Návrat Kakaovníkov: Spomienka na legendárnu reláciu Kakao a plány do budúcnosti
Kto by si nepamätal rannú šou Kakao, ktorú v deväťdesiatych rokoch s úspechom vysielala televízia Markíza? Relácia pre deti bola akousi náhradou a vyslyšaným dopytom po programe pre najmenších, ktorý vznikol po konci legendárneho Od Kuka do Kuka. V našom detstve sme totiž víkendové rána trávili pred televíziou, kde sme pozerali rozprávky, súťaže a programy charizmatických moderátorov. Detskí králi oprášia svoje kúzlo a vrátia sa so svojou vetou - Do skakavenia priatelia!
Po Patrícii Jarjabkovej sa štafety chopili herci Martin Vanek a Igor Adamec. Dvojica do roku 1999 prebúdzala každé sobotné a nedeľné ráno deti, z ktorých sú dnes už tridsiatnici a sami majú potomkov.
Martin Vanek a Igor Adamec v relácii Kakao. Zdroj: tv markíza
Plány do budúcnosti
Napriek tomu bývalým hviezdam víkendov skrsol nápad oprášiť svoje niekdajšie účinkovanie pred kamerami. V súčasnej ponuke najväčších televízií na Slovensku to s detskými reláciami nevyzerá ružovo. Situáciu zachraňuje aspoň verejnoprávny RTVS. Na druhej strane je tu množstvo kanálov pre deti a finančne nákladný biznis je vysoko konkurenčný, neistý a vrtkavý.
Martin Vanek povedal: „Áno, uvažujeme o tom a rozprávali sme sa s Igorom, žeby sme vymysleli a dotiahli do konca projekt pre deti v tom duchu, ako sme to robili kedysi. Premýšľame, ako to spraviť. Doba sa zmenila, televízia je prežitok, takže by sme to radi skúsili iným spôsobom.“
Dvojica pozýva rodičov so svojimi deťmi na divadelné predstavenie, ktoré odohrajú už vo februári v hlavnom meste. Nebude to však na televíznych obrazovkách.
„Najskôr sa chceme poriadne zoznámiť so svetom internetu, kde by sa to dalo realizovať. Internet otvára dvere do sveta. Stále však treba povedať, že určite budeme hľadať aj televízie, ktoré majú svoju filozofiu zhodnú s našou predstavou,“ priznal Martin.
Nakoniec z toho zišlo, pretože sa upravil program podujatia, ale chuť robiť vystúpenia pretrvala. Prvou lastovičkou mal byť júnový Deň detí v bratislavskej Petržalke, kde mali kakaovníci vystúpiť.
Každý výsmech ma učil, že asi nie som dosť. Ivana Molnárová a kniha o jej živote | Aktuality
Spomienka na legendárne detské relácie
Pri príležitosti smutného odchodu legendárneho Majstra N, ktorý zomrel 28. V čase pred Kakaom a komerčnými televíziami sme tu mali aj Majstra N, ktorý vystupoval napríklad v mládežníckej relácii Crn Crn. Pre deti vyrastajúce v 90. rokoch to bola asi najväčšia legenda. Majster N tvoril experimenty, trúsil vtipné poznámky, varil žabí sliz a bol skrátka neodolateľný.
Išlo o program, v ktorom sa striedali reportáže, rozhovory, zábavné scénky a tiež obľúbené rozprávky. Víkendové rána patrili Martinovi a Igorovi a ich relácii Kakao. Paťa a Kuko boli nerozlučnou dvojicou začiatkom 90. rokov na STV, preto si ich budú pamätať tí skôr narodení.
Ak sme spomínali detské relácie, ktorých sa diváci báli, na čele je dozaista legendárny Raťafák Plachta a taktiež Slniečko na rukavičke z prelomu 80. a 90. rokov.
Pred viac ako 20 rokmi vysielala VTV reláciu Level majstrov, v ktorej hrali hráči v štúdiu rôzne hry na PlayStation. Počítačové hry boli na obrazovkách skutočnou témou.
Išlo o program, v ktorom deti mohli cez telefón hrať hru Crash Bandicoot a dostať za to cenu, akými boli napríklad plyšové hračky či spoločenské hry. Maxihra tiež pôvodne začala na STV a až neskôr sa presunula na Markízu.
