Stredoveké pece na pečenie chleba: Konštrukcia a vývoj
História vykurovania je dôkazom ľudskej kreativity. Od ohnísk po moderné biokrby, ľudia vždy hľadali nové spôsoby, ako zlepšiť pohodlie svojho domova. Studené zimné rána pred tisíckami rokov boli výzvou, ktorú ľudia zvládli vďaka ohňu. Oheň ticho praskal, rozptyľoval tmu a zahrieval zmrznuté ruky ľudí. V jeho plameňoch sa zrodila tradícia vykurovania, ktorá formovala rodiny a civilizácie.
Oheň - základ vykurovania odpradávna.
Vývoj vykurovacích systémov v histórii
V objave ohňa spočívala revolúcia. Zrazu tu bol zdroj, ktorý nielen osvetľoval tmavé noci, ale aj chránil pred divými zvieratami a prinášal teplo. S postupom času sa ohniská zdokonalili. Prvé komíny a piecky umožnili bezpečný odvod dymu, čím vytvorili čistý a teplý priestor. Prvé pece, ktoré by sme mohli považovať za predchodcov dnešných vykurovacích zariadení, vznikli okolo roku 2000 pred n. l. v starovekej Mezopotámii. Tieto jednoduché hlinené konštrukcie umožňovali rovnomerné spaľovanie dreva a dlhodobé udržiavanie tepla.
V starovekom Ríme sa technológia vykurovania zdokonalila do podoby hypokaustového systému, ktorý vznikol v 1. storočí pred n. l. Počas stredoveku sa pece transformovali na kamenné a tehlové konštrukcie. V 9. storočí sa v severnej Európe objavili masívne teplovzdušné kachľové pece, ktoré dokázali udržať teplo po celý deň. S príchodom priemyselnej revolúcie v 18. storočí sa výroba vykurovacích zariadení dramaticky zmenila. Liatina, materiál odolný a schopný udržiavať teplo, sa stala základom nových technológií. Liatinové krbové kachle v 19. storočí zmenili spôsob, akým si ľudia užívali teplo. Okrem svojej praktickosti boli tieto zariadenia aj dizajnovými kúskami.
Tradičné materiály a ich vlastnosti
Tradičná pec sa dá postaviť z tradičných materiálov a to tehly šamotovej, tehly červenej pálenej či červenej pálenej škridle ako výplňou do kachlíc. Tieto pece okrem najlepších vlastností na trhu sú i cenovo dostupnejšie pre zákazníkov oproti novým materiálom. Pece postavené z týchto tradičných materiálov považujeme aj za najkvalitnejšie, boli odskúšané na zámkoch, hradoch či obydliach vydržali desaťročia a vydržali až doteraz. Ako test si dala naša spoločnosť zhotoviť protokoly na tieto tradičné materiály kde sme zistili, že sú lepších vlastností ako nové, moderné, „kvalitné“ materiály, ktoré nikdy nemohli byť odskúšané v peciach dlhodobo, lebo ich na trh dodávajú ani nie dve desaťročia. Pece predsa musia vydržať mnohé desaťročia!
Kachľová pec je postavená z kachlíc. Je to najlepší materiál s koeficientom sálania. Pec nemusí byť z kachlíc, môže byť postavená i zo šamotových tehál, z červených tehál (tradícia z minulosti), len koeficient sálania je o niečo nižší, čo si môžete porovnať v uvedenej tabuľke. Ak bude pec postavená so všetkými týmito vlastnosťami, tak ako ju hore popisujeme, miesto kachlíc by bola z tehál, tak jej názov pre zákazníka má správne znieť „originál sálavá, tradičná pec z tehál“.
Sálavá pec je považovaná za jedno z najzdravších vykurovacích zariadení pre človeka. Vplyvom sálavého tepla od korpusu kachlíc (od povrchu pece) sa vyžarujú tzv. záporné iónty, ktoré majú pre človeka blahodarný vplyv na zdravie, tiež sú vhodné pre ľudí s alergiou.
