Súťaž vo varení gulášu Hradište: História a tradície obce

Obec Hradište sa nachádza v regióne Stredné Ponitrie, v Trenčianskom kraji, okrese Partizánske. Rozloha obce je 4,8 km² a počet obyvateľov (k 31.12.2006) bol 1 047. Hradište leží v údolí Nitrice, 9 km severne od Partizánskeho, pod lužickým hradiskom zo starej doby železnej, na ktorom stojí románsky kostol a cintorín.

Vznik obce Hradište nie je možné presne historicky doložiť, pretože chýbajú dôkazy, ktoré by mohli priblížiť začiatok historického vývoja. Predpokladá sa, že osada Hradište vznikla v druhej polovici deviateho storočia, dvesto rokov pred postavením kostola. Románsky kostol v Hradišti má 900 rokov a bol postavený okolo roku 1096. Stojí neďaleko obranného valu, ktorý bol v posledných rokoch znížený agrotechnickými zásahmi. Okolo kostola je kamenný múr, ktorý bol v roku 1994 opravený.

Hradište bolo až do roku 1424, kedy prešlo do vlastníctva nitrianskeho biskupa, vlastníctvom ostrihomského kniežacieho konventu. V roku 1777 sa obec stala vlastníctvom nitrianskej kapituly. V 19. storočí zohrávala obec významnú úlohu, keď ležala na dôležitej obchodnej a poštovej trase. Zároveň sa tadiaľto vracali slovenskí dobrovoľníci pri bojoch proti uhorskej armáde.

Dlhú tradíciu má v obci aj kultúra. Od roku 1920 tu pôsobilo ochotnícke divadlo, v roku 1927 tu vznikla dychová kapela a v roku 1937 bola založená mládežnícka folklórna skupina. Na tradície nadviazal v roku 1984 mládežnícky dychový súbor Hradišťanka.

Podobne ako človek, aj obec má svoj vlastný osud, ktorý jej vtláča pečať jedinečnosti a neopakovateľnosti. Je to spoločenstvo ľudí, ktorých spájajú spoločné osudy. Väčšina z nás sa tu narodila, prežíva svoj život a tu aj zloží kosti. Toto prostredie vznikalo postupne a do seba vrývalo stopy úsilia našich predkov, zanechalo mozaiku svedectva o ich možnostiach a schopnostiach. My dnes pokračujeme v tejto skladačke, ktorej konečnú podobu nikto z nás nepozná, ale iste môžeme významne prispieť k jej pozitívnemu formovaniu. Do minulosti sa môžeme obzrieť aj s právom vyčítať nedostatky.

Obec je najmenšia územná jednotka, v ktorej ľudia, ulice, domy, stromy tvoria kulisu nášho každodenného života.

Ladce, primknuté k bájnej slovenskej rieke Váh, zaujímajú v nízkej terase krásneho Považia výhodnú polohu s dôležitými komunikačnými ťahmi, ktoré zosúlaďuje krása prírody. Blízkosť moravských hraníc oddávna posilňovala ducha spolupatričnosti slovanských susedov, sprostredkovávala blahodárne kultúrne a civilizačné vplyvy. V tejto súvislosti priniesla výstavba cementárne do našej obce kvalitatívne nový technický, hospodársky a v konečnom dôsledku i kultúrny rozvoj. Pôvodne typická roľnícka dedinka, sústredená okolo jedinej ulice, žijúca z poľnohospodárskej malovýroby a služieb panstvu z kaštieľa, sa rýchlo rozrástla.

Ambíciou tejto knihy je poskytnúť občanom Ladiec, Tunežíc, ale aj ich susedom a širšej verejnosti, pútavý obraz toho, čo sa v našej obci udialo v dávnej i nedávnej minulosti, predstaviť ju v celosti a podľa možnosti zaznamenať všetko podstatné a dôležité čo najpravdivejšie. Keďže kniha chce takáto byť, museli sa v nej opísať všetky politické i spoločenské pomery počnúc prehistóriou, dejinami uhorského i rakúsko-uhorského kráľovstva a cisárstva, pokračujúc vznikom Československa, Slovenského štátu, obdobím Československej socialistickej republiky i vznikom terajšej Slovenskej republiky. Zdá sa, že ani teraz nedajú zmeny na seba čakať. Možno čo nevidieť budeme žiť v spoločnom európskom superštáte.

