Slovenské nárečia: Slová a výrazy z Dobšinej a východného Slovenska

Slovensko je krajina s bohatou jazykovou rozmanitosťou, kde sa v jednotlivých regiónoch vyvinuli špecifické nárečia. Tieto nárečia sú nielen súčasťou kultúrneho dedičstva, ale aj dôležitým prvkom identity miestnych obyvateľov. V tomto článku sa pozrieme na niektoré zaujímavé slová a výrazy, ktoré sa používali a ešte stále používajú v Dobšinej a na východnom Slovensku.

Mapa slovenských nárečí.

Dobšinské nárečie a slovník Júliusa Luxa

Začiatkom marca 2009 som sa dostal ku vzácnej písomnosti a to: „Wörterbuch der Mundart von Dobschau“ od Júliusa Luxa, t. j. Slovník nárečia z Dobšinej, ktorý je koncipovaný v abecednom poradí a to najprv v spisovnej nemčine a následne preložený do tupschrisch (bulinerčiny) s vysvetlením, kde sa uvedené slová používali.

Mojou snahou v tomto príspevku bude vybrať niektoré zaujímavé slová z tohto slovníka, ktoré v minulosti boli používané v Dobšinej, prípadne ešte aj v súčasnosti sú. Pôjde hlavne o slová, ktoré prešli z tupschrisch do slovenčiny, alebo presnejšie do nárečia v slovenskom jazyku v Dobšinej, a naopak niektoré slová, ktoré prešli z dobšinského nárečia do tupschrisch (bulinerčiny), ďalej bude uvádzané iba tupschrisch. Pokúsim sa hlavne o preklad týchto slov.

Nakoľko je slovník koncipovaný tak, že je v abecednom poradí v nemčine a potom preklad v tupschrisch, z uvedeného dôvodu budem v preklade uvádzať najprv nemecké slovíčko, za týmto tupschrisch, nasledovať bude dobšinské nárečové slovíčko, ktoré sa pokúsim adekvátne preložiť do slovenčiny a prípadne dopísať pri akej príležitosti sa to ktoré slovíčko používalo. V mnohých prípadoch bude chýbať nemecké slovo, pretože v nemčine neexistuje na to adekvátny výraz, rsp., slovíčko v tupschrisch hlavne prevzaté z dobšinského nárečia, by potrebovalo v nemčine viacero zložených slov a bolo by v inom abecednom poradí. Z tohto dôvodu na niektorých miestach bude nemecké slovo chýbať.

Július Lux pochádza z nemecky hovoriacej rodiny z Dobšinej. Narodil sa 20. apríla 1884 v Henckovciach, kde sa krátko predtým presťahoval za prácou jeho otec, banícky predák, aj s rodinou. Ostatné príbuzenstvo zostalo v Dobšinej, a tak Július aj so svojimi dvomi bratmi študovali meštiansku školu v Dobšinej. Potom vyštudovali učiteľský ústav v Lučenci a usadili sa v Maďarsku, kde boli učiteľmi nemčiny. Július sa oženil s Irenou Gömöryovou, ktorá bola taktiež Dobšinčanka. Zomrel v Budapešti, 4. novembra 1957. Dielo Júliusa Luxa je rozsiahle a predstavuje viac ako 150 titulov (knihy, vedecké štúdie, odborné state i novinové články).

Július Lux sa sám považoval predovšetkým za jazykovedca a pedagóga, no venoval sa aj historiografii a národopisu Gemera. Najviac sa venoval Dobšinej a jej nemeckému nárečiu.

