy zeleniny je dokonca možné pestovať po celý rok.

Začnite teda so semenami, aj keď fóliovník ešte nemáte postavený. Sadiť semienka by ste mali začať už v januári, ale nebojte sa ak pri čítaní tohto článku je pokročilejší mesiac. Prvý bod je jasný, ale čo ak chcete pestovať skôr? Pestovatelia a záhradkári profíci uprednostňujú výsev semiačok na tzv. chránené miesto. Chránené miesto je pôda prekrytá ochrannou fóliou. Ak sa aj tak bojíte o tieto semiačka vhodnou voľbou bude práve fóliovník, ktorý poskytne kontrolu nad sadenicami.

Tretí bod je predpestovanie priesad, ktoré sa umiestňujú na tzv. pestovateľské tácky. Ak ste si vybrali viacero typov zeleniny na sadenie nekupujte zeminu podľa druhu rastlín, ale viacúčelovú zeminu s vyšším obsahom kompostu. Zavlažovanie priesad je dôležité. Vyberte si takú nádobu, ktorá má zo spodu diery (otvory). Semená na klíčenie zväčša potrebujú 16 až 20°C. Teplotu cca 20 až 23°C vyžadujú skôr letničky.

Ak ste v pestovaní noví, vyrobte si menovky pre vaše sadeničky, aby ste pri rozmiestňovaní do fóliovníka im vedeli dať správne miesto. Vysievať (výsadba) by ste mali do hĺbky podľa veľkosti daného semienka. Drobné a malé semienka vysievajte rovnomerne a na povrch. Pri zalievaní ich zakryte servítkou, aby ste ich nevyplavili. Napr. okrasné trávy, trvalky. Menej je viac. Určite nechcete, aby vaše rastlinky bojovali medzi sebou.

Máte vyššie zhrnuté body zabezpečené a chcete ísť na ďalší krok? Ďalšia časť sa bude venovať už konkrétnemu pestovaniu vo fóliovníku. Priesada, ktorá vyrástla bude mať klíčne lístky (zväčša dva) a prvé pravé listy. Vtedy je čas priesadu prikírovať pomocou rozsádzacieho kolíka alebo aj zahroteného drievka.

Veľmi dôležité je spomenúť, že fóliovník sám o sebe poskytuje perfektné podmienky pre život vašej zeleniny, či byliniek. Nie je podmienkou, aby ste vo fóliovníku mali vytvorené chodníčky a hlinu v hriadkách. Niektorí záhradkári využívajú sadbovače alebo regále či stoly, na ktorých sú samotné kvetináče, či nádoby, kde pestujete vašu zeleninu. Polievajte vodou z konvičky alebo krhličky. Ak chcete investovať do voľných záhonov, nemusíte kupovať záhradný fóliovník. Postačuje vám pár dosiek, z ktorých si urobíte parenisko.

Ak však nemáte možnosť stavať parenisko, pozrite si pareniská z našej ponuky. Parenisko je výnimočné tým, že predlžuje vegetačné obdobie približne od konca zimy až do neskorej jesene. Záhradkári v ňom s obľubou predpestuju zeleninové priesady. V lete nájdu pareniská využitie na zeleninu ako sú uhorky, melóny aj niektoré druhy paradajok.

Rastliny reagujú iným spôsobom na intenzitu a rozsah svetla. S rozvojom a rastom počtu listov rastie i dopyt po svetle. Väčšina svetla, ktoré využívajú rastliny, je vo viditeľnej svetelnej škále. Červené a modré svetlo sú vlnové dĺžky svetla, ktoré sa najviac používajú pri fotosyntéze. Sú to zložky bieleho svetla alebo slnečného svetla.

V lete a na konci jari by ste mali mať dostatok svetla na klíčivosť a rast rastlín. Doplnenie svetiel na pestovanie je najlepšou alternatívou, ak žijete na severe a máte len niekoľko hodín zimného slnečného svetla. Použitie svetla na pestovanie predlžuje denného obdobie, čo je skutočne veľmi prospešné. Fluorescenčné osvetlenie sa bežne používa v skleníkoch jednoducho vtedy, keď je dostupné iba slabé prirodzené svetlo.