Historické premeny celkom prirodzene súviseli a ešte aj súvisia s vplyvom najrozličnejších ideológií, náboženstiev, národnostných a spoločenských tlakov. Preto sme monografiu o Ladcoch vytvárali z pozície objektívneho nadhľadu. Nemožno zabúdať, že sa naši predkovia, občania Ladiec, museli v zlomových obdobiach správať tak, aby prežili, aby dosiahli čo najoptimálnejšie zmeny. Odtiaľ pramenila toľká angažovanosť vo veciach verejných, spolkových a napokon aj politických. Život nebol nikdy priamočiary, čo nám napokon potvrdzuje i dnešok.

Za prípravu knihy, jej zostavenie a realizáciu chcem v prvom rade poďakovať hlavnému tvorcovi, pánovi Branislavovi Liptákovi staršiemu, ale aj všetkým tým, ktorí ju doplnili informáciami, príspevkami a fotografiami. Ing. arch.

Ladce sa nachádzajú v tzv. Považskom podolí. Je to pruh územia rozložený pozdĺž rieky Váh, v Ilavskej kotline medzi Trenčínom a Púchovom v osi juhozápad - severovýchod. Pôdne vrstvy tvoria treťohorné uloženiny s pokrovcom riečnych náplav Váhu a jeho prítokov. Hydrologickou osou je teda Váh, ktorý pred výstavbou vodných diel často menil svoje koryto, čím vytváral štrkové sihote. Priľahlé Strážovské vrchy, vystupujúce východne od Ilavskej kotliny, sú morfologicky členitým pohorím, odrážajúcim zložitú geologickú stavbu. Členia sa na viaceré morfologické podcelky, tvoriace pahorkatiny, vrchoviny až hornatiny.

Strážovské vrchy majú vo vzťahu k vážskej nive - patrí do nej aj územie Ladiec - priemerný sklon svahov 10 až 15°, vápencové (Kalište, Butkov) až 40°. Výškový rozdiel medzi nivou a najvyššími vrchmi je 200 až 500 m. Nadmorská výška Ladiec je 250 m n.m., v strede Tunežíc 247 m n.m., na vrchu Butkov 765 m n.m., na Kališti 675 m n.m.

Katastrálne územie Ladiec sa nachádza v Považskom údolí a na svahoch Strážovských vrchov. Niva Váhu je vyplnená karbonátovými a nekarbonátovými aluviálnymi sedimentmi, ktoré sú väčšinou štrkovité, kamenisté a iba na povrchu obsahujú jemno-zem. Na pravom i ľavom brehu Váhu a pravom brehu derivačného kanála prevládajú pôdy štrkovité, piesočnaté a hlinitopiesočnaté. Na ľavom brehu kanála sú pôdy piesoč-natohlinité až hlinité. Pod povrchom majú štrkovité podloženie.

V dávnej minulosti, pred pôsobením človeka, boli na území vážskej nivy lužné lesy a v Strážovských vrchoch rôznorodá flóra, pozostávajúca predovšetkým z dubových, bukových, jedľových a borovicových lesov. Činnosťou človeka boli niektoré typy vegetácie nahradené ornou pôdou. Na miestach niekdajších lužných lesov sa dnes pestujú obilniny a okopaniny. Z pôvodnej lužnej vegetácie sa zachovali iba jelšiny pri potokoch a okolo Váhu. Vegetácia na úpätí Strážovských vrchov má i napriek tlaku človeka na les takmer svieži prírodný charakter.

