Janko a zázračná fazuľa: Podrobný obsah rozprávky

V ďalekej krajine, pred mnohými rokmi, žil chlapec menom Janko so svojou ovdovenou mamou v biednom domci. Vlastnili už len jednu kravu a zopár sliepok. Jedného dňa mama Jankovi smutne oznámila, že im došli všetky peniaze a musia predať kravu Sedmokrásku, aby mali čo jesť.

Janko zobral Sedmokrásku na trh, no bol z toho smutný, pretože mu na krave záležalo. Cestou stretol čudného mužíčka v zelenom, ktorý hral na flaute a zvieratá ho s radosťou počúvali. Mužíček chcel kravu kúpiť, no namiesto peňazí ponúkol Jankovi päť čarovných fazuliek, ktoré vraj vyrastú až do neba.

Janko s nadšením vymenil kravu za fazuľky a bežal domov. Jeho mama však bola zúrivá, vyhodila fazuľky von oknom a poslala Janka spať bez večere. Na druhý deň ráno Janko zistil, že fazuľky cez noc vyrástli do obrovskej výšky a siahajú až nad oblaky.

Bez váhania sa Janko začal šplhať po fazuli, aby zistil, čo sa nachádza na jej konci. Vyšplhal sa až do neba, kde našiel obrovský zámok. Vstúpil doň a prechádzal cez obrovské komnaty. Zrazu začul hromový hlas a uvidel obrovského obra.

Obor zreval: "Fuj, fuj! Človečina tu smrdí!" Začal hľadať, no Janko sa ukryl za stoličku. Obor si sadol za stôl a prikázal sluhom, aby mu priniesli obed. Zjedol obrovské množstvo jedla a potom si prikázal priniesť čarovnú sliepku. Sliepka na povel zniesla vajce zo zlata.

Janko, ohromený tým, čo videl, počkal, kým obor zaspí, a potom ukradol sliepku. Zliezol po fazuli dolu a dal sliepku mame. Odvtedy už nemali núdzu o peniaze, pretože sliepka znášala zlaté vajcia.

Neskôr sa Janko opäť vyšplhal do obrovho zámku a ukradol mu vrece zlata. No Janko nebol spokojný a rozhodol sa, že sa do zámku vráti ešte raz. Tentokrát si obor dal priniesť čarovnú harfu, ktorá hrala tak krásne, že obor zaspal. Janko sa pokúsil harfu ukradnúť, no harfa zakričala a zobudila obra.

Obor sa rozhneval a začal Janka prenasledovať. Janko utekal, čo mu sily stačili, a zliezol po fazuli dolu. Obor bol v pätách za ním. Janko zavolal na mamu, aby mu podala sekeru. Začal rúbať do fazule, až kým ju nepreťal. Obor spadol na zem a odvtedy ho už nikto nevidel.

Janko a jeho mama žili šťastne a v dostatku. Zlaté vajcia im zabezpečili bohatstvo a čarovná harfa im spríjemňovala život.

Prehľad Jankových dobrodružstiev:

Na kraji dediny bývala chudobná rodina. Po otcovej smrti sa do chalúpky vkradla bieda. Často nemali čo jesť. Mlieko Krasule, jedinej kravy, čo mali, zachránilo Janka a jeho matku pred smrťou hladom.

Jedného dňa Jankova matka zúfalým hlasom povedala: „Musíme predať kravu! Ráno pôjdeš na jarmok a skúsiš ju predať. Pousiluj sa za ňu priniesť čo najviac peňazí. Na druhý deň Janko obriadil kravu, matka nadojila posledný hrniec mlieka a rozlúčila sa s milovanou Krasuľou. Janko vyleštil zvonček na Krasulinom krku, okolo rohov jej priviazal šnúru a zaviedol ju na jarmok. Dlho kráčali vo veľkej horúčave po piesčitej ceste. Slnkom vyhriaty piesok pálil bosé Jankove nohy. Pri mestskej bráne stretol čudného starca.

Veľká snehobiela brada sa ligotala na červených starcových šatách. „Kúpim si od teba kravu,“ povedal starec Jankovi. „Nemám peniaze, ale môžem ti dať tieto čarovné fazuľky. Janko sa so strachom vracal domov. Prišiel o kravu a v rukách má len niekoľko fazuliek. Čo povie na to mama? Keď ho matka uvidela, už z diaľky tušila nešťastie. „Namojveru, to je začarovaná fazuľa!“ rozčúlená ju vyhodila pred dom. Hladný Janko dlho nemohol zaspať.

Ráno ho prebudil hlasný spev vtáčika, zatvoreného v klietke. Bol neobyčajne vzrušený. Za oknom rástla fazuľa. Bola obrovská, veľká ako strom, po ktorom možno liezť do neba. Janko dlho nerozmýšľal, vyskočil z postele a bosý začal liezť po konároch fazule. Odrazu uvidel pred sebou mraky a medzi nimi sa črtali múry nádherného zámku.

