Svätá Omša v Divine: Význam, História a Duchovný Rozmer

Divinská farnosť má bohatú históriu, ktorá siaha až do konca 18. storočia. Samostatná farnosť vo Veľkej Divine vznikla v roku 1771, presne 24. júla. K tomuto kroku významne dopomohol gróf Ján Nepomuk Suňog, ktorý žil na hrade Budatín. Dňa 24. júla 2016 uplynulo presne 245 rokov od vzniku samostatnej farnosti vo Veľkej Divine.

V roku 1771 bola z území kysuckonovomestskej a hričovskej farnosti erigovaná (vytvorená) samostatná farnosť Veľká Divina. Jej vznik si vyžiadal aj výstavbu nového reprezentatívneho farského kostola, ktorý začali budovať v roku 1773.

Dňa 14. februára 2008 zriadil pápež Benedikt XVI. samostatnú Žilinskú diecézu, do ktorej správy od tohto obdobia patrí aj farnosť Divina, patriaca do dekanátu Varín. V roku 2014 vo farnosti žilo 3070 rímsko-katolíkov.

Nová farnosť združovala v roku 1798 pomerne rozsiahlu oblasť. Do tejto farnosti okrem Diviny, Divinky, Lúk, Lalinka, Považského Chlmca, Svederníka a Marčeka patrili aj tieto obce či osady: Rudinská, Dlhá (najprv samostatná osada Dlhého Poľa, potom Turzovky, dnes súčasť obce Dlhá nad Kysucou) a osada Pažiť iba s piatimi obyvateľmi (lokalizáciu tejto osady sa doteraz nepodarilo identifikovať).

Celkový počet katolíckych obyvateľov všetkých filiálok farnosti v roku 1798 bol 3197 (neboli tu započítaní evanjelici či židia). V roku 1828 žilo vo všetkých filiálkach farnosti (to znamená vo všetkých obciach a osadách) 3533 katolíkov a 38 židov.

Problémy s dostupnosťou farského úradu či kostola z obdobia, keď Veľká Divina ešte patrila pod farnosť Kysucké Nové Mesto pretrvávali aj po vzniku veľkodivinskej farnosti. Obdobne, náročný horský terén spôsoboval problémy najmä obyvateľom odľahlejších filiálok. Niektorým trvala v lete cesta do kostola až tri hodiny (v zime omnoho viac). Preto sa nečudujme, že bohoslužby často vynechali. Niekedy museli vypomáhať pri úkonoch farári zo susedných farností, ktoré boli paradoxne bližšie k týmto obciam či osadám, ako centrum farnosti - fara a kostol v Divine. Toto potvrdzuje napríklad zápis v Krstnej matrike Veľkej Diviny z 19. januára 1795, kedy krst pre zimnú nedostupnosť osady Dlhá vykonal kaplán Židek z Turzovky.

Kostol vo Veľkej Divine

Prvý kostol sa vo Veľkej Divine spomína už v roku 1604, takže bol s vysokou pravdepodobnosťou postavený už pred rokom 1600. Podľa vizitačného protokolu superintendenta Eliáša Lániho z roku 1611 chodil v čase reformácie kysuckononomestský farár kázať do Veľkej Diviny šesťkrát ročne. Kostol teda na dlhšiu dobu patril Evanjelickej cirkvi. Keď s v roku 1673 opäť dostal do katolíckych rúk, stručne sa opisuje v kanonickej vizitácii farností Trenčianskeho archidiakonátu.

Drevený kostol sa spomína aj v roku 1674 a tiež v ďalších neskorších kanonických vizitáciach: v rokoch 1700 a 1713. V tej z roku 1713 sa spomína aj nejaký predchádzajúci kostol (primevae ecclesiae). Táto informácia nabáda k hypotéze, že tento starobylý kostol je totožný s tým, ktorý sa spomína už v roku 1604 a keď doslúžil, pred rokom 1713 bol postavený ďalší drevený kostol.

