Súčasné francúzske divadlo: Tradícia a inovácia
Francúzske divadlo má bohatú históriu a dodnes zohráva významnú úlohu v kultúrnom živote krajiny. Od klasických diel až po súčasné experimentálne inscenácie, francúzske divadlo neustále ponúka divákom rozmanité a podnetné zážitky.
Comédie-Française: Symbol francúzskej divadelnej výnimočnosti
Comédie-Française (slovenský preklad: Francúzska komédia) alebo Théâtre-Français (slov.: Francúzske divadlo), nazývané aj La Maison de Molière (slov.: Molièrov dom), je jediným štátnym divadlom vo Francúzsku, ktoré má stály súbor. Je najvplyvnejšou a najviac chránenou francúzskou kultúrnou inštitúciou. Je vysoko cenená pre vysokú kvalitu jej repertoáru, predstavení a vzdelávania hercov.
Comédie-Française ponúka každú sezónu bohatý program divadelnej klasiky a súčasných diel. Už viac ako tri storočia jeComédie-Française vzorom pre parížske divadlo. Jej repertoár, ktorý spája najväčších klasických autorov s najmodernejšími dielami, ponúka rozmanitosť, ktorá oslovuje nadšencov aj príležitostných divákov.
Comédie-Française ponúka širokú škálu predstavení od veľkých diel klasického francúzskeho divadla od autorov ako Molière, Racine a Corneille až po texty súčasných autorov, ktorí sa venujú aktuálnejším témam. Režiséri sa k týmto hrám vracajú, niekedy volia odvážne inscenácie a inovatívne kulisy, inokedy uprednostňujú prístup, ktorý je vernejší pôvodnému textu.
Každé predstavenie hrá súbor renomovaných hercov, ktorých precízne a angažované herectvo prispieva k prestíži tejto inštitúcie. Návšteva predstavenia v Comédie-Française znamená ponoriť sa do sveta, kde sa sila slova, krása herectva a sila inscenácie spájajú do jedinečného zážitku.
Comédie-Française vznikla spojením troch najdôležitejších parížskych divadelných spoločností. V roku 1673, po Molièrovej smrti, jeho L'Illustre Théâtre sa spojilo s konkurenčnou spoločnosťou Théâtre du Marais a začali hrávať v Théâtre du Guénégaud. V roku 1680 sa Guénégaud spojil na nariadenie kráľa Ľudovíta XIV. s najstaršou divadelnou spoločnosťou v Paríži - Comédiens du Roy z Hôtel de Bourgogne. Novovytvorenej spoločnosti bol priznaný monopol na divadelné predstavenia vo francúzštine na území Paríža a na predmestiach.
Rekonštrukcia Salle Richelieu
Legendárna sála Richelieu je zatvorená až do júla 2026 kvôli rozsiahlej historickej rekonštrukcii, ktorá má zabezpečiť jej javisko a dekorácie. Štúdio Comédie-Française je zatvorené! Ale nebojte sa, nejde o definitívne. Od 16. januára a do júla budúceho roku bude legendárna sála, Richelieu, prechádzať rozsiahlymi prácami.
Pre pokračovanie v objavovaní najkrajších exponátov v sále Richelieu je potrebné opraviť podlahu na javisku, ktorá hrozí jej úplným zrútením, ďalej preorganizovať technické priestory, zabezpečiť ich podľa noriem a zväčšiť sklady na scénografiu a kostýmy. Okrem toho je nevyhnutná obnovа foyeru a schodišťa do historického siene, ktoré opäť získajú svoju začarovanú krásu. Súčasťou plánovaných prác sú aj energetické úpravy, a to až do roku 2030.
Dostupnosť Comédie-Française
Comédie-Française, symbol divadelnej výnimočnosti, je naďalej prístupná. Vďaka cenovo výhodným riešeniam si môžete vychutnať jeho predstavenia bez toho, aby ste minuli celé bohatstvo - stačí poznať všetky výhodné ponuky.
Théâtre du Châtelet: Opera a koncerty v srdci Paríža
Théâtre du Châtelet je divadlo v Paríži, ktoré sa nachádza na Place du Châtelet v 1. obvode. Bolo otvorené v roku 1862 a dnes slúži predovšetkým na operné predstavenia a koncerty klasickej hudby. Má kapacitu 1923 miest. Budova je od roku 1979 chránená ako historická pamiatka.
Divadlo navrhol architekt Gabriel-Jean-Antoine Davioud z príkazu baróna Haussmanna. Výstavba prebiehala v rokoch 1860-1862 na Place du Châtelet , kde oproti vyrástlo súčasne Théâtre de la Ville.
Divadlo bolo slávnostne otvorené pod názvom Théâtre impérial du Châtelet (Cisárske divadlo Châtelet) 19. Na začiatku 20. storočia sa v divadle začala hrať aj opereta, balet a prebiehali tu koncerty. V roku 1909 tu vystupoval Ďagilevov Ruský balet.
V roku 1979 prevzalo divadlo mesto Paríž. Po dôkladnej rekonštrukcii bolo divadlo v roku 1980 opäť otvorené pod názvom Théâtre musical de Paris (Parížske hudobné divadlo). Hrali sa tu operety a opery. V roku 1989 bola v divadle vylepšená akustika a divadlo získalo opäť svoj historický názov Théâtre du Châtelet . Foyer bolo vyzdobené freskami s námetom dejín hudby, ktoré vytvoril pôvodom taliansky maliar Valerio Adami. Od roku 1993 v divadle každoročne hosťuje Philharmonia Orchestra London.
Významné osobnosti a diela
- Le Cid: tragikomédia od Corneilleho v Divadle Porte Saint-MartinD’Cid od Pierrea Corneilleho, v réžii Denisa Podalydèsa, bude uvedený v Divadle Porte Saint-Martin od 26. marca do 17. mája 2026.
- Shakespearov Hamlet: v Comédie-Française: Ivo Van Hove čelí duchom mociComédie-Française uvádza Hamleta v réžii Iva Van Hoveho v Odéone 6e od 21. januára do 14. marca 2026.
Prof. PhDr. Soňa Šimková, ArtD.
Významnou osobnosťou, ktorá sa venuje frankofónnej dráme a divadlu je prof. PhDr. Soňa Šimková, ArtD. Absolvovala magisterské štúdium divadelnej dramaturgie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1968) a postgraduálne štúdium romanistiky a germanistiky na Univerzite Bazilej vo Švajčiarsku (1968 - 1970). Už počas štúdia pracovala ako lektorka Činohry Slovenského národného divadla (1966 - 1969). Od roku 1971 pôsobí na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (v rokoch 1991 - 1996 aj ako prodekanka DF VŠMU a prorektorka VŠMU, v rokoch 1998 - 2010 aj ako vedúca Katedry divadelnej vedy).
Absolvovala viacero zahraničných stáží a prednáškových pobytov (napr. Université Paris 8 vo Francúzsku, 1992). V roku 1997 získala profesorský titul. V pedagogickej, vedeckej a prekladateľskej práci sa venuje predovšetkým frankofónnej dráme a divadlu. Je autorkou knižných publikácií Molière na Slovensku (1989), Strehler: Divadlo v znamení réžie (1997), vysokoškolských učebných textov Súčasné francúzske divadlo (1985), Tendencie súčasného (západného) divadla (2015) a spoluautorkou Dejín francúzskej literatúry (kapitola Súčasné francúzske divadlo, 1995), Dejiny slovenského divadla I. (2018).
Publikovala početné vedecké a odborné štúdie a doslovy v zborníkoch, časopisoch a knižných publikáciách doma a v zahraničí (venuje sa v nich modernej a postmodernej réžii a dramatike - A. Mnouchkine, R. Wilson, P. Sellars, R. Lepage, P. Chéreau, V. Strnisko, R. Polák, J. Nvota, Ľ. Vajdička, B.-M. Koltès, P. Claudel, E. Ionesco, J.-P. Sartre, R. Sloboda, S. Štepka etc.). Je editorkou medzinárodných zborníkov a antológií Stretnutie umení a divadlo (2000), Klišé Európa (2005), Antológia súčasnej francúzskej drámy a jej analýz (2007). Preložila Artaudovu teoretickú prácu Divadlo a jeho dvojník (1993), preložila a vedecky redigovala prvé slovenské vydanie Divadelného slovníka od Patricea Pavisa (spolu s Elenou Flaškovou, 2004).
Ako viceprezidentka a prezidentka Edukačného výboru ITI/IIT UNESCO (1993 - 2002) a v súčasnosti jeho čestná členka spolupracuje s mnohými zahraničnými inštitúciami a odborníkmi.
tags: #súčasné #francúzske #divadlo #informácie