Niektoré diela Júliusa Luxa

• Dobschau. Eine deutsche Sprachinsel im Karpatenraum, München, 1959, Südostdeutsche Kulturwerk, VIII, 166 strán, 12 obrázkov.
• Wörterbuch der Mundart von Dobschau (Zips), Marburg, 1961, 206 strán, 2 mapky. (Deutsche Dialektographie 52.).
• Dobsina településviszonyai, In: Föld és Ember, ročník. 1921, str.129-137.
• Dobsina településének és birtoklásának története, In: Turul, roč. 1934.
• Dobsina város népességi statisztikája, In: Magyar Statisztikai Szemle, roč. 1935, čís. 12. str.
• Siedlungsgeschichte und Rechtsverhaltnisse der Stadt Dobschau-Dobsina, In: Ungarisches Jahrbücher, roč.1935, str.
• Westdeutsch-ostmitteldeutsch-bairische Volkstumsmischung in Dobscha-Dobsina, In: Zeitschrift für Mundartforschung (Teuthonista), roč.
• Das Zunstleben in Dobscha, In: Südostdeutsches Archiv, München, 1958, str.

Príklady slov z dobšinského nárečia

Nasledujú príklady slov z Luxovho slovníka, zoradené podľa nemeckého slova, tupschrisch výrazu a dobšinského nárečového slova s prekladom:

• Abschöpfen - opšepm - odpšepuj mi - odober mi (napríklad odpšepuj mi - odober mi mastné z polievky, alebo penu z piva).
• Alt - olt - olter - starý (V tupschrisch sa ale slovíčko olt používalo aj ako otázka koľko máš rokov).
• XXXXXXXX - basta - basta - koniec dosť (Prevzaté pravdepodobne z taliančiny. V nemčine je tomu adekvátne slovo Schlus s trojkovým s na konci).
• XXXXXXXX - bleplink - bleplink - srdce, alebo kladivko zvona (Používalo sa však v tom zmysle, že je tupý, hlúpy, zmyslov zbavený, alebo tvrdý ako to kladivko zvona, prípadne aj vtedy, keď bol niekto opitý a motal sa zo strany na stranu ako srdce zvona. Je to viac významové slovo, pretože sa používalo napríklad aj v slovnom spojení :" visí ti tam bleplink a kýve sa " napríklad na odeve nejaká retiazka a podobne).
• XXXXXX - bridoš - bridoš - špinavec (Používalo sa vo význame ako nečistý človek, čo sa týka samotnej čistoty, alebo napríklad aj zlého charakteru človeka. Hanlivá nadávka).
• Buckel - pukl - pukel - chrbát (V Dobšinej však používaný výraz pukel znamenalo aj to, že napríklad niečo vyčnieva. Napríklad veď ten múr má pukel, t.j.
• XXXXXXXX - Burdel - burdel - cigánska chatrč (Používalo sa v Dobšinej na miesto, kde bývali cigáni).
• Buschlein - pešl - pišel - lesík (Z uvedeného slova sa zrodil názov dobšinského kopca PIŠEL. Pôvodne sa nazývali dva lesíky nad Dobšinou " Faraspešl - Farársky lesík a Kriezls pešl, t.j. okrúhly lesík.