S istotou vieme, že jeden z divinských kostolov, zasvätený svätému Ondrejovi, bol neskôr zbúraný a nahradený novým, taktiež dreveným, ktorý dal v roku 1726 postaviť gróf Ladislav Suňog a bol zasvätený svätému Andrejovi. Kostol mal samostatne stojacu zvonicu s malým zvonom.

Popisuje ho Säpis cirkevných stavieb z roku 1733, a zrejme nebol kvalitne postavený. Na jeho stavbu pravdepodobne použili aj zachovalejšie drevo z pôvodného kostola. Totiž už v roku 1754 sa uvádzalo, že kostol bol z prehnitého dreva s poznámkou, že bol postavený na vlhkom mieste, čo mohlo taktiež spôsobiť rýchlejšie poškodenie dreva hnilobou. Tento nekvalitne postavený svätostánok opisuje tiež kanonická vizitácia z roku 1767. Zaujímavé je, že v tomto čase ešte v Divine nebola murovaná fara. Vo vizitácii sa spomína iba dom, kde býval kedysi evanjelický pastor. Kamenná (súčasná) fara sa začala stavať až v roku 1772.

Ako už bolo spomenuté, posledný z menovaných drevených kostolov, ten nekvalitne postavený, zbúrali pravdepodobne v roku 1779, keď dokončili nový murovaný v štýle baroka, ktorý stojí dodnes. Divinčanom jednak nemohol vyhovovať prehnitý a práchnivý kostol, na druhej strane, po vzniku farnosti bolo potrebné premýšľať nad postavením reprezentatívneho kostola, ktorý by odrážal aj spoločenské postavenie majiteľa Diviny - grófa Jána Nepomuka Suňoga z Budatínskeho hradu.

Gróf v zakladajúcej listine novej divinskej farnosti konštatoval, že vtedajší drevený kostol bol veľmi nízky, úzky a bolo potrebné odstrániť mnoho chýb na jeho stavbe. Nový kostol začali stavať žilinskí majstri v roku 1773 a po dokončení ho 22. augusta 1779 benedikoval Michal Rudnaj, farár v Kysuckom Novom Meste.

Mnohé kostoly boli dlhé roky len benedikované a ku konsekrácii došlo po 50, 100 i viac rokoch. O konsekrácii divinského kostola máme relevantný dôkaz až 121 rokov od jeho postavenia. Na povale fary sa zachoval prenosný mramorový oltárny kameň, v ktorom boli pôvodne umiestnené ostatky svätého Neita - dnes je priehlbina v kameni prázdna a ostatky sa podeli nevedno kam. Na kameni je zápis o konsekrácii kostola nitrianskym biskupom Imrichom Bendem z dňa 30. júna 1900. V tomto istom čase bol konsekrovaný napr. aj kostol sv. Jána Krstiteľa v Novej Bystrici.

Pravdepodobne neznalosť historických faktov a skutočností o vykonanej konsekrácii kostola viedla k opätovnej, ktorú dňa 13. októbra 2005 vykonal nitriansky diecézny biskup Viliam Judák.

Zaujímavé je, že nedlho po dokončení kostola udrel 1. augusta 1793 do kostolnej veže blesk, ktorá následne zhorela a strechu museli nanovo opraviť. Po vymretí roku Suňog, Budatínske panstvo vyženil gróf Čáky. Čákyovci, ako majitelia a správcovia panstva, neskôr po zrušení monarchie Budatínskeho veľkostatku, držali nad kostolom patronát aj po roku 1918. V období Československej republiky, v novom štátnom poriadku, však už stratili záujem akokoľvek podporovať farnosť a o najpotrebnejších opravách kostola a fary vznikol medzi farnosťou a grófom súdny spor, ktorý musel riešiť aj Najvyšší správny súd.

Šindľová strecha na budove musela byť opravovaná v rokoch 1790 a 1813.