Nie každá rastlina chce rovnaký objem alebo frekvenciu vody. Nadmerné alebo nedostatočné zavlažovanie môže spôsobiť rastlinám problémy. Stáva sa to, keď sa zavlažuje príliš často, a pôda nemá možnosť uschnúť. Ak tomu chcete predísť, môžete nainštalovať systém na odkvapkávanie, ktorý sa môže využiť na reguláciu väčších alebo menších tokov vody priamo do nádob alebo na rovnom podklade.

Overte požiadavky na zavlažovanie každej pestovanej rastliny. Nezabúdajte, že práve korene vyžadujú prístup k vode a nie listy. Postrekovanie listov je nesprávnym použitím vody a môže zvýšiť rozsah ochorenia. Regály sú výborným riešením pre malé skleníky/fóliovníky. Ventilátory môžu slúžiť na rôzne účely vo vnútri uzavretej konštrukcie. Malé ventilátory pomáhajú pri problémoch s chorobami a škodcami tým, že vysušia prebytočnú vlhkosť alebo kondenzáciu.

Jednoduchý teplomer môže byť malou položkou, ale je nepochybne jedným z najkritickejších, pokiaľ ide o pestovanie. Požiadavka regulovať denné svetlo, ktoré sa dostáva do skleníka je správne dosiahnutá použitím tieňovania.

Prostredie skleníka podporuje rýchle šírenie populácií škodcov. Príjemné, vlhké prostredie a bohaté rastlinstvo v skleníku sú atraktívnym a stabilným biotopom pre rast škodcov. Každý pozná vošky. Tento jemne sfarbený hmyz s krehkým telom vypĺňa listy vašich milovaných a vzácnych rastlín. Pozrite sa na dno listov, kde sa vošky najradšej zhromažďujú. Strapky sa odlišujú vo farbe od hnedastých až po čierne. Pri strapkách môže dôjsť k strednému až kritickému poškodeniu.

Krvavé červy sú podlhovasté, kruhové červy porovnateľné s larvami húb s chýbajúcimi končatinami a s dobre definovanou hnedou hlavou. Červená farba je spôsobená výskytom hemoglobínu, rovnako ako v ľudskej krvi. Ak je v skleníku/fóliovníku vlhkosť vysoká, môžu sa vyskytnúť slizniaky a slimáky. Sú to nočné, mäsité a štíhle tvory. Pre kontrolu a reguláciu slizniakov a slimákov je potrebná čistota.

Súčasný systém starostlivosti o rastliny v skleníkoch si vyžaduje trochu dôvery a schopnosti. Možno si to bude vopred vyžadovať trochu praxe, aby ste sa nedopustili jednej z týchto bežných chýb pri pestovaní v skleníku/fóliovníku. Jedna z významných chýb, ktorú robia neskúsení záhradníci, je vynechanie pravidelného pozorovania skleníka. Príliš vysoká vlhkosť môže spôsobiť, že vo vašom skleníku/fóliovníku budú voľne žijúce plesne, sneť a chrobáky. Príliš málo vlhkosti spôsobí, že vaše rastliny zomrú od smädu.

Ak máte obmedzené alebo žiadne vetranie skleníka, vaše rastliny môžu zomrieť. Na uvoľnenie teplého vzduchu môžete použiť strešné vetracie otvory. Kontrola substrátu je dôležitá, ale zahŕňa aj niektoré ďalšie problémy. Okrem základov občasného kombinovania kompostu a hnojiva si pri príprave zmesi pomyslite na aplikovanie miešania pôdnych zmesí.

Korene zo susedných stromov môžu napadnúť vaše rastliny z podzemia, „ukradnúť“ živiny a vlhkosť, ktorá je určená pre vaše rastliny v skleníku. Po celý rok môže tiež sypať listy alebo konáre. Tienidlá môžu byť aj stálou prekážkou pri získavaní svetla. Tipy uvedené vyššie vám pomôžu začať cestu k prekvitajúcemu skleníkovému pestovaniu a zabezpečia, že vaše investície do skleníka budú vždy stáť za čas, peniaze a úsilie, ktoré doň vynaložíte. Skleník znamená, že každá sezóna je sezóna výsadby. Vychutnajte si vzrušenie z doma-vypestovaného ovocia a zeleniny na jedálenskom stole.

Možno ste už videli virálne videá, ktoré kolujú po sociálnych sieťach a ukazujú rôzne pestovateľské triky. Napríklad, ako si vypestujete avokádo doma z jeho jadra, či petržlenovú vňať z odrezku petržlenu. Nepotrebujete k tomu nič viac len primerane veľký kvetináč, jednu paradajku a zeminu. Tento trik vznikol prakticky náhodou, keď istý muž nevedel, čo má robiť so svojimi prezretými paradajkami.

