Ryby žijúce v Mariánskej priekope: Život v extrémnych podmienkach
Čo sa skrýva v hlbinách Mariánskej priekopy?
Skúmanie Mariánskej priekopy nie je jednoduché. Svedčí o tom aj fakt, že viac ľudí navštívilo vesmír ako dno priekopy. Kvôli úplnej temnote, teplotám blížiacim sa bodu mrazu a drvivému tlaku sa až do konca 70. rokov 20. storočia predpokladalo, že v týchto hĺbkach nemôže existovať život. Avšak, vďaka pokroku v technológii a výskumu sa nám darí odhaľovať tajomstvá tohto fascinujúceho miesta.
Poloha Mariánskej priekopy v Tichom oceáne.
Extrémne podmienky Mariánskej priekopy
Podmienky v Mariánskej priekope sú skutočne extrémne:
- Svetelné lúče nedosiahnu na dno oceánu, čo vedie k úplnej tme.
- Teplota vody sa pohybuje blízko bodu mrazu.
- Tlak na 1 centimeter štvorcový dosahuje 1 tonu.
- Voda je extrémne kyslá.
Tieto faktory predstavujú obrovskú výzvu pre život, no napriek tomu sa niektoré organizmy prispôsobili na bunkovej úrovni, aby týmto tiesnivým podmienkam odolávali. Aby sme si lepšie priblížili podmienky, ktoré panujú v Mariánskej priekope, môžete si predstaviť, že vám na palci na nohe stojí celá Eiffelova veža. Takto extrémne podmienky sa inak vysvetliť ani nedajú.
Adaptácie rýb na život v hlbokomorských priekopách
Ryby, ktoré obývajú Mariánsku priekopu, si vyvinuli pozoruhodné adaptácie, aby prežili v tomto prostredí. Medzi ne patria:
- Oslabené kosti: Vedci zistili, že keď sa Pseudoliparis swirei presunula do útrob oceánu, evolučne jej kosti oslabili. Konkrétne sa v jej genóme akoby deaktivoval genóm, ktorý spôsoboval tvrdnutie kostí, a tak jej kostra pripomína skôr chrupavku, ktorá sa pod náporom extrémneho tlaku nepoláme.
- Strata génov zodpovedných za vnímanie svetla: Keďže do hadálnej zóny svetlo vôbec nepreniká, ryba stratila takmer všetky gény zodpovedajúce za jeho vnímanie. Pár ich však napriek tomu zostalo aktívnymi.
- Absencia plynového mechúra: Na rozdiel od rýb, ktoré sa pohybujú bližšie k morskej hladine, hlbokomorské ryby nemajú plynový mechúr, ktorý rybám umožňuje voľné vznášanie v rôznych hĺbkach.
- Väčšie červené krvinky: Ryby žijúce v hĺbkach oceánov sa takisto museli prispôsobiť prostrediu s veľmi nízkym obsahom kyslíka. Z minuloročnej štúdie v časopise Scientific Reports vyplýva, že napríklad mexické jaskynné ryby majú väčšie červené krvinky.
- Špeciálne molekuly: Hlbokomorské organizmy produkujú špeciálne molekuly, ktoré pôsobia proti hmotnosti okolitého vodného stĺpca tým, že zväčšujú priestor, ktorý bielkoviny zaberajú vo vnútri buniek organizmu.
Zástupcovia rýb žijúcich v Mariánskej priekope
Pseudoliparis swirei
Tak sa po latinsky nazýva doposiaľ najhlbšie žijúca objavená ryba. Objavili ju len v roku 2014 a svoj titul získala potom, ako bola spozorovaná v Mariánskej priekope v hĺbke 8187 metrov. Obýva teda tzv. hadálnu zónu oceánov, ktorá je najmä pre absenciu svetla pomenovaná po gréckom bohovi podsvetia Hádesovi. Hadálna zóna je jedným z najextrémnejších prostredí na našej planéte. Niektoré exempláre vyzerajú ako kuracie prsia a v dôsledku dramatického posunu v atmosférickom tlaku sa ryba deformuje podobne ako už spomínaný blobfish. Pri plávaní vo vyšších hĺbkach vyzerá ako trblietavé perleťové stvorenie s priesvitnou kožou a je bez šupín.
