Pestovanie ryže na Slovensku: Podmienky, história a súčasnosť

Hovorí sa, že ryža vyriešila nejednu potravinovú krízu a toto tvrdenie nie je vôbec prehnané. Ryžu konzumuje pravidelne viac ako 3 miliardy ľudí a je neodmysliteľnou súčasťou mnohých jedál. Pestovanie ryže má veľmi dlhú tradíciu najmä na ázijskom kontinente, možno vás však prekvapí, že dopestovať sa dá aj na našom území. Vydajte sa spolu s nami na virtuálny výlet do oblastí s ryžovými poľami a prečítajte si zaujímavosti o pestovaní tejto mimoriadne obľúbenej plodiny.

História pestovania ryže na Slovensku

Pestovanie ryže na území Slovenska nie je bežné, no v 50. rokoch 20. storočia sa oň poľnohospodári vážne pokúsili. V období po druhej svetovej vojne sa socialistické plánovanie zameralo na potravinovú sebestačnosť. Na juhu Slovenska, najmä pri Komárne a Štúrove, vznikli pokusné ryžové polia. Rieky Dunaj a Ipeľ poskytovali dostatok vody, čo bolo pre ryžu nevyhnutné. Výsadba sa sústredila na nížinaté, zaplaviteľné oblasti. Na tieto účely sa budovali zavlažovacie kanály a umelé ryžoviská.

V 50. rokoch rozšírili družstvá pestovanie na asi 6 000 ha ryžových polí s priemernými výnosmi 40-45 q/ha, pričom miestami dokonca dosiahli rekordnú úrodu až 79,5 q/ha. Výnosy však postupne klesali. Problémom boli klimatické podmienky - chladnejšie jarné mesiace a krátke leto. Navyše, pestovanie ryže si vyžaduje intenzívnu prácu, ktorá bola vo vtedy už mechanizovanom poľnohospodárstve náročná. Do začiatku 60. rokov pestovanie ryže na Slovensku postupne zaniklo.

Zaujímavosťou však je, že ryža sa na územie Slovenska dostala omnoho skôr. Už v 16. a 17. storočí, počas tureckých vpádov, sa ryža objavila ako nová plodina v uhorských krajinách. Turci priniesli so sebou nové poľnohospodárske techniky, vrátane zavlažovania. V niektorých oblastiach južného Slovenska, ktoré sa ocitli pod tureckou nadvládou, sa ryža v malom množstve pestovala. Nebola však nikdy významnou súčasťou miestneho hospodárstva. Išlo skôr o ojedinelé pokusy. Po ústupe Turkov ryža z týchto oblastí takmer úplne zmizla.

Súčasné pokusy o pestovanie ryže

V súčasnosti sa objavujú nové snahy o oživenie pestovania ryže na Slovensku. Číňan Li Ting, ktorý žije na Slovensku 15 rokov, vyskúšal pri Humennom pestovať šesť odrôd ryže. Z troch zozbieral úrodu a plánuje pokračovať v pestovaní aj v budúcnosti. Je presvedčený, že práve Slovensko je po Taliansku druhou krajinou, kde by sa v Európskej únii mohla pestovať ryža.

Li Ting očakáva z polročnej práce vysoký zisk. „Ak sa do vymlátenej slamy z ryže naočkuje ešte hliva ustricovitá, z trojhektárovej úrody ryže a predaja húb by sme mohli zarobiť 15-tisíc eur,“ vyratúva pestovateľ. Podľa neho sú ryžové polia aj šancou pre mnohých nezamestnaných Slovákov.

Podľa neho „súčasné nadmerné zrážky, vysoké spodné vody a zamokrené polia pšenici či kukurici škodia. Ryži to vyhovuje. Na druhej strane jej korene prečisťujú vodu,“ objasňuje výhody netradičného farmárčenia podnikavý Číňan.

Mýtus o "plastovej ryži"

Už od roku 2011 sa na internete šíria zvesti o falšovaní ryže. Údajne toxická plastová ryža vyvážaná z Číny mala za lacný peniaz nasýtiť, respektíve oklamať ľudí v niektorých iných krajinách. V skutočnosti však išlo len o vymyslenú správu, ktorú však opakovane využilo niekoľko portálov na informovanie o šokujúcich novinkách zo sveta.

Medializované správy, ktoré o prípade informujú, neuvádzajú zdroje, mená odborníkov, značky, dátumy a ani mestá. Ako dôkazy sú však videá, kde vytvárajú z plastového odpadu ryžu. Plastová ryža má byť tak vyrábaná z odpadu. V skutočnosti sú to stroje, ktoré z plastových kúskov, recyklovaných kusov, alebo plátov vytvára rôznymi procesmi tenké línie a tie sa sekajú na drobný granulát. Autorom hoaxu o plastovej toxickej ryži stačilo takéto video, aby z neho spravili údajné dôkazy o výrobe umelej ryže.

