Spoločný rodinný obed: Tradície a zvyky na Slovensku

Spoločné rodinné obedy a večere majú v slovenských rodinách dlhú tradíciu. Je to čas, kedy sa stretáva celá rodina, zdieľa zážitky a upevňuje vzájomné vzťahy. Kedysi býval nedeľný obed alfou omegou. Rodina by sa mala aspoň raz za deň zísť pri spoločnom stole. Tam je príležitosť hovoriť o svojich potrebách či problémoch, tam je príležitosť usmiať sa na druhého, odpustiť i potešiť. Akokoľvek staromódne to vyzerá, funguje to dokonale.

Za stolom sa jeden druhému viac otvoríme, prediskutujeme aj veci, ktoré sme si za týždeň nestihli povedať. U nás doma sme za stolom rozoberali všetko podstatné. Rodičia pustili k slovu aj nás, deti, a vždy dali priestor našim názorom. „Rodinná rada“, ktorá zasadala pri stole, riešila spoločne všetky dôležité otázky.

Dnes sme všetci rozbehaní, aspoň na čas spoločného jedla sa všetko trochu spomalí. Je to hodnotný čas, ktorý stmeľuje vzťahy v rodine. V minulosti sa varilo „na rýchlosť“. Pripravilo sa jednoduché jedlo, bleskovo sa najedlo a išlo sa na roľu zbierať zemiaky. Ja prežívam pri varení a pečení stav úplnej psychohygieny a relaxu.

Navyše, spoločné stolovanie prináša aj ďalšie výhody:

• Zdravšie stravovacie návyky
• Učí deti pestrejšie jesť
• Teplo domova
• Nenásilné lekcie etikety za stolom
• Prevencia obezity
• Posilňovač sebavedomia
• Zlepšuje deťom komunikačné schopnosti

Veľkonočné tradície a rodinné zvyky

Veľká noc patrí medzi najvýznamnejšie kresťanské sviatky. V minulosti bol Veľký týždeň, teda týždeň pred Veľkou nocou, časom prísneho pôstu a zákazov. Veľa rodín dodržiava tradičné zvyky spojené s Veľkou nocou, ako sú zdobenie vajíčok, pečenie tradičných koláčov a príprava špeciálnych jedál.

Na Slovensku bola Veľká noc vždy bohatá na tradície a zvyky, no postupom času sa z našich domácností vytratili, hoci jej symboly stále pretrvávajú. Tento týždeň postupným rozširovaním kresťanstva v našich končinách splynul so starými pohanskými zvykmi našich predkov.

Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, ktorá sa pôvodne volala nedeľa paliem, pretože nimi vítali Ježiša pri príchode do Jeruzalema. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Veľký piatok je spojený so smrťou Ježiša Krista. Biela sobota prináša svetlo - vzkriesenie. Pre kresťanov je najväčší sviatok v roku veľkonočná nedeľa - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Potom nasledoval veľkonočný pondelok, čo už pre mnohých znamenalo zábavu. Chlapci chodili šibať a polievať dievčatá.

Počas sviatkov sa všetci spolu zídeme a trávime spoločný čas. Na veľkonočnú nedeľu majú typický sviatočný obed v kruhu rodiny. Na stole nesmie chýbať syr, šunka a pečivo. Určite nám však na stole nechýbajú klasické jedlá ako je šunka, syr, hrudka a klobásy. V nedeľu ráno chodím s mamkou svätiť jedlo a po príchode domov ho papáme. Počas dňa ešte ideme na liturgiu a nedeľu väčšinou venujeme rodine. V sobotu chystáme ďalšie jedlá, hrudku, vajíčka, šunku... a skladáme košík, ktorý potom v nedeľu dávame v kostole posvätiť. Ukladáme tam zo všetkého - paschu, šunku, klobásu, slaninu, hrudku, maslo, soľ, vajíčka, jablko i sviečku a prikrývame vyšívaným obrusom.

Rodinné rituály a tradície

V psychológii obrad predstavuje pravidelne sa opakujúce správanie jedinca alebo sociálnej skupiny podľa dopredu daných (dohodnutých) pravidiel. Rituálom môžu byť aj na pohľad obyčajné, každodenné činnosti, ako je ranné pitie kávy. Samozrejme, každá rodina má svoje vlastné rituály. Dá sa povedať, že je to akási jedinečná „poznávacia značka“, ktorá odhaľuje jej identitu.

Podľa toho vieme povedať, čo máme radi, čo nás spája, a čo naopak nepovažujeme za významné. Aj náš všedný deň sprevádzajú rituály, ktoré sme si vytvorili, a pri ktorých si možno ani neuvedomujeme, že predstavujú akési oporné stĺpy nášho života. Môže to byť napríklad spoločné stolovanie pri raňajkách či večeri, spoločný odchod do práce. Aké tradície a rituály udržiavate vo svojej rodine vy?

U nas asi to, ze pred spanim sa rozpravame so synom, preberieme, co bolo v skole, kamaratov, narodeniny.. dnes napr bol syn pozvany na oslavu spoluziacke.. ale pozvali aj rodicov, lebo to bola opekacka vo vinohrade.. velmi sme sa potesili a isli sme vsetci, aj manzel. Asi to je taky nas zvyk, ze vela casu travime spolu, hlavne cez vikend...Pre nas so starsim synom je fajn cas aj rovno po skole, chodievam pre neho okolo druhej, idem pre neho s mladsim, v aute mi hovori, co bolo v skole a potom si robi ulohy a tiez je to take nase - ze aj to beriem ako nas spolocny cas...

Ako sa menil význam spoločného obeda

Žijeme v uponáhľanej dobe, väčšina z nás sa ženie niekam do neznáma. Keď sa na konci zastaví a obzrie, zistí, že mu pretiekol cez prsty čas, ktorý sa už nevráti. Príslušníci vlastnej rodiny sa rozletia ako vrabce a záujem jeden o druhého je skôr výnimka ako pravidlo.

Istá kniha hovorí o tom, aby človek neprechádzal do druhého dňa s bolesťami, nevyriešenými problémami, plný zášťi, s vlastnými v sebe dusenými starosťami. Niekedy stačí, aby sa o ne podelil s ostatnými. Aj keď sa tým situácia nemusí vyriešiť okamžite, pomoc a podpora rodiny dokáže zázraky. Ak by som parafrázoval slová našej hymny, zastavme sa ľudia, veď sa láska stracia ...

Rodinné putá nespočívajú len v príbuzenskom vzťahu. Nevznikajú len tým, že spávame pod jednou strechou ani tým, že máme spoločné auto, kúpeľňu, kuchyňu, dom, záhradu či chalupu, o ktorú sa raz pri dedičskom konaní poškriepime do krvi. Rodinné putá vznikajú od malička stmeľovaním svojich príslušníkov.V dobrom či zlom. Otvorenosť, denná komunikácia, starosť jeden o druhého, prejavy obyčajnej lásky vo všedný deň, spoločné podieľanie sa na chodu rodiny - to je to, čo vytvára rodinné putá.

tags: #spoločný #rodinný #obed #tradície #a #zvyky

Populárne príspevky:

• Recept na jablčný ocot
• Recept na plnené šampiňóny
• Podrobný postup spájkovania čierneho plechu
• Chutné brokolicové placky
• Rýchle recepty na cestoviny s tuniakom