Ryba ako symbol v kresťanstve: Hlboký význam a história

Symbol ryby, známy aj ako ichthys (grécky: ἰχθύς, čo znamená „ryba“), je jeden z najstarších a najvýznamnejších symbolov kresťanstva. Tento jednoduchý, no hlboký symbol má bohatú históriu a význam, ktorý siaha až do prvých storočí kresťanstva.

Pôvod a význam v ranom kresťanstve

V čase, keď bolo kresťanstvo v Rímskej ríši prenasledované, slúžil symbol ryby ako diskrétny znak príslušnosti k viere. Podľa starodávneho príbehu kresťania používali symbol ryby na vzájomnú identifikáciu, nakreslili jeden oblúk do hliny a čakali, kým cudzinec dokreslí zvyšok. Ak druhý oblúk doplnil a vznikol tak tvar ryby, vedeli, že sa môžu jeden na druhého spoľahnúť - boli kresťania a mohli medzi sebou bezpečne komunikovať.

Okrem toho má symbol ryby v Novom zákone viacero silných významov. Spomeňme napríklad povolanie učeníkov, Ježiš povedal rybárom, že z nich urobí „rybárov ľudí“ (Mt 4,19). Ďalej je tu zázrak rozmnoženia chleba a rýb, keď Ježiš nasýtil tisíce ľudí niekoľkými chlebmi a rybami (Mt 14,13-21).

Ryba, ktorá v gréčtine znie ichthys (ΙΧΘΥΣ), je kryptogramom spojenia Ježiš Kristus, syn Boží a Spasiteľ (Iesous Christos theou hyos soter). Ako symbol je využívaná oddávna, najvýraznejšie od 2. storočia.

Symbolika ryby v Novom zákone

Samotný Spasiteľ často používal ryby alebo lovenie rýb vo svojich rečiach. Keď sa obracal k rybárom, skutočne používal také obrazy (obrazné vyjadrenia), ktoré by im boli blízke a pochopiteľné. Prizval ich na apoštolskú službu a nazval ich "lovcami ľudí" (Mt 4, 19; Mk 1, 17). Božie kráľovstvo Isus Christos prirovnal k rybárskej sieti, ktorá je plná rýb rôznych druhov. S rybou sa prirovnávajú aj nebeské blahá (Mt 7, 9-11. 13. 47-48; Lk 5, 10).

Ranokresťanské umenie a symbolizmus

Väčšina pamiatok ranokresťanského umenia, osobitne vo východnej časti kresťanského sveta, bola zničená ikonoborcami, neskôr križiakmi a samozrejme aj zubom času. Z toho malého počtu pamiatok ranokresťanského umenia, ktoré sa nám zachovali až do dnešných dní, si môžeme vytvoriť obraz o ranokresťanskom umení. Zachovali sa najmä fresky v katakombách, hlavne v Ríme. Okrem Ríma sa katakomby objavili aj v Neapole, v Egypte, v Palestíne a inde.

Umenie katakomb je predovšetkým umenie učenia viery. Tematika rozpisov z väčšej časti vychádza z textov Starého a Nového Zákona. Spoločne s priamymi vyobrazeniami (ikonami) bol v ranokresťanskej Cirkvi obzvlášť rozšírený a hral dôležitú úlohu jazyk symbolov.

Na vyjadrenie svojho učenia prvotná Cirkev používala teda aj symboly - vlastné aj pohanské. Už v 1. a 2. storočí sa v katakombách objavuje celý rad námetov Starého a Nového Zákona. Z 1. storočia sa zachovali vyobrazenia Noema v arche, Krstu Isusa Christa, Dobrého Pastiera, proroka Daniela v jame s levmi, Hostiny (Tajomnej večere); z 2. storočia Zvestovanie Bohorodičke, Narodenia Isusa Christa a iné.

Tento symbolizmus sa objasňuje predovšetkým nevyhnutnosťou vyjadriť cez umenie tie pravdy, ktoré sa nedajú vyobraziť priamo. Zmysel kresťanských symbolov sa ľuďom vysvetľoval postupne, podľa miery ich pripravenosti ku krstu. Prví kresťania zobrazovali predovšetkým biblické symboly - baránka, Noemovu archu a pod. No keď do Cirkvi začali prichádzať bývalí pohania, tieto symboly sa im zdali cudzie a často málo pochopiteľné.