Ján Kroner v štýlovej čiernej čiapke a najmä kráľ záporákov - Leopold Haverl - ako Kapitán Magor. To hovorí za všetko.
Ponorka na Dunaji sa začiatkom tohto storočia vysielala na STV, išlo o kreatívnu súťaž detských tímov, v ktorej súťažiaci bojovali proti rôznym nástrahám.
Matelko čiže Malý televízny kolotoč poučoval v 80. rokoch deti, ukazoval im rôzne elementy života a Drobček občas zavítal aj do roľníckych družstiev.
Matelko - Malý televízny kolotoč. Zdroj: YouTube
Súčasné projekty Martina Vaneka
Herec Martin Vanek má novú televíznu reláciu Karavan, kde opäť vystupuje s deťmi. V dnešných časoch, keď ľudí všeličo znervózňuje, dobre padne sledovať jeho kultivovaný upokojujúci prejav. Ladili ich rozprávkovo aj humorne. V 90. rokoch vytvárali s Igorom Adamcom v televízii Markíza reláciu Kakao, ktorú každý poznal. Obľúbení kakaovníci spríjemňovali v domácnostiach víkendové rána.
Prišli s novým typom programu, ktorý bol postavený na osobnosti herca a na priateľskej komunikácii s účinkujúcimi a s publikom. Odvtedy sa venuje tvorbe pre deti v rôznych obmenách, ale vždy ide o láskavú výchovu bez mentorovania. Vďaka tomu, že je Martin Vanek výrazná osobnosť, publikum má pocit, že je na očiach stále.
Teraz však RTVS uvádza projekt, v ktorom znova účinkuje so skupinkou detí a ktorý má opäť nádej zaujať celé rodiny. Deti sa tam stretávajú s Martinom, zhovárajú sa, snívajú, všeličo poznávajú. Starý karavan je tam zaparkovaný, zatiaľ chýba auto, ktoré by mu umožnilo vyraziť do sveta. Je to však miesto, ktoré inšpiruje.
Časti nakrútené pri karavane sú súčasťou bloku, ktorý vysiela RTVS v sobotu a v nedeľu ráno. Hneď ako som skončil školu, išli sme s kolegom Igorom Adamcom do bábkového divadla v Banskej Bystrici. Po vojenčine sme nastúpili do Bábkového divadla v Bratislave a odvtedy som vždy robil aj nejaký projekt pre deti, či už v televízii, alebo v iných médiách.
V televízii to boli napríklad nedeľné rozprávky Kuko alebo Slniečko na rukavičke. Tešil som sa, keď som robil Raťafáka Plachtu, najprv som zaskakoval iné postavičky a potom som dokonca robil priamo Raťafáka.
V Slovenskej filharmónii pripravoval rodinné koncerty. Potom začal Martin Vanek spolupracovať s dramaturgičkou detskej redakcie RTVS Elenou Kotovou a v ich projekte vodil bábku Prasiatka.
„Vytvorili sme s Elenou Kotovou dvojicu a realizovali sme pre túto televíziu typický model relácie pre deti: niekto, kto vychováva, v tomto prípade dramaturgička, a niekto nezbedný, kto provokuje. Prišla ponuka z televízie Markíza a oni sa jej chopili. V 90. rokoch sa všetko menilo, aj princípy zábavy. Martin Vanek a Igor Adamec tiež cítili, že by mohli priniesť niečo nové do tvorby pre deti. Začali robiť Kakao.
Publikum sa do kakaovníkov zaľúbilo. Práve vtedy sa vytvorila diera na trhu, my sme spolupracovali s prvou súkromnou televíziou, čo znamenalo množstvo akcií, na ktoré sme chodili aj my. Všade sme vystupovali a v tom čase sme vydali aj knihu. Bol to sociologický aj vekový prierez celou našou spoločnosťou, mali sme pocit, že spájame národ, čo bolo veľmi milé. Keď sme išli skoro ráno na vlak, pokrikovali na nás robotníci na stavbách, ale aj dámy, ktoré sa vracali z nočnej, sa nám prihovárali pred hlavnou stanicou.