Pseudoliparis swirei
Morský slimák
Austrálskym vedcom sa podarilo zachytiť na video morského slimáka z čeľade morských lúčoplutvých rýb v rekordnej hĺbke. Dva dni potom, ako video nakrútili, sa vedcom podľa informácií magazínu The Guardian v japonskej priekope podarilo v hĺbke 8022 metrov pod morom zachytiť ešte dva slimáky druhu Pseudoliparis belyaevi. Ako uvádza vedúci expedície, zakladateľ Deep Sea Research Centre Minderoo-UWA profesor Alan Jamieson, morské slimáky môžu žiť približne o tisíc metrov hlbšie ako iné hlbokomorské ryby vďaka špecifickým modifikáciám.
Ryba bez mena
Vedcom sa vďaka návnade podarilo nalákať rybu ku kamere. Nepodarilo sa im ju však odchytiť. Pokiaľ aspoň jednu vzorku nechytia, nemôžu rybu popísať ani vedecky pomenovať. Hlava ryby pripomína komiksovú verziu hlavy psa a telo má jemné a priehľadné. Môžete vidieť jej orgány. Je úplne iná, ako ostatné ryby tohto druhu. Jej pohyb nemá pevnú štruktúru, len sa tak kĺže. Podľa neho pripomína papierovú vreckovku plávajúcu vo vode.
Ďalšie zaujímavé tvory Mariánskej priekopy
Okrem rýb obývajú Mariánsku priekopu aj ďalšie fascinujúce tvory:
- Blobfish: Ryba blobfish sa stala slávnou vďaka svojmu želatínovému telu a bola vyhlásená za najškaredšiu rybu v oceáne. Vo svojom prirodzenom prostredí (v hĺbke asi 610 až 1 220 metrov) vyzerá celkom normálne, no keď čelí nižšiemu atmosférickému tlaku, začne sa meniť.
- Žralok Owstonov: Tieto bizarne vyzerajúce tvory sú jediným žijúcim zástupcom čeľade Mitsukurinidae, ktorá sa datuje do obdobia spred 125 miliónov rokov. Majú vyvinutý zmyslový systém známy ako Lorenziniho ampulky, ktorý dokáže rozpoznať slabé elektrické impulzy potenciálnej koristi.
- Ryba Melanocetus: Svojím zjavom pripomína mimozemšťana. Korisť láka výbežkom naplneným zvláštnou baktériou, ktorá vytvára vlastné svetlo.
- Aristostomias scintillans: Dosahuje dĺžku len 15 centimetrov a v pomere voči svojej veľkosti disponuje obrovskou čeľusťou, ktorá je schopná vysunúť sa a otvoriť do nevídaných rozmerov. Čeľusť je lemovaná desiatkami zubov, ktoré sú podobné tesákom a ostrejšie ako zuby pirane. Ich zuby majú priehľadnú štruktúru, ktorá robí ich hrôzostrašné ústa neviditeľnými.
- Chobotnica Dumbo: Tento tvor pláva naprieč oceánom vďaka plutvám, ktoré sa podobajú ušiam. Meno chobotnice odvodili na základe podobnosti s animovaným slonom od Walta Disneyho.
- Strašík maloústy: Táto ryba je vybavená priehľadnou hlavou a jej žiariace oči pozerajú smerom hore, aby mohli ľahšie zbadať svoju korisť.
- Žralok úhorovitý: Svojím vzhľadom sa nápadne podobá na úhora. Na tele má šesť nariasených žiabier a vedci predpokladajú, že ich zjav sa nemenil milióny rokov.
- Argyropelecus hemigymnus: Tieto minirybky majú veľké zreničky a sú schopné rozoznať aj maskované živočíchy.
- Vampyroteuthis infernalis: Zaujímavosťou je, že život týchto druhov je o niečo dlhší ako u väčšiny hlavonožcov, pretože žijú pomalším tempom a obývajú otvorený oceán v hĺbkach 500 až 3 000 metrov.
- Osedax (zombie červy): Tieto tvory si väčšinou pochutnávajú na mŕtvych telách a najviac im chutia veľryby.
Hlučné ryby v Kalifornskom zálive: Iný extrémny príklad adaptácie
Zatiaľ čo ryby v Mariánskej priekope sa prispôsobili životu v tme a tichu, iné ryby, konkrétne druh Cynoscion gill v Kalifornskom zálive, sa prispôsobili životu v hlučnom prostredí. Každú jar sa na jednom mieste stretnú milióny rýb z jedného druhu.
