Pôst v Kresťanstve: Cesta k Duchovnej Obnove a Sebazapreniu

Christová cirkev odkazuje svojím dietkam, aby viedli mierny spôsob života, ale aby nezabúdali na zvláštne obdobia zdržanlivosti - pôsty. Pôst držali starozákonní pravedníci, pôst držal aj samotný Christos (Mt.8 kap). Pôst nie je len o odriekaní sa, ale predovšetkým o duchovnej obnove. Postiaci sa si majú uvedomiť svoje slabosti, prehĺbiť svoju pokoru, posilniť svoju vieru a tiež silnú vôľu.

Význam Pôstu v Kresťanstve

V kresťanskom kontexte ide o obdobie, kedy sa veriaci snažia priblížiť k Bohu prostredníctvom modlitby, odriekania, dobrých skutkov a solidarity s ľuďmi, ktorí trpia nedostatkom. Pôst pred Veľkou nocou je silnou tradíciou, ktorá má hlboké korene v kresťanskej viere. Ponúka príležitosť na duchovnú obnovu a sebareflexiu a prípravu na najväčší kresťanský sviatok.

Pôst je istým druhom sebazapierania, napodobňovaním Kristovho sebazrieknutia, aby mal účasť na našom ľudskom stave. Liturgia to vyjadruje poeticky: „Kvet zdržanlivosti vyrastá pre celý svet zo stromu kríža. Prijmime teda pôstne obdobie s láskou a tešme sa z ovocia Kristových božských prikázaní“ (Utiereň, Prvá streda Veľkého pôstu).

Pôstne Dni a Obdobia

Pôstnymi dňami počas celého roka sú streda a piatok okrem (voľnice). Pôst v stredu bol ustanovený na pamiatku zrady Christa Judášom a v piatok - kvôli Christovým mukám a smrti na kríži. V tieto dni je zakázané konzumovať mäso a mliečne potraviny a vajcia.

Počas roka sú 4 dlhodobé pôsty:

• Veľký pôst: Trvá 7 týždňov pred Paschou. Najprísnejší z týchto týždňov je prvý a posledný. Tento pôst je ustanovený na pamiatku 40 dňového pôstu Christa na púšti.
• Uspenský pôst: Od 14 do 27 augusta. Týmto pôstom Sv. cirkev oslavuje Presvätú Bohorodičku, ktorá stojí pred Bohom a neprestajne sa za nás modlí.
• Roždestvenský pôst (Filipovka): Trvá 40 dní od 28. novembra do 6. januára. V tomto pôste je možné konzumovať ryby, okrem pondelka, stredy a piatku. Po sviatku Svätého Nikolaja (19. decembra) možno ryby konzumovať iba v soboty, nedele. Perióda od 2-6.januára je čas, kedy sa má postiť prísne.
• Pôst Svätých Apoštolov (Petrov): Začína sa v nedeľu všetkých Svätých a končí dňom pamiatky Apoštolov Petra a Pavla - 12.7. Podmienky v tomto pôste sú také, ako v prvej perióde Roždestvenského pôstu.

Dňami prísneho pôstu sú aj predvečer Bohojavlenia (Bohozjavenia) (18. januára), sviatok sťatia hlavy Svätého Jána Krstiteľa (l 1.9) a Vozdviženije (Povýšenie) Hodspodinovho Kríža (27.9).

V čase týchto prísnych pôstov je možné konzumovať rybu iba 3-krát, na sviatok Blahoviščenija (Zvestovania) Presvätej Bohorodičky (7. apríl), na Hospodinov vchod do Jeruzalema (týždeň pred Paschou) a na Preobraženije Hospodinovo ( 19. augusta).

Výnimky v prísnosti pôsta sú chorým a taktiež ťažko pracujúcim ľuďom, tehotným a kojacím ženám povolené. Robí sa to preto, aby počas pôstu nedošlo k úpadku síl a aby mal kresťan sily pre modlitebné pravidlo a nevyhnutnú prácu.