Cez územie Ladiec preteká rieka Váh a okrem nej je tu vybudovaný odpadový kanál vodnej elektrárne (Nosičky kanál). Prírodný režim Váhu a jeho prítokov je typu dažďovo - snehového, s maximami spôsobenými topením snehu v marci a apríli a počas letných dažďov. Minimálne prítoky sú v zimnom období. Stredný tok Váhu ovplyvňujú energetické stavby Nosice, hať Dolné Kočkovce, VE Ladce, VE Hava a VE Dubnica. Starým korytom teda preteká len 5 až 9 metrov kubických za sekundu. Sú závislé od tzv. kvartálnych a piesčitých štrkov Váhu.

Prirodzené hydrogeologické pomery v Ilavskej kotline sa zmenili výstavbou hydroelektrární. Pozorovací objekt Slovenského hydrometeorologického ústavu, nachádzajúci sa v obci, zaznamenal v rokoch 1963 až 1987, teda za obdobie 25 rokov, maximálnu hladinu vody vo výške 246,22 m n.m. Gún 1965) a minimálnu 242,96 m n.m. (marec 1984). Smer prúdenia vody pod zemou v Ladcoch je ovplyvnený prúdením vody vo Váhu, vážskom kanáli a prestupmi podzemnej vody zo svahov Strážovských vrchov. Podľa výsledkov chemických analýz sú v Ladcoch podzemné vody bikarbonátovo - vápenato - horečnaté, silne mineralizované a tvrdé. Podľa merania chemizmu vôd v šiestich vrtoch v r. 1994, obsahujú 16 mg/l dusičnanov, 52-260 mg/l síranov a ďalších chemikálií (v sídliskách je to i viac).

V r. 2001 boli v Ladcoch najvyššie mesačné úhrny v júli (175 mm), minimálne v máji (17 mm) a v októbri (16 mm). Úhrn zrážok v r. Maximálne výšky snehovej prikrývky v okolí Ladiec v r. Okolie Ladiec je klasifikované ako mierne teplá oblasť. V priebehu r. 2001 bol najteplejším mesiacom august (19,9° C), najchladnejším december (4,8° C). Prevládajúci smer vetra sa zhoduje s tokom Váhu, je teda severovýchodný, opačný juhozápadný. Cez deň prevláda prúdenie juhozápadné, v noci naopak.

Stav ovzdušia v Ladcoch ovplyvňujú znečisťovatelia: Tepláreň v Považskej Bystrici, priemyselné závody v Púchove, Považská cementáreň v Ladcoch a priemyselné závody v Dubnici n.

V súčasnej krajinnej štruktúre Ladiec a okolia dominujú prvky poľnohospodársky využívanej plochy, zastavané územia, vodné toky, lomy, cestné a železničné komunikácie. Samostatnú kategóriu predstavujú vegetačné porasty, a to prirodzené i vytvorené človekom. Pod týmto pojmom rozumieme usporiadanie ulíc, domov a budov, objektov pre podnikanie, výrobu, služby, rekreáciu, kultúru atď.

Samotný názov obce napovedá zrejme prítomnosť ľadov až ľadovcov, ktoré sa v nízko položenej terase Považia hromadili koncom zimy a začiatkom jari. Podľa dostupných prameňov sa obec Ladce začala formovať ako osada roľníckych usadlostí, postavených po jednej strane ulice (dnešná Štúrova a Koyšova), vedúcej do kaštieľa. Obec sa začala teda rozvíjať mimo hlavnej stoličnej cesty, ktorá viedla poza Ladce juhovýchodným Záhumním. Pôvodná štruktúra obce je dokumentovaná zastavova-cou schémou a doložená katastrálnymi mapami z polovice 19.

Obytné usadlosti roľníkov boli charakteristické úzkymi parcelami a tým i hustou zástavbou domov, ktoré sa ďalšími prístavbami naťahovali do hĺbky dvorov. Ľudia si obydlia murovali zo surových tehál na podmurovkách z lomových kameňov. Sedlové drevené krovy pokrývali najčastejšie slamou a šindľom. Hlavná ulica viedla ku kaštieľu, ktorého čelná fasáda bolo otočená k obci. Tento kaštieľ bol postavený v rokoch 1741 až 1747 v barokovom slohu. Neskôr boli k nemu pristavované ďalšie trakty, čím sa ropzšíril do dnešnej podoby. Jeho súčasťou je dodnes park, ktorého pôvodnú podobu možno už len čiastočne rekonštruovať. K parku patrila aj záhrada. Priestory kaštieľa a parku boli ohradené kvalitným, dva metre vysokým plotom vymurovaným z pálených tehál.

