Rozdiel Medzi Kapusta Hlávková a Kel Hlávkový

Hlúbová zelenina patrí medzi najpestovanejšie a najkonzumovanejšie druhy zeleniny. Medzi ňu patrí kapusta hlávková a kel hlávkový. V tomto článku sa pozrieme na rozdiely medzi nimi, ich pestovanie a využitie.

Význam Pestovanej Zeleniny

Hlúboviny patria do veľmi početnej čeľade Brassicaceae (kapustovitých) rodu Brassica (kapusta). Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité. Býva ich asi 300 000 v 1 kg.

Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku.

Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.

Kapusta Hlávková Biela a Červená (Brassica oleracea capitata alba, rubra)

Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak.

Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch.

V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov.

Kultivary kapusty rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré, ktoré ďalej delíme na kultivary na technologické spracovanie a na skladovanie. Pestovaný sortiment sa každoročne spresňuje v Listine povolených odrôd (kultivarov).

Rozdiely medzi Bielou a Červenou Kapustou

Červená kapusta je chuťovo o čosi jemnejšia, aj na tanieri vyzerá lepšie. Má o čosi viac vitamínu C, draslíka, železa ako jej biela príbuzná, účinky na zdravie majú obe rovnaké.

Použitie v Kuchyni

• Biela kapusta: Šaláty, nakladanie, fliačky, kapustníky, segedínsky guláš, kapustné polievky, príloha k mäsu, plnené kapustné listy, pečenie.
• Červená kapusta: Dusená príloha k mäsu, súčasť šalátov, pečená či sterilizovaná.

Nároky na Prostredie a Príprava Pozemku

Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae). Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou predplodiny a dobre vykonanou jesennou orbou. Zároveň sa zapracuje do pôdy určené množstvo fosforečných a draselných hnojív, prípadne dusíkaté vápno. Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba. Prvá, plytkejšia so súčasným zapracovaním maštaľného hnoja. Druhá, hlboká, ktorú ponechávame v hrubej brázde až do jarnej prípravy pôdy.

Sejba, Vysádzanie a Ošetrovanie v Období Rastu

Pred sejbou sa osivo morí chemickým prípravkom proti hubovým chorobám. Zemina sa dezinfikuje parou alebo chemicky. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku alebo parenisku. Niektoré balíčkovače umožňujú aj priamo sejbu do balíčkov, čím odpadne prácne rozsádzanie. Vo veľkovýrobe je vhodné predpestovanie sadiva len pri skorých alebo rýchlených kultivaroch kapusty. Na letný a jesenný zber sejeme priamo na pozemok sejačkami na presnú sejbu. Sejeme od polovice januára do konca apríla, od rýchlených kultivarov pre nevykurované rýchliarne až po kultivary na technologické spracovanie a na skladovateľnú kapustu z priamej sejby. Množstvo osiva, potrebné na predpestovanie sadiva kapusty na 1 ha závisí od techniky predpestovania, vzdialenosti pri vysádzaní a od klíčivosti semien. Pohybuje sa okolo 0,3-0,4 kg. Pri priamej sejbe 1 kg/ha.

Zber, Triedenie a Expedícia

Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a výkupných požiadaviek. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia po 4-8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere.

Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín. Väčšiu starostlivosť musíme venovať kapuste letnej a na technologické spracovanie. Kapusta, ktorá je vhodná na uskladnenie, nie je taká citlivá na praskanie hlávok a väčšinou sa zberá až v októbri. Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha.

Kel Hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)

Kel má mohutný koreňový systém, z ktorého vyrastá dužnatá byľ - hlúb. Na ňom rastú silné, bublinovité zvraštené listy, ktoré sa zavinujú do guľatej alebo zahrotenej hlávky. Na druhý rok vyrastá z tejto hlávky rozkonárené súkvetie so žltými kvetmi. Plody i semená majú rovnaké vlastnosti ako plody a semená kapusty. 1 gram obsahuje približne 340 semien. Klíčivosť si udržuje veľmi dlho približne 4-5 rokov.

