Záhradníctvo Dezerter: Rodinná kronika v búrlivých časoch
Filmová trilógia Záhradníctvo sa skladá z troch samostatných filmov odohrávajúcich sa na pozadí najdramatickejších období minulého storočia a časovo predchádza obľúbenému filmu Pelíšky (1999). Obsiahne 20 rokov života postáv, ktoré museli v týchto pohnutých časoch prežiť najlepšie roky svojich životov. Pripomeňme si, čo tento film prináša a aké sú jeho silné a slabé stránky.
Dej filmu
Druhá kapitola rodinnej kroniky Záhradníctvo sa odohráva na pozadí prevratných udalostí v rokoch 1947-1953. Tentokrát sa v príbehu presúvame do búrlivých a prevratných rokov 1947-1953, teda do obdobia prechodu od demokracie k totalite.
Hlavnou postavou je majiteľ noblesného kaderníckeho salónu Valentino v centre Prahy Otto Bock (Jiří Macháček) a jeho rodina, ktorú tu zamestnáva. Podnik je zmyslom a naplnením jeho života, po všetkých vojnových útrapách sa sem vracia ako uznávaný šéf so svojou manželkou Elou (Gabriela Míčová) a jej sestrami Bedřiškou (Klára Melíšková) a Vilmou (Aňa Geislerová).
Sestry spoločne prežili vojnu a nemeckú okupáciu a starali sa o malé deti svojich manželov, ktorí boli zatknutí za protinacistický odboj. Teraz všetci s ohromným úsilím realizujú svoj sen, lenže prichádza zlom po februárovom komunistickom puči. Ottova firma je vyvlastnená štátom a jemu sa druhýkrát v živote rozpadá svet.
Česko-Slovensko bolo súčasťou sovietskeho mocenského bloku, obyvateľstvo bolo sužované útlakom a ekonomická situácia krajiny mala dekadentnú tendenciu. Rodinné vzťahy sú naďalej rôzne. Jedni sa ešte stále milujú, iní sa rozvádzajú a tretí sa naďalej nebavia. Deti podrástli a zmúdreli. Kaderníctvo Valentino je vďaka exkluzívnej klientele v najväčšom rozkvete a mimoriadne prosperuje. Avšak iba do doby, kedy ho preberá niekdajší zamestnanec, zanietený komunista.
Hodnotenie filmu
Akurát toľko priestoru poskytli producenti širokej verejnosti i filmovým odborníkom na kritickú reflexiu tohto sľubného, dá sa povedať multiprojektu.
Každý by si asi myslel, že toto je práve ten moment v deji, ktorý umožňuje vytvoriť zaujímavé peripetie v životoch našich protagonistov. Nie je to celkom tak. Film akosi až do konca pokračuje vlažne. Čas síce plynie, osudy charakterov sa čiastočne odchýlia od normálu, no niečo filmu stále chýba. Viac sujetu? Možno.
V čom je však Jan Hřebejk skutočným pánom, je opäť raz schopnosť autentickej dobovej reflexie komunizmu. Autá, kostýmy, dialógy, akcie, atmosféra. Skrátka, všetko na pravom mieste.
Pred revolučnými rokmi sa obyvateľom mesta zdá, že je všetko v poriadku, podnik prosperuje, každému sa či už v osobnom živote či zamestnaní darí. Avšak po prevrate sa ako keby vraciame späť do predošlej časti filmu. Všetci si dávajú pozor na to, čo povedia alebo urobia. Málokto je taký odvážny, že si „pustí jazyk na špacír“. Aj malé decko vie, čo si môže a čo nemôže dovoliť, povedať, urobiť.
Čo je však na tomto filme najsilnejšie, je téma fatálneho odcudzenia zapríčineného politickým zriadením - komunizmom. Otec v dôsledku povinnosti bojovať na fronte odchádza od rodiny a po návrate späť sa nedokáže zaradiť do pôvodného života. Medzi ním a jeho rodinou je ešte vždy akási formálnosť a medzera. Niekoľkoročná prázdnota vytvorená absenciou otca sa už nedá vymazať. Odcudzenosť sa už netýka iba jednej zo sestier. Vzniká aj medzi ostatnými partnermi, manželmi. Perzekúcia a prenasledovanie nútia muža, nevedno či dočasne alebo nastálo, opustiť svoju manželku a syna.
Podobne ako v predošlej časti, aj tu sa dramaturgia zadrháva na tempe a rytme sujetu. Prvé dve tretiny deja sú v snímke detailne reflektované. Záber po zábere, obraz po obraze, scéna za scénou, jednotlivé sekvencie. A to všetko relatívne pomaly. Až sa postupne v metráži posúvame do poslednej epizódy, kde sa udalosti dejú ako z rýchlika, elipticky a zaujímavejšie.
V poslednom rade nemôžem zabudnúť na dve vynikajúce epizódne postavy. Sabina Remundová ako večne nenažraná a najmúdrejšia stvora sveta, si aj napriek malému priestoru, ktorý jej tvorcovia poskytli, dokázala udržať vysokú úroveň hereckého prejavu a predstihnúť tak svojich ostatných dospelých kolegov. Druhou, a aj poslednou, excelujúcou je „pani Učiteľka“ Zuzana Mauréry, zosobnená v postave sovietskej veliteľky. A veru, nenechala nič na náhodu. Presvedčivo a karikatúrne sa zhostila úlohy súdružky Makarovovej.
Napriek vizuálne krásnym obrazom a kompozíciám kameramana Barteka Cierlicu, melodickej hudbe Petra Ostrouchova, Jarchovského scenáru a Hřebejkovej réžii, od prvej časti tejto trilógie, nanešťastie, nedošlo k zvýšeniu kvality diela. Predsa len, ešte je pred nami posledný diel.
Obsadenie a tvorcovia
- Réžia: Jan Hřebejk
- Scenár: Petr Jarchovský
- Kamera: Bartek Cierlica
- Strih: Vladimír Barák
- Hudba: Petr Ostrouchov
- Hrajú: Ondřej Sokol, Aňa Geislerová, Martin Finger, Jiří Macháček, Gabriela Míčová, Klára Melíšková, Karel Dobrý, David Novotný, Lenka Krobotová, Sabina Remundová, Richard Stanke, Miroslav Táborský, Jan Kalina, Anna Fialová, Ivan Lupták, Josefína Marková, Samuel Budiman a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 28. september 2017
Profesor Sachs v otvorenom liste VYŠKOLIL nemeckého kancelára Merza ako chlapčeka: TOTO sa naučte
tags: #záhradníctvo #dezerter
