Slivkový Lekvár z Duranzlií: Tradičný Recept s Pečením
Niet nad poctivý domáci lekvár. Moja mama ho varí špeciálnym spôsobom 24 hodín. Ešte som sa neodhodlala na tento štýl. Robí ho z durancií. Je to druh jemnej, oveľa sladšej slivky ako druhý druh - korvatky. Nevýhodou durancií je, že kôstka nejde od dužiny. Je to poriadna piplačka. Z korvatkami je to sakum-prásk rýchlo.
Poctivý lekvár sa väčšinou varí tak, že ho celý deň musíte miešať, aby sa Vám nepripálil. Ďalší spôsob, ako si ho urobiť, je pečením. Poviem Vám, že kto ho skúsil takto robiť, už nebude inak. Stačí ho len raz za hodinu premiešať a upečie sa takmer sám a je tak hustý, že v ňom naozaj lyžica stojí a budete veľmi spokojní.
Na prípravu lekváru si pripravte naozaj sladké, zrelé slivky, nikdy nie zelené nezrelé. Len tak dosiahnete to, že bude sladký aj po upečení bez toho, aby ste doňho pridávali cukor. Ten totiž do pravého lekváru nepatrí. S cukrom, odhliadnuc od toho, že do domácich produktov sa snažíme ho nepridávať, nedokážete nikdy urobiť lekvár tak hustý ako treba. A ešte niečo, môžete si doňho pridať aj obľúbené koreniny, či alkohol, ale verte, že len bez nich je to ten pravý slivkový lekvár.
Receptov na pečený slivkový džem je celkom dosť a všetky sú viac menej rovnaké. Slivky najprv macerovať s cukrom a potom dlho a pomaly piecť resp. variť a variť. Môj recept nie je nijako odlišný až na to, že som nepridala žiadny cukor. Načo. Ak ste už niekedy slivkový lekvár skúšali viete, že to nie je záležitosť na hodinu. Skôr si jeho varenie naplánujte ak viete, že budete aspoň pol dňa doma.
EDIT: Pôvodný recept je dva roky starý, ale je taký dobrý, že ho od vtedy pečiem každý rok. Je dokonca taký parádny, že sa ako jeden z mála dostal aj do mojej knihy. A verte mi, že potom ako ho vyskúšate, iný už variť nebudete. Na príprave sa nič nezmenilo, ale na čo si dávajte pozor je, aby boli slivky poriadne dozreté a mäkké. Keď budú tvrdé a vnútri zelené, lekvár z nich neurobíte. Takže som posledný týždeň zháňala presne takéto mäkké slivky, a našťastie som na ne na trhu v Piešťanoch narazila. Odniesť 5 kíl nebola brnkačka, ale veď preto máme doma silnejšie polovičky, že:)
Okrem toho som sa tento rok trochu osmelila a vyskúšala som pridať škoricu a teraz ma nezabite, klasickú rum. Jeho vôňa sa mi totiž spája s detstvom. Vonia presne ako rumový sirup do čaju, ktorý zvykla používať moja babka, a ja som ho milovala. Ani neviem ako, ale polovica leta ubehla ako voda, a mne v poličke pribudlo celkom dosť džemov:) Skúšala som jahodový s rebarborou, klasický marhuľový či ríbezľový a super vyšiel aj malinový s chia semiačkami. Takto džemovať som vôbec neplánovala, skôr som sa na začiatku leta tešila na slivky. V hlave totiž nosím recept na mkrvánky - jemné pečivo z mrkvy, možno mandľovej múky plnené lahodný slivkovým džemom.
AKO PRIPRAVIŤ SLIVKOVÝ DŽEM - SLIVKOVÉ ZAVARENIE: NAJLEPŠÍ RECEPT! Návod Sprig Barton!
Recept na pečený slivkový lekvár
Na cca 6 pohárikov lekváru (ja som mala 225 ml) potrebujete len 5 kíl zrelých sliviek. Nič viac. Ak chcete môžete na zvýraznenie chute pridať koňak, rum, škoricu a zvykne sa pridávať aj trochu octu. Ja som zástancom čistých chutí a zvlášť pri džemoch, takže ak máte radi trochu exotiky, kľudne sa pusťte do experimentovania.