Chystal sa ich vyhodiť, lebo na konzum už neboli vhodné, keď mu napadla zaujímavá myšlienka. Prezreté paradajky končia najčastejšie v koši, tento pán si však uvedomil, že ich ešte môže upotrebiť - a nie na lečo, ani kečup. Nakrájal paradajky na štyri plátky, do väčšieho kvetináča dal zeminu, na ňu pekne poukladal plátky rajčiny. O týždeň mu v kvetináči rástli malé rastlinky rajčín. Keď trošku podrástli, bolo ich treba presadiť do samostatných kvetináčov. Pri pravidelnom polievaní sa takto môžete dočkať chutných plodov už za päť týždňov.

Ďalšou výhodou tohto jednoduchého spôsobu pestovania rajčín je fakt, že si môžete vypestovať presne tú odrodu, ktorá vám najviac chutí. V prípade, že kupujete semiačka alebo priesady, nepoznáte vopred presne chuť a vlastnosti plodov. Mladé rastliny, či už sadenice kvetov, balkónových paradajok, ruží alebo viniča, sú citlivé v prvých dňoch po zasadení do zeme na nízku teplotu. A keďže sa vysádzajú v jarných mesiacoch, riziko najmä prízemných mrazov je vysoké.

Jedná sa o PET fľašu, v ktorých sa predávajú minerálne a stolové vody a tiež ochutené nápoje. Bežne sa vyhadzujú do kontajnera alebo do nádob na plastový odpad, ak sa nachádza, ale podľa mňa nájdu aj po použití na účel, na ktorý boli vyrobené, široké spektrum ďalšieho využitia v domácnosti a záhrade. Ostrým nožom teda odrežte spodok PET fľaše a odskrutkujte uzáver. Takto upravenú fľašu nasaďte na kvetináč alebo zastoknite do hliny v záhradke podľa fotografie v úvode.

Vytvoríte tak rastlinke mikroklímu, v ktorej bude vyššia vlhkosť, ale voda sa nebude vyparovať a súčasne cez otvorený vrch môže rastlinka dýchať. A vy ju môžete tadiaľ polievať, aby nevyschla. Cez priesvitné steny mikroskleníka preniká k rastlinke svetlo, ale nedostane sa k nej prízemný mráz, lebo ten a vyskytuje nízko nad povrchom zeme a nedosiahne až po hrdlo, kadiaľ by sa „prelial“ do fľaše.

Viete, ako sa dajú šikovne využiť dvojlitrové plastové fľaše v záhrade? Vyskúšajte v nich pestovať zeleninu priamo na záhone. Pomocou nich ušetríte nielen za vodu, ale dočkáte sa i skoršej úrody. Pestovanie papriky, rajčiakov, machovky a ďalších druhov týmto spôsobom má niekoľko výhod. Najväčšiu najmä tam, kde je nedostatok vody na zalievanie, napríklad na miestach, kde je k dispozícii iba zachytená dažďová voda v nádržiach. Po zálievke totiž vydržia rastliny minimálne štyri dni aj v horúcich dňoch s teplotami nad 30 °C, pri teplotách do 25 °C až týždeň.

Návod, ako na to

Zvoľte správny spon. Papriku vysádzajte v spone 30 x 30 až 50 x 50 cm, rajčiaky v spone 80 x 80 cm. Dôležité je dodržať taký rozostup medzi fľašami, aby sa pomedzi ne dalo vstúpiť aj s obrábacím náradím.

Ak chcete vyskúšať, či to naozaj funguje, zaobstarajte si na takýto pestovateľský účel priehľadné plastové fľaše s objemom dva až dva a pol litra. Na fľaši treba odrezať časť hrdla a dno tak, aby z tela fľaše vznikla čo najdlhšia rúrka.

Oproti bežnému spôsobu vysádzania je dôležité urobiť o niečo hlbšiu jamku. Do nej nasypte asi 250 g humózneho substrátu (kompost so zeminou na dobré zásobenie živinami) a zalejte asi tromi litrami vody. Po vsiaknutí vody do vzniknutého blata vysaďte po dve priesady. Je to pre prípad, že by niektorá „vypadla“. Ak zakorenia obe, môžete ich pokojne ponechať. Možete vysádzať aj po jednej priesade, mali by ste si však nechať v zálohe niekoľko rastlín na dosadenie.