Vtedy, aby ich Cirkev priblížila k chápaniu pravdy, prijala niekoľko pohanských symbolov, ktoré boli spôsobilé podať isté stránky jej učenia. Cirkev však tieto symboly očisťovala od pohanského obsahu a poukázala na ich prvotný význam a zmysel.

Symbol ryby (Ichthys)

Jedným z najviac rozšírených symbolov prvých storočí bola ryba. Tento symbol je prevzatý z pohanstva. V kultoch mnohých národov bola ryba symbolom plodnosti. Veľkú úlohu na tom, že kresťania prijali tento symbol za svoj, malo to, že ryba zohrala dôležitú úlohu v evanjeliovom zvestovaní.

No veľké rozšírenie tohto symbolu v kresťanstve malo aj iný základ a to význam piatich slov, z ktorých počiatočné písmená tvoria slovo ryba - ICHTYS = Isus Christos Boží Syn Spasiteľ. Tieto slová vyjadrujú vieru v Božstvo Isusa Christa a Jeho spasiteľnú misiu. Je to určitá forma starobylého Vyznania (Symbolu) viery, ktorá sa ukrývala v jednom jedinom slove.

Obraz ryby vidíme takmer všade - na stenách, sarkofágoch, v náhrobných textoch a na rôznych predmetoch.

Zobrazenia Isusa Christa boli v prvotnej Cirkvi zväčša symbolické - baránok, pastier, vinič, ryba, Orfeus a pod. Naproti tomu, zobrazenia Bohorodičky sú v katakombách priame, hoci boli potrebné aj vonkajšie rozpoznávacie znaky. Najstarobylejšie zachované vyobrazenia Bohorodičky v katakombách pochádzajú z 2. storočia. Bohorodička je vyobrazovaná v scéne poklonenia mudrcov z Východu, v Zvestovaní a v scéne Narodenia Isusa Christa. Často sa zobrazuje aj ako "Oranta", t. j. s modlitebne vztýčenými rukami. Takéto vyobrazenie podčiarkuje jej úlohu orodovníčky pred Bohom za Cirkev a za celý svet. Takto sa často zobrazuje až dodnes.

Ďalšie symboly kresťanstva

• Kríž - je najvýznamnejším kresťanským symbolom a pripomína obeť Pána Ježiša Krista za naše hriechy.
• Kalich - je symbolom Večere Pánovej (eucharistie).
• Kotva - je symbolom nádeje na život v nebesiach a istoty večnej záchrany (spásy).
• Dúha - je symbolom pokoja a zmierenia, že už netrvá Boží hnev.
• Plameň ohňa - symbol Ducha Svätého.
• Kohút - symbol pre bdelosť, vernosť, ale aj ľútosť a obrátenie.
• Svieca - prináša svetlo a je symbolom obete pre iných.
• Voda - symbol krstu - obmytia, očistenia od hriechu, nového života.
• Strom - je symbolom vzkriesenia a nesmrteľnosti.
• Vinič - symbolizuje spojenie človeka s Pánom Ježišom.

Obnovenie symbolu v modernom svete

Od 70. rokov 20. storočia sa symbol ryby opäť dostal do povedomia, najmä v USA, a neskôr sa rozšíril aj do ďalších krajín, ako verejné vyjadrenie kresťanskej identity. Dnes ho možno vidieť nielen na automobiloch, ale aj na oblečení, šperkoch či iných predmetoch. Nálepkami si tak nadšenec jedného koníčka vyjadruje túto náklonnosť na verejnosti a tak bývajú tieto nálepky aj dôvodom na komunikáciu.

Ryba na aute je tak trochu kultovou záležitosťou. Nejde o kult spájaný so sektou, ale skôr s povedomím o tejto nálepke u tých, ktorí ju už poznajú dlhšie. Vodič auta s touto nálepkou totiž nie je len kresťan, ktorý sa nehanbí za svoju vieru. Ak sa stretnú dvaja nositelia rovnakého symbolu, je akýmsi nepísaným pravidlom, alebo skôr poslaním pomôcť tomu druhému.

Je tomu tak, že človek vyjadrujúci niečo nehmotné touto nálepkou bude s najväčšou pravdepodobnosťou človek ochotný pomôcť. Ako by povedali samotní ortodoxní a silne veriaci ľudia, pomôžu blížnemu. Napríklad v núdzi na cestách, pri defekte. Oslovujúci má menšiu pravdepodobnosť, že by si s druhým človekom s rovnakou nálepkou nerozumeli. Čisto hypoteticky sú si dvaja nositelia navzájom príbuzní nepokrvne, iba ak názorovo, či vierou, hlásajú o sebe nie len príslušnosť k viere, ale aj k jej princípom.