Slivky odkôstkujte, nakrájate na menšie kúsky a ak to urobíte večer, do rána pustia šťavu, ale nemusíte. Potom slivky postupne rozmixujte alebo jednoducho ručne pomačkajte a prelejte do veľkého plechu s vyššími okrajmi.
Slivky pečte pri 200 stupňoch pokiaľ nezačne lekvár bublať, potom stíšte teplotu na 130 stupňov a pečte približne 3 - 4 hodiny. Ja som si nastavila kuchynské hodiny a raz za 45 minút som lekvár premiešala. Na povrchu totiž získa tmavšiu farbu je fajn ho premiešať aby bol rovnomerne upečený.
Po cca 3 hodinkách začne lekvár hustnúť a je len na vás kam až s jeho hustotou chcete zájsť. Mne po 3,5 hodinách prišiel dosť hustý a ešte stále krásne tmavo fialový. Lekvár som odstavila a naplnila do sterilizovaných pohárov. A keďže som nepoužila žiadny konzervant, pre istotu som polovicu pohárov ešte strerilizovala. Jeden pohár džemu ani nezatváram, rovno ho nechám vychladnúť a musím hneď ochutnať:) A inak tomu nebolo ani teraz.
K džemu som ako z núdze cnosť (spomínala som, že bývam na dedine, kde ani len nie sú potraviny?) upiekla čerstvé bágle a po ochutnaní sa vôbec nečudujem, že mi jedne kúsok chýbal. A mrkvánky som už tiež vyskúšala. A boli také dobré, že tiež skončili v knihe:) A recept na ne vám tiež prezradím, stačí ak ma budete sledovať na FB. Oproti knihe som recept trochu upravila, použila som celozrnnú múku a vyrobila som z nich tie najchutnejšie sladkosti bez cukru a navyše úplne bez laktózy a vegánske.
Ja viem, možno som tým džemovaním už trápna:) Ale mne to nedá, fakt je to dobrota. Tak dúfam, že vás presvedčím.
Milujem leto. Vtedy žijem najviac:) Je dlho svetlo, horúco a telo si pýta ľahké jedlá. Čo je na jeseni dobré? Slivky! A lekvár!
Pátrala som po nete, ako sa to kedysi robievalo s tým lekvárom a teda, očila som! Na jedenkrát varili asi 160 kg sliviek v medenom kotli! Ja robím lekvár inak. Chutí nám všetkým, dokonca ho začala tak robiť aj moja svokra.
Slivky umyjeme a odkôstkujeme. Do hlbokého plechu (ten klasický hlboký plech, ktorý máme doma) dáme odkôstkované slivky, pridáme ocot a cukor. Všetko poriadne premiešame. Pozor, ak je plech úplne plný (závisí od jeho veľkosti, množstvo radšej rozdelíme na dvakrát, aby pri pečení nevytekal na dno rúry. Rozohrejeme rúru na 200’C. Pripravený plech dáme do rozohriatej rúry a pečieme prvých 30 minút. Následne slivky lyžicou premiešame a teplotu stiahneme na 150´C. Pečieme ešte 3 hodiny. Využijeme čas a pripravíme poháre. Poriadne ich umyjeme a v poslednej pol hodine ich dáme na dno rúry v plechu aj s viečkami. Horúci lekvár dávkujeme do horúcich pohárov. Viečko poriadne utiahneme a zatvorené poháre zamotáme do deky. Aj do dvoch:) Necháme úplne vychladnúť.
TIP: Ďalší tip, okrem chleba s maslom, kde sa lekvár dokonale hodí je jednoduché tradičné rakúske sladké jedlo Cisárov trhanec. Máte chuť na kváskový chlebík a ešte nekváskujete?