Barokový kostol svätého Ondreja z roku 1779 prešiel renováciou v rokoch 1947 - 1948. Kostol je v správe Farského úradu Divina. Obec sa aktívne vo veľkej miere podieľala na jeho rekonštrukcii a modernizácii.

Zápis vo farskej kronike: "Pán farár Aladár Struhár v roku 1947 - 1948 previedol dôkladnú renováciu miestneho kostola, ktorý bol už v dezolátnom stave a na spadnutie. Jeho usilovnosťou divinský kostol sa stal jedným z najkrajších kostolov v okrese Žilinskom." Vtedy za 185 000 vtedajších korún sa okrem iného prerobila veža na kostole - namiesto mierneho ihlanu zdobila teraz vežu cibuľovitá kupola.

V letných mesiacoch v roku 2011 bola kopula pomocou žeriavu zložená z veže a kompletne zrekonštruovaná. Pri tejto príležitosti bola zbúraná a nanovo postavená predsieň pred vstupom do kostola - ľudovo nazývaná "žebrovňa". Nad hlavným vchodom do kostola visí do kameňa vysekaný erb rodiny Szunyoghovcov. Szunyoghovci patria medzi najdlhšie kvitnúci rod Trenčianskej stolice, ktorý bol v r. 1588 povýšený do barónskeho a v r. 1708 do ešte vyššieho grófskeho stavu. Posledný mužský potomok rodiny Szunyogh zomrel v r. 1778 - patrón sa teda svojho diela už nedočkal. Dátum pod erbol označuje rok, kedy bol kostol omietnutý brizolitom (1967).

Kostol bol dookola ohradený múrom, dnes sa z neho zachovala iba vstupná brána.

Elektrické hodiny na kostole od marca 2007 ukazujú presný čas v Divine. Priemer ich číselníka je dva metre a ručičky sú dlhé 100 a 80 centimetrov, takže ich vidieť zďaleka. Tí, ktorí bývajú na dolnom konci obce blízko kostola, ich počujú aj odbíjať každú štvrťhodinu a v noci sú osvetlené. Riadené sú rádiovými vlnami, takže spoľahlivo ukazujú presný čas. Pri zmene letného času z letného na zimný a naopak sa posúvajú o hodinu dopredu alebo dozadu. Donedávna (od roku 1974) boli na kostole iba slnečné hodiny, ktoré ukazovali správne len takzvaný letný čas.

Aj divinský kostol má vpredu vysokú vežu so štyrmi zvonmi. Na vežu musíte prekonať 16 schodov na chórus a 49 ku zvonom: Najväčší zvon visí v strede, je z roku 1924, je na ňom nápis: SLUŽIM NA VATŠIM ČESŤ A SLÁVU BOŽIU a motív Jána Krstiteľa ako krstí Pána Ježiša. Zvoní sa ním hlavne pred sv. omšami v nedeľu. Menší zvon z južnej strany je tiež z roku 1924. Má nápis: ŽIVÝCH VOLÁM, MRTVÝCH OPLAKÁVAM, BÚRKY ZAHÁŇAM a zobrazený je na ňom sv. Jozef s malým Ježišom. Zvoní hlavne pri pohreboch a v minulosti i pri veľkých búrkach. Na severnej strane veže visí najstarší zvon z roku 1774, má teda 229 rokov - sotva niekde v Divine nájdete starší letopočet. Zachoval sa vraj preto, že cez 1. svetovú vojnu bol zahrabaný na boku veže. Týmto zvonom zvoní ráno, napoludnie, večer a pred sv. omšami vo všedné dni. Je na ňom zobratená kľačiaca postava a nápis: F. UDIT MEIOANERNEST CHRISTEL-LIPOSO NIIANNO 1774. Tieto 3 zvony boli od 9. mája 1975 na elektrický pohon, od r. 2001 sú na pohon elektromagnetický. Na veži je upevnený ešte maličký zvon, tzv. umieračik, tento je ešte stále na "ručný pohon", vedie k nemu z chórusu povraz.

