Analýza Slovensko-Francúzskych Hospodárskych Vzťahov

Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie, sa aktívne zapája do medzinárodných hospodárskych vzťahov. V kontexte týchto vzťahov majú významné miesto aj dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktoré sú dôležitými medzinárodnými zmluvnými dokumentmi. Prílev zahraničných investícií ovplyvňuje najmä oblasti ako hospodársky rast, príjmy do štátneho rozpočtu, prínos know-how alebo zamestnanosť.

Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií sú medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, ktoré majú vždy charakter prezidentskej zmluvy. Priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Rokovania bilaterálnych dohôd o ochrane a vzájomnej podpore investícií medzi členskými štátmi EÚ a tretími štátmi sa v súčasnosti riadia Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1219/2012 z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami. V zmysle tohto nariadenia sa rokovanie dohôd o ochrane a vzájomnej podpore investícií môže uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom Európskej komisie.

V tejto súvislosti je dôležité analyzovať aj vzťahy medzi Slovenskom a Francúzskom, ktoré sú dôležitým členom EÚ. Východiská zahraničnej a bezpečnostnej politiky Francúzska po nástupe Nicolasa Sarkozyho do prezidentského úradu predstavujú dôležitý kontext pre pochopenie francúzskeho prístupu k medzinárodným vzťahom a hospodárskej spolupráci.

Slovenská republika je v súčasnosti viazaná jedinou multilaterálnou dohodou o ochrane investícií a to Zmluvou o energetickej charte (oznámenie č. 175/2000 Z. z., anglické znenie). Slovenská republika vyslovila súhlas s modernizáciou Zmluvy o energetickej charte, o ktorej sa hlasovalo na Konferencii o energetickej charte 3. decembra 2024. Modernizovaná Zmluva o energetickej charte sa na Slovenskú republiku začne predbežne aplikovať od 3. septembra 2025.

K aplikovateľnosti Zmluvy o energetickej charte sa viažu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie Komstroy a Achmea. Rozhodnutím vo veci C-284/16 Achmea potvrdil Súdny dvor Európskej únie pozíciu Slovenskej republiky, ktorá dlhodobo a konzistentne poukazovala na neaplikovateľnosť zmlúv s dôvodu rozporu s právom Európskej únie. Vďaka víťazstvu Slovenskej republiky v tomto spore bola následne uzavretá plurilaterálna zmluva o ukončení takmer 200 medzinárodných zmlúv medzi členskými krajinami Európskej únie .Súdny dvor EÚ v nich rozhodol, že ustanovenia o arbitráži medzi investorom a štátom sú v rozpore s právom EÚ v prípade ak investor z jedného členského štátu EÚ žaluje iný členský štát EÚ (tzv.

Európska únia od prijatia Lisabonskej zmluvy tiež uzatvára medzinárodné dohody v mene EÚ , ktoré obsahujú ochranu investícií.

Príklady dohôd EÚ s tretími krajinami:

• Kanada: Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA) je obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou. Predbežne nadobudla platnosť v roku 2017, čo znamená, že väčšina dohody sa teraz uplatňuje.
• Singapur: Európska únia a Singapur podpísali dohodu o voľnom obchode (EUSFTA) a dohodu o ochrane investícií (EUSIPA).
• Vietnam: Európska únia a Vietnam podpísali 30. júna 2019 obchodnú dohodu a dohodu o ochrane investícií. Obchodná dohoda nadobudla platnosť 1. augusta 2020. Dohoda o ochrane investícií nadobudne platnosť po ratifikácii všetkými členskými štátmi EÚ.
• Čile: Dočasná obchodná dohoda ("ITA") medzi EÚ a Čile nadobudla platnosť 1. februára 2025. Modernizovaná dohoda medzi EÚ a Čile sa skladá z dvoch paralelných právnych nástrojov: Pokročilej rámcovej dohody ("AFA"), ktorá zahŕňa a) politický pilier a pilier spolupráce a b) obchodný a investičný pilier (vrátane ustanovení o ochrane investícií), ktorý podlieha ratifikácii všetkými členskými štátmi, a; dočasnej obchodnej dohody (ITA), ktorá sa vzťahuje iba na tie časti obchodného a investičného piliera AFA, ktoré patria do výlučnej právomoci EÚ (t. j. nezahŕňa ustanovenia o ochrane investícií), prijatej prostredníctvom ratifikačného procesu výlučne na úrovni EÚ. ITA nadobudla platnosť 1. februára 2025. AFA nadobudne platnosť po tom, čo všetky členské štáty EÚ ukončia svoje príslušné ratifikačné procesy.