Vegetačné podmienky pre pestovanie kelu sú približne rovnaké ako pri kapuste, len na pôdu nemá kel také veľké nároky. Darí sa mu v každej pôde a v každej polohe, najlepšie mu však vyhovuje stredne ťažká, na humus bohatá, hlinitá pôda. Proti zime je veľmi otužilý. Pre zber skoro na jar sa môže vysievať v teplých oblastiach aj na jeseň. V krajinách s miernym podnebím ho môžeme vysievať alebo vysádzať v jeseni, a môžeme ho prezimovať aj na voľnej hriadke. Stačí trochu chránené miesto a prihrnutie záhradnou zeminou.

Nároky na Prostredie a Príprava Pozemku

Kel hlávkový má podobné nároky na prostredie a prípravu pôdy ako kapusta. Pri ozimnom keli na jarný zber rátame v roku sejby s predplodinou. Predplodina sa musí skoro zberať, aby sme mohli dobre pripraviť pozemok (vrátane zapracovania priemyselných hnojív) jeden až dva týždne pred priamou sejbou ozimného kelu.

Sejba, Vysádzanie a Ošetrovanie v Období Rastu

Predpestovanie priesad kelu hlávkového, vrátane prípravy a ošetrovania je rovnaké ako pri kapuste hlávkovej. Pri pestovaní ozimného kelu sejeme koncom augusta do riadkov vzdialených od seba 0,3 m asi 2 kg semena na 1 ha. Pred začatím zimy mierne prihrnieme, môžeme prejednotiť. Definitívne jednotenie však ponecháme na jar. Na začiatku vegetácie po dokončení sponu 0,3 X 0,4 m prihnojíme liadkom v dávke 30 kg čistej živiny na 1 ha.

Zber, Triedenie a Expedícia

Zbery kelu hlávkového sa organizujú a termínujú podobne ako pri kapuste hlávkovej. Úrody kelu hlávkového (skorých až neskorých kultivarov) sa pohybujú od 15 do 50 t/ha.

Kel Ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)

Je to dvojročná zelenina so silnými koreňmi, ktoré vnikajú do dosť veľkej hĺbky. Z koreňov vyrastá hlúb, vysoký 50 - 100 cm. Na hlúbe vyrastajú listy s dlhými stopkami. V ich pazuchách sa tvoria guľaté osné púčiky ružičky s priemerom 2 - 4 cm. Z týchto ružičiek vyrastajú v druhom roku kvetné osi a na nich kvety. Kvety, plody i semená majú vlastnosti kapustovitých zelenín. 1 gram obsahuje asi 350 semien, ktoré si udržiavajú klíčivosť 4 - 5 rokov.

V dobrej pôde pestujeme kel ružičkový až v druhej trati. Dobrou predplodinou sú: špenát, šalát, hrach, reďkev, vodnica, repka i skoré zemiaky. Kel ružičkový zostáva na pozemku do príchodu mrazov a mnohokrát i cez zimu a tak často nie je možné pripraviť v jeseni pozemok. Preto po keli ružičkovom zaraďujeme v budúcom roku také zeleniny alebo plodiny, ktorým jarná príprava pôdy neškodí, napríklad cibuľu, rajčiaky, uhorky, ale aj zemiaky a strukoviny. Ako medzi kultúru sadíme kel ružičkový do poľných uhoriek, chráni ich proti vysušujúcim vetrom a pred slnečným úpalom.

Nároky na Prostredie a Príprava Pozemku

Príprava pôdy je taká istá ako pri ostatných hlúbovinách, to znamená pôdu hlboko prerýľovať a dôkladne plošne spracovanie do rovna. Táto základná úprava sa robí už k predchádzajúcej plodine, po zbere ktorej pozemok už len povrchovo upravíme na vysadenie kelu ružičkového. Na jeseň pri rýľovaní zapracujeme do pôdy dostatok vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Na jar asi 3 týždne pred vysadením draselnú soľ.

Sejba, Vysádzame a Ošetrovanie v Období Rastu

Kel ružičkový sejeme asi v druhej polovici apríla do polo teplého alebo studeného pareniska. Na vypestovanie priesad na 10 m2 potrebujeme asi 400 mg semena. Po vzídení raz rozsádzame, pri riedkom výseve rozsádzať nemusíme. Len čo sa pozemok po predplodine uvoľní, vysádzame do sponu 70 x 50 cm. Sadíme o niečo hlbšie, než bola priesada v parenisku. Pred vysadením namáčame korene do kaše z hliny. Po vysadení dôkladne zalejeme a asi za 10 - 14 dní prvýkrát prihnojujeme. Plečkujeme a okopávame podľa potreby, pričom ku hlúbu prihŕňame zem.

