Ryby s veľkými ústami: Rozmanitosť a charakteristika

Príroda sa vo všeobecnosti vyznačuje veľkou rozmanitosťou druhov rôznych živočíchov, či už je to veľkosťou, tvarom, alebo pestrosťou farieb. Nie je to inak ani pri rybách, ktoré sú stredobodom záujmu nás rybárov. Na našom území žije pomerne veľké množstvo rôznych druhov rýb a ich druhová rôznorodosť je veľmi pestrá. Niektoré sú si dosť podobné, iné sa už na prvý pohľad od seba líšia.

Veľa rybárov okrem kapra, šťuky, sumca a zubáča pomaly inú rybu ani nepozná. Je až trestuhodné, koľko rybárov okrem kapra, šťuky, sumca a zubáča pomaly inú rybu ani nepozná. Verím tomu, že keby bolo vydanie povolenky podmienené testom zo znalosti rozpoznávania rýb, tak by ju získala možno tak tretina terajších, aj dlhoročných držiteľov. A to som dosť veľký optimista.

V tomto článku sa zameriame na ryby s veľkými ústami, ich charakteristické znaky a životný štýl. Zameriame sa hlavne na tie, ktoré si rybári dosť často mýlia.

Rozlišovacie znaky rýb

Na to, aby sme ryby medzi sebou dokázali rozlíšiť, musíme poznať jednotlivé rozlišovacie znaky, podľa ktorých sa to dá určiť. Po vylovení si najskôr všimneme tvar tela, potom sfarbenie a veľkosť šupín, nasleduje umiestnenie, sfarbenie a tvar plutiev, veľkosť a farba očí, a napokon veľkosť a tvar úst. Toto všetko sú znaky, pomocou ktorých dokážeme určiť akú rybu sme vlastne ulovili.

• Tvar tela: Valcovité telo prezrádza rybu obľubujúcu prúdiace vody.
• Ústa: Postavenie úst nám prezradí, v ktorej vrstve vody žije.
• Plutvy: Veľkosť a rozmiestnenie plutiev napovie o plaveckých schopnostiach.
• Šupiny: Sfarbenie a veľkosť šupín sú ďalším rozlišovacím znakom.
• Oči: Farba a veľkosť očí môžu tiež pomôcť pri identifikácii druhu.

Ako prvé si na rybe po vylovení z vody všimneme tvar jej tela, potom je to sfarbenie a veľkosť šupín, nasleduje umiestnenie, sfarbenie a tvar plutiev, veľkosť a farba očí, veľkosť a tvar úst. Toto všetko sú znaky, pomocou ktorých dokážeme určiť akú rybu sme vlastne ulovili. Napríklad valcovité, z bokov mierne stlačené telo prezrádza, že ide o rybu obľubujúcu prúdiace úseky vôd. Veľká chvostová plutva nám zas napovie, že ryba dokáže rýchlo plávať.

Postavenie úst nám prezradí, v ktorej vrstve vody žije. Ryby s dohora smerujúcou papuľkou žijú tesne pod povrchom a potravu si hľadajú na hladine. Sem patrí napríklad červenica, belica, šabľa. Ryby s priamymi ústami hľadajú svoju potravu vo všetkých vrstvách vodného stĺpca a sem patria jalce, plotica, ostriežovité, ale aj dravce. Ďalej sú to ryby so spodnými ústami, čiže majú ústa nasmerované nadol. Niektoré majú na okrajoch úst jeden, alebo viac párov hmatových fúzov (hrúziky, kapor, mrena), alebo len jeden jediný na spodnej čeľusti pod „bradou“ ako má mieň. Niektoré dokážu svoje ústa rúrkovito vysunúť, čo im umožňuje hľadať potravu aj vo vrstvách bahna, iné dokážu potravu zbierať výlučne z tvrdého podkladu.

Veľkosť a rozmiestnenie plutiev na tele nám veľa napovie o plaveckých schopnostiach rýb. Nie všetky ryby sú vytrvalostní a ani rýchli plavci. Šťuka zas má ku chvostu premiestnenú pomerne veľkú chrbtovú, ale aj ritnú plutvu a vyzerá ako dajaké pádlo, s ktorým dokáže poriadne zabrať. Toto jej umožňuje vyvinúť veľmi veľkú počiatočnú rýchlosť, potrebnú na bleskový výpad na ryby, ale nedokáže sa za unikajúcou rybou zvrtnúť, ani ju prenasledovať, lebo na to nie je uspôsobená.

Plutvy, prednostne ich sfarbenie a tvar, je jedným z najdôležitejších rozlišovacích znakov rýb. Veľa rýb má plutvy sfarbené do rôznych odtieňov červenej, počnúc bledunko oranžovou a končiac červeno-čiernou. Iné zas majú plutvy v odtieňoch šedej až čiernej. U niektorých druhov rýb sa zasa tieto farebné odtiene kombinujú, napríklad chrbtová a chvostová plutva sú tmavé, až čierne a plutvy na spodnej strane tela sú do červena, prípadne bledo šedé.