V modernej dobe je rybička nie len symbolom kresťanov, ale tiež akýchkoľvek dobrých ľudí, ktorí nemusia patriť medzi silne veriacich. Celkom stačí, ak nemajú ťažkosti, ak sú požiadaní o pomoc, radu na cestách, navigáciu, alebo informácie. Ľudia si tak dávajú najavo otvorenosť a ochotu tu byť ako majákom v mori.

Majiteľ automobilu, ktorý si túto nálepku nalepí na viditeľné miesto, zväčša vzadu sa hlási ku kresťanskej viere, ale nielen to. Predpoklad je, že je to človek, ľudovo povedané s dobrým srdcom, ktorý nemyslí len na seba, ale vie ochotne pomôcť aj tým, ktorí sa počas jazdy ocitnú v problematickej situácii. Môže ísť o poruchu, defekt, alebo niečo iné.

Aquilejské kresťanstvo a symbol ryby

Stredná Európa a rovnako aj naše dnešné územie Slovenska komunikovali obchodne s mestom Aquileia nachádzajúcim sa v severnom Taliansku. Aquilejské kresťanstvo má od začiatku veľmi osobitné črty. Symboliku Ježišovej osamelosti počas krížovej cesty, ukrižovania, bolestnej smrti a následného zmŕtvychvstania vysvetľuje pôsobivá kresba v aquilejskej bazilike.

Giorgio Cadorini zo Sliezskej univerzity v Česku spomenul: „Kresťanstvo sľubuje krásny život pre jednotlivca, ktorý bude mať, keď sa stane kresťanom. Ale ten jednotlivec má súrodencov, netere, synovcov či starú matku a čo bude robiť vo večnosti sám bez týchto ľudí? Aj takéto otázky si kládli pohania pri strete s kresťanským učením.“

Aj preto aquilejské kresťanstvo prináša symbol ryby. A práve Jonášov príbeh sa javí ako zrozumiteľnejší pre široké vrstvy pohanov. Jonáš predstavuje metaforu Ježiša Krista. „Aj on prežil svoju katastrofu a Ježiš takisto. Bol doslova zhodený svojimi spolubratmi do mora. Práve keď potreboval oporu, pochopenie, tak ľudia hovoria Pilátovi - vezmi si Krista. A tá veľryba ho zhltne a vezme do hlbín mora. A potom ho vypľuje na zem a to už je vzkriesenie a začína sa niečo nové,“ obrazne vysvetľuje prednášajúci.

Ryba v kláštoroch a pôste

Okrem zobrazovania ryby na sakrálnych pamiatkach vždy bola a je ryba predovšetkým jedlom. V kláštoroch, najmä v čase pôstu, sa stala hlavným zdrojom potravy. Archeologický výskum v ruinách Zoborského kláštora v Nitre priniesol zaujímavé výsledky. „Mali sme to šťastie, že v jednom z mníšskych príbytkov - tak zahĺbenom murovanom priestore sa podarilo nájsť niekoľko tisíc kostí, na 98 percent rybacích,“ objasnil výsledky archeológ Marián Samuel.

Výskum odhalil, že mnísi jedli veľmi kvalitné druhy rýb. Najpočetnejšie boli zastúpené šťuky, potom sumce, kapry, ale aj jesetery. Kamaldulský rád sa v otázkach stravovania riadil podobnými pravidlami, aké zostavil zakladateľ benediktínskeho rádu svätý Benedikt z Nursie ešte v polovici 6. storočia. S určitými výnimkami zakázal konzumáciu mäsa štvornohých zvierat a stanovil kalendár pôstov a odporúčané dávky potravín.

Spýtali sme sa archeológa Mariána Samuela, ako to bolo s jedálnym lístkom v kláštoroch. „Mnísi jedli v kláštoroch počas pôstu aj jedlá, ktoré neboli principiálne pôstne. Napríklad hlodavec bobor. Bolo to pomerne obľúbené jedlo. To znamená, že bobra vodného pravdepodobne považovali za rybu, alebo rodovo blízkeho rybe. Jednoducho v tých časoch sa považovalo za rybu všetko, čo sa akokoľvek viazalo na vodné prostredie.