Zber, Triedenie a Expedícia

Kel ružičkový zberáme, len čo sa vytvoria kompaktné tvrdé ružičky. Môžeme ho zberať na jeseň i cez celú zimu. Menšie mrazy mu určite neuškodia, ba naopak, po primrznutí je chutnejší. Ak pestujeme kel ružičkový na väčšej ploche, obyčajne ho zbierame v jeseni, aby sme ešte do zimy mohli pôdu zorať. Zberáme obvykle celé rastliny. Rastlina má tvrdý hlúb, ktorý sa da dosť ťažko odrezať alebo odseknúť. Ružičky z rastlín oberieme alebo odrežeme. Odrezávanie je nevyhnutné najmä po namrznutí, pretože pri oberaní by sa ružičky ľahko otlačili a skoro sčerneli. Obraté ružičky môžeme uskladniť len krátky čas v chladnejších miestnostiach, lebo ľahko hnijú. Kel ružičkový vydrží za miernej zimy vonku.

Kaleráb (Brassica rupestris HAY. var gongyloides (L) JANCH.)

Koreň je zväzkovitý, nerastie priveľmi hlboko pokračuje krátkou osou. ktorá zdužinatie do tvaru guľovitej, spľasnutej alebo i hruškovitej osnej buľvy. Buľva je vo vnútri biela, značne dužnatá, na povrchu modrá, zelená alebo modrofialová. Listy majú dlhé stopky. Kvitne až v druhom roku. Semená sú guľaté, kávovej farby, veľkosti špendlíkovej hlavičky: plod je šešuľa. 1 gram obsahuje 300 zŕn. Klíčivosť si udržuje tiež relatívne dlho a to 4 - 5 rokov, v štvrtom až platom roku však silno klesá. Biele odrody majú jemnejšiu chuť než modré, ale i tieto majú svoje prednosti.

Na polohu nie je kaleráb vôbec náročný, jedine skoré odrody dávame do teplejších a chránených polôh. Nevyberá si ani v type pôdy. Žiada však pôdy biologicky činné, mierne alkalické. Znesie i ľahšie pôdy pod podmienkou, že sú výživné a že bude zabezpečená výdatná zálievka. Predplodinou môžu byt paradajky, uhorky, jačmeň, zemiaky, ďatelinotrávne miešanky. Nevhodná je repka a všetky kapustovité plodiny. Štandardne ho zaraďujeme do prvej trate, alebo ak je pozemok v dobrej sile i do druhej trate.

Nároky na Prostredie a Príprava Pozemku

Pre krátke vegetačné obdobie vyžaduje kaleráb dostatočné množstvo pohotových živín. Čerstvý maštaľný hnoj dobre nevyužije, a preto radšej hnojíme kompostom priamo ku koreňu. Z priemyselných hnojív dávame do pôdy pred vysadením síran amónny, superfosfát a draselnú soľ. Okrem toho v období vegetácie prihnojujeme liadkom.

Sejba, Vysádzame a Ošetrovanie v Období Rastu

Čas sejby sa riadi dĺžkou vegetačného obdobia odrody a termínom vysadenia. Skoré odrody vysievame asi v druhej polovici februára, skoré odrody pre neskorý zber asi v druhej polovici júna, poloskoré odrody v prvej polovici apríla, neskoré odrody v druhej polovici apríla. Skoré odrody vysievame väčšinou do debničiek, ostatné odrody do studeného pareniska alebo na výsevný záhon. Na vypestovanie sadiva na 1 m2 potrebujeme pri skorých odrodách 9 - 10 mg semena, pri neskorých 6,5 - 7,7 mg semena. Skoré odrody väčšinou tiež balíčkujeme, neskoré len rozsádzame. Priesady sa ošetrujú ako priesady ostatných hlúbovín. Sadivo väčšiny odrôd nesmie nachladnúť, lebo ľahko vyrastá do kvetu.