POZN.: Zaujal vás recept? Označte ho srdiečkom na konci článku. V dnešnej uponáhľanej dobe často siahame po prostriedkoch, ktoré nám skracujú čas varenia lekvárov. A to je škoda. Lekvár je vlastne ovocie zahustené odparovaním vody do hustej konzistencie. Preto v súčasnosti výrobky pripravované z použitím rôznych prípravkov skracujúcich čas ani nemožno nazvať lekvárom. Pravý slivkový lekvár sa nedá uvariť za 5 minút. To chce čas, ktorý zväčša nemáme. A to je škoda. Nie je nad chuť pravého slivkového lekváru, aký robili naše staré mamy.
Najkvalitnejší slivkový lekvár je zo slivky bystrickej, ktorá sa oberá v plnej zrelosti. Ovocie odstopkujeme, ručne políme a odkôstkujeme. Môžeme ich aj pomlieť na mäsovom mlynčeku alebo rozvariť a potom pretláčať cez riedke sito, v ktorom sa zachytia kôstky. Takto musíme odkôstkovať duranzie, ktoré sa neoddeľujú od kôstky, ale tiež sa z nich dá uvariť chutný lekvár.
Polené alebo pretláčané slivky varíme zo začiatku za občasného, neskoršie za stáleho miešania v kotli alebo v menšom kastróle. Postupným zahusťovaním sliviek sa znižuje hladina a môže sa pridať čerstvá dávka alebo pretlaku. Kotol alebo kastról sa nemajú plniť až po povrch, pretože najmä zo začiatku obsah veľmi strieka.
Varíme tak dlho, až kým je lekvár hustý a nerozteká sa, t.j. 12 až 16 hodín. Po vychladnutí by mal byť pevný. V tomto štádiu môžeme zahusťovanie skončiť, pretože odparením vody sa sušina sliviek zahustí tak, že lekvár je trváci. Na 1 kg lekváru priemerne spotrebujeme asi 4 kg sliviek, t.j. Lekvár môžeme aj prisladiť. Pri varení v kotli sa pridáva 5 až 10 kg cukru na 100 kg čerstvých sliviek. Pri varení lekváru v kastróli pridávame 1 kg cukru na 10 kg sliviek. Prisladením urýchlime dĺžku varenia, pretože lekvár čiastočne zredne a nemusí sa zahusťovať do takej hustej konzistencie.
Slivky sú vynikajúcim zdrojom vitamínov, minerálov a antioxidantov. Obsahujú vysoké množstvo vitamínu C, ktorý podporuje imunitný systém a pomáha bojovať proti infekciám. Vitamín K, obsiahnutý v slivkách, je dôležitý pre zdravie kostí a krvné zrážanie. Slivky sú tiež bohaté na vlákninu, ktorá podporuje zdravé trávenie a môže pomôcť pri regulácii hmotnosti.
Hoci príprava pravého slivkového lekváru je časovo náročná, výsledný produkt stojí za to. Tradičný postup zabezpečuje, že lekvár obsahuje všetky prospešné látky, ktoré slivky ponúkajú, bez prídavku konzervantov a umelých sladidiel. Takto pripravený lekvár je nielen chutný, ale aj zdravý, a môže vydržať veľmi dlho bez toho, aby sa skazil.
Po naplnení lekváru do fliaš je dôležité, aby boli fľaše správne uzavreté a uložené na chladnom a tmavom mieste. Lekvár tak zostane čerstvý a chutný po celý rok.
Príprava pravého slivkového lekváru je umenie, ktoré sa odovzdáva z generácie na generáciu. Tento proces, hoci náročný na čas a úsilie, prináša výsledky, ktoré stoja za to. Lekvár pripravený tradičným spôsobom je nielen lahodný, ale aj zdravý a trvácny. Využívanie kvalitných sliviek, ako je bystrická slivka, a dodržiavanie správneho postupu varenia zaručuje, že výsledný produkt bude chuťovo bohatý a plný výživných látok.
Beáta C. Lekvár. Spomienky na varenie lekváru z detstva: Do veľkej nádoby (kade) sa napolili slivky a celá rodina sa podielala na varení lekváru - dospelí miešali a deti lízali. Začalo sa poobede a končilo neskoro po polnoci. Lekvár varím pre moju rodinu dlhé roky. Nie v takom štýle, ako moja babka (to už v dnešnej dobe nejde a hlavne dodržiavanie bezpečnostných predpisov!). Varím v malom štýle v hrncoch. Praxou som sa "vypracovala" vo varení lekváru.