Pôstna Disciplína a Zdržanlivosť

Mýli sa ten kto počíta, že pôst je iba v zdržanlivosti od jedla. Avšak pôst musí byť nielen telesný, ale aj duševný. Pravdivý pôst, - učí Svätý Ján Zlatoústy: „Pôst je vzdialenie sa od zla, zazubenie jazyka, odloženie hriech, skrotenie žiadostivosti, zastavenie klebetenia, lží a krivoprísažníctva“.

Telo postiaceho sa neodtiahne od jedla, stáva sa ľahkým, upevňuje sa pre prijatie Blahodarných darov. Pôst utišuje želania tela, zmäkčuje povahu, potláča hnev, zdržuje ti bolesti srdca, tvorí čulý um, prináša spokojnosť duše, upokojuje nezdržanlivosť.

Postiac ako hovorí Svätý Vasiľ Veľký: „ Blahodarným pôstom od nás odchádza všetok hriech, ktorý konáme všetkými zmyslami.

Pôst v Modernom Svete

Moderný človek si môže pôst prispôsobiť podmienkam dnešnej doby. Okrem tradičného zriekania sa jedla je možné obmedziť používanie technológií, ako je mobil, internet alebo televízia.

Pôst môže byť aj príležitosťou na prehodnotenie životných priorít, zlepšenie vzťahov s rodinou a priateľmi alebo zameranie sa na duchovný rast prostredníctvom meditácie a čítania.

Benefity Pôstu

Pôst pred Veľkou nocou nám pripomína, že v časoch odriekania nachádzame životnú silu, ktorá nám pomáha stať sa lepšími. Toto obdobie je pozvaním k prehĺbeniu viery, ale aj ľuďom nepraktizujúcim vieru má čo ponúknuť. Napríklad prehodnotenie životných priorít, spomalenie života, vyjadrenie vďačnosti za to, čo nám bolo dopriate a zameranie sa na to, čo je v živote skutočne dôležité.

Tieto benefity vám môže pôst priniesť, aj keď nepatríte medzi veriacich:

1. Odľahčenie organizmu po období hojnosti, úľava od nadmerného prísunu jedla, cukru, azda aj alkoholu.
2. Zlepšenie trávenia, čo pozitívne vplýva na organizmus, dáva mu priestor na regeneráciu a prináša aj benefity v oblasti duševného zdravia, ako sú pocit ľahkosti, kvalitnejší spánok či vyššia radosť zo života.
3. Posilnenie imunity, ktorá súvisí s lepším trávením, vyššie stimulovaným imunitným systémom a posilnenou tvorbou nových buniek.
4. Zlepšenie inzulínovej citlivosti - pôst pomáha regulovať hladinu cukru v krvi, čo môže byť prospešné pre prevenciu cukrovky.
5. Zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia vďaka zníženiu krvného tlaku a hladiny cholesterolu.
6. Zmiernenie chronických zápalov či zníženie a podorenie hojenia zápalových procesov v tele.
7. Naštartovanie látkovej výmeny a zlepšené vylučovanie.
8. Podpora sebadisciplíny - odriekanie posilňuje vôľu a zvyšuje schopnosť odolávať pokušeniam.
9. Zlepšenie nálady s vedomím, že robíme pre seba niečo dobré.
10. Zlepšenie kvality pleti, vlasov a nechtov vďaka kvalitnej strave a dostatku odpočinku.

Ako na Zdravý Pôst

Keď sa povie pôst, ľudia si predstavia hladovku a hneď vedia, že to nie je nič pre nich. Pritom pôst nie je o hladovaní, ale o zvolení menšieho počtu jedál za deň a preferencia ľahkých, vegetariánskych jedál. Strava pritom môže ostať pravidelná a pestrá, no ľahko stráviteľná a bohatá na živiny a vitamíny.