Však všetci máme asi detské srdce. Bol to zvláštny fenomén a akoby sa oblúkom vracal. My sme to mali vždy rozdelené. Igor rád organizuje ľudí a ja som mal vyložene rád to, čo som robil. Sú ľudia, ktorí študovali bábkarstvo, robia s deťmi, ale nemusia to robiť radi. A pokiaľ ide o popularitu - dodnes z nej ťažím.
Keď bol Igor riaditeľ ružinovskej televízie, mal som tam reláciu pre deti, a to bolo výborné! Vysielali sme pre deti aj pre dospelých a boli sme otvorení všetkým námetom a podnetom. Predstavovali sme rôznych ľudí, hoci aj prezidenta, pred kamerou sa premleli všetky možné osobnosti a nikto neodmietol. Zavolali sme, že by sme radi išli na ministerstvo zahraničných vecí, aby sme ukázali ako funguje, a vyšli nám v ústrety. V klasickom bábkovom divadle bol herec skrytý za bábku, oživoval ju, požičiaval jej hlas a prenechával javisko.
Dnes sa aj v bábkovom divadle mnohé zmenilo, bábkoherec vyšiel z anonymity, často je na scéne s bábkou, sú partneri. Ten, kto bábku vodí, je tiež vo svetle reflektorov. Sú všetci umelci, ktorí vyštudovali bábkové herectvo, pripravení na priame stretnutie s publikom? Ako to bolo v prípade Martina Vaneka? Veď jeho účinkovanie už pripomínalo aj prácu moderátora či novinára.
Hlavne v Prahe pestovali syntetické divadlo, bábka sa stala partnerom herca. Pôsobili sme aj v pražskej Ypsilonke, kde sme sa učili od Jana Schmida, ktorý je aj bábkar. Raz za dva roky býval festival pre všetkých česko-slovenských bábkarov a Vanek s Adamcom ho mali zrazu moderovať! Bola to veľká výzva aj inšpirácia.
Vanek spomína, že práve tam sa všetko začalo. Mali uvádzať jednotlivé vystúpenia a to im poskytlo priestor na vlastné improvizovanie. Bolo to na prelome rokov 1988 a 1989, čo je príznačné. Martin Vanek je teda niečo ako herec publicista.
Nechce sa štylizovať, pretvarovať, nechce imitovať vzťah dospelých a detí. Ide mu o vecnosť a prirodzenosť. Usiluje sa byť s deťmi na jednej úrovni, nájsť s nimi spoločný jazyk, témy, otázky. Zároveň však musí byť pripravený pohotovo reagovať.
Môže ho využiť? Zdá sa, že divadlo pre deti a mládež je na vzostupe, má veľký priestor pre experiment. Divadielka z hrania musia žiť a musia sa teda aj prispôsobovať. Už totiž neexistujú tie veľké súbory, ktoré štát platil. A aj tie štátne či mestské divadlá, čo zostali, majú možno len osem ľudí. Inde sú to napríklad len dvaja, traja ľudia, ale tieto malé skupiny sú veľmi flexibilné. Vystupujú v škôlkach a aby ich brali, musia hrať repertoár, ktorý si tam žiadajú.
Chodili sme spolu do tábora Tralaland, poznáme sa, vedel teda, ako sa s deťmi robí. Keď sa stal programovým šéfom, spolu s Vladimírom Balkom je šéfom detských programov, jeho prvá ambícia bola: tvorba pre deti sa musí trocha zmeniť. Dohodol som sa s Antonom Šulíkom z RTVS na spolupráci. Dovtedajšie formáty boli príliš technické a odťažité.
Vysiela sa v sobotu aj v nedeľu, trvá takmer tri hodiny, obsahuje veľa noviniek a na tvorbe sa podieľa aj košická televízia. Karavan je zložitý formát. „Je to skladačka, ktorú spája Karavan,“ vysvetľuje Vanek. „To sú moje vstupy, v ktorých som s malými deťmi (okolo 5-6 rokov a v neskoršej časti 10-13 rokov.) Hneď na začiatku sme si povedali, že chceme čo najviac točiť v exteriéri. Je tam opustený karavan, ktorý som zdedil, ale nemám zatiaľ prostriedky, aby som ho opravil a niekam s ním cestoval.