Obrovské bašty, štíhle veže a brána s mrežou - bol to celkom neznámy rozprávkový svet. Janko si s údivom všimol, že sa vôbec nebojí, že môže zoskočiť z fazule a bežať po ceste vedúcej do zámku. Keď sa dostal k ťažkej bráne, uvidel starca, ktorý mu dal čarovné fazuľky. Okolo neho žiarili zvláštne svetielka, ktoré mu dodávali ešte tajomnejší výzor. V jeho prítomnosti sa Janko cítil istejší a potlačil obrovskú bránu. Ocitol sa pred ťažkým závesom, spoza ktorého bolo počuť čudné zvuky. Janko odtiahol záves a uvidel miestnosť, v ktorej pri bohato naloženom stole sedel strašný obor a napchával sa stále ďalšími kusmi mäsa.

Celý stôl pred obrom bol preplnený pokladmi. Odrazu Janko zbadal hneď pred sebou sliepku. Obor však stále hodoval a rukou rozhŕňal hŕbu zlatých peňazí. Napokon, opojený vínom a unavený obžerstvom, zaspal pri stole. A zase sa objavil starec. Janko pocítil prílev síl a odvahy: „Vyleziem na stôl a vezmem si aspoň jedno vrecko zlata,“ pomyslel si Janko a starec súhlasne kývol hlavou.

Janko na prstoch vyliezol na stôl a schytil veľké vrece plné zlata. Bolo neobyčajne ľahké. Keď Janko videl, že obor si položil hlavu medzi misy a chrápe, pozorne sa poobzeral po miestnosti. Čo si ešte vziať? Sliepka znášajúca zlaté vajíčka sama zoskočila zo stola a rozbehla sa k Jankovi. „Vezmi si ma,“ zakotkodákala hlasom, ktorému sa nedalo odolať a už sedela pod Jankovou pazuchou. „Zlatá harfa,“ povedal Janko. „Aj tú si musím vziať. Janko obložený pokladmi ticho odchádzal z izby.

Len čo však prebehol cez bránu zámku, začul hlasný rev uháňajúceho obra. Obor ho už takmer držal, keď sa zase objavil starec. Čarovnou palicou zadržal obra. Janko dobehol ku konáru fazule. Obor neznášal porážku, naďalej naháňal Janka, lebo chcel získať stratené poklady. Janko sa spúšťal čoraz rýchlejšie. V ušiach mu svišťal vietor, všetko okolo neho sa vírilo a obor už bol na dosah ruky.

Keď sa Janko blížil k zemi, začal kričať na mamu: „Mama, mama, podaj mi sekeru! Čarovná sliepka sama pristála na zemi. Zlatá harfa sa div nerozbila, keď ju Janko vypustil z rúk. Chytil ju starec, ktorý sa zjavil pri matke. Janko schytil veľkú sekeru a rúbal ňou fazuľový peň. Často pomáhal otcovi v lese, preto sa ňou vedel výborne oháňať. obrovská fazuľa sa dala ľahko vyrúbať. Obor bol ešte vysoko, keď vyťatá fazuľa s rachotom dopadla na zem pri rybníku. Obor zmizol v hlbokej vode.

Matka s obdivom pozorovala Jankovu námahu. Ešte dlho sa díval na rybník, či sa z neho nevynorí obor a nevezme mu poklady. Voda však bola pokojná a Janko si konečne s úľavou vydýchol. Obrovská fazuľa, zaberajúca priestranstvo od domu až po rybník, pomaly zmizla. Teraz sa konečne Janko pozrel na mamu. Veľmi sa tešila synovi „z oblakov“. Tešila sa aj pokladom, ktoré tak nečakane prišli s Jankom z fazule. Od tých čias im sladká hudba vypĺňala čas. Sliepka sa pyšne prechádzala po novom, obyčajnom dvore a prirodzene, znášala zlaté vajíčka. Všetci rýchlo zabudli na strašného obra z tajomnej krajiny a žili v dostatku a pokoji.

Krásna ilustrovaná rozprávková knižka pre vaše deťúrence a aj pre malých samostatných čitateľov. Knižka vás a vaše deti vtiahne do deja tých najkrajších rozprávok, akými sú príbehy o zlatovláske, princovi žabiakovi, pani Zime, princeznej na hrášku, troch prasiatkach, vlkovi a kozliatkach a mnohých iných. Na 116 stranách sú veľmi pekných , deťom zrozumiteľným jazykom opísané príbehy zvieratiek a rozprávkových hrdinov.

Je to jedna z najobľúbenejších knižiek môjho syna, po ktorej siahame vždy, keď máme večer chuť na nejakú peknú rozprávočku. často si prečíta nejaký ten príbeh aj sám, keďže už vie čítať. Dostatočne veľké písmenká mu nerobia žiaden problém. Najobľúbenejšia je rozprávka o rybárovi a zlatej rybke, ktorá je (ako všetky ostatné) veľmi poučná. Rozprávku žabí princ už vie pomaly naspamäť :). 29. 4.

tags: #rozpravka #jakub #a #fazula #obsah

Populárne príspevky:

• Plynový gril G21
• Zdravé raňajky
• Recept na Rýchlu Bábovku
• Rýchly guláš recept
• Recept na syrové guľky