Do najsevernejšej časti kalifornského zálivu pri Mexiku pripláva v čase jarného trenia každá ryba Cynoscion gill. Pri Mexiku sa pri tejto príležitosti stretnú milióny týchto rýb. Strávia tu približne týždeň. Každý samček sa v tomto období snaží na trenie prilákať samičku hlasným volaním. Ryby dokážu vytvoriť zvuk s hlasitosťou 192 decibelov. Ak by ste takýto zvuk počuli na súši, poškodil by vám ušné bubienky. Volanie znie ako "skutočne hlasitý guľomet" a tvoria ho viaceré zvukové impulzy, ktoré nasledujú krátko po sebe. Volanie, ktoré sa vedcom podarilo nahrať pomocou podvodného nahrávacieho zariadenia, je najhlučnejším zvukom, ktorý dokáže vydať akýkoľvek rybací druh a zároveň jedným z najhlučnejších v celej prírode.
Negatívne dopady hluku
"Zvuky, ktoré tento zbor rýb vytvorí, sú dostatočne hlučné na to, aby spôsobili aspoň dočasnú, ak nie trvalú stratu sluchu u morských cicavcov, ktoré sa rybami živia," povedal pre tlačovú agentúru AFP spoluautor štúdie Timothy Rowell z univerzity v San Diegu.
Hlasné trenie však škodí aj samotným rybám druhu C. gill. V zálive je voda veľmi kalná a rybári ich preto nevidia. No ich hlučné volanie je počuť aj nad hladinu a ryby tak prezradia svoju polohu. Počas každého trecieho obdobia sa na sever Kalifornského zálivu okrem miliónov rýb vydá aj päťsto rybárskych člnov. Za niekoľko minút dokáže jeden čln s jednou sieťou vyloviť dve tony Ryby C. gill.“
Pre nadmerný výlov sa ryby dostali aj na Červený zoznam ohrozených druhov. Rybári ich lovia skôr, ako sa dokážu rozmnožiť. V súčasnosti patria medzi zraniteľné druhy. Od vyhynutia ich delia tri kategórie.
Pozitívne využitie hluku
Aj nový výskum môže pomôcť pri ich ochrane. Volania lásky totiž nepriťahujú iba pozornosť samičiek a rybárov. vedci vďaka týmto hlasným prejavom môžu ryby lepšie spočítať. Presnejšie dáta o počte, ale aj o tom, kedy a kde sa ryby rozmnožujú, pomôžu lepšie kontrolovať ich lov. Mnohé dáta vedcom ponúkli aj samotní rybári.
"Rybári tu nie sú v žiadnom prípade nepriateľmi," vysvetľuje v tlačovej správe Brad Erisman, ktorý spolu s Rowellom vydal štúdiu o počítaní rýb v časopise Scientific Reports v júni 2017. "Poskytli nám všetky informácie a prístup k zdrojom.
Ochrana sluchu delfínov
Delfíny však majú aspoň čiastočne schopnosť sa pred zvukom uchrániť. Ukázal to iný výskum vo vedeckom časopise Integrative Zoology zo začiatku decembra 2017. Delfíny, ale aj veľryby majú veľmi citlivý sluch, používajú ho na navigáciu. Vedci skúmali jedincov v zajatí a zistili, že pri hlasných zvukoch sa zvieratá naučili citlivosť svojho sluchu znížiť o desať až dvadsať decibelov. Je to podobné, ako keby si človek do uší vložil ochranné štuple. Úpravou sluchu vedia na silné zvuky reagovať sviňuchy obyčajné, bieluhy žltobiele, kosatky čierne a delfín skákavý. Práve delfíny skákavé sa často vyskytujú v okolí hlučných rýb čakajúcich na trenie.
Členenie podmorského sveta
Hadalová zóna, ktorá je pomenovaná po gréckom bohu podsvetia Hádovi a siaha od šiestich po 11 kilometrov pod hladinou mora, je domovom pre bohatý ekosystém morského života napriek na prvý pohľad nehostinným podmienkam.
| Druh | Hĺbka výskytu | Adaptácie |
|---|---|---|
| Pseudoliparis swirei | 8187 metrov | Oslabené kosti, strata génov pre vnímanie svetla |
| Morské slimáky (Pseudoliparis belyaevi) | 8022 metrov | Špecifické modifikácie umožňujúce život v extrémnych hĺbkach |
| Blobfish | 610-1220 metrov | Želatínové telo |
| Vampyroteuthis infernalis | 500-3000 metrov | Pomalý metabolizmus, život v otvorenom oceáne |
tags: #ryby #žijúce #v #Mariánskej #priekope
