Sochar Maliar Dreso: Život a dielo významného slovenského maliara
Sochar Maliar Dreso patrí medzi popredných činiteľov slovenského národno-emancipačného hnutia najmä v memorandovom a matičnom období.
V historickom kontexte sa pozrieme na niektoré dôležité udalosti, ktoré ovplyvnili kultúru a spoločnosť v dobe, kedy pôsobil. Napríklad, v roku 1472 pápež Sixtus IV. uzatvorili týkajúcu sa maloletého kráľa Ladislava Pohrobka. Svadba spojila dva najbohatšie rody v Uhorsku.
Dôležité dátumy a udalosti:
- (* 5. 5. 1816 v Markušovciach sa narodil Ondrej Mariáši, dôstojník, generál.
- (+ 28. 1. narodil Anton Brandl, sochár a reštaurátor, ktorý pôsobil aj na Slovensku.
- 15. 3. narodil Jozef Kohút, katolícky kňaz a historik.
- (* 10. 1. narodil Ľudovít Vansa, hudobný skladateľ a zberateľ ľudových piesní.
- (+ 9. 9. zomrel spišský biskup Jozef Belik, štedrý podporovateľ chudoby.
- (+ 31. 8. 1904 v Myjave sa narodil Branislav Varsík, historik, univerzitný profesor.
Ako študent medicíny na viedenskej univerzite sa aktívne zapojil do revolučných bojov vo Viedni v marcových dňoch roku 1848. Istý čas bol dokonca dôstojníkom študentskej gardy. Po návrate domov ho mobilizovali do národnej gardy a v jej radoch sa ako lekár zúčastnil bojov proti cisárskym vojskám i slovenským dobrovoľníkom. Od roku 1853 sa venoval lekárskemu povolaniu v Brezne a od roku 1868 pôsobil ako banský lekár v Kremnici.
Pokiaľ bol ešte mladý, rád a veľa cestoval. Navštívil Taliansko, Istanbul i Blízky východ. Roku 1860 sa zapojil do národného hnutia. Počas svojho pôsobenia v Brezne navrhol toto mesto za sídlo Matice slovenskej. Okrem maľovania a mineralógie jeho najväčšou láskou bola literárna tvorba.
Venoval sa literárnej histórii, najmä bernolákovskému hnutiu. Aktívne sa podieľal na podpore slovenskej literatúry, spolkov i národných podujatí.
Umelecký a spoločenský kontext
Jeho diela napísal v rodnej reči Slovákov, po slovensky, aby aj slovenský národ videl, že i jeho reč môže slúžiť literárnemu umeniu. Napísaním románu sa usiloval, aby Slovákov zo smrteľného spánku vzkriesil.
Vzhľadom na to, že roľníctvo tvorilo takmer 80 % populácie, dotkol sa patent prevažnej väčšiny obyvateľstva. Urbárska pôda sa definitívne stala vlastníctvom niekdajších poddaných. Za stratu výnosu z tejto pôdy štát sa zaviazal odškodniť bývalých zemepánov sumou 150 miliónov zlatých, v štátnych dlhopisoch.
Do vlastníctva bývalých poddaných sa previedlo asi 40 percent všetkej ornej pôdy v krajine, pričom náhradu za necelých 20 % si roľníci splácali sami. Až kým neurbárska pôda nebola vyplatená, jej držitelia si museli plniť poddanské povinnosti, ktoré spočívali najmä v bezplatnej práci na majetkoch bývalého zemepána. A tak vzhľadom na nedostatky urbárskeho patentu sa v mnohých horských obciach Slovenska, najmä chudobnejších, udržali feudálne vzťahy až do začiatku 20. storočia.
V rokoch 1929 - 1932 pôsobil ako minister školstva a v rokoch 1934 - 1938 ako minister spravodlivosti. Roku 1946 bol zvolený za predsedu Najvyššieho súdu. Roku 1948 zbavili a na tri a pol roka uväznili.
Spolu s manželom založila a v rokoch 1936 - 1939 viedla zájazdovú spoločnosť Komorné divadlo Emílie Wagnerovej.
Zomrela spisovateľka Ľudmila Podjavorinská- Riznerová.
V Bratislave vystúpil Ľudovít Košut s prípisom adresovanom panovníkovi, ktorý žiadal podiel ľudu na vláde a správe krajiny.