Pri pestovaní na záhone je to však zložitejšie. Priesada musí byť v jamke vysadená pomerne hlboko, a to tak, že keď na ňu zhora navlečiete ochranný valec z fľaše, mal by vyčnievať nad urovnaný povrch pôdy len asi tri až päť centimetrov. Celý objem valca zostane prázdny, rastlinky už nezasýpajte. Priesada je v tomto štádiu v hĺbke asi 15 až 20 cm pod úrovňou pôdy a nemusí vyčnievať nad fľašu.

Ak by hrozili neskoré jarné mrazíky, budú rastliny chránené ako v parenisku. Stačí celý záhon prikryť fóliou alebo netkanou textíliou a zaťažiť ju. V priebehu slnečného dňa sa v okolí rastliny naakumuluje dostatok tepla, ktoré v priebehu noci zabráni podchladeniu.

Starostlivosť o záhon

  • Odburiňovanie: Záhony s paprikou postačí odburiňovať asi do polovice vegetačného obdobia, neskôr už dochádza k spojeniu vrchných častí rastlín do jedného celku a burina tak má menej možností na rast.
  • Hnojenie: Raz za tri až štyri týždne pridajte ku koreňom do fliaš asi tretinu kávovej lyžičky granulovaného síranu draselného, ktorý sa zalievaním postupne rozpúšťa a prispieva k zdravému vývinu rastlín. Samozrejme, aplikovať možete aj tekuté hnojivá, či už ku koreňom, alebo na listy.
  • Zálievka: Vodou zalievajte spočiatku opatrnejšie, nenalievajte do fliaš zbytočne veľa vody. Až keď rastliny vyrastú nad úroveň fľaše, môžete zalievať na jej plný objem. Vodu prilievajte pomaly, aby stihla do zaplnenia fľaše vsiaknuť ku koreňom. Koľko vody vsiakne do pôdy, toľko by malo ešte zostať vo fľaši. Ak sa do nej zmestí 1,5 l a toľko aj stihne vsiaknuť, tak rastlina dostane asi 3 l vody.

Aj v najväčších horúčavách pri 35 °C to postačí na tri dni, pretože odparovacia plocha z pôdy je daná priemerom fľaše. Navyše je tienená listovou plochou rastlín. Aby ste sa v druhej polovici vegetačného obdobia ľahšie dostali s hadicou alebo krhlou k fľašiam, je potrebné stopky rastlín očistiť od listov asi päť centimetrov nad úroveň fľaše. Ku koncu vegetačného obdobia je prístup k nim už trochu sťažený, a tak pomôže na konci hadice nadstavec z rúrky dlhej aspoň 60 centimetrov vybavený ventilom ovládateľným jednou rukou na reguláciu vody.

Výhody pestovania v plastových fľašiach

  • Ochrana mladých, čerstvo vysadených rastlín pred jarnými mrazíkmi a vetrom.
  • Úsporné zalievanie (približne tri litre vody na dospelú rastlinu) s dlhým časovým odstupom medzi zálievkami.
  • Veľmi nízky odpar vody.
  • Aplikovanie hnojív je sústredené do oblasti koreňového systému bez významných strát.
  • Využitím odpadových fliaš nevzniká požiadavka na investíciu.

Existuje obrovské množstvo odrôd. Niektoré sú si podobné, no zvyčajne sa navzájom líšia veľkosťou, chuťou a dokonca i farbou. Pri výsadbe von v polovici mája začíname so zberom zhruba v polovici júla, skoršou výsadbou do skleníka alebo fóliovníka termín zberu o niečo urýchlime. Výber odrôd je najširší v podobe semien, ktoré vysievame približne od polovice marca do polovice apríla. V máji máme šancu kúpiť a vysadiť zdravé priesady, ideálne také, ktoré už začínajú kvitnúť, sortiment je však obmedzenejší.

Komerční pestovatelia už desaťročia pestujú tyčkové odrody paradajok, spoliehajúc sa na ich neprekonateľne vysokú plodivosť, ktorá trvá až do jesene. Ich spôsob pestovania (do výšky, na vedení) im umožňuje vysádzať ich do skleníkov pomerne natesno. Pri výsadbe pod sklo alebo vonku priviažeme hlavnú stonku k dvojmetrovej tyčke alebo vertikálnemu pletivu. Rastlina rastie rýchlo, nezabúdame odstraňovať bočné výhonky, hneď ako sa objavia. Pri rozdvojení hlavnej stonky odstránime slabší konkurenčný výhon, ktorý pripomína veľmi silný bočný výhonok.