Chceli sme, aby Karavan bol čo najcivilnejší, aby som nemal žiadnu funkciu, musí to byť trocha štylizované, ale snažím sa, aby to bolo čo najprirodzenejšie. V televízii sa vypúšťajú tzv. zlé zábery, ktoré napríklad zachytia, ako si dieťa vŕta v nose, ale tím Karavanu sa snaží aj takéto kompromitujúce okamihy do vysielania zakomponovať, lebo práve tie pôsobia veľmi prirodzene.
Chceme zaznamenať všetko, čo sa stane, aj s napätím okolo. Ide nám o to, aby to bolo naozaj živé. Išli sme točiť a jeden chlapček našiel slimáka. Upútal deti a už sme nič iné ani nenakrútili, také to bolo zaujímavé, ako študovali slimáka. Je na mne, aby som také okamihy zachytil a aby som improvizoval. Deťom sa nedá povedať: to urob, to povedz, dá sa len správať prirodzene.
Hovorí sa, že dnešné deti sú iné, ako bývali pred pár desaťročiami. Vraj sa rodia s danosťami pre digitálnu dobu. Ako to vidí Martin Vanek. Sú naozaj iné? Od prvých rokov, keď sme začínali, vidím veľký pokrok. Sú aj mimoriadne inteligentné, aj veľmi cieľavedomé. Ja by som ako dieťa napríklad kedysi nepovedal na kameru nič, ba ani by som nevyšiel na javisko. Bol som špeciálny ťuťmák.
Na nakrúcanie dochádzajú deti z Prešova, z Nitry a z Bratislavy. Sú výborné. A majú svoj názor, keď im povieme, aby niečo konkrétne povedali, ohradia sa, že na to sa nemám pýtať. Na tvári vidno, ako ma napríklad šesťročné dievčatko nenávidí, že ho k niečomu nútim. Aj také niečo ukážeme, je to zaujímavé a svedčí to, ako sa deti zmenili. Oliver je zasa z dediny pri Levoči, ten sa zaujíma o chrobáčiky, majú doma osem kôz a je protipól mestským deťom.
Martin Vanek je známy aj z javiska SND, kde približoval deťom operné umenie. Vo všetkých svetových operných divadlách si vychovávajú publikum a tento umelec má na takúto prípravu budúcich divákov všetky predpoklady. Hudbe rozumie a s deťmi sa vie rozprávať hravým spôsobom. Pre priblíženie náročného umenia je táto kombinácia veľmi výhodná.
Išiel som za vtedajším riaditeľom Mariánom Chudovským a on to hneď pochopil a dal mi voľnú ruku. Operu mám od detstva rád a chcel som robiť takéto výchovné predstavenie. Nehráme vo foyeri len árie, ale ide o kompletné predstavenie pre deti. Musí tam byť orchester, kostým, aby deti mali všetky vnemy. Ukázalo sa, že to bola dobrá cesta, robili sme tento projekt päť rokov, päť opier sa skrátilo a prispôsobilo pre detského diváka. Všetci to mali radi, chodilo na to veľa ľudí.
Martina Vaneka vždy fascinovala opona, divadelný pach a prostredie divadla. Asi od roku 1974 chodil vraj stále do divadla, čiže do historickej budovy SND. Videl všetok repertoár, našťastie mal rodinné zázemie, ktoré mu to umožňovalo. Jeho dedko bol tajomníkom Zväzu slovenských skladateľov, všetci ho poznali a k funkcii patrilo aj to, že mal voľné lístky do divadla.
Mama ma vodila na abonentné koncerty, ale neskôr som chodil na operu aj sám. Aj mama mala rada operu, u nás stále znela. Rodičia počúvali rakúsky rozhlas, to bola hudobná kvalita. Ale rád spomínam aj na nezabudnuteľné chvíle u nás v SND. Napríklad premiéra opery Faust a Margaréta. Bol som tam sám a časť som aj prespal, ale bolo to úžasné. Bol som ešte dieťa, teta ma čakala pred divadlom, posadila ma na električku a vystúpil som až doma v Karlovej Vsi. Spievali vtedy Sergej Kopčák, Magda Hajóssyová, Peter Dvorský. Bolo to úžasné a všetko si pamätám. Mám kamarátku v divadelnom archíve a tá so mnou konzultuje fotky bez popisky.