Pôvodne bol postavený hlavný oltár a dva vedľajšie oltáre z neomietnutých kameňov. Hlavný oltár bol vyzdobený na veľkom plátne maľovaným obrazom sv. Ondreja a vedľajšie obrazmi sv. Jána Nepomuckého a sv. Žofie. Socha sv. Ondreja sa nachádza aj v strede oltára, vľavo je socha sv. Anny a vpravo sv. Jozefa - pestúna. Počas II. svetovej vojny 26. 7. 1943 boli doň zadovážené z Ríma relikvie sv. Ondreja apoštola - patróna kostola - v malej kovovej schránke opatrenej sklom.

Až v r. 1921 boli ku kostolu postavené schody, predtým k nemu viedol z obce iba chodník, v zimnom čase pravdaže klzký. Schody boli drevené, časom poškodené a preto všetci obyvatelia boli povinne poistení proti úrazu. V r. 1983 schody opravili, zaliali asfaltom. Vtedy sa odstránili aj staré lipy, ktoré stáli pred kostolom, pretože ich korene siahali až pod oltár a ničili základy.

Kanonická vizitácia z r. 1767 hovorí: "Filiálny kostol v Divine je celý z dreva, je zasvätená sv. Andrejovi, postavený v r. 1726 Gašparom Ladislavom Szunyoghom. Bol znesvätený, keď v ňom bolo pochované nekrstené dieťa. Bola v ňom socha sv. Andreja. Vedľa kostola je malá drevená veža, na ktorej je zvon nepatrnej váhy. Cintorín bol ohradený drevenou ohradou, ale doňho pochovávali len 5 rokov. Predtým si Divinci pochovávali mŕtvych sami, kde chceli, mimo cintorína. Fary v Divine niet, ale prv bola." - z farskej kroniky. Tento kostol stál pravdepodobne na mieste terajšieho obecného úradu, pri zemných prácach na tých miestach sa našlo mnoho kostí mŕtvych. Pri niektorej z častých divinských povodní bol zrejme poškodený, a preto nový postavili radšej na kopci. Ešte jedna zmienka o starom kostole je v kanonickej vizitácii z r. 1828: "Jeden zo zvonov v kostole pochádza zo starého kostola". Dnes už nikto nevie, ako divinský kostol z roku 1726 vyzeral.

V roku 1742 bola v Divinke postavená kaplnka a v roku 1773 sa začal stavať nový kostol v Divine. Stavba trvala šesť rokov a financoval ju gróf z Budatína Ján Szunyogh. Do novej farnosti patrili aj obce Svederník, Marček, Považský Chlumec, Divinka, Lalinok a určitý čas Rudinská. Kostol stavali z kameňa a pálenej tehly v štýle rokoko, s masívnymi múrmi a klenutou povalou.

Je zaznamenané, že "...divinských predkov museli hajdúsi do nového kostola zháňať". Zvnútra kostola bol vchod do krypty, sú v nej 3 mŕtvoly, ale už v r. 1828 sa nevedelo, kto je tam pochovaný, no môžeme si byť istí, že chudobní z obce to určite neboli. Vchod do krypty bol opatrený drevenými dverami, tiekla do nej spodná voda, v súčasnosti je novým dláždením zamurovaný úplne. Nad portálom kostola je dosiaľ do kameňa kresaný erb bývalého patróna rodiny Szunyoghovcov. Dvoje dverí na bočných stenách sa zaisťovali hrubými hranolmi. V r. 1922 bol pokrytý šindľom, v r. 1947 eternitom.

V kostole bola kazateľnica, v 70-tich rokoch bola však odstránená a chodba k nej zo starej zákristie zamurovaná. V roku 1964 bola postavená nová zakristia. Kostol bol zasvätený sv. Andrejovi (Ondrejovi) apoštolovi.

Obec Divina sa nachádza na severozápadnom Slovensku, vzdialená sedem kilometrov od krajského mesta Žilina. Leží vo východnej časti pohoria Javorníky.