Pre lepšie pochopenie historického kontextu je užitočné pozrieť sa na vývoj zahraničného obchodu Československa v období socializmu. Fungovanie zahraničného obchodu a iných ekonomických vzťahov Československa so zahraničím v období socializmu vychádzalo z podmienok socialistického hospodárstva. Hlavný rozdiel medzi poňatím zahraničného obchodu a jeho cieľmi medzi vyspelými kapitalistickými krajinami a štátmi východného bloku spočíval v tom, že štáty riadiace sa marxisticko-leninskou ideológiou sa usilovali o maximálnu hospodársku a finančnú sebestačnosť (autarkiu), kedy by sa zahraničný obchod stal len pomocným zdrojom centrálne plánovanej ekonomiky.

V Československu bol zároveň zo zákona vývoz a dovoz všetkého tovaru monopolizovaný a vykonávať ho mohli len štátne podniky na tento účel zriadené ministerstvom obchodu. Československo sa hneď od začiatku režimu zviazalo mnohými zahranično-obchodnými zmluvami s inými socialistickými krajinami. Od vstupu do RVHP v roku 1949 muselo svoju ekonomiku preorientovať podľa sovietskeho vzoru a požiadaviek vydávaných Moskvou. Zahraničný obchod v Československu a iných socialistických štátoch RVHP tak v značnej miere podliehal rozhodnutiam komunistických funkcionárov ZSSR.

Od roku 1949 sa československé hospodárstvo začalo zameriavať na rozvoj ťažkého, osobitne zbrojárskeho, priemyslu, ktorý bol náročný na náklady aj dovoz surovín, pričom tradičné a dovtedy úspešné československé odvetvia (sklársky, potravinársky, textilný, či obuvnícky priemysel) ustupovali do úzadia. Podľa interných pravidiel RVHP bolo Československo tiež povinné ostatným členom poskytovať bezplatný prístup k jeho patentom, licenciám a technickej dokumentácii. Československo sa ako ekonomicky rozvinutá a priemyselná krajina dostala do tohto spolku ekonomicky významne zaostalejších, ktoré pod taktovkou Sovietskeho zväzu očakávali od československej strany skôr pomoc ako vzájomne prospešný obchod.

Československo v bartrovej (nepeňažnej) výmene nezriedka zamieňalo hotové výrobky za suroviny a energie, predovšetkým ropy a zemného plynu zo Sovietskeho zväzu. Československé výrobky síce mali vďaka rigidné nastaveným pravidlám zabezpečené odbytiská na trhoch štátov RVHP, avšak bez ohľadu na ich kvalitu a vynaložené náklady. Ekonomický tlak na československé podniky z uvedených dôvodov preto zvonka nijako priamo nepôsobil a podniky nemali ani prístup k informáciám o realizačných cenách svojich výrobkov na zahraničných trhoch. Tieto údaje by napokon aj tak nemohli hrať nijakú rolu v ich ekonomickom rozhodovaní, keďže zahraničný obchod bol plne monopolizovaný a výroba riadená centrálne.

Osobitným dôsledkom bola silná energetická závislosť našej ekonomiky od Sovietskeho zväzu, ktorá pretrváva dodnes v podobe závislosti Slovenska na dodávkach ropy, zemného plynu a jadrového paliva z Ruska.

Výrazná väčšina zahraničného obchodu bola realizovaná s inými socialistickými štátmi, predovšetkým členmi RVHP a do vyspelých kapitalistických štátov smerovala len menšia časť československého vývozu. To limitovalo devízové zdroje štátu a tým pádom i objem dovozu surovín, strojov a modernejších zariadení z týchto štátov. Podiel zahraničného obchodu socialistického Československa s vyspelými kapitalistickými štátmi na celkovom objeme zahraničného obchodu klesol z 46 % v roku 1948 na 15 % v nasledujúcom desaťročí a približne na takej úrovni bol aj začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia.