Zástavba Ladiec sa postupne prenášala na druhú stranu ulice a budovaním domov na Záhumní sa rozšírila aj na okolie stoličnej cesty. Pôvodná stoličná cesta sa rozvojom automobilovej dopravy stala hlavnou osou rozvoja obce, pričom stará ulica, nazývaná aj dedina, si dlho zachovávala svoj archaický vzhľad. Zásadný obrat v urbanistickej štruktúre Ladiec priniesla výstavba cementárne a predtým ešte výstavba železnice, ktorá vznik cementárne do istej miery umožnila.

Koncom 19. st. budovali majitelia cementárne objekty robotníckej kolónie. Boli to prevažne pavlačové domy s malými bytmi, avšak na tú dobu na slušnej úrovni. Popri kolóniách, ale vo vyhradenom priestore, sú budované aj byty honosnejšie pre úradníkov a vedúcich pracovníkov v tzv. Areál cementárskej továrne je situovaný za železničnou trasou východne od obce a vlečkou pripojený k nádražiu. Staviteľská úroveň továrne už vtedy zodpovedala náročným technickým požiadavkám, v širokom okolí nemala obdoby. Zo začiatku to boli väčšinou hrázdené objekty a objekty z monolitického železobetónu.

Otvorenie kameňolomu pre účely cementárne výrazne zasiahlo do širšej scenérie obce. Dnes už dosiahlo rozmery, ktoré podstatne zmenili vizáž zalesneného vrchu Butkov na bizarnú skalnú krajinu. Doprava kameňa z lomu si vyžiadala budovanie rôznych dopravných systémov, akými boli najskôr malé koľajnicové dráhy s parnými vláčikmi, neskôr visuté lanovkové dráhy "Draut bánu" (podľa nich dostala názov aj časť horných Ladiec - Pod Drautbánom). V prvej polovici 20. st. dominovali cementárni vysoké komíny, objekty šachtových pecí, chladiaca veža a silá na cement. Po radikálnej prestavbe továrne koncom 60. rokov bol starý objekt postupne búraný.

Počas Slovenského štátu (1939-1945) sa v Ladcoch uskutočnila hromadná výstavba rodinných dvojdomkov na vyhovujúcej sociálnej i architektonickej úrovni. Táto ulica nesie črty koncepčného riešenia a je to najucelenejšia zástavba rodinných domov v obci. Kvalitne vybudovaná bola aj cesta so záchytom povrchových vôd. Ďalšia výstavba rodinných domov po 2. svetovej vojne v období socializmu nesie už stopy živelnosti a rôznorodosti architektonických prvkov i stavebných materiálov (to sa týka aj ciest). I keď nemožno uprieť fakt, že obdobie socializmu prinieslo nevídaný rozmach bytovej zástavby, trpela táto sféra architektonickou fádnosťou a nekvalitným prevedením stavebných prác. Aj architektonický parter - chodníky, trávniky, zeleň, lavičky atď. -nebol realizovaný. Občianska vybavenosť sa obmedzila na škôlku a neskôr i školu.

Impozantným stavebným dielom v začiatku päťdesiatych rokov v polovici 20. st. bol Dom kultúry Ladce. V štýle socialistického realizmu bol oproti kaštieľu vybudovaný objekt, schopný plniť aj náročnejšie požiadavky na kultúrne potreby. Pozostáva z dvoch častí. Prvú tvorí hlavná spoločenská sála s bazilikálnym usporiadaním, s veľkým javiskom, povraziskom a šatňami. Sála má stále slušnú úroveň a výbornú akustiku. Pol storočia slúži spoločenským akciám i stretnutiam občanov. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch bola centrom spoločenského života aj celého teritória medzi Dubnicou a Považskou Bystricou. V druhej časti domu kultúry, o čosi menšej, je umiestnené širokouhlé kino so stupňovitou podlahou, obecná knižnica s bohatým knižným fondom, ktorý sa aj dnes rozrastá. Ďalej je tu priestor pre herne a klubovne s kreslami, stolmi, skriňami. V časoch prvých televíznych vysielaní, keď ešte televízor nebol v domácnosti samozrejmosťou, sa jedna z klubovni stala obľúbeným miestom sledovania športových prenosov.