V skutočnosti sa však napriek mnohým fámam nepreukázalo, že by niekto vyrábal a umiestňoval na trh plastovú ryžu.

Prehľad vyšetrovaní a reakcií

• 2015: Indonézska polícia potvrdila, že tvrdenia o plastovej ryži sú hoax.
• 2017: Generálny riaditeľ Úradu pre potraviny a liečivá v Ghane spochybnil tvrdenia o „plastovej ryži“.
• Európsky parlament: Diskusia o plastovej ryži prebehla už v roku 2013 aj v Európskom parlamente (EP) v snahe objasniť, či Európska komisia (EK) vedela o falšovaní ryže, prípadne aké opatrenia mali zamedziť prítomnosti umelej ryže na trhu EÚ.

Napriek pretrvávajúcim fámam neexistujú žiadne, ani nové dôkazy o prítomnosti plastovej ryže na trhu EÚ, a to aj vďaka prísnym kontrolám a regulačným opatreniam, ktoré EÚ a jednotlivé krajiny prijali na ochranu trhu a spotrebiteľov.

Alternatívy ryže

Okrem ryže existujú aj iné obilniny, ktoré sa dajú využiť v kuchyni podobným spôsobom. Jednou z nich je orzo, drobná cestovina, ktorá tvarom pripomína ryžu alebo jačmenné zrná. Výrobcovia ju pripravujú z kvalitnej tvrdej pšenice, konkrétne zo semoliny, ktorá jej dodáva typickú pevnosť a jemnú pšeničnú chuť.

Orzo si obľúbili najmä v stredomorskej kuchyni, kde sa po stáročia využíva v polievkach, šalátoch, omáčkach, ale aj ako príloha. Orzo svojím tvarom a využitím pripomína slovenskú ryžu, no líši sa použitou múkou. Kým slovenská ryža sa tradične vyrába z hladkej pšeničnej múky, orzo pochádza zo semolínovej múky z tvrdej pšenice. Vďaka tomu má pevnejšiu textúru, bohatšiu chuť a po uvarení si zachová lepší tvar.

Ryža Ribe patrí medzi dlhozrnné odrody ryže. Zrná sú užšie a pevné, majú kompaktnú konzistenciu, ktorá dobre odoláva vareniu. Po uvarení sa ryža pekne oddeľuje, nelepí sa. Preto sa odporúča na viaceré spôsoby rizota a veľmi dobre znáša veľa omáčky.

Zmeny v DPH od roku 2025 a stravovacie služby

Od 1. januára 2025 nadobudol účinnosť nový zákon o zmenách DPH, ktorý prináša významné úpravy v štruktúre a výške sadzieb. Tieto zmeny sa dotýkajú aj stravovacích služieb a predaja jedál a nápojov.

Prehľad sadzieb DPH pre stravovacie služby:

• Reštauračné a stravovacie služby - podávanie jedál (konzumácia na mieste): 5% DPH
• Reštauračné a stravovacie služby - podávanie nealko nápojov (konzumácia na mieste): 19% DPH
• Reštauračné a stravovacie služby - podávanie alkoholických nápojov (konzumácia na mieste): 23% DPH
• Donáška jedla a nápojov poskytované reštauráciou: 19% DPH
• Donáška jedla a nápojov poskytované prepravnou spoločnosťou: 23% DPH
• Dodanie jedla a nápojov vo forme „Predaj so sebou„: 19% DPH
• Raňajky, obedy a večere vo forme švédskych stolov vrátane nápojov: 5% DPH

Ak reštaurácia dodá jedlo, nápoj alebo oboje, napríklad formou donášky alebo „predaja so sebou“, bez poskytovania ďalších podporných služieb, uplatňuje sa na takéto dodanie znížená 19% sadzba dane. Pri dodaní jedla alebo nápoja spojenom s rozvozom sa uplatňuje rôzna sadzba dane v závislosti od poskytovateľa prepravy. Ak donášková spoločnosť (Wolt, Bolt…) zabezpečuje prepravu ako samostatnú službu, platí základná 23% sadzba dane. Naopak, ak reštaurácia zabezpečuje prepravu ako súčasť donášky, ide o jedno zložené plnenie.

Značky a produkty na slovenskom trhu

Na slovenskom trhu pôsobí množstvo spoločností, ktoré ponúkajú rôzne produkty, vrátane ryže, cestovín a hotových jedál. Medzi známe značky patria:

• Vitana
• Hamé
• Znojmia
• Natur
• OTMA a OTMA GURMÁN
• FELIX
• DOMA
• Lutosa
• Orkla Foods Slovensko s. r.

tags: #ryza #pestovanie #slovensko #podmienky

Populárne príspevky:

• Tradičné recepty na plnené oblátky
• Chutný a Zdravý Obed: Brokolica a Karfiol
• Recept na domácu nátierku z hovädzej pečene
• Kulinárska inšpirácia: Obložená misa