Rýchla a Bezbolestná Smrť: Metódy a Dilemy

Tento článok sa zaoberá komplexnou problematikou rýchlej a bezbolestnej smrti, pričom skúma rôzne aspekty, od etických dilem eutanázie až po praktické aspekty paliatívnej a hospicovej starostlivosti. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto citlivú tému.

Eutanázia: Etická dilema

Tradičný obsah pojmu eutanázia je dobrá smrť, odvodená z gréckych slov eu (ľahká, bezbolestná, rýchla) a thanatos (smrť). Eutanázia, profánne označovaná ako zabitie „zo súcitu“ na výslovné prianie chorého, bola a je eticky odsudzovaná a zákonom trestaná.

Legalizáciou eutanázie v niektorých krajinách (napr. Holandsko, Belgicko, štát Oregon v USA) vznikajú vážne morálne a etické problémy. Boli tiež zaznamenané prípady zneužitia a zabitia bez súhlasu chorého. Prebieha celosvetová diskusia o tom, či sa milosrdné ukončenie života za neznesiteľných podmienok a bolesti dá vôbec označiť za humánny čin.

Lekár by mal pracovať v službách života a všeobecnej vôle človeka žiť, a nie naopak. Je ustanovený ľudskou spoločnosťou, aby liečil a tlmil bolesť tam, kde musí, aby liečil, pokiaľ môže, a staral sa o ľudí, keď ich už nemôže liečiť. Nikto mu však nedal kompetenciu život ukončiť. Toto nie je klasické ponímanie eutanázie ako takej.

Paliatívna a Hospicová Starostlivosť: Alternatíva k Eutanázii

Vo vzťahu k chorému to znamená, že ide o celkový prístup k chorému, jeho rodine, jeho okoliu, všetkému, čo ho ovplyvňuje. Filozofia hospicov vychádza z úcty k životu a k človeku ako takému, ako k neopakovateľnej jedinečnej ľudskej bytosti.

Hospicová starostlivosť je ucelený systém pomoci umierajúcim a ich rodinám, ktorý sa snaží o svoju vlastnú identitu v terajšom systéme tzv. víťaznej medicíny. Je to taký stav, kde uzdravenie u chorého už nie je reálne a smrť je možné očakávať v relatívne blízkej budúcnosti.

Paliatívna starostlivosť tvorí súhrn lekárskych, ošetrovateľských a rehabilitačno-ošetrovateľských činností, poskytovaných terminálne a preterminálne chorým, u ktorých boli vyčerpané možnosti kauzálnej liečby, ale pokračuje liečba symptomatická, s cieľom minimalizovať bolesť a zmierniť všetky ťažkosti vyplývajúce zo základnej diagnózy a jej komplikácií a zohľadňujúc bio-psycho-sociálne potreby chorého.

Hospicová strostlivosť má základné formy:

Domáca hospicová starostlivosť: je pre chorého ideálna, ale nie vždy dostačujúca. Predpokladá určitú úroveň rodinného zázemia, ktoré často chýba, alebo sa dlhou službou chorému členovia domácnosti unavia, alebo je ošetrovanie touto formou príliš náročné pre rodinných príslušníkov.
Stacionáre - denné pobyty: sú obvykle súčasťou hospicov. Pacient je prijatý najčastejšie ráno a odpoludnia, alebo večer sa vracia domov. Tento spôsob však pripadá do úvahy len u chorých z blízkeho okolia hospicu, ak u nich domáca starostlivosť nepostačuje.
Lôžková hospicová starostlivosť: Je aktuálna ak vyššie spomenuté formy starostlivosti nestačia, alebo nie sú vôbec k dispozícií.