Trpasličie odrody nám umožňujú vypestovať domáce paradajky na obmedzenom priestore - jedna rastlina sa zmestí do nádoby s priemerom 25 cm. Sú oveľa menej náročné na starostlivosť, vďaka čomu sú perfektné pre začínajúcich pestovateľov. Existujú dve hlavné formy: kríčkové a previsnuté. Medzi previsnuté odrody patria napríklad Romello, Maskotka a Losetto. Bohato rodia začiatkom a počas leta, s príchodom jesene úroda začína klesať. Ak hlavnú stonku vyviažeme k približne 60-centimetrovej opore, nepotrebujú žiadne iné úpravy.

Tradičnejšie kríčkové odrody paradajok, ako napríklad Sub-Arctic Plenty, Totem, Summerlast a Veranda Red, zaberajú viac miesta v porovnaní s previsnutými typmi. Keďže rastú dohora, vyviažeme ich ku krátkej opore. Paradajky možno pestovať tromi hlavnými spôsobmi: v nádobách, vo vreciach alebo v záhonoch. Do nádob, napríklad vysokých črepníkov, závesných košov alebo parapetných kvetináčov, sa najlepšie hodí záhradnícky substrát. Vyhneme sa nádobám s priemerom menším ako 25 cm. Nádoby vystelieme prepichnutými starými vrecami zo substrátu, aby sa obmedzila strata vlahy.

Nádoby a vrecia na pestovanie sú výborné v malom priestore. Vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä keď rastliny vyrastú. Zalievame ich ku krčku rastliny pomocou krhly, prípadne zvážime inštaláciu automatického zavlažovacieho systému, aby sme ušetrili čas. Ak máme možnosť, výsadba priamo von na záhon je predsa len výhodnejšia, keďže umožní rastlinám vytvoriť si bohatý koreňový systém. Ak radi skúšate niečo nové, vytvarujte z jednej rastliny tyčkovej odrody viac „hlavných stoniek“ (zo zálistkov).

Obdobie výsevov už máme za sebou. Robíme tak v marci, prípadne počas apríla a výsevné nádoby umiestnime na slnečný parapet. Po pikírovaní (rozsadení) začneme rastlinky prihnojovať zriedeným tekutým hnojivom na paradajky. Hneď od začiatku mája rastlinky otužujeme vynášaním von počas dňa. Rastlinám doprajeme pri raste dostatok priestoru, aby sa príliš nevytiahli za svetlom. Tenším rastlinám, ktoré majú tendenciu ohýbať sa, pridáme oporu, napríklad vo forme pevnej špajle. Skleníkové rastliny zalievame pravidelne, podporíme tým nasadzovanie plodov.

Skleníkové odrody už dozrievajú pravidelne. Vonkajšie tyčkové paradajky potrebujú pravidelné vylamovanie bočných výhonov a priväzovanie k opore. Porast odburiňujeme a kypríme. Dozrievanie v tomto mesiaci sa skutočne zrýchli. Pravidelne zberáme úrodu. Dostatočná závlaha je nevyhnutná vzhľadom na bohatý koreňový systém aj letné teploty. Úroda bude tento mesiac opäť bohatá, najmä pri tyčkových odrodách. Pri poklese teplôt s nástupom jesene sa dozrievanie spomalí. Pred príchodom mrazov oberieme zelené plody.

Možno ste už videli pestovať rastliny v nádobách otočených dnom hore. Tak, že rastlina je vlastne zasadená hore koreňmi a rastie smerom nadol. Takéto pestovanie zeleniny a ovocia údajne zabezpečuje lepší prísun živín a kvalitnejšie plody. Hotové visiace kvetináče so zasadenými rastlinkami zvyčajne nie sú lacné, ale vy si ich môžete vyrobiť doma prakticky za pár centov.