• Dachs - doks - borsug - jazvec (Aj keď v Luxovom slovníku je tupschrisch jazvec uvádzaný ako doks, pamätám že starí bulineri používali slovo borsug).
• XXXXXX - dusaen - dusit - škrtiť , hrdúsiť.
• XXXXX - fafringä - fafringa - pastierska palica (V Dobšinej sa používalo najmä v spojení ako že roztlčiem ťa na fafringy, t.j. úplne dotlčiem na drobno - mysliac tou palicou).
• XXXXX - faga - faga - niečo ako hustá polievka (V Dobšinej sa to ale používalo najmä vo význame skôr ako hanlivý výraz na určité jedlo, že nebolo správnej hustoty, ani chuti, proste len taká faga).
• XXXXX - fégulaen - fégulajn - zemiaková kaša zmiešaná s múkou - jedlo. ( V tupschrisch je to doslovný preklad v tom zmysle že : " šťastie sa ti otvorí " . V súčasnosti ešte pomerne častý pozdrav dobšinčanov, najmä baníkov).
• XXXXX - grabaen - grabat - ( Je to doslovne niečo v tom hanlivom slova - zmysle ako bezočivo strkať prsty do nejakého jedla, alebo vecí a z toho si brať.
• Grund - grond - grunt - pozemok (V tupschrisch sa používalo aj ako menšie údolie - grendel - po dobšinsky grindel . Také údolie bolo napríklad Titesgrund - údolie do Lányiho Huty, alebo v súčasnosti Grindel - t.j.
• XXXXX - Hokadimoka - hokadimoka - pevne pomotané, presplietané, dáva sa príklad v Luxovom slovníku - ako páriace sa žaby.
• XXXXX - Kopanitschen - kopanica - kopanica - (V Dobšinej od uvedeného názvu je odvodené aj pomenovanie vŕšku nad ev.
• XXXXX - Lapae - lapaj - lapaj (V Luxovom prekladovom slovníku ja to uvedené ako chytač, ale mám za to že v Dobšinej je to skôr myslené ako vychytený zlodej, alebo nezbedník, berúci rôzne veci.
• Leisten - laestn - lajstnut .
• Morden - moarn - mordovat, zamordovat - vraždiť , zavraždiť. ( V Dobšinej sa však používalo slovné spojenie - mordovat se - čo značilo trápiť sa s niečim rsp. namáhať sa s niečim.
• Reiben - raebn - rajbat - drhnúť napríklad dlážku.
• XXXXX - rinják - rinava , rinave - očná choroba, rsp.
• XXXXX - Silberzech - Streberna - V súčasnosti nazývané ako Strieborná. Je to vrch v dobšinskom okolí. Pôvodne Silberzech bolo označenie bane na striebro, práve za Friedwaldom v Dobšinej.
• XXXXX - Tintälen - cintále - Názov malého zvončeka na ev. kostole v Dobšinej. V davných dobách zvonil a zvolával ráno žiakov do školy.
• XXXXX - Tšurn , gatšurt - čurka - poprcháva. Inakšie v Dobšinej slovo čurka malo aj význam v tom zmysle , že do prameňa vody bola vložená rúrka nazývaná čurka.