Potreby Chorého v Hospicovej Starostlivosti

Biologické potreby: sú to všetky potreby ľudského tela. Medzi základné patrí potrava, zbavenie sa splodín látkového metabolizmu, prísun kyslíka, spánok. Ďalej sú to potreby, ktoré viac-menej zabezpečuje odborná medicínska starostlivosť: ožarovanie, chemoterapia, hormonálna liečba. O všetky tieto potreby by malo byť dobre postarané v nemocničnej starostlivosti.
Psychologické potreby: sú to potreby spojené s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti nezávisle na stave chorého tela. Každý človek je jedinečnou bytosťou so svojím neopakovateľným poslaním, ktoré je nutné vždy rešpektovať. Hospicové hnutie je založené na tejto zásade.
Sociálne potreby: vyplývajú zo statusu človeka, ako spoločenskej bytosti, žijúceho v istom sociálnom prostredí, ktorý má svoju rodinu, svoju prácu, svoje problémy, záujmy, záväzky, sny a priania. Naraz je z tohto prostredia vytrhnutý z dôvodov ochorenia, Mali by sme ho počúvať a pomôcť mu sa s jeho problémami.
Duchovné potreby: práve tieto boli u ťažko chorých a umierajúcich ľudí často odsúvané do úzadia. Teraz už postupne pribúda tých, ktorí si uvedomujú i tento možno najdôležitejší aspekt potrieb chorých v tomto štádiu života a hľadajú jeho naplnenie. V tomto štádiu života sa chorý snaží vysporiadať s otázkou zmyslu života. Duchovné potreby nie sú vlastné len ľuďom veriacim, čo by možno názov napovedal, ale má ich každý človek.

Syndróm „profesionálneho vyhorenia“ (z angl. burn-out syndrom) sa prejavuje u pomáhajúcich ľudí, ktorí nepraktikujú psychohygienu, alebo sú príliš dlho vystavení veľkej záťaži. V tejto súvislosti sa u hospicovej starostlivosti často hovorí o dĺžke okolo troch rokov.

Detský hospic sa výrazne odlišuje od podobných zariadení určených pre dospelých. Na rozdiel od hospicov pre dospelých v terminálnom štádiu, ktorý tu trávi posledné dni svojho života, sústreďujú sa detské hospice skôr na tzv. „odľahčovaciu“ starostlivosť, t.j. choré deti a ich rodiny prichádzajú do hospicu na krátkodobé, spravidla niekoľkodňové až niekoľkotýždňové zotavovacie pobyty, často opakovane, v priebehu ktorých sa majú možnosť zotaviť a načerpať novú silu, rodičia si tu môžu oddýchnuť od každodenného náročného ošetrovania. Hospic sa im snaží ponúknuť pomoc a bezpečné a povzbudzujúce zázemie.

Skríning Rakoviny Hrubého Čreva a Konečníka

Slovensko je krajinou s druhým najvyšším výskytom rakoviny hrubého čreva a konečníka v Európe, v úmrtnosti mužov je dokonca na čele rebríčka. Napriek tomu v mnohých prípadoch ostávajú možnosti skorého záchytu rakoviny hrubého čreva a konečníka ďaleko za svojimi možnosťami.

Kolorektálny karcinóm je rakovina, ktorej sa dá pomocou preventívnych opatrení vrátane preventívnej kolonoskopie vyhnúť takmer na 100%. Na nádorové ochorenia čriev by sa pri zavedení týchto preventívnych opatrení nemuselo vôbec umierať.

Pozývací skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka (KRCa) je štátom riadený preventívny program, ktorý môže zabrániť zbytočným úmrtiam v súvislosti s týmto onkologickým ochorením. Cieľom skríningu je identifikovať pacientov vo včasnom štádiu ochorenia, kedy je možné ho úspešne liečiť prostredníctvom kolonoskopie.

Kolonoskopické vyšetrenie nie je iba diagnostickou metódou. V prípade nálezu polypu ho dokáže lekár vo väčšine prípadov počas vyšetrenia priamo odstrániť. Tento zákrok sa nazýva endoskopická polypektómia a prispieva k zníženiu výskytu rakoviny hrubého čreva a konečníka, ako aj k zníženiu úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva a konečníka.

Preventívna kolonoskopia, pri negatívnom náleze, znamená až 10 rokov života bez potreby iných vyšetrení. S veľmi vysokou pravdepodobnosťou sa u pacienta v tomto období nevyvinie pokročilá rakovina hrubého čreva alebo konečníka.

Podľa prieskumu agentúry Nielsen / Admosphere zo septembra 2021, 27,3 % opýtaných odkladá vyšetrenie kvôli obavám z bolestivosti vyšetrenia a až 38,8 % kvôli obavám z nepríjemného zážitku z vyšetrenia. V prípade, že by bola dostupná analgosedácia 62,8% respondentov by sa jednoduchšie rozhodlo pre kolonoskopiu.