Návod na výrobu závesného kvetináča z plastovej fľaše

  1. Nožom opatrne odrežte dno škatule alebo plastovej fľaše. Fľašu vysteľte nie veľmi veľkým vrecom na odpadky - tak, aby bolo vo fľaši rovnomerne rozložené. Vhodné je použiť čierne vrece, ktoré bude chrániť korene pred slnkom a pritom im zabezpečí teplo.
  2. Zeminu s koreňom rastlinky zabaľte do papierovej utierky a opatrne vložte do fľaše zo zrezanej strany tak, aby ste rastlinku jemne pretiahli cez jej hrdlo. Následne zvyšok fľaše naplňte zeminou.
  3. Po krátkom čase si všimnete, že rastlinka sa nedá oklamať a začne rásť dohora popri fľaši. Zalievanie si môžete zjednodušiť, keď na povrch zeminy vo fľaši uložíte vodou nasiaknuté vatové tampóny. Takto nemusíte pestovať len paradajky, ale aj iné druhy zeleniny, či dokonca jahody. Vyskúšajte si urobiť visiace záhony!

Ak máte chuť fľašu zvonku oblepte tapetou, či látkou alebo dekorujte iným spôsobom. Kto by nemal rád paradajky? Lykopén je vzácny antioxidant, ktorý dáva paradajke jej červenú farbu. Tento silný antioxidant účinne bojuje proti voľným radikálom v tele. Táto skvelá nutričná látka bola predmetom mnohých štúdií, ktoré potvrdili, že dokáže výrazne znižovať riziko rakoviny prostaty o 50%. Podľa odborníkov potrebujeme len 30 mg tohto antioxidantu, aby sme z neho dosiahli klinický účinok.

Namiesto toho, aby ste ich kupovali každý deň v obchode, odporúčame vám pestovať si vlastné vo svojom dome či byte.

5 PARADAJOK PRE LENIVÝCH: Zabudnite na zaštipovanie NAVŽDY!

Ako na to?

  1. Prepichnite dva otvory po stranách, ktoré by mali byť dostatočne veľké na to, aby cez ne prešlo špáradlo.
  2. Pretiahnite rastlinku opatrne cez hrdlo fľaše.

Neuveríte, ale krásne chutné paradajky sa vám takto urodia aj na balkóne, či terase. Zabezpečíte si tak zeleň, chutné plody a využijete nepotrebné plastové fľaše a tégliky od jogurtov, či smotany. Paradajky z obchodu sú často predražené a bez chuti. Tento vášnivý záhradkár poradil metódu, ako si vypestovať vlastnú úrodu paradajok aj bez záhrady. Neuveríte, ale krásne chutné paradajky sa vám takto urodia aj na balkóne, či terase. Zabezpečíte si tak zeleň, chutné plody a využijete nepotrebné plastové fľaše a tégliky od jogurtov, či smotany.

Ako prvé si vypestujte priesady

Na dopestovanie priesad paradajok nepotrebujete ani semienka zo záhradkárstva. Stačí vám jedna kvalitná zrelá paradajka. Stačí len dodržať tento postup.

Potrebujeme:

  • Zrelú paradajku
  • Výsevný substrát
  • Vodu
  • Črepník a plastové tégliky od jogurtov (do téglika je dobré urobiť pár otvorov na odtekanie vody)

Postup:

Úplne jednoduché. Do ½ črepníka navrstvíme substrát, zavlažíme a uložíme plátky paradajok (hrubé asi 1 cm). Zasypeme tenkou vrstvou zeminy a uložíme na slnečné miesto - napríklad na parapet. Semienka začali klíčiť asi po 6-tich dňoch. O 10 dní už mali priesady 2 lístky a stále rástli. Potom som ich jednoducho podelila do samostatných téglikov od jogurtov a pestovala ako zvyčajne - ako zo semienok.

Teraz prejdeme na metódu pestovania paradajok v plastových fľašiach

  1. Pripravte si toľko plastových fliaš, koľko paradajkových priesad chcete zasadiť. Odrežte dno a vystrihnite tri úchyty s dierkou na zavesenie.
  2. Odšraubujte vrchnák a zoberte si malý kúsok rifloviny, alebo bavlnenej textílie. Preložte na dve časti a v rožku vystrihnite dierku, cez ktorú potom prestrčíte stonku rastlinky.
  3. Nastrihnite z jednej strany látku po dierku. Priesadu vyberte z téglika, odstráňte hlinu, do dierky vložte stonku a nastrihnutú tkaninu upevnite zošívačkou. Prestrčte rastlinku listnatou časťou cez hrdlo plastovej fľaše.
  4. Teraz použite 40% zeminy + 40% kokosového substrátu + 20% vermikompostu.

    5. tags: #rajciny #pestovanie #v #plastovej #flasi

    Populárne príspevky: