Šťuka Severná (Esox Lucius): Výskyt a Charakteristika na Slovensku
Šťuka severná (Esox lucius) je obľúbená dravá ryba, ktorá obýva vody takmer celej Európy a vyskytuje sa aj v severných častiach Ázie a Severnej Ameriky. Na Slovensku je cenená pre svoje chutné mäso a športový rybolov.
Už samotný zjav tejto bezpochyby krásnej ryby dáva tušiť, že ide o rýchleho a obávaného dravca našich vôd. Tým, že sa živí rybami prirodzene reguluje výskyt premnožených rýb.
Charakteristika Šťuky
Šťuka má aerodynamický tvar tela, ktorý jej umožňuje rýchly pohyb vo vode. Je to typická dravá ryba s valcovitým, silne pretiahnutým telom a dlhou hlavou. Na spodnej čeľusti má silné zuby, ktoré jej slúžia na uchopenie koristi. Chrbtová plutva je posunutá dozadu, nad análnu plutvu. Tvar tela šťuky je prispôsobený na rýchle a obratné útoky na korisť.
Vzhľad
Šťuka má pretiahnuté, bočne iba málo sploštené telo. Na malej hlave je plochý, "kačací" rypák so širokými ústami a vysunutou spodnou čeľusťou. Čeľuste, podnebné kosti a jazyk sú silne ozubené. Má 110-130 malých šupín, bočná čiara je mnohokrát prerušená.
Sfarbenie
Sfarbenie šťuky je veľmi rôzne a závisí od prostredia, v ktorom žije. Chrbát je hnedavý alebo zelenavý, boky svetlejšie, s tmavými priečnymi pruhmi, brucho belavé až žltavé. Chrbtová, chvostová a análna plutva majú nepravidelné tmavé škvrny. Jednoročné ryby na pobrežiach s bohatým porastom rastlín sú zväčša svetlozelené. Toto sfarbenie jej pomáha maskovať sa vo vodnom poraste a prekvapiť svoju korisť.
Veľkosť
Šťuka rastie veľmi rýchlo a môže dosiahnuť dĺžku vyše 1,5 metra a hmotnosť 35 kg.
Výskyt Šťuky na Slovensku
Šťuka obýva rôzne typy vôd, od riek až po jazerá. Uprednostňuje vody s bohatou vegetáciou, pobrežným porastom a množstvom prekážok, ktoré jej slúžia ako úkryt. V riekach sa vyskytuje od dolnej časti lipňového pásma až po ústie, najčastejšie v mrenovom a pleskáčovom pásme. V jazerách jej výskyt nepodlieha žiadnym pravidlám, pokiaľ má dostatok potravy a úkrytov. Na menších stojatých vodách ju možno nájsť v hlbších oblastiach s prekážkami a v blízkosti brehu. Na väčších jazerách sa zdržiava v okolí brehu, potopených stromov a hustého vodného porastu.
Jej výskyt je v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky.
Spôsob Života a Správanie
Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinu dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu, odkiaľ následne loví. Je to ryba viazaná na stanovište, ktorá uprednostňuje číre pokojné vody so štrkovým podkladom a brehy s bohatým porastom rastlín. Na takýchto miestach stojí takmer bez pohybu a striehne na korisť.
Potrava
Potravu šťuky tvoria najmä ryby, ale aj vodné organizmy, obojživelníky a menšie suchozemské živočíchy (hady, červy, chrobáky, veľký hmyz, prípadne mláďatá vodnej hydiny). V prípade nedostatku potravy sa správa ako kanibal a požiera vlastné potomstvo. Na svoju korisť útočí razantne a bez váhania ju silne zovrie medzi zubami. Na rybky útočí v oblasti hlavy a ulovenú rybičku v papuli obráti tak, že hlavu úlovku nasmeruje k svojmu pažeráku. Je pravidlom, že šťuka hltá ryby hlavou dopredu.
Rozmnožovanie
Šťuka pohlavne dospieva v 2. - 3. roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6-9 °C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živí zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce.
Obdobie neresu je od februára do mája, podľa charakteru vôd. Samičky kladú asi 3 mm veľké, priliepavé ikry (40 000-45 000 na 1 kg telesnej hmotnosti) v pobrežných plytčinách na vodné rastliny alebo do trávy zaplavovaných lúk. Mladé šťuky sa vyliahnu o 10-30 dní. Larvy majú na hlave priliepavé žľazy, ktorými sú 10-20 dní pripevnené k rastlinám. Pohlavná zrelosť nastáva v 3.-4.
Chov Šťuky
Šťuka sa vyznačuje pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2, respektíve v 3. roku života (1000 g - 3500 g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1-5 %.
Význam pre Rybárstvo
Šťuka je obľúbená ryba pre športových rybárov. Lov šťuky prívlačou je vzrušujúci a vyžaduje si správne náčinie a techniku. Šťuka priemerne za rok naberie na hmotnosti od 900 g do 1400 g.
Náčinie na lov šťuky
Ak chceme loviť šťuku prívlačou, musíme si uvedomiť, že náčinie musí plne zodpovedať športovým kvalitám tejto ryby. Treba preto voliť prút určený na strednú prívlač, o dĺžke do 3 m a vrhacej záťaži do 80 g. Voľba záleží najmä na použitej nástrahe a predpokladanej veľkosti úlovku, no závisí aj od samotného lovca, či je priaznivcom ľahšej, strednej, či ťažkej prívlače. Najkrajšie a najvzrušujúcejšie pôžitky zo zdolávania sa však prejavia s jemnejším náčiním, kedy rybár musí vynaložiť všetko svoje umenie nato, aby rybu napriek tomu zvládol a zároveň dával pozor na "celistvosť" náčinia.
Udica by mala byť, pokiaľ je to možné, skladacia, vyrobená z karbónu a mala by mať kvalitné očká (SiC), ktoré zabraňujú odieraniu vlasca pri nepretržitej námahe. Prút musí spoľahlivo doplniť kvalitný navijak. Pre šťukové vláčenie je najlepšia veľkosť 40, prípadne 35. Pri navijaku treba mať na pamäti, aby disponoval viacerými ložiskami, bol pevnej konštrukcie a aby mal kvalitnú brzdu, pretože bez nej by celé naše úsilie mohlo stroskotať v priebehu sekundy.
Vlasec musí priamo reagovať na zostavu prútu a navijaku. Správny silon by nemal byť ani príliš tvrdý (neprieťažný), ani príliš mäkký a mal by mať čo najmenšiu pamäť, t.j. nemal by znova prejavovať známky deformácie na miestach, na ktorých bola už predtým vzniknutá alebo odstránená.
Ako doplnky môžeme ďalej použiť rôzne karabínky a obratlíky, ktoré zamedzujú efektu pokrúteného vlasca, čo je pri prívlači častý úkaz. Ešte rôzne záťaže a olovká a samozrejme - či už oceľové alebo kevlarové lanká, ktoré sú neoceniteľnými pomocníkmi, no hlavne poistkami pri love takej "prefíkanej" a bojovnej ryby, akou šťuka je. Šťuka nedokáže prehryznúť vlasec, no pri priamom kontakte počas zdolávania je silne napnutý a v prípade, že sa dostane medzi ostré šťučie zuby a ryba sa prudko otočí, pričom celou svojou silou a hmotnosťou zapôsobí na vlasec, v danom mieste stretu so zubami dôjde k pretrhnutiu a je okamžite po súboji, po úlovku a po nástrahe.
Nástrahy na lov šťuky
Čo sa týka umelých nástrah, zodpovedne možno prehlásiť, že šťuku možno loviť prakticky na každý druh (voblery, blyskáče, rôzne tandemy, twistre, rippery ale aj streamre a početné variácie už spomenutých nástrah). Voblery napodobňujú zranené resp. choré ryby, ktoré šťuka požiera prednostne. Túto nástrahu však treba správne "oživiť", aby cieľovú rybu zaujala. Veľkosti na lov šťúk sa pohybujú najčastejšie medzi 6 - 14 cm. Rotačné blyskáče lákajú šťuku k záberu farbou, zaujímavým efektom vo vode a tiež aj vibráciami, ktoré vysiela do okolia v dôsledku otáčania listu okolo osi. Úspešne možno použiť aj rôzne plandavé blyskáče. Pri rotačkách možno aplikovať veľkosti od 1 do 5 (3 - 12 g) pričom výber závisí od lokality. Gumené nástrahy a streamre sú najúčinnejšie vtedy, keď ich pohyb a farba čo najvernejšie pripomínajú korisť šťuky, čo platí aj pre ostatné umelé nástrahy.
Kvalita mäsa
Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku, bielu farbu a pevnú štruktúru.
Ďalšie druhy rýb na Slovensku
Slovenské vody ukrývajú rozmanité druhy rýb, od menších potočných pstruhov až po skutočné vodné monštrá. Rybári sa často vydávajú k vode s nádejou na úlovok, ktorý by sa zapísal do histórie. Poďme sa pozrieť na to, ktoré druhy rýb patria medzi najväčšie a aké rekordné úlovky boli na Slovensku zaznamenané.
Sumec veľký
Sumec veľký (Silurus glanis) je najväčšia ryba, ktorá žije v našich vodách - riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára.
Telo sumca je pretiahnuté a nesúmerné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Chrbtová plutva je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru. Sumec má mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká.
Základná farba si tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (Albín).
Sumec obľubuje stojaté a pomaly tečúce vody, kde vyhľadáva najmä pobrežné tône, riečne ramená či meandre. Zdržujú sa väčšinou pri dne a v rôznych úkrytoch, odkiaľ sa za súmraku vydávajú na lov. Intenzita rastu sumca podmieňuje celý rad rozmanitých faktorov (dostatok potravy, teplota vody atď).
Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja. Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy. Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku. Medzi najlepšie sumcové vody u nás, možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava.
Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m.
Medzi najpoužívanejšie lovné spôsoby sumca patrí lov na ťažko, lov na podvodný plavák a prívlač.
- Lov na ťažko: Udica sa zaťaží primeranou záťažou (olovkom), ktorého úlohou je zatiahnuť nástrahu na dno a tam ju udržať na mieste.
- Lov na podvodný plavák: Používa sa pri love v silnom prúde rieky, na tokoch.
- Prívlač: Sumec sa loví pomocou blyskáča, plandavky, ktorého úlohou je napodobniť pohyb ryby vo vode tak, aby sumec nepochyboval o hodnovernosti a pravosti nástrahy.
Uplatňuje sa jeho biomelioračná funkcia, t. j. obmedzovanie a zhodnocovanie premnožených a menejcenných druhov rýb. Sumce udržiavajú vo vodách biologickú rovnováhu. Ich sanitárna úloha, ktorú plnia je nezastupiteľná.
Sprievodca pre začiatočníkov k úspešnému lovu šťúk | Ako lokalizovať ryby | 3 najlepšie návnady a základné montáže
Vyza veľká
Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete.
Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z ktorých sa vyrába najkvalitnejší kaviár.
Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov.
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu.
Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.
Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách.
Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda.
Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora.
tags: #stuka #ryba #slovensko #výskyt