1/8 octu t.j. Slivky si rozpolíme, zasypeme cukrom a dáme ocot. Dáme to do hrnca a je dôležité aby sme to rozhrkali (t.j. dáme na hrniec pokrievku a potom to rozhrkáme). Varíme až na druhý deň. Dávku si môžete navyšovať, podľa toho koľko sa Vám zmestí do hrnca. Ja používam na varenie lekváru hrnce od výrobcu TESCOMA (nie Tesco), ktoré majú hrubšie dno. Na obrázku sú vyobrazené. Ja mám iba obyčajný plynový sporák (ako by to fungovalo na keramických to neviem). Na plameň kladiem liatinovú plotničku na plynový sporák, ktorú možno dostať kúpiť v domácich potrebách: A-Z domáce potreby) a "matice 10 alebo 12" (pýtajte si od chlapov budú vedieť čo to je). Ospravedlňujem sa, že je šporák zakidkaný. Ale dnes som varila obed a lekvár. A pretože lekvár sa uvaril neskoršie ako obed, umývanie sporáku bolo po uvarení lekváru.
Znovu opakujem NEMIEŠAJE. Varte na miernom ohni. Voda sa bude pomaly vyparovať. Objem vareného lekváru sa zmenší o polovicu. Začnem premiešať až po 3,5 alebo 4 hodinách varenia (netreba ho ale neustále miešať, iba premiešavať), a to iba preto, aby som zistila hustotu lekváru. Keď sa robí cestička, tak ho odstavím z plotničky. A takto vypadá hrniec po uvarení a naložení lekváru do pohárov.
Dobrý večér vám vinšujem šeckým vespolek. Reku, idem kuknút "vareškáróv", čo dobré ukuchcili....a čítám tu recept na slifkový lekvar. No, mosí to byt telepatia s tým lekvarom....Lebo.... Neskaj bol zas pekný dnýček. A poóbede sa trošku začali mračenká kučeravit, ale príjemne bolo až do večera. Tak som si na chvíľku sedla na dvóre pod čerešnu.....už sa na nej líscí začína červenat....A naráz mi len odvolakád zavonalo.....rozmýšlám....panebože čííím??? Aj já varívám ked je z čeho, ale taký dobrý, hustý a nemosí sa míšat. Je dobrý aj do buchét, nevyteká...recept ból tuším ve „Slevenke“.... Chodzila som ešče do školy, ked sa ráz moja mama s babku radzili o tem, že by zme mohli navarit aj lekvaru, ked sa tých slív tolko urodzilo. Nemosí sa šecko navláčit do pálenyce, aspom nebude tolko páleného na „pesnyčky“ a hrích...Stromy boli obsypané slifkáma, až sa haluze lámali.....Nááá a tak sa dohodli, že budú varit spolu aj z tetyčku Marinku, lebo móžu varit pod úkolom, teda pod strechu......jááááj, že nevíte čo je to „úkol“? Hmmm, jako bych vám to vysvetlila.....no, predstafte si taký dzedzinský dom s dvema oknáma do ulice a z velkú bránu, nad kerú je též strecha. Ale za tú bránu je volný vstup do dvora, teda neny obstavený. Také místo malo velikánskú výhodu. Zmescíl sa tam aj celý naložená vóz trebárs ze senom, alebo aj s inším. No a ked nebolo času to z teho voza usporádat, tak sa tá robota nechála na druhý den a čo bolo na vozy nenavlhlo, alebo aj nezmoklo, ked sa chystalo k déždžu....
