Sranda: Čo to Znamená a Ako ju Vníma Slovenčina?

Slovo "sranda" a jeho význam sú zaujímavou témou v slovenskom jazyku, najmä pri pohľade na jeho použitie v rôznych regiónoch a kontextoch. Hoci sa "sranda" považuje za nespisovný výraz, v bežnej reči je veľmi rozšírený. Tento článok sa zameriava na definíciu a význam slova "sranda", jeho pôvod, použitie v spisovnej slovenčine a vplyv východniarskeho nárečia na jeho vnímanie.

Čo je to sranda?

Podstatné meno "sranda" je podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka považované za nespisovné. Ide o bohemizmus, slovo prebraté z češtiny. V slovenčine existujú spisovné ekvivalenty, ktoré môžeme použiť namiesto slova "sranda".

Ak ste to dosiaľ nevedeli, tak onedlho zistíte, že až desať z týchto slov a obratov je nespisovných.

Prečo by naše matky nemohli konečne kojiť, čo nám bráni venčiť psa, ešte k tomu na vodítku, a čo sme komu urobili, že nemôžeme vešať prádlo?

Ako vlastne primäť ochrancov jazyka na ministerstve kultúry, aby im ohľadne týchto slov nič nevadilo?

A aby sme neboli závislí na nevhodných ekvivalentoch, čo môže mať na slovenčinu snáď aj neblahý dopad?

Naše úsilie o vylepšenie slovenčiny a zrušenie oficiálneho jazykového zákazu, ktorý je uvalený na niektoré užitočné či často používané slová, sme začali vlastným novinárskym textom.

Lenže my novinári nie sme v tomto ohľade až takí dôveryhodní, často chceme zrušiť hranicu medzi hovoreným a spisovným jazykom len preto, aby sme si uľahčili život.

Preto sme dali slovo tým najpovolanejším osobám, ktoré majú k slovenčine profesionálny vzťah a v novinách či knihách dohliadajú na používanie spisovného a pekného jazyka.

Oslovili sme jazykové korektorky aj prekladateľku s otázkou, čo im na súčasných pravidlách spisovnej slovenčiny prekáža a ktoré nespisovné slová by už najradšej vyslobodili. Tu sú ich odpovede.

Alternatívy k slovu sranda v spisovnej slovenčine

Namiesto slova "sranda" môžeme použiť výrazy ako:

• zábava
• žart
• vtip
• humor
• veselosť
• švanda (menej bežné)

Sranda v kontexte východniarskeho nárečia

Východniarske nárečie je známe svojou špecifickosťou a originalitou. Niektoré výrazy a frázy sú pre ľudí z iných častí Slovenska ťažko zrozumiteľné. Používanie slova "sranda" a jeho obmien je na východe bežné a často spojené s bláznivými a zábavnými situáciami. Ľudia, ktorí sú "šalení" (blázniví), sú tí, s ktorými je sranda a ktorí robia sprostosti.

Príklady východniarskych výrazov spojených so "srandou"

• Šalena/šaleny: Crazy, bláznivý, je s ním sranda a robí sprostosti.

Humor, veselosť a výsmech

V 28. Potulke psychológiou sa odlišuje humor, veselosť a výsmech. Humor je široký pojem, ktorý zahŕňa to, čo ľudia povedia alebo urobia a ostatných to rozosmeje a považujú to za vtipné. Humor jedného človeka je príčinou veselosti druhého.

Aby niekto vedel druhého rozosmiať, musí mať istý stupeň inteligencie, okrem mentálnej inteligencie myslím aj emočnú a sociálnu inteligenciu, ktorá je potrebná na to, aby svojím humorom nezranil druhého. Humor a výsmech je rozdiel.

Čierny humor

Čierny humor sa definuje ako druh humoru, ktorý sa zaoberá ťažkými témami ako smrť, choroba alebo postihnutie v zábavnom svetle. Ľudia, ktorí sa zabávajú na čiernom humore vo forme kreslených vtipov, majú vyššiu inteligenciu a menšiu agresivitu.

Paradoxná intencia a humor Autor logoterapie Frankl mal emočnú inteligenciu na vysokej úrovni, keďže si napriek väzneniu v koncentračnom tábore dokázal zachovať psychické zdravie.

Neskôr vyvinul metódu paradoxnej intencie, ktorú odporúčam pre udržanie nášho psychického zdravia. Používa sa napr. pri tréme. Metóda paradoxu má skoro 100 rokov, Frankl ju vyvinul v r. 1929 a využíva humor v psychologickej praxi.

Paradoxná intencia a humor

Napr. ak vás trápi potenie, môžete si povedať: “Chcem sa potiť ako po olympijskom výkone!” Možno sa zbavíte na svojej úzkosti tak, ako lekár, ktorý mal niekoľko rokov úzkosť z nadmerného potenia.