Podľa historičky Ireny Korbelářovej bolo v minulosti veľmi náročné pre obyčajného človeka dostať sa ku konzumácii rýb.„V období stredoveku a ranného novoveku mala drvivá vačšina obyvateľstva k rybám obmedzený prístup. Ryby bolo treba kupovať a ani na vidieku neboli bežné rybníky či miesta, kde by ich bol dostatok. Navyše rieky patrili panovníkovi, šľachtickej vrchnosti a bežní ľudia nemohli len tak prísť a niečo si uloviť,” vysvetlila erudovaná odborníčka výsledky svojich zistení.

Symbol rýb mal svoje miesto v rôznych formách a podobách aj v ľudovej kultúre. Ľudia si zvyčajne pripravovali koláče a buchty vo formách, ktoré mali tvar ryby, a tak tento symbol kresťanstva rezonoval aj na stoloch bežného obyvateľstva.

„Iné to bolo u mešťanov. Tí si mohli dovoliť ryby, a to rovnako morské i sladkovodné. A jedli ich pomerne často. Samostatné kuchárky sa zostavovali pre biskupské úrady a šľachtu,“ doplnila Iva Korbelářová.

Donátori kláštorov a zabezpečenie potravy

Akí to boli ľudia a kto sa v minulosti staral o to, aby mali mnísi v kláštoroch jedlo? Igor Zmeták odpovedá: „Máme zaznamenané prípady, keď existovali takzvaní donátori kláštorov. Boli to šľachtici, ktorí sa starali o fungovanie kláštorov. Napríklad Hedviga Tešínska, ktorá úzko súvisí s Trenčínom bola donátorkou Kláštoriska, kartuziánskeho kláštora z 13. storočia na východnom Slovensku, ktorý sa v súčasnosti postupne obnovuje.

Predaj živých kaprov

Vianočný predaj a vôbec predaj živých rýb má pravidlá, ktoré stanovuje predovšetkým zákon 216/2018 o rybárstve, zákon 184/2018 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky 230/1998 o chove hospodárskych zvierat a o usmrcovaní jatočných zvierat, nariadenie vlády SR 290/2008 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty hospodárskeho chovu rýb a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov.

Usmrtenie kapra pri predaji živých rýb je lepšie riešenie pre kapra i spotrebiteľa. Je to lepšie riešenie z pohľadu kapra, ale najmä spotrebiteľa. Usmrcovať a následne čistiť kapra na kuchynskej linke doma nie je žiadna výhra. Podmienky na zabíjanie rýb musia byť v súlade s § 22 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti“) a nariadenia vlády SR č. 432/2012 Z. z. (ďalej len „NV SR č. 432/2012 Z.

Ryba ako symbol na autách

Symbol ryby sa zachoval po celé stáročia a spopularizoval sa práve na autách opäť v oveľa silnejšej miere, než kedykoľvek predtým. Ryba na aute je tak trochu kultovou záležitosťou. Nejde o kult spájaný so sektou, ale skôr s povedomím o tejto nálepke u tých, ktorí ju už poznajú dlhšie.

V prenesenom význame však môže ísť aj vodičov, ktorí sú pripravení nezištne pomáhať. Nemusia ani nutne byť kresťania. Dobrí ľudia. Od vodičov vlastniacich túto nálepku teda môžeme očakávať dobromyseľnosť a ochotu. V prípade akejkoľvek nehody alebo poruchy na ceste je dobré stretnúť jedného z „rybkárov“, keďže ak to s nálepkou myslia vážne, mali by zastaviť a problém pomôcť vyriešiť.

Zaujímavý je aj samotný symbol ryby. Ako informuje portál Christianity Today, v prvom storočí kresťania šikovne vytvorili akronym z gréckeho slova pre rybu, „ichthys“, aby predstavoval „Iesous Christos Theou Yios Soter“, čo znamená Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ.

Symbol ryby mal pre kresťanov rôzne teologické konotácie, ako napríklad zobrazenie Kristovho zázračného nasýtenia 5 000 ľudí a jeho prirovnanie svojich apoštolov k „rybárom ľudí“.

Niektorí veriaci kritizujú súčasné používanie symbolu ryby pre jeho komercializáciu viery.

tags: #ryba #ako #symbol #v #kresťanstve

Populárne príspevky:

• Klasický recept na bublaninu
• Rýchle koláče
• Charakteristika a lov zubáča
• Vianočné maškrty recepty
• Predaj zemiakov v Lučenci