Východoslovenské nárečie: Príklady a charakteristiky

Východné Slovensko, kraj bohatý na tradície a kultúru, sa pýši aj svojím jedinečným nárečím. Pre tých, ktorí sa s ním nestretli, môže znieť ako cudzí jazyk. No pre rodákov z východu je to melódia srdca, ktorá im pripomína domov a vyvoláva úsmev na tvári. Poďme sa spoločne ponoriť do tohto fascinujúceho sveta a objaviť niektoré z najtypickejších výrazov zemplínskeho nárečia.

• „Ci pana!“: Univerzálny výraz pre každú situáciu. Toto slovné spojenie je skutočným majstrom univerzálnosti. Môžete ním vyjadriť obdiv nad krásnou scenériou, úľavu po úspešnom zvládnutí náročnej úlohy, povzdych nad stratou, nadšenie z dobrej správy, jednoducho čokoľvek, čo vám práve prebieha hlavou.
• „Merkuj, bo še zdzigaš“: Upozornenie s dávkou humoru. Východniari sú známi svojím zmyslom pre humor a schopnosťou vidieť svet s nadhľadom. To sa prejavuje aj v ich spôsobe komunikácie. Typickým príkladom je veta „Merkuj, bo še zdzigaš“, ktorá v preklade znamená „Dávaj si pozor, lebo spadneš.“ Toto upozornenie však často obsahuje aj skrytú dávku škodoradosti a nevyslovené prianie, aby sa tak naozaj stalo a ten druhý sa mohol na tebe schuti zasmiať.
• „Dziga ci?/Peče ci?“: Keď chcete niekoho jemne uraziť. Ak chcete niekoho na východe Slovenska jemne uraziť alebo naznačiť, že sa správa hlúpo, môžete použiť otázku „Dziga ci?/Peče ci?“. V preklade to znamená „Je*e ti?/Šibe ti?“. „Dziga ci“ je tá najoriginálnejšia východniarska alternatíva známeho vulgarizmu.
• „Lačny mi jak kuň, daj mi prekusiť dačoho, buc taka dobra.“: Keď vám kručí v bruchu. Hlad je najlepší kuchár, hovorí sa.
• „Šrac a čaja“: Moderný východniarsky pár. Slová „šrac“ a „čaja“ sú východniarskym ekvivalentom pre frajera a frajerku. Slovo „šrac“ sa využíva hlavne v Košiciach a v okolí. Čiže môžeme to preložiť ako „Je to s tebou choré“, v zmysle „Je to s tebou náročné.“
• „Dzejdzeš“/“Dze še zberaš?“: Kam sa chystáš? Ak ste zvedaví, kam sa niekto na východe chystá, môžete sa ho opýtať „Dzejdzeš“/“Dze še zberaš?“, čo znamená jednoducho „Kde ideš?“.
• „Neznam ci kazac a ani še mi o tym nechce rozdumovac.“: Keď sa vám nechce nad niečím premýšľať. Niekedy sa nám jednoducho nechce nad niečím premýšľať alebo sa k niečomu vyjadrovať. Vtedy môžete použiť vetu „Neznam ci kazac a ani še mi o tym nechce rozdumovac.“, čo znamená „Neviem ti povedať a ani sa mi o tom nechce rozmýšľať“.
• „Rošni!“: Rozkazovací spôsob, ktorý vás prekvapí. Ak si si doteraz myslel, že neexistuje rozkazovací spôsob utvorený od slova rásť, bol si na omyle. Východniari ho používajú bežne. Slovo „Rošni!“ nemusí to znamenať práve to, že má niečo rásť.
• „Šalena/šaleny“: Keď je s niekým sranda. Ak chcete o niekom povedať, že je bláznivý, zábavný a robí sprostosti, môžete použiť slová „šalena/šaleny“.
• „Pac, ta toten vyžira už jak dočista umarty.“: Keď niekto vyzerá unavene. Ak niekto vyzerá veľmi unavene alebo vyčerpane, môžete povedať „Pac, ta toten vyžira už jak dočista umarty.“, čo znamená „Pozri, on vyzerá už úplne ako mŕtvy…“
• „Ja nepyskata, bo co pravda, ne hrich!“: Keď hovoríte pravdu. Ak chcete zdôrazniť, že hovoríte pravdu a nemáte sa za čo hanbiť, môžete použiť vetu „Ja nie som drzá, pretože čo je pravda, nie je hriech povedať.“
• „Trebalo by.“: Výraz, ktorý vás prezradí. Ak ste ešte nikdy nepočuli výraz „Trebalo by.“, tak to znamená, že ste ešte neboli na východnom Slovensku. Tento výraz utvorený od slovesa „trebať“ je typický pre tento región. „Trebalo by.“ znamená „Bolo potrebné. Bolo treba.“
• „Uľej mi jednoho, ne?“: Keď si chcete dať pohárik. Obľúbená veta všetkých „východoslovákov“ je „Uľej mi jednoho, ne?“, čo znamená „Nalej mi jedného, nie?“. Samozrejme, nie všetci východniari holdujú alkoholu, ale tí, čo si radi dajú do nosa, túto vetu používajú často. S touto, pre východ Slovenska typickou činnosťou sa spájajú aj vety : „Naľej bo vypito. Vypi bo naľato.“
• „Ta teľo, keľo ty požereš…“: Keď niekto priveľa je. Ak chcete niekomu naznačiť, že priveľa konzumuje, môžete použiť vetu „Tak toľko, koľko ty poješ…“.
• „Čula ši o tym? Hutorela ci/kazala si?“: Máš o tom nejaké informácie? Ak sa chcete niekoho opýtať, či počul o nejakej novinke alebo informácii, môžete použiť vetu „Počula si o tom?