Existuje celá škála trápnych situácií, ktoré sa nám môžu stať. Roztvorený rázporok na nohaviciach, rozopnutý gombík na blúzke, pôjdeme v papučiach do práce, zistíme, že máme odznak od holuba, keď stojíme v rade pri pokladni… Čo trápne sa stalo vám?

Možno sa práve teraz na tom smejete. A keď ste uvoľnení, je to najlepšia prevencia úzkosti. Skúste si povedať, čo najtrápnejšie sa vám môže stať dnes. Pečiete koláč? Paradoxná intencia znamená, že si predstavíte, že vám koláč zhorí a bude vhodný do koša.

Humor a inteligencia

Humor v rámci odbornej teórie využil aj súčasný uznávaný psychológ Robert Sternberg, ktorý sa zaoberá aj praktickou inteligenciou, ktorá existuje ako vyváženie akademickej a tvorivej inteligencie.

Akademická inteligencia je napr. ak sa učíte na skúšku, tvorivá inteligencia, ak si pripravujete odpoveď na otázku, ktorú ste na nej dostali a praktická inteligencia, ak riešite problém, že ste na skúšku zmeškali autobus.

Podľa Sternberga sú jednotlivé druhy inteligencie od seba viac menej nezávislé, teda niekomu môže ísť výborne akademická inteligencia, ale nedosiahne úspech, lebo mu chýba praktická a tvorivá inteligencia.

Humor, čiže schopnosť vtipne si poradiť v rôznych bizarných situáciách, zaraďujem do praktickej inteligencie.

Dobrá správa je, že tvorivá aj praktická inteligencia sa dajú rozvíjať. Ako?

Akademickú inteligenciu trénujeme skôr na zadku, čítaním, čím rozvíjame slovnú zásobu, sústredenie a dozvedáme sa informácie. Čítanie je prospešné aj pre zdravie človeka.

Sternberg uvádza príklad praktickej inteligencie v spojitosti so situáciou, keď mal prednášať, kam sa mu nechcelo ísť. Cestou na miesto prednášky sa dal sa do reči s taxikárom, ktorý ho viezol a dohodli sa, že taxikár zaňho odčíta prednášku pred publikom.

Sternberg si pritom sadol do medzi ostatných ako poslucháč. Svoje vymenené role nikomu nevyzradili. Keď taxikár dostal na záver odbornú otázku z publika, na ktorú samozrejme nevedel odpovedať, vtipne sa vynašiel: “To je taká ľahká otázka, že na ňu vie odpovedať aj môj taxikár!” a ukázal pritom na Sternberga.

Nenásilne si urobili z ľudí dobrý deň a vtipne využili humor aj na vážnej akademickej pôde. Taxikár brilantne zakončil svoje vystúpenie, na ktoré mu síce možno chýbala akademická inteligencia, ale nahradil to praktickou inteligenciou.

Humor a flow

Nad situáciou vládnete aj tak, že si vyberáte činnosti, ktoré vás bavia a prinášajú vám uspokojenie. Koľko je ľudí, toľko chutí, preto nezáleží či si vyberiete ten alebo onen predmet štúdia, či pracujte na takej alebo onakej pracovnej pozícii, hlavne, že vás to napĺňa.

Czikszentmihalyi tvrdí, že ľudia prežívajú flow, ak robia to, čo im pôsobí zaujatie a radosť, sú to pozitívne zážitky plynulého procesu, ktorý okrem výsledkov prináša subjektívne uspokojenie.

Sú to zážitky, pri ktorých klavirista nevníma okolie, ale užíva si skladbu, ktorú hrá a vhĺbi sa do melódie s pohľadom upretým do neznáma. Alebo športovci prežívajú veľkú radosť, ak sa im podarí športový výkon. Máte to tak v práci aj vy?

Ja napr. pri potulkách prežívam flow, snažím sa o humorné vsuvky, keď mením hlasy alebo naposledy s balónikom, ktorý som fúkala a ukazovala som tak, ako zatočiť s fóbiou.

Každý deň je dobré ako korenie do jedla použiť humor.

Humor ako prevencia

Český psychológ Křivohlavý uvádza, aký je dôležitý ako prevencia zachovania nášho psychického zdravia. Ak už prežívate stresovú situáciu a máte negatívne emócie, je podľa mňa neskoro na vtipné chvíle, často ani nemáme chuť používať humor.

Preto si myslím, že je ho treba používať preventívne, keď sa máme príjemne, aby sme si naplnili psychiku pozitívnym obsahom. A keď prídu ťažké chvíle, prípadne pribúda negatívnych obsahov v psychike človeka, dá sa čerpať z uchovaného.

Akoby sme sa najedli preventívne, nie až keď sme hladní. Humor je dobré použiť vopred, v súlade s Greenglassovej teóriou proaktívneho zvládania, ktoré sa deje ešte v čase pokoja pred vypuknutím stresovej situácie.

Proaktívni ľudia zhromažďujú zdroje, ktoré môžu v čase stresu použiť. Prečo by jedným z nich nemohol byť humor? Humor totiž považujem za významný zdroj, ktorý nás uvoľní a rozveselí, čo sú pozitívne emócie.