Nikdy som nechcel byť herec. Bábkové divadlo som študoval, ostatné bola náhoda. Poznám svoje herecké mantinely. Martin Vanek by sa možno uplatnil aj v opere, ale bola by ho škoda, lebo s deťmi to naozaj vie a je to vzácny dar. Stal sa z neho činoherec a preslávil sa ako Béla v Mafstory. Naša skupina, čo robila Mafstory, by sa však mohla obnoviť a niečo zasa ponúknuť. To by sa mi páčilo.
Aj on vníma, že je doba dosť depresívna, takže by sa zišlo niečo optimistické. Aká téma je dnes aktuálna podľa Martina Vaneka? Zrejme by nebol problém dať dovedna hercov, ťažšie sa asi hľadá téma. Téma mafie je už všade, čím ju tromfnúť? No už samotná práca s deťmi obsahuje optimizmus a deti šíria radosť. Pociťuje to tak?
Tragédia našej doby je možno v tom, že chýba láska. Aj okolie detí už začína byť mierne depresívne, ale deti to neohrozuje. My sa sťažujeme, ale svet býval vždy zložitý, až hrozný. Vezmime si len obsahy opier, o ktorých sme hovorili. Samé drámy, tragédie, bolesť, faloš a v konečnom dôsledku je z toho krása a umenie. Bude to tak aj s dnešnými trampotami?
Každá opera je o láske. Buď je to šťastný príbeh, vtedy všetci spievajú vivat, sláva, alebo je tam nešťastie, a vtedy je to smutná opera. Alebo ich pretaviť do niečoho krásneho a osožného? Nestvárňuje sa a možno ani nevyskytuje v takej podobe, ako bývala v minulosti - až trocha gýčová, sladká, horúca. Všetko je scivilnené. Prevažuje sebaláska.
Martin Vanek si myslí, že je to aj tým, že sa dostáva nepravým ľuďom nezaslúžená pozornosť, že ľudia trávia veľa času na internete, a to ich tiež deformuje. Čo ľudí takto zmenilo? Pridáva príklad: „Aj doma si to všímam. Pristihnem napríklad manželku, že sa pri správach rozpráva s televízorom! Nabádam ju, aby to nepozerala a trápila sa radšej pracovnými vecami ako informáciami, ale je to problém. Pre ľudí je to už droga. Zlé veci lákajú!“
Sám zisťujem, čím som starší, že sa neoplatí šetriť, ale - v dcérach to už je! Martin Vanek má bohaté kultúrne zázemie aj priamo doma. „Nedávno otec spomínal s bratom Mariánom na ich detstvo a mladosť v Mariánke. Asi by sa to naozaj zišlo napísať.“ Ako vidno aj podľa pestrosti príbuzenstva.
Kedysi som vyrábal bábky, ale keďže to nemám kde robiť, už som to zanechal. Nechýba mu však ani talent pre praktický život. „Chcel by som mať dielňu,“ priznáva sa. Nakupujem si však drevoobrábacie predmety, vŕtačky, frézy a čakám, že raz ich využijem. Dcéra sa vydávala, vyrábal som jej oznámenia, sú klasické, na papieri. Vždy mi ide aj o to, aby to nebolo drahé. Túto zásadu som vštepil aj obom dcéram.
Bude hrať vnúčatám? A zužitkuje doma aj herectvo? Obľúbená reality šou Utajený šéf, v ktorej najvyššie vedenie firmy spoznáva svoj podnik z pozície radového zamestnanca, sa od 8. novembra 2023 vracia na obrazovky televízie Markíza. V šiestich premiérových epizódach sa môžu diváci tešiť na exkurziu do odvetví, ktoré sú úzko spojené s každodenným životom, ako je pivovarníctvo, gastronómia alebo maloobchod. Medzi utajenými šéfmi nebude ani tentoraz chýbať šéfka a o prekvapivé premeny nebude núdza. Utajený šéf obsadí stredajšie večery so začiatkom o 20:30 hod.