Areál základnej školy je na vhodnom mieste v pokojnej a čistej okrajovej časti La-diec. Vybudovaná bola podľa typového projektu v rokoch 1971 až 1973. Pozostáva z dvoch dvojpodlažných učebných pavilónov, samostatného pavilónu dielní, telocvične a pavilónu so školským klubom, kuchyňou a jedálňou. Objekty majú ploché strechy. V pôvodnej základnej škole dnes sídli odborné učilište. Je to dvojpodlažný murovaný objekt s valbovou strechou. Dnešná podoba objektu vznikla nadstavbou pôvodnej prízemnej školy vr. V r. 1966 bola do ladčianskeho barokového kaštieľa umiestnená Osobitná učňovská škola. V tejto súvislosti začali vyrastať v tesnej blízkosti parku nové objekty vr. 1985. Žiaľ, na úkor ochrany parku a vzácnych drevín v ňom.

Základná škola v Tunežiciach bola postavená vr. 1913 podľa typového projektu malotriednych škôl. Vyučovalo sa v nej do r. 1974. Je to objekt s pekným architektonickým tvaroslovím a jeho atypický charakter svedčí o veľkej pozornosti staviteľov. Materská škola v Ladcoch bola postavená tiež podľa vtedy typového projektu s pa-vilónovým usporiadaním troch dvojpodlažných učební, herní, pavilónu kuchyne, hospodárstva a administratívy. Otvorená bola vr. 1971.1 tu možno konštatovať, že štandardná architektúra bola vhodne zakomponovaná do krásneho prostredia v blízkosti parku a kaštieľa.

Po r. 1989 došlo k výraznému poklesu výstavby domov, bytov, vybavenosti, čo neočakával ani najostrejší kritik tzv. nežnej revolúcie v novembri 1989. V dôsledku neprimeraných a radikálnych ekonomických zmien, stratil radový občan šancu na výstavbu vlastného rodinného domu. S výstavbou prestali štát i cementáreň. Žiaľ, ani obec nemá finančné možnosti, ale ani personálny aparát na realizáciu akejkoľvek výstavby. Čiastočná výstavba sa sústredila iba na budovanie inžinierskej infraštruk-túry, ako je plynovod, vodovod, oprava ciest a chodníkov. Najväčšou stavbou po r. 1989 je diaľnica, prechádzajúca poza Ladce, čím významne prispieva k bezpečnosti i ozdraveniu životného prostredia Ladčanov.

Napriek hore vyslovenej skepse bol v rokoch 1999 - 2002 spracovaný územný plán obce, v ktorom sú navrhnuté nové plochy pre individuálnu bytovú výstavbu, obchody i objekty inej občianskej vybavenosti. V pláne sa nezabudlo ani na revitalizáciu starej pôvodnej obce.

Brehy a štrkové pláže Váhu boli a stále sú vďačným priestorom pre letnú rekreáciu detí i dospelých. Obľubujú ich aj rybári, ktorých v kraji neustále pribúda. Teleso diaľnice čiastočne "odrezalo" tieto plochy od obce a zatiaľ aj hlukom automobilov zasahuje do prostredia nepriaznivo. No jeho postupným vysádzaním zeleňou a dobudovaním niektorých technických vybavení, umožní rekreovanie sa Ladčanov aj v budúcnosti. Iným miestom aktívneho oddychu sú Strážov...

_{Erb obce Hradište}

tags: #súťaž #vo #varení #gulášu #Hradište #história

Populárne príspevky:

• Obrázkové recepty pre deti
• Domáci syr: Recepty
• Recepty na šťavnatú bublaninu
• Obrátený jablkový koláč s orechami
• Recepty na Zapečené Turecké Zemiaky