Kolonoskopia je diagnostická a zároveň aj terapeutická metóda. Zisťuje sa pri nej prítomnosť polypov a nádorov, pričom zachytí takmer 100 % prípadov rakoviny a to aj tých vo včasnom, liečiteľnom stave. Po absolvovaní kolonoskopie má pacient 10 rokov istoty života bez kolorektálneho karcinómu (KRKA). Za bezbolestné kolonoskopické vyšetrenie si pacienti na Slovensku musia priplatiť, analgosedácia je pritom vo svete štandardom. Podľa najnovšieho prieskumu je bolesť a nepríjemné pocity hlavným dôvodom, prečo Slováci odkladajú vyšetrenie.

Dusíková Hypoxia ako Nová Metóda Popravy

Najvyšší súd USA odmietol zastaviť popravu väzňa odsúdeného za vraždu metódou označovanou ako dusíková hypoxia (nedostatok kyslíka), ktorá na tento účel ešte nikdy nebola použitá. Spočíva v podaní čistého dusíka cez masku.

Alabama tvrdí, že dusíková hypoxia spôsobí rýchle bezvedomie, kritici však tento spôsob popravy prirovnávajú k pokusom na ľuďoch. Žiadny štát zatiaľ nepoužil túto metódu na vykonanie trestu smrti.

Odporcovia tvrdia, že Alabama zo Smitha robí pokusný objekt pre nevyskúšaný a potenciálne strašný experiment. Úrady uvádzajú, že smrť dusíkovou hypoxiou je bezbolestná, pretože človek rýchlo stratí vedomie. Upozorňujú, že Smithovi právnici sami označili dusíkovú hypoxiu za vhodnejšie ako problematické podávanie smrtiacich injekcií.

Prieskumy verejnej mienky trvalo ukazujú, že trest smrti podporuje mierna väčšina Američanov, pričom rozdiely medzi nimi sú výrazné podľa politického presvedčenia.

Pravda o asistovanom umieraní | Dr. Stefanie Greenová | TEDxSurrey

Samovražda: Hľadanie Príčin a Pomoci

Asi najčastejšou otázkou, ktorú si kladú ľudia, konfrontovaní so samovraždou v blízkom okolí, je otázka „prečo?“ Ak vôbec dokážu nájsť odpoveď, tragicky často je úplne nesprávna. Na základe chybného vyhodnotenia situácie potom konajú, alebo, naopak, nerobia vôbec nič, hoci by práve okamžite poskytnutá podpora mohla byť cestou von z bludného kruhu.

Samovražda zvyčajne nie je izolovaným faktom, ale dlhotrvajúcim procesom. V ojedinelých prípadoch pod tlakom extrémnych okolností sa stáva, že sa pre samovraždu v afekte rozhodne človek, ktorý o ňu dovtedy v predstavách ani len nezavadil. Absolútna väčšina samovrážd je však dôsledkom týždne či mesiace trvajúceho chorobného procesu, ktorý má tri hlavné fázy. Každá z nich má svoje nezameniteľné charakteristiky a každá si vyžaduje prístup zásadne odlišný od zvyšných dvoch.

Tri Fázy Samovražedného Procesu

Uvažovanie: V tejto fáze sa zrejme na krátky čas ocitla väčšina populácie. Má podobu premýšľania nad budúcnosťou, často je spúšťačom incident v blízkom či vzdialenejšom okolí, alebo správa z médií o samovražde celebrity.
Ambivalencia: Fáza ambivalencie je charakteristická tým, že namiesto „nechce sa mi žiť“ prichádza veta „chcem umrieť“, alebo „chcem sa zabiť“. Postoj k smrti sa stáva čoraz viac aktívnym a agresivita dovtedy obrátená smerom k iným sa obracia priamo na seba.
Rozhodnutie: Skončili sa pochybnosti, bilancia je negatívna a zoznam dôvodov, prečo žiť, obsahuje už iba prázdne riadky. Všetko je jasné a budúcnosť sa ráta na dni či týždne.

Čo Nerobiť v Kontakte so Samovražedne Orientovaným Človekom

Neodporúča sa utešovanie či zľahčovanie situácie.
Vyhnite sa napomínaniam a radám.
Neignorujte volania o pomoc.
Neuzatvárajte sa do seba a nehanbite sa vyhľadať odbornú pomoc.

Záver

Téma rýchlej a bezbolestnej smrti je komplexná a vyžaduje si citlivý prístup. Eutanázia, paliatívna starostlivosť, hospicová starostlivosť a prevencia rakoviny sú rôzne aspekty, ktoré je potrebné zvážiť. Dôležité je hľadať riešenia, ktoré rešpektujú ľudskú dôstojnosť a zároveň poskytujú úľavu od utrpenia.

tags: #rychla #bezbolestna #smrt #metody