Po mimoriadne úspešnom Na nože prinášame na obrazovky nové časti ďalšej osvedčenej reality šou Utajený šéf. Pôvodný formát Undercover Boss je populárny v mnohých krajinách sveta, dočkal sa aj prestížnej ceny Emmy. Divácky obľúbený je predovšetkým preto, že ukazuje nadriadeného v situáciách, kedy čelí rovnakým problémom ako jeho podriadení. Svetovú aj slovenskú ekonomiku v posledných rokoch bičujú dopady covidovej pandémie, ekonomickej krízy a vojny na Ukrajine. Čo v podnikaní platilo pred pár rokmi, je dnes celkom inak. Šéfovia sa preto rozhodli ísť v prestrojení medzi svojich zamestnancov, aby pochopili, ako im pomôcť. Po týždni odhalia svoju pravú identitu a zhodnotia, ako ďalej. V čom potrebujú zamestnanci väčšiu pozornosť?
Počúvať pokyny, či už štábu alebo ľudí, ktorí ich mali zaúčať, bolo pre nich často náročné. Väčšina šéfov bojovala so zvykom byť tým, kto určuje, čo sa bude diať. Ale aj o tom tento formát je. Nebyť zrazu tým, kto má moc a šéfuje, ale podriadiť sa,“ konštatuje Dominika Jašková, kreatívna producentka a režisérka Utajeného šéfa. Divákov aj tentoraz čakajú unikátne premeny, ktoré dokážu vytvoriť nielen novú vizáž, ale aj ovplyvniť charakter konkrétneho človeka. Okrem týchto jedinečných premien sa však môžu tešiť aj na silné a často dojemné osobné príbehy zamestnancov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto formátu.
Rovnako tak k nemu patria štedré dary utajených šéfov, ktorým táto skúsenosť často dokáže otvoriť oči ohľadom fungovania ich vlastného podniku. Ten pivom žije, no ako človeka z kancelárie ho prekvapilo, ako namáhavé je pivo vyrábať a servírovať zákazníkom. Popletené objednávky, ťažká práca v pivovare, stres z náročných zákazníkov či neuveriteľná drina pri rozvoze pivných sudov. V prvej epizóde sa divákom v stredu 8. novembra o 20:30 hod. na TV Markíza predstaví Branislav Kubiš, obchodný riaditeľ pre podniky a reštaurácie v spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko, ktorá je najväčším slovenským producentom a predajcom piva.
Každá práca, ktorú som si vyskúšal, má svoje špecifiká. Či už je to fyzická práca pri skladaní sudov alebo v sladovni, pri bare je to zasa dosť o psychike. Treba byť v strehu, treba zvládať objednávky a, samozrejme, nemôžeme zabúdať na úsmev, pretože ten predáva,“ zhodnotil Branislav Kubiš. Každú jednu pozíciu som si vyskúšal na celú dobu pracovnej zmeny a musím priznať, že som bol po týždni natáčania naozaj unavený. Bolo to mentálne aj fyzicky náročné. Retro sa vracia nielen do módy, ale aj do televízie! Ak sa aj vy radi vraciate v spomienkach do svojej mladosti, či patríte k mladej generácii, ktorá miluje klasiku, máme pre vás dobrú správu. Markíza spúšťa novú televíziu Markíza KLASIK, ktorá poteší všetkých KLASIKov.Televízna rodina skupiny Markíza sa 15. júla 2024 rozrástla o ďalšieho člena, ktorým sa stala úplne nová stanica Markíza KLASIK. Na slovenské obrazovky sa vďaka nej vrátia osvedčené televízne značky, z ktorých mnohé nadobudli doslova kultový charakter. Vysielanie odštartovali už ráno o 8.30 hod. legendárni hrdinovia Vinnetou a Old Shatterhand v nezabudnuteľnom dobrodružnom filme Poklad na Striebornom jazere.
TV Markíza oslávi tento rok už neuveriteľné 28. narodeniny a za ten čas ponúkla obrovské množstvo programov, ktoré stoja za to, aby sme si ich opäť pripomenuli. Markíza KLASIK prinesie najmä overené tituly zo zahraničnej produkcie, doplnené o klasickú slovenskú a českú televíznu zábavu.Overené tituly zo zahraničia
Zo zahraničných filmov sa napríklad môžete tešiť na Marlona Branda a Al Pacina v klasickej mafiánskej ságe Krstný otec I. - III., kultovú gangsterskú čiernu komédiu z dielne Quentina Tarantina plnú nezabudnuteľných hlášok a hereckých hviezd, ako sú John Travolta, Samuel L.
tags: #rozpravky #kakao #markiza #zoznam