Najväčšími odbytiskami československých výrobkov boli socialistické štáty, z nich najmä Sovietsky zväz. Československí producenti vyvážajúci na menej rozvinuté a menej náročné trhy postupne strácali so svojou západnou konkurenciou dych. Československé výrobky, ktoré v minulosti mali podľa týchto autorov „povesť vysokého vkusu a kvality“, tvorili v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, najmä na západných trhoch, často len doplňujúci sortiment k akostne a cenovo menej náročným kategóriám produktov.

Okrem toho, že objem československého vývozu do socialistických štátov výrazne prevyšoval objem exportu na trhy vyspelých kapitalistických krajín, líšil sa aj svojou štruktúrou. Najväčšiu časť československého exportu do socialistických štátov tvorili stroje, zariadenia a nástroje, menším dielom sa na exporte podieľali priemyselné spotrebné tovary a palivá, minerálne suroviny a kovy. Z vývozu na trhy vyspelých kapitalistických krajín tvorili stroje a zariadenia relatívne menšiu časť.

Pri vývoze do kapitalistických štátov pritom Československo muselo akceptovať trhové princípy. V obchode s inými socialistickými štátmi však naopak obchodná výmena v mnohých prípadoch vychádzala skôr z politických a ideologických požiadaviek než ekonomickej kalkulácie.

Úsilím socialistického Československa bolo zvyšovať predovšetkým svoje exporty strojárskych výrobkov, teda produkcie s relatívne väčšou pridanou hodnotou. Strojárske výrobky boli jedinou tovarovou kategóriou, ktorej bol venovaný samostatný cieľ päťročného plánu pre rok 1960.

Vzájomný obchod medzi štátmi RVHP navyše čelil viacerým vnútorným poruchám. Problémy, ktoré boli pre československé socialistické hospodárstvo charakteristické na národnej úrovni, predovšetkým výpadky dodávok, nedostatok vstupných surovín a ďalšie poruchy dodávateľsko-odberateľských vzťahov, sa premietali aj do zahraničného obchodu.

V období prvej Československej republiky patrili ešte viaceré kapitalistické štáty k najvýznamnejším dovozcom československých výrobkov. Tieto odbytiská však Československo po roku 1948 v dôsledku nútenej reorientácie na socialistické „trhy“ takmer stratilo. Najväčším dovozcom československých výrobkov v období pred druhou svetovou vojnou bolo Nemecko. V priebehu päťdesiatych rokov 20. storočia však Československo už vyvážalo do Nemecka tovary v celkovej hodnote rádovo iba v stovkách miliónov Kčs a na úroveň roka 1937 sa náš export do Nemecka vrátil až v roku 1960. Druhým najväčším importérom československých tovarov boli pred 2. svetovou vojnou Spojené štáty americké. Po roku 1948 sa objem ich dovozu z Československa prepadol takmer o 90 %. V nasledujúcich desaťročiach československý vývoz do USA postupne rástol, ale počas obdobia socializmu sa už na úroveň z roka 1937 nevrátil. V prípade exportov do Spojeného kráľovstva, ktoré bolo v roku 1937 naším tretím najvýznamnejším odbytovým trhom, sa Československu podarilo prekonať úroveň z roku 1937 až v roku 1974.

Po roku 1989 prešiel slovenský vývoz po tovarovej i teritoriálnej stránke zásadnou zmenou štruktúry. Do krajín bývalého socialistického bloku smeruje len menšia časť slovenského exportu - predovšetkým do susednej Českej republiky, Poľska a Maďarska. Až 88,5 % exportu zo Slovenska v roku 2018 smerovalo do krajín OECD, z toho výrazná väčšina (celkovo 84,9 %) do členských štátov EÚ. Najväčším dovozcom slovenských produktov je Nemecko, do ktorého v roku 2018 smerovalo 22,2 % exportu SR. Nasledujú Česko, Poľsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko a Rakúsko. Z hľadiska tovarovej štruktúry v slovenskom exporte v roku 2018 dominovali stroje, prístroje, elektrické zariadenia a prístroje na záznam a reprodukciu obrazu a zvuku (31,3 % celkového vývozu), vozidlá a iné dopravné zariadenia (30,7 %).