James a tím postavili pec na pizzu na drevo od základov! | James May's Man Lab
Definícia originálnej sálavej, tradičnej kachľovej pece
Čo je „originál sálavá, tradičná kachľová pec“? „Originál“ znamená, že pec považujeme za originál v tom, že je zhotovená podľa originál tradičnej technológie, ktorá bola odskúšaná po stáročia existencie týchto pecí. Tieto pece majitelia testovali a potvrdili vhodnosť tohto unikátneho vykurovacieho zariadenia. „Sálavá“ znamená, že teplo pec dodáva priamo od korpusu, t j. od kachlíc. Pec, ktorá má aj vetracie kachlice, ktorými vychádza vzduch, už je potrebné považovať za pec nie sálavú, ale vždy teplovzdušnú! Pri teplovzdušných peciach treba počítať s určitou vírivosťou prachu vo vzduchu a rýchlejším vychladnutím. Takúto pec nie je možné porovnávať s uvedenou originál sálavou kachľovou pecou. „Tradičná“ znamená, že sa dá postaviť z tradičných materiálov a to tehly šamotovej, tehly červenej pálenej či červenej pálenej škridle ako výplňou do kachlíc.
Kachľová pec s výmenníkom tepla.
Ako funguje sálavé teplo
Aby pec slúžila ako dobrý doplnkový zdroj, musí mať dostatočnú vlastnú povrchovú teplotu. Odporúčame pomocou infrateplomera si túto teplotu na povrchu pece odmerať. Vlastná povrchová teplota by sa mala pohybovať v rozmedzí od 50 °C do 120 °C, niekedy môže byť i o niečo vyššia. Čím je vyššia teplota na povrchu pece, tým je väčší výkon pece (orientačne 1 m² plochy pece pri teplote 100 °C nám dá výkon cca okolo 1 kW. Toto však uvádzame ako príklad, pre presnejšie údaje slúži tabuľka nižšie). Ak si spočítame všetky vyhrievacie plochy na m² a tým ich povrchovú teplotu v čase kúrenia, dostaneme nejaký výkon. Upozorňujeme, že najvyššia teplota v čase kúrenie je vždy okolo ohniska, túto teplotu nemeriame v okolí ohniska, ale mimo ohniska minimálne od 1 m a ďalej.
Ak dotykovo páli ruka, ak ju neudržíme na peci, tak je predpoklad, že teplota sa pohybuje okolo 60 °C. Dávame do pozornosti individuálnu citlivosť ruky. Teploty na povrchu týchto pecí by nemali prekročiť pri stálom kúrení - používaní pod 40 °C v priemere - vtedy je pec už výkonovo slabá. Toto môže nastať pri peciach teplovzdušných, alebo so vzduchovým priestorom. Takéto pece už nemôžeme zaradzovať pod originál sálavé, tradičné kachľové pece. A aj keď by sme mali nízkoenergetický dom, je spochybniteľné, aby pece s takým nízkym teplotným povrchom v niektorých situáciách dokázali vyhriať všetky miestnosti.
Údržba a čistenie tradičných pecí
Komfortnosť je vtedy ak do bezroštovej kachľovej pece postačuje dať napríklad 10 - 15 kg dreva ráno a potom tú istú dávku zase večer s denným periodickým opakovaním. A pec máte stále teplú, len danou dávkou predlžujete jej teplo. Ak kúrite v takejto peci napríklad 2-3 dni (prikladáte do nej drevo 2krát denne) a na tretí deň večer dáme poslednú dávku dreva. Pri následnom príchode o dva dni večer k peci, táto by mala ešte stále držať teplo a mala by mať väčšiu teplotu, ako majú okolité steny miestnosti.
Pri dennodennom kúrení v bezroštovej peci stačí popol (z vyhoreného dreva) z ohniska vyberať približne 1x/3 týždne, čo je tiež jeden z faktorov nenáročnej obsluhy pece. Pec (jej ťahy - tehlové dymovody) stačí vyčistiť v priemere 1x/5 rokov. Sú prípady, kedy sa pec nečistila celé roky (záleží od kvality dreva, ťahu komína, správne postavenej peci, či iných podmienok). Bezroštovej peci stačí, keď budeme dopĺňať palivo 2 krát denne (napríklad po 12-hodinovom intervale), pec sa v ten deň nahreje a potom nám bude sálať teplo od korpusu, ktorý môže byť nahriaty od 50 °C do 120 °C (či viac).
Je na zvážení zákazníka či sa rozhodne pre „inú“ pec, ktorá stojí veľké finančné prostriedky, ak sa potom na nej priradí nesprávna technológia/postavenie, a účinok je napokon minimálny vrátane spotreby dreva. Na záver uvádzame, že tradičné pece sa zhotovujú i s dvierkami so sklom a môžu byť dizajnovo upravené podľa požiadavky zákazníka v modernom štýle, nie len také, ako ich poznáme vzhľadovo z minulosti.
tags: #stredoveké #pece #na #pečenie #chleba #konštrukcia