Potom negatívne emócie nemajú takú šancu “zdolať vás”.

Systematická desenzitizácia a humor

Napadá mi, že je to v súlade s teóriou systematickej desenzitizácie, ktorá je o tom, že v našej psychike nemajú šancu byť dva protichodné psychické stavy. Humor je skvelý už len preto, že v nás alebo ľuďoch okolo vyvolá veselosť.

Výsmech však určite nielenže nevyvolá veselosť, ale môže naopak vyvolať smútok. Preto sa ho máme strániť. Čierny humor je dobrý na udržanie prijateľnej miery agresivity a urobiť si srandu z vlastného neúspechu pri paradoxnej intencii je znakom zrelej osobnosti.

Praktickú inteligenciu môžeme rozvíjať v rôznych situáciách, pri ktorých sa pokúsme aj o humor, podobne ako Sternbergov taxikár. A ak budeme robiť veci s radosťou a zažijeme naplnenie v podobe flow, humor bude prirodzenou súčasťou našich snáh.

Sociálna opora a humor

Je dôležité byť s druhými ľuďmi aj pre humor. Druhí ľudia môžu byť významným zdrojom sociálnej opory, napr. preto, že vám dajú informácie alebo poskytnú emočnú podporu, ale taktiež vás môžu rozveseliť, keď máte negatívnu náladu práve tým, že povedia nejaký vtip alebo urobia niečo úsmevné.

Preto buďme s druhými ľuďmi, s takými, ktorým veríme a máme ich radi.

Jazykové prehrešky a "sranda"

Slovenčina, podobne ako každý jazyk, má svoje pravidlá a normy. Médiá by mali byť výkladnou skriňou spisovného jazyka, no často sa v nich objavujú nespisovné výrazy a bohemizmy. Používanie slova "sranda" namiesto spisovných ekvivalentov je jedným z príkladov.

Ďalšie bežné jazykové chyby

• Zahájiť: Používa sa nesprávne ako synonymum pre otvoriť alebo začať.

Stanoviská jazykových korektorov

Jana Vinterová, jazyková korektorka, spolupracuje aj s denníkom Postoj:

My korektori máme občas naozaj ťažkú pozíciu. Na jednej strane máme strážiť čistotu jazyka, na druhej nie sme vždy celkom stotožnení s niektorými výrazmi, ktoré musíme používať ako spisovné a, naopak, s takými, ktoré musíme škrtať ako nespisovné.

Iste, pravidlá používané v jazyku sú dôležité a určite by som žiadne nechcela zrušiť. Majú svoje opodstatnenie. No keď mám hovoriť o slovách, ktoré by som ja osobne rada pretlačila do Pravidiel slovenského pravopisu, boli by to predovšetkým bohemizmy, ktoré nemajú v slovenčine dokonalý ekvivalent.

Dana Sudorová, jazyková korektorka, v Denníku N má na starosti webových korektorov:

Nespisovných, prípadne nenáležitých slov, ktoré by si zaslúžili výnimku, je iste viac, uvediem aspoň niekoľko.

Keďže v súčasnosti sa sranduje už takmer denne, prihovorila by som sa za slovo sranda. Súčasné slovníky ho uvádzajú ako subštandardný a hrubý výraz, ale pretože ho takto zjavne mnohí nevnímame, potešilo by ma, ak by bolo opäť označené za hovorové ako kedysi.

Takto musíme mať „výčitky svedomia“ aj v prípade voľnejších komentárov, kde sa slová žartovanie či vtipkovanie nehodia.

Tatiana Dunajová, jazyková korektorka časopisu .týždeň:

Aj keď mi prekáža :-), že sa texty hmýria nespisovnými výrazmi, čiže subštandardnými, slangovými či nárečovými slovami, v niektorých prípadoch sa mi prieči opraviť slovo, ktoré sa bežne hovorovo používa a ktoré napriek tomu nie je kodifikované v slovenských slovníkoch.

Stáva sa, že jazykovedci také slová aj prehodnotia - ako v prípade nešťastnej škatule, keď subštandardné slovo krabica vzali na milosť a zaradili medzi spisovné slová.

Nataša Holinová, knižná editorka, prekladateľka, na tomto mieste publikuje svoje „jazykové stĺpčeky“:

V nasledujúcom výpočte nájdete aj slová, ktoré už opustili nelegálne vyhnanstvo, ale zatiaľ len v najnovšom slovníku súčasného slovenského jazyka. Prečo „len“? Lebo ministerstvo kultúry zatiaľ neuznalo toto skvelé dielo za kodifikačnú príručku. Ak teda chceme ísť striktne podľa normy, sú dané slová naďalej subštandardné, nevhodné, nesprávne a pod.

tags: #sranda #čo #to #znamená

Populárne príspevky:

• Vyskúšajte moje baklažánové lasagne
• Domáce vafle
• Bezpečné ohrievanie detskej stravy
• Kuracie krídelká Royal
• Údržba dosiek na mäso