Zber, Triedenie a Expedícia

Skoré odrody sadíme za priaznivých podmienok do voľnej pôdy asi v polovici apríla do sponu 25 x 25 cm, poloskoré odrody do sponu 30 x 30 cm. Neskoré odrody sadíme neskoršie, a to do sponu až 40 x 40 cm. Sadíme podľa možnosti plytko, kaleráb neznáša ,,utopenie". Rastlinky asi o 10 dní po vysadení okopeme, ostatné okopávky robíme podľa potreby. Potrebné je aj sústavné zalievanie, ináč kaleráb drevnatie a po prudkom daždi sa ľahko popraská. Ak je potrebné, počas vegetácie dva razy prihnojujeme liadkom. Pri správnej starostlivosti zberáme prvé kaleráby o 5 týždňov po vysadení. Zber trvá asi 3 týždne. Zo začiatku zberáme dvakrát až trikrát týždenne, neskoršie, závisí to od počasia, robíme asi každých 5 dní prebierku. Priemerne počítame 5 - 7 čiastkových zberov. Zberáme preberaním, len čo buľvy dosiahli príslušnú veľkosť. Ponechávame im niekoľko mladších listov. Skoré odrody sa zbierajú s priemerom buľvy najmenej 6 - 10 cm.

Karfiol (Brassica cretica LAM. var. botrytis (L) JANCH.)

Karfiol je dvojročná zelenina. Má mohutnú koreňovú sústavu, z ktorej vyrastá krátka zhrubnutá byľ hlúb. Listy v porovnaní s ostatnými hlúbovinami sú dlhé a úzke. V strede listov vyrastá dužinaté súkvetie, pre ktoré karfiol pestujeme. V druhom roku vyrastú z ružíc postranné výhonky s kvetmi a plodmi. Semená na rozdiel od ostatných hlúbovín sú tmavšie a väčšinou menšie.

Na pôdny typ karfiol nie je náročný, potrebuje však pôdy bohaté na humus, zásobené živinami a biologicky činné. Znesie aj ťažšie pôdy, okrem celkom ťažkých, mokrých a kyslých pôd. Má veľké nároky na pôdnu a vzdušnú vlhkosť. Neobľubuje suché pôdy. Karfiol je zo všetkých hlúbovín najnáročnejší, a preto ho zaraďujeme do prvej trate. Ako predplodiny sú dobre hnojené okopaniny.

Zdravotné Prínosy Hlúbovej Zeleniny

Všetky druhy kapusty majú preukázateľne protizápalové a protirakovinové účinky. Obsiahnuté látky regulujú krvný tlak, chránia srdce a prispievajú k dobrej kondícii ciev. Kapusta prináša nášmu telu množstvo minerálov a vitamínov. Patrí medzi ne predovšetkým vitamín K, ktorý je dôležitý pre pevné kosti a krvnú zrážanlivosť, vitamín C ako silný antioxidant, betakarotén, z ktorého si tvoríme vitamín A pre dobrý zrak, kyselina listová, železo, vápnik, ale aj omega-3 a omega-6 mastné kyseliny.

Kyslá kapusta je zdrojom vitamínu C a vlákniny, ale aj fytonutrientov, chrániacich pred vznikom rakoviny. Kyselina mliečna v kyslej kapuste pôsobí v črevách ako prírodné probiotikum. Iba 200 g surovej kvasenej kapusty pokryje dennú dávku vitamínu C a má viac laktobacilov ako biely jogurt. Pravidelne si ju doprajte najmä ak ste vegetariáni alebo vegáni. Vitamín B12 nájdete v kvasenej kapuste v takom množstve, v akom sa bežne nachádza v živočíšnych produktoch.

Použitie Hlúbovej Zeleniny v Kuchyni

Hlúbová zelenina sa používa na prípravu rôznych jedál po celom svete. Medzi najznámejšie príklady patrí kyslá kapusta z bielej kapusty a kórejské kimchi z čínskej kapusty. Okrem toho existuje mnoho ďalších jedál, ktoré sa pripravujú z rôznych druhov tejto zeleniny. Je obľúbenou prílohou k mäsitým alebo rybím pokrmom, prísadou do nákypov a pripravuje sa aj ako samostatný pokrm. Rovnako obľúbená je aj v polievkach a jedlách pripravovaných v jednom hrnci.

Tabuľka s porovnaním nutričných hodnôt vybraných druhov hlúbovej zeleniny (na 100g)

tags: #rozdiel #medzi #kapusta #hlávková #a #kel

Populárne príspevky:

• Dokonalá kačica s chrumkavou kožou
• Recenzie sekáčikov na mäso
• Jednoduchý recept na kuracie strips
• Recept na pudingovo-šľahačkový koláč
• Recept na francúzsku nátierku