Východniarsky dialekt nie je len súbor slov a výrazov. Je to živý jazyk, ktorý odráža mentalitu, humor a kultúru ľudí, ktorí ho používajú. Je to dôležitá súčasť ich identity a dedičstva, ktoré si odovzdávajú z generácie na generáciu. Hoci sa môže zdať pre cudzincov ťažko zrozumiteľný, pre rodákov z východu je to jazyk domova, ktorý im pripomína korene a spája ich s ich komunitou.

V dnešnej dobe globalizácie a štandardizácie jazyka je dôležité zachovávať a podporovať dialekty, ako je aj východniarsky. Sú to poklady, ktoré nám pripomínajú našu kultúrnu rozmanitosť a obohacujú našu spoločnosť.

Nárečové slová sú typické pre každú oblasť na Slovensku. Niektoré sú tak rozmanité, že ich neodkážeme rozlúštiť, či dokonca nám môžu zniesť úplne zahranične. Slovensko je v oblasti kultúry veľmi rozmanité a prejavuje sa to napríklad aj v množstve nárečových slov. Ktoré sú typické pre jednotlivé časti Slovenska a aký je ich význam?

Príklady nárečí z rôznych regiónov Slovenska

• Oravské nárečie patrí medzi severnú skupinu stredoslovenského nárečia a preto sa základnými črtami podobá aj s ostatnými nárečiami v rámci stredoslovenského regiónu. Základom týchto nárečí je napríklad prízvuk na prvej slabike slova, dôsledne dodržiavaný rytmický zákon, či používanie mäkkých spoluhlások.
• Bratislavské nárečie bolo veľmi ovplyvnené Trnavou aj Záhorím. Medzi typické znaky patrí, že nepoužíva dvojhlásky. Viac slov nájdete v bratislavsko-slovenskom slovníku.

V tejto časti si môžete prezrieť rôzne oline slovníky, ktoré vám pomôžu preložiť jednotlivé nárečové slová tak, aby ste im porozumeli. Taktiež existujú aj rôzne knižné publikácie, ktoré zobrazujú nárečie v jednotlivých regiónoch Slovenska.

Žilina, Rajec či Rajecká dolina patria do jedného veľkého nárečového celku, pre ktorý sú typické znaky - tzv. dzekanie, cekanie. "Sú to severotrenčianske nárečia, siahajú až ku Kysuciam," povedala pre TASR vedúca dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) SAV Katarína Balleková.

"Repa, perašín, pôľky, hafíry, to boli oravské slová, ktoré mi ako dieťaťu neboli známe, ale osvojila som si ich, je to dedičstvo po starých rodičoch z Oravy," poznamenáva jazykovedkyňa k slovám, ktorých význam nedokáže identifikovať každý Slovák či Slovenka. "Perašín je petržlen, pôľky sú egreše, hafiry, jafury zasa čučoriedky, hafirovica je potom čučoriedkovica," vysvetľuje odborníčka na nárečia, ktoré majú veľmi odlišnú lexiku práve pri rozličných sortách ovocia, zeleniny, liečivých rastlín či chorôb.

"Spomíname pôľku, egreš. Vyšla štúdia, ktorá zachytáva vyše 30 podôb, ako sa na Slovensku povie egreš, v Čičmanoch sa napríklad povie egreš nádrbelka, čo je pekné expresívne slovo," pridáva sa do rozhovoru dialektológ Miloslav Smatana a uvádza ďalší príklad odlišnosti nárečových slov.

Okrem týchto troch tradičných pomenovaní pokrývky hlavy existujú aj ďalšie, ktoré nemusia byť všetky známe. "Šatka, ručník, chustka," menuje Smatana v lexike dominantné odevné súčasti, ktoré odlišujú nárečové skupiny a regióny.