Divina susedí s obcami: Divinka, Svederník, Dlhé Pole, Rudinská, Rudina, Rudinka, Dlhá nad Kysucou, ktorá do roku 1953 patrila k Divine, ale potom bola pripojená k Turzo... Príď, Duchu Svätý, a daruj nám schopnosť, aby sme porozumeli, že Slovo, ktoré budeme počuť, hovorí priamo do nášho života a odhaľuje nám plán lásky, ktorý má náš dobrý Boh s každým z nás.

Príď, Duchu Svätý, a otvor sluch nášho srdca, aby sme pozorne počúvali Slovo a mohli sa znova prehĺbiť v tom, čo znamená byť skutočným žiakom Pána Ježiša a aby sme sa bez strachu rozhodli pre to, čo od nás žiada evanjelium. Príď a pomôž nám, aby sme dovolili vstúpiť sile Tvojho Slova do nášho života, aby ho premenila, aby ho urobila krásnym a aby všetci mohli vidieť, že aj my sme stretli nášho Pána a že toto stretnutie nám zmenilo život.

Svätá Omša a Lectio Divina

Svätý Otče, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna, Slovo života, ktoré sa pre nás stalo telom, zošli na nás svojho Ducha Svätého; nech otvorí naše uši, aby sme pozorne počúvali slová Písma a nech osvieti naše mysle, aby sme ich chápali do hĺbky. Učiň vnímavými naše srdcia, aby sme s radosťou prijali tvoju vôľu a pomáhaj nám vydávať o nej svedectvo v živote.

Boží plán spásy neskončil utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním Pána Ježiša, ale pokračoval zoslaním Ducha Svätého. Život spoločenstva Cirkvi vychádza z pôsobenia Kristovho Božieho Ducha Svätého. Boží Duch zostupuje zhora, z Božieho sveta a vstupuje do životov tých, ktorí sú ochotní prijať ho ako dar. Dnes sa budeme modliť na základe posvätného textu z 8. kapitoly Listu Rimanom.

Počuli sme slová: „Všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Náš posvätný text hovorí o „adoptívnych synoch“ (v. 15), aby sa odlíšilo Božieho synovstva Kristovo od synovstva veriacich.

V evanjeliu svätého Marka nachádzame opis, ako sa Pán Ježiš modlil pred svojím utrpením v Getsemanskej záhrade na Olivovej hore: „Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Tieto slová majú mimoriadnu hodnotu1, lebo dosvedčujú osobitný vzťah, ktorý viazal Pána Ježiša k Otcovi. Vyjadrenie v aramejskej reči „abba“ je doplnené prekladom pre kresťanské spoločenstvá z iných národov.

Počuli sme slová: „utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.“ (v. Veriaci, ktorí sú vedení Božím Duchom (porov. Rim 8,14), sú oslobodení z bludného kruhu hriechu a trestu, čiže netrpia kvôli spáchaným hriechom.

Spojenie „vina - trest“ je rozbitá spojením utrpenia a slávy. Aby priblížil tento zmysel, obracia svoj pohľad na utrpenie a vzdychy stvorenia (v. 18-22), na vzdychy veriacich (v. 23-25), a vzdychy Ducha Svätého (v.

V takom rozvinutí chápania synovstva, (porov. Rim 8,14-17), sledujeme významné dynamické videnie: kvôli viere v Ježiša Krista a v Duchu Svätom veriaci sa síce stávajú Božími deťmi v plnom zmysle, ale ich hodnosť Božích detí sa naplno uskutoční, až keď budú s Kristom a dostanú prisľúbené dedičstvo.

Nie je celkom jednoduché porozumieť, čo myslí svätý Pavol pojmom „stvorenie“ vo veršoch 19-21. Pripomeňme si posvätný text:„Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. Myslel týmto slovom to, čo je stvorené, bez spojenia s človekom, alebo chcel vyjadriť tým slovom celý stvorený vesmír vrátane ľudí.