Ak si nie sme istí pri určení druhu ryby podľa plutiev, môže nám ešte pomôcť sfarbenie a veľkosť šupín. Niektoré ryby majú v pomere k svojmu telu dosť veľké šupiny, iné ich majú drobnejšie. Medzi ryby s veľkými šupinami patrí napríklad jalec hlavatý, amur, kapor, plotica, pleskáč zelenkavý.

Ďalším rozlišovacím znakom sú oči, či už farbou, ale aj veľkosťou. Farbe očí však nemôžeme prikladať veľký význam, lebo nie vždy sú dostatočne farebne výrazné. Všetko závisí od prostredia, v ktorom ryba žije. Veľkosť očí je už o niečom inom, ale na nešťastie je len málo druhov rýb, ktoré sa vyznačujú výraznými, veľkými očami. Najväčšie oči v pomere ku hlave má pleskáč tuponosý, ktorého oko pokrýva až tretinu bočnej strany hlavy, no a ďalšou „okatou“ rybou je pleskáč zelenkavý.

Príklady rýb s veľkými ústami

Tolstolobik pestrý (Hypophthalmichthys noblilis)

Tolstolobik pestrý pochádza zo strednej a južnej Číny. Spoznáme ho ľahko podľa veľkej, neforemnej hlavy s nízko posadenými očami a veľkými vrchnými ústami. Dospelé jedince majú obvykle tmavé škvrnité boky a tmavé plutvy, ktoré zvyčajne postačia na odlíšenie tolstolobika pestrého od príbuzného tolstolobika bieleho. Ďalším znakom je ostrý kýl na bruchu medzi brušnými plutvami a análnou plutvou.

Pre športových rybárov je tolstolobik atraktívny vďaka svojim rozmerom. Jeho úlovky však nebývajú príliš časté. Druhy preferujúce planktón sa na udicu lovia ťažšie. Tolstolobik nie je výnimka. Väčšina úlovkov sa pritrafí náhodne pri chytaní kaprov.

Dorastá bežne do 70 až 90 centimetrov, ale môžeme stretnúť aj kapitálne kusy dlhé 120 až 130 centimetrov. Vážia bežne od 3 do 10 kilogramov, no výnimočne aj 30 kilogramov.

Hlavátka

Do rodu hlavátka patria najväčšie loso­sovité ryby. Telo je torpédovitého tvaru, na priereze takmer kruhové. Hlava je trojuholníkovitá s veľkými očami a koncovými ústami. Medzi chvostovou a chrbtovou plutvou je tuková plutvička. Sfarbenie je sivozelené, tmavohnedé až červenohnedé, s tmavými okrúhly­mi škrvnami, brucho je belavé a plutvy žltkasté až červenkasté.

Obýva podhorskú zónu riek s chlad­nou a prekysličenou vodou a štrkovitým alebo piesčitým dnom. Preferuje členitý prirodzený tok. Osídľuje aj údolné nádrže s chladnou vodou.

Pleskáče

Ak sa povie pleskáč, väčšina z nás si predstaví z bokov silno sploštenú rybu s vyšším telom a väčšinou sa nám v predstavách vybaví pleskáč vysoký, ktorý dorastá do úctyhodných rozmerov. Ale okrem neho v našich vodách žijú ešte ďalšie tri druhy pleskáčov, ktoré nie sú, pre mnohých rybárov až také známe.

Prvú skupinu tvoria pleskáče rodu Abramis, do ktorého patrí hádam najznámejší pleskáč vysoký, pleskáč tuponosý a pleskáč siný a do druhého, samostatného rodu Blicca, patrí pleskáč zelenkavý.

Pleskáč vysoký má z bokov silno sploštené, nápadne vysoké telo a spodné, výrazne vysúvateľné ústa.

Pleskáč siný má nápadne dlhú análnu plutvu a pre pleskáče netypické, dohora postavené ústa.

Pleskáč tuponosý má pomerne malú hlavu s výraznými, veľkými očami a akoby „nabúraným“ rypákom. Ústa sú spodné, vysúvateľné, podobne ako u pleskáča vysokého.

Pleskáč zelenkavý má pomerne veľké šupiny (najväčšie medzi pleskáčmi), ktoré sú pokryté tenkou vrstvou slizu a u starších jedincov sú na dotyk akoby drsné (nie sú hladké ako u iných pleskáčov).

Tabuľka rozlišovacích znakov pleskáčov

tags: #ryba #s #veľkými #ústami

Populárne príspevky:

• Skúsenosti s francúzskymi oknami
• Príčiny, štádiá a diagnostika chronického žilového ochorenia
• Pestovanie kari rastliny
• Vstavané rúry Whirlpool: Prehľad modelov
• Bylinný čaj pre zdravú slezinu