Takisto jedlá - praženica, škvarenina, jaječnica alebo vaječnica. Jazykovedci sa zhodujú, že nárečové odlišnosti sú aj v pomenovaní rodinných príslušníkov a vzťahov. "V súčasnosti je v slovenčine tendencia zjednodušovať. Švagrovské vzťahy však boli v slovnej zásobe veľmi odlišné, boli kadejakí dever, zolva, zolvica, fáš, potom ujček, ujčiná, dnes je všetko ujo, teta alebo ešte strýko, stryná.

Dialektológovia sú odborníci, ktorí majú prehľad o tom, aké nárečia sú na Slovensku a či je vôbec možné ich spočítať. Vychádzajú z trichotomického členenia na stredoslovenské, západoslovenské a východoslovenské nárečia, ktoré sa ďalej delia podľa územia, kde sa používajú, ale aj podľa najvýraznejších znakov. Poznáme tak napríklad šarišské, trnavské, zemplínske či hontianske nárečie.

"Keby sme to chceli nasilu zrátať, tak v rámci troch základných celkov je asi 25 nárečí. Nedá sa to presne spočítať, pretože sa hovorí: každá dedina, to reč iná," povedal pre TASR Miloslav Smatana z dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) Slovenskej akadémie vied (SAV). Ako príklad uvádza oravské nárečia, ktoré sa delia na horno-, stredo- a dolnooravské. "Liptovské sa zasa delia na východoliptovské, stredoliptovské a tak ďalej. Ešte aj tieto majú svoje ďalšie vnútorné členenia.

Vedúca dialektologického oddelenia JÚĽŠ SAV Katarína Balleková poukazuje na to, že nárečia sa vyvíjajú, inú podobu mali v 19., 20. storočí a inak znejú v súčasnosti. Dialekty ovplyvňujú prvky zo spisovnej slovenčiny, ale aj iných jazykových skupín, neslovanských jazykov.

"Nárečia majú svoju dynamiku, menia sa aj pod vplyvom toho, ako sa kde nositeľ pohybuje. Ak je len žijúci na vidieku, minimálne vstupuje do toho spisovná slovenčina, tá oslabuje normu lokálneho teritoriálneho nárečia," vysvetľuje jazykovedkyňa.

V minulosti podľa nej boli nárečia homogénne aj preto, lebo ich nositelia tak často necestovali. "V minulosti, keď sme častejšie chodili na výskumy, sme hľadali ľudí, poväčšine ženy viazané na prostredie dediny, s mužmi to bolo ťažie, lebo chodili za prácou," vysvetľuje Smatana.

Pripomína publikáciu Rozpamätávanie, ktorú jazykovedci vydali na základe nahrávok priamych účastníkov prvej svetovej vojny. Nárečia podľa neho ovplyvnili aj slová, ktoré si slovenskí vojaci doniesli z ruského zajatia. "Začali používať slová ako denščík, dobrovolec, bumáška, drevňa," menuje Balleková a pridáva slová ako cinga a lecharátka. "To sú choroby známe v ruštine. Ešalon boli dlhé vlaky, ktoré prevážali vojenské transporty. "Rat je vojna, selo, domobran bol vojak, domobranec, všetky majú adekvátne výrazy aj v slovenčine, ale oni ich nepotrebovali používať, v ich rozpamätávaní sa vyskytovali cudzojazyčné slová, ktoré si adaptovali do jazykového prejavu a v nárečiach sme ich nahrávkami zadokumentovali," poznamenala jazykovedkyňa k výskumu vplyvov na jazykový prejav.

"Skúmame, v akom historickom období sa istá lexika konzervuje, v akom je živá, na nejaký čas sa umŕtvi a opäť sa s nejakým vojnovým konfliktom môže slovná zásoba objaviť.

tags: #slovenské #nárečia #slovo #rezeň

Populárne príspevky:

• Chránené dielne a pracoviská: Ako na žiadosť?
• Špagety: Jednoduché a chutné recepty
• Recept na musaku s bravčovým mäsom
• Recept na kačaciu pečeň
• Recepty s cesnakom pre imunitu