Stvorenie má podiel vo všetkom, i na dobrom a na zlom, čo spôsobia ľudia, ba ničenie stvorenia má osudové dôsledky na prežitie ľudstva.

Vychádza sa zo skúsenosti prosebnej modlitby, že totiž veriaci „nevie, za čo sa má modliť“.

Predovšetkým modlitbou podnecovanou Duchom sme postavení do stavu, aby sme zanechali a prekonali každú formu strachu alebo otroctva a aby prežívali pravú slobodu Božích detí. Bez modlitby, ktorá živí každý deň náš život v Kristovi, v dôvernosti, ktorá postupne rastie, nachádzame sa v stave, ktorý opisuje svätý Pavol v Liste Rimanom, že totiž nekonáme dobro, ktoré by sme chceli, ale zlo, ktoré nechceme (porov. Rim 7,19).

A pretože „kde je Pánov Duch, tam je sloboda“ (2Kor 3,17), v modlitbe prežívame slobodu, ktorá nám bola darovaná Duchom, pravú slobodu, ktorá je slobodou od zla a hriechu nasmerovanú k dobru a k životu, čiže k Bohu.

Chápeme teda, že modlitbou nie sme oslobodení od skúšok a od utrpenia, ale môžeme ich prežívať v spojení s Kristom, s jeho utrpením, v zameraní na to, aby sme mohli mať účasť na jeho sláve (porov. Rim 8,17).

Mnoho razy v našej modlitbe prosíme Pána Boha, aby nás oslobodil od duchovných a telesných utrpení a robíme to s veľkou dôverou. Predsa však často máme dojem, že nás nevypočul a tak sa dostávame do nebezpečenstva, že stratíme odvahu a vytrvalosť. V skutočnosti nejestvuje ľudské volanie, ktoré by nebolo vypočuté Pánom Bohom a práve vo vytrvalej a vernej modlitbe prichádzame k poznaniu spolu so svätým Pavlom, že „utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.“ (Rim 8,18)

Svätý Pavol nás učí, že v našej modlitbe sa musíme otvoriť prítomnosti Ducha Svätého, ktorý sa modlí v nás nevysloviteľnými vzdychmi, aby nás viedol k tomu, že by sme sa spojili s Bohom celým srdcom a celým naším jestvovaním. Kristov Duch sa stáva silou našej „slabej“ modlitby, svetlom našej „vyhasnutej“ modlitby, ohňom našej „chladnej“ modlitby tým, že nám daruje vždy znova pravú vnútornú slobodu tak, že nás učí, ako máme prežívať skúšky nášho pozemského života v istote, že nie sme sami, že sa máme otvárať potrebám ľudstva a stvorenia, „ktoré vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach“ (Rim 8,22).

Učme sa volať Abba, Otče. Učme sa tešiť sa počas našej modlitby z krásy tej skutočnosti, že sme Boží priatelia, ba viac, že sme Boží synovia a dcéry a že ho môžeme oslovovať s dôvernosťou a dôverou, ako oslovuje dieťa svojich rodičov, ktorí ho milujú.

Aktuálne farské oznamy:

• November - čas spomienky na zosnulých.
• Počas Dušičiek, od 1. do 8. novembra, je možné získať úplné odpustky za zosnulých.
• Lectio divina - V stredu 5. novembra o 19:00 pokračuje v Katedrále Lectio divina.
• Sväté omše v piatok - V piatok 7. novembra sa budú sväté omše konať o 7:00, 12:00 a 17:30.
• Detská svätá omša - Detská svätá omša sa uskutoční v nedeľu 9. novembra.

tags: #svate #omse #divina #význam

Populárne príspevky:

• Recept na slané palacinky
• Francúzske Vianoce: Jedlo a zvyky
• Delikátny lososový tatarák
• Recept na kakaovo-tvarohový koláč
• Recepty s kurkumou a zázvorom