Druhy Pôstu

Ak si chcete vyskúšať pôst, nemusíte voliť len obdobie pred Veľkou nocou a ak vás desí nekonečných 40 dní, tiež nemajte obavy. Pôst môžete praktizovať v akejkoľvek forme a ideálne je zvoliť taký spôsob, ktorý je vám príjemný a viete ho pravidelne zaradiť bez veľkých obmedzení na váš životný štýl či pracovný výkon.

• Jednodňový pôst (Vodný deň): 24-hodinová očista, počas ktorej sa konzumuje len voda alebo bylinné čaje.
• Dlhodobý pôst: Obdobie, ktorého dĺžku si sami určíte, počas ktorého sa budete stravovať ľahko a zdravo. Zvyčajne sa vzdáte mäsa a mäsových výrobkov a budete voliť len skromné, jednoducho pripravené zeleninové jedlá.
• Prerušovaný pôst: Obmedzené okno v rámci dňa, počas ktorého prijímate potravu (napr. 12- až 16-hodinové postenie sa v rámci 24 hodín).

Pôstna Disciplína pre Celú Cirkev

Tu je tabuľka pôstnej disciplíny, ktorá je platná pre celú Cirkev. Nie sú tu dišpenzy jednotlivých krajín, ktorým ho dal pápež.

Vysvetlenie:

• Zdržovanie - zdržovanie sa mäsa
• Pôst - pôst, jedno jedlo denne (môžu byť ešte dve malé jedlá ráno a večer).
• Zdržovanie Pôst - Zdržovanie sa mäsa a iba jedno jedlo denne
• Bezpôstny deň - hocijaké jedlá

V cirkevnom pôste a zdržovaní sa mäsa, predsa niektorí sú ešte oslobodení:

A) Od zdržovania sa mäsa v každý piatok, okrem Veľkého piatku, Popolečnej stredy, Štedrého dňa a Bielej soboty predpoludnia a to:

1. Všetci veriaci, ktorí sa zdržujú v tých miestach, kde je jarmok, veľká cirkevná alebo svetská slávnosť za veľkej účasti ľudu, kde slávia ako zasvätený sviatok deň svojho patróna alebo výročie posvätenia chrámu.
2. Všetci, ktorí sa zúčastnia na občerstvení z príležitosti pohrebu - na kare.

B) Od zdržovania sa mäsitého pokrmu vždy, okrem Veľkého piatku: (postiť sa však sú povinní):

1. Úradníci, robotníci v továrňach, v baniach, kameňolomoch a v horách, keď si so sebou obed prinášajú; poľnohospodárski robotníci v žatve a v mlatbe; robotníci na železniciach, lodiach a pltníci.
2. Žandári, financi, policajti so svojimi rodinami.
3. Železničiari, električkári, Šoféri a námorníci.
4. Ktorí sú v kúpeľoch na zotavení s rodinou a služobníctvom.
5. Cestujúci vlakom alebo iným spôsobom, či jedia v hostincoch alebo si so sebou nesú jedlo.
6. Všetci, ktorí sa stravujú v hostincoch, alebo si dávajú domov nosiť jedlo z hostincov alebo iných domov; hostinskí a ich rodiny.
7. Ktorí bývajú a sa stravujú v rodinách, kde sa nepredkladajú pôstne jedlá (u inovercov).
8. Rodiny, v ktorých aspoň jeden člen je oslobodený od pôstu, alebo u ktorých sa stravujú vojaci.
9. Všetci, ktorí si pravidelne so sebou nosia obed.
10. Všetci vojaci.

C) Chudobní, ktorí žijú z milosrdenstva iných, chorí a zotavujúci sa nemusia sa ani postiť ani zdržovať sa mäsitého pokrmu.

Postiť sa nie sú povinní ťažko pracujúci duševne i telesne.

Svätý Otec si však praje, aby sme sa dobrovolné postili v dňoch Veľkého pôstu a kántrové piatky.

tags: #pôst #svati #bez #jedla

Populárne príspevky:

• Recept na šampón z kyslého mlieka
• Rozmanitosť chutí čaju
• Recepty z hovädzieho mäsa po čínsky
• Tradičné vianočné perníčky
• Recept na čokoládový korpus