Bol dlhoročným vedúcim Katedry všeobecných dejín a archeológie. Počas svojej 43-ročnej pedagogickej činnosti vychoval stovky učiteľov dejepisu, archeológov, archivárov i profesionálnych historikov. Vo svojom historickom diele sa venoval najmä starším dejinám. Slovenskú historickú vedu obohatil dielami o etnogenéze Slovákov i o stredovekom osídlení slovenského územia v stredoveku. Pozornosť zameral aj na problematiku husitizmu, reformácie i dejín Trnavskej univerzity. Základ jeho vedeckého diela predstavuje vyše 150 knižných prác, odborných štúdií a článkov.
V prvých augustových dňoch sa vo väzení ocitli Janko Jesenský, Milan Hodža a viacerí ďalší. Väčšina uväznených sa zakrátko dostala na slobodu. Perzekúcia otvorených Slovákov však pokračovala aj v ďalších mesiacoch vojny. Domové prehliadky, výsluchy, sledovanie, porušovanie listového tajomstva, denunciácie a štvanie v tlači boli na dennom poriadku. Boli zastavené niektoré slovenské periodiká ako napríklad československy orientovaný Slovenský denník vychádzajúci v Budapešti.
V Lübecku (Nemecko) zomrel niekdajší rektor evanjelického kolégia v Prešove a náboženský vyhnanec Samuel Pomarius.
Zomrel hudobný skladateľ František Kováčik.
Mapa Slovenska
Prešovské jatky
Po krutom mučení nasledovala rýchla poprava a konfiškácia majetkov. Všetci 24 popravení boli prívržencami evanjelického vierovyznania a preto sa prešovskému súdu nie celkom oprávnene pripisuje aj náboženské pozadie. Medzi obeťami bola väčšina nevinných ľudí, čo bolo príčinou všeobecných protestov na panovníckom dvore. Kráľ Leopold I.
Juraj Radvanský, ktorý, súc mučený na koníčku od 1. hodiny popoludňajšej do 8. hodiny večernej, bol taký vysilený, že v jedenásty deň umrel. Jeho telo jednako sa nevyhlo poprave, lebo hlavu mu odťali a spolu s telami Gabriela Paláštiho a Jána Bertóka bolo rozštvrtené a povešané na štyri šibenice.
Fridrich Weber a Juraj Bezeg po predchádzajúcom odňatí hlavy a pravice boli rozštvrtení a ich údy povešané.
Kalvínsky kňaz umrel v malej veži, katom verejne vyvezený a pochovaný pod šibenicou.
Vrchovský vypracoval návrh na založenie a činnosť Matice slovenskej.
Počas štúdia teológie na viedenskom Pázmeneu sa zoznámil s dielami osvietencov a stal sa stúpencom cirkevných a spoločenských reformátorov.
Roku 1785 vyšlo v Bratislave Bajzovo najvýznamnejšie dielo René. Mláďenca príhodi a skúsenosťi. Je to to prvý moderný slovenský román a to hneď v dvoch zväzkoch. Motívy lásky sa prelínajú s kritikou spoločenských pomerov.
Svoje diela napísal v rodnej reči Slovákov, po slovensky, aby aj slovenský národ videl, že i jeho reč môže slúžiť literárnemu umeniu. Napísaním románu sa usiloval, aby Slovákov zo smrteľného spánku vzkriesil.
Bajzov literárny jazyk vychádzal z kultúrnej západoslovenčiny, ale bol bližší k češtine ako bernolákovská slovenčina. Svoju slovenčinu uviedol do života len prakticky bez gramatickej a pravopisnej kodifikácie, ale ako sám neskôr vyhlasoval, bol prvým, ktorý ku slovenským knihám ľad lámal.
Spisom Anti-Fándly aneb Dúverné zlúvaní (1789) zaútočil proti bernoláčtine a Jurajovi Fándlymu, čo vyvolalo prvú ostrú polemiku medzi uvedomelými katolíckymi Slovákmi. Napriek tomu sa stal aj členom Učeného tovarišstva a podporovateľom jeho svetových a národných snáh. Veľkej obľube sa v tých časoch tešili aj Bajzove Slovenské dvojnásobné epigrammata (1794), kde vo veršoch vtipne rozpráva o osobných vlastnostiach príslušníkov stavov a povolaní.
Štefan Kovaľ oslávil jubileum výstavou
tags: #sochar #maliar #drese #životopis