Ná a pod tým úkolom sa aj šúpavala kukurica, alebo aj varil lekvar. Tak už víte??? Tak teda babka s dzetkom a moju mamu naobírali a postrásali tých slifék celúúú kopu a my dzeci sme pomahali zbírat. Tí „lekvarové“ sa čistúčko umyly a nasypali de velkéj vane, takéj pozinkuvanéj, v jakých sa aj domácí kúpavali, lebo ftedy nemali ludé takých kúpelný, jaké majú v domoch ščúleky. Náá a potom sa posedalo okolo téj vane, aj my dzeci a tí slifky sme pukali a vybírali z ných kóstky. Tí vylúpané sa hádzali do velkých čáfikóf. Bóóóženku, takí zme boli dolepení až po lokty...Najhorší sa vykóskuvali také gulaté slifky, u nás sa im hovorilo „durandzie“. Kóstky z ných né a né vydoluvat. Ale sladučké boli jako med! Každú chvílku nám né len babka, ale aj druhé tetky, čo nám prišli pomahat „kládli na srdco“, aby zme si dali veliký pozor, aby nám medzi vylúpané nepadla any jedna kóstka, lebo by sa predzeravíl kotel a to by bolo velice zle! Teda sme si dávali pozor, ale ešče pre istotu, ked už boli šecký slifky bez kósték v šáfikoch, tak sme tí šáfiky prehmatávali s holýma rukáma a hledali najakú zablúdzenú kóstu......!!!!
...Kerá náááám, tam nemóhla v žáááádnééém prípade padnút, a ked aj náhodu ano, tak to tam moseli hodzit nekerá babka, lebo šecký už dobre nevidzeli a potrebuvali okuláre!!!!....Teda vám povím, to bola robota!!!! Celé ruky z vyhrnutýma rukávma až po lokty zaborené f téj lepkavéj slifkovéj gebuzine, no....lepilo sa šecko, my od hlavy po paty, babky mali záscere samá lepkavá machula, aj po zemi bolo lepkavo, dokonca aj šecký klučky na dverách boli umatlané. Náá a lež sa to stalo, tak zme pomáličky aj vyhládli. A ftedy sme dostali okoštuvat téj brečky. Bolo to vrelé f tem kotly, frfotalo to a prskalo na šecký strany. Nabrali nám z velkú žufanu do hlbokých tanýrkóf, k temu krajíc chleba a mohli sme si zajest prvú slifkovú maškrtu. .....a dál....tá brečka sa furt mosela míšat a míšat a varit a varit a furt pridávat po troche k tej rozvarenej hmote....a povím vám, teda bola to dost tašká robota a teda došél rad aj na chlapof. Ale pri kotloch bolo veselo, chlapiská si poulévali z lonejšéj slivovice, potom nabrali reči ten „správný spád“, až ích moseli ženy „haltuvat“, lebo šak boli prítomné aj dzeci...A viprávali si šelijaké, aj vymyslené príbehy. Jako boli vojáci a jako šálili dzifčence, jako to bolo za vojny, jako sa poženyli a moseli poslúchat svekruše, /nekerí/, medzitým si aj zanócili nejakú pesnyčku....a tak! Jak večér prešél do noci, gazdziny si chodzili na chvílku zdrímnut a zahlídali po chlapoch, ked si častejší ulévali „téj pesnyčkovéj“ a prikazuvali aby merkuvali, aby to naozaj neprihorelo....A ked sa pritrefilo, že aj potrundžení chlapiská zdrímli po tem, jako pod kotel priložili....bola galiba na svete. Ale ked išlo šecko dobre jako malo, lekvarík sa dobre uvaríl, bol hustýýýý a tmavý a rozvonávál po celéj ulici....Nááá a potom si ho gazdzinky dali do takých hlinených džbánkóf, alebo do inačích hrncóf, no, do čo na to mál. Naša babka „experimentuvala“ a do nekerích džbánkóf šprtla na vrch trošku rumu, aby to náhodu nepzlesnyvelo. Ale ked bol čistučko lekvar uvarený vydržál aj vác rokóf. Nádoby sa zakryli s pergamentovým papírom, prevázali ze špagácikom a v chlade uskladnyli. Dzetko ked mali chut na buchty, tak privonáváli k tým hrncom a donésli ten „rumový“... To boli potom dobrunké buchety aj parené sa robívali, aj osúchy s lekvarom a orecháma, ale aj len tak, natretý na chlebe. Éééjha, ale som sa rozrečnyla....ná čo ma už nevyženete háááá??? No čo už?
tags: #slivkový #lekvár #z #duranzlií #recept