Z uvedeného vyplýva, že kým počas socializmu smerovala veľká väčšina nášho exportu na menej rozvinuté socialistické trhy, slovenské výrobky sa v súčasnosti dokážu neporovnateľne lepšie uplatniť na rozvinutých západných trhoch. Oblasťou, ktorá dobre ilustruje zahranično-ekonomické vzťahy Československa pred a po období socializmu, je zahraničný cestovný ruch. Až do vypuknutia druhej svetovej vojny, keď cestovný ruch ako jav takmer prestal existovať, obe mestá dosahovali podobnú návštevnosť. Po skončení vojny v období obrovského boomu cestovného ruchu v západnom svete však komunisti železnou oponou Prahu uzavreli, čo sa v nasledujúcich desaťročiach odzrkadlilo na zaostávaní Prahy za Viedňou z hľadiska návštevnosti zahraničnými turistami. Potenciál pre mestský cestovný ruch Prahy jednoznačne vidieť na štatistikách od roku 1990.

Výmena tovarov a služieb medzi štátmi socialistického bloku nebola postavená na trhových princípoch, neriadila sa trhovými cenami a nepodliehala preto ani racionálnej ekonomickej kalkulácii. Československo bolo pod vplyvom ZSSR nútené uzatvárať obchodné partnerstvá a kontrakty nevýhodné pre československú stranu a budovať hospodárstvo, ktoré bolo energeticky a zdrojovo závislé na ZSSR. Podniky neboli vystavené konkurencii na svetových trhoch. V dôsledku toho absentoval tlak na zefektívňovanie výroby, skvalitňovanie a inovovanie produkcie.

Zahraničný obchod Československa prešiel po komunistickom puči v roku 1948 zásadnou premenou aj z hľadiska teritoriálnej a tovarovej orientácie. Československý vývoz sa postupne preorientoval z vyspelých kapitalistických krajín, Nemecka či USA, na ekonomicky zaostalejšie socialistické štáty. Kým vývoz do krajín socialistického bloku tvorili z najväčšej časti stroje a zariadenia, do vyspelých západných štátov sa nám darilo vyvážať produkciu strojárstva menej. Značnú časť vývozu tvorili tovary s nízkou pridanou hodnotou - poľnohospodárske produkty a potraviny, minerálne suroviny či kovy. Po novembri 1989 sa zahraničný obchod postupne preorientoval na vyspelé západné trhy, predovšetkým členské krajiny EÚ, a hlavnou zložkou nášho vývozu sa stali stroje a zariadenia.

Vzhľadom na zložitosť hospodárskych vzťahov a politických vplyvov je dôležité neustále monitorovať a analyzovať vývoj v tejto oblasti. Modernizovaná Zmluva o energetickej charte a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie majú významný vplyv na investičné prostredie na Slovensku.

Francúzsky premiér Sébastien Lecornu v utorok oznámil, že podporí pozastavenie nepopulárnej dôchodkovej reformy, ktorá zvýšila vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov, a to do prezidentských volieb v roku 2027. Reagoval tým na kľúčovú požiadavku Socialistickej strany. Lecornuov návrh rozpočtu počíta so znížením deficitu francúzskych verejných financií zo súčasných 5,8 percenta hrubého domáceho produktu pod päť percent HDP. Počas svojho prvého funkčného obdobia si premiér stanovil cieľ deficitu vo výške 4,7 percenta HDP.

Tabuľka: Štruktúra Československého vývozu do socialistických a nesocialistických krajín

Poznámka: Nesocialistické krajiny zahŕňajú vyspelé kapitalistické štáty a rozvojové krajiny.

tags: #slovensko #francuzske #hospodarske #vztahy #analyza

Populárne príspevky:

• Recept na Tresku Kimlo
• Frankofónna dimenzia
• Recepty pre vegánsky raw životný štýl
• Ako dlho vydrží brokolica zmrazená?
• Vegánska verzia Koložvárskej Kapusty