História a symboly obce Chmeľov

História obce Proč dosiaľ nie je spoľahlivo objasnená. Všeobecne sa prijíma názor, že jej počiatky siahajú do 14. storočia, kedy patrila panstvu Chmeľovec. Výslovne sa spomína r. 1423 pod názvom PROCZ. Podľa názoru iných historikov však môže byť Proč totožná s Istvánfalvou, spomínanou v tejto lokalite už r. 1251. Otázka, či Istvánfalva bola skutočne predchodkyňou obce Proč, či na mieste starej zaniknutej obce vznikla v 15. stor.

Obec Proč dosiaľ nemala svoj erb. To znamená, že v minulosti nepoužívala znamenie, ktoré by bolo vytvorené podľa heraldických zásad erbovej tvorby, bolo by heraldicky štylizované, primerane sfarbené a pod. Netreba azda zdôrazňovať, že v stredoveku mali takého erby (popri rodoch, rytierskych rádoch, štátoch...) len významné mestá, ktoré mali vlastnú vojenskú posádku a tá bojovala pod mestským erbom a zástavou a pod týmito znameniami stavala i svoj vojenský kontingent do kráľovskej armády.

Už v stredoveku patrilo k dobrému právu každého subjektu - šľachtica, rodu, mesta, korporácie, rytierskemu, či mníšskemu rádu, cechu a pod. zvoliť si svoj erb, ktorý mu potom potvrdil panovník. Aj dnes, v období renesancie heraldickej tvorby si mestá a obce vytvárajú svoje erby. Erb obce, spolu s jej vlajkou a pečaťou predstavujú trojicu najvýznamnejších identifikačných symbolov obce.

Výber symbolu do obecného erbu

Pokiaľ ide o voľbu symbolu do obecného erbu, obec sa rozhodla pre zobrazenie kostola. Dôvodom - podľa informácie pani starostky Anny Vargovej - je tá skutočnosť, že v čase úvah o podobe obecného erbu starý kostol v obci zbúrali a na jeho mieste postavili nový. Bude teda vhodné, ak starý kostolík, bude žiť ďalej v obecnom erbe. Pôvodný kostol bol postavený v r. 1925 v kombinovanom pseudogotickom a klasicistickom slohu. Išlo o menšiu jednoloďovú stavbu s polkruhovým uzáverom a nad štítovým priečelím situovanou hranolovou strešnou vežičkou.

Výber motívu miestneho kostolíka do obecného erbu možno považovať za vhodný. V prvom návrhu obecného erbu ho nakreslil P. Kónya v horenej, modrej polovici deleného štítu, v dolnej striebornej polovici boli tri stromy. Treba však povedať, že v tvorbe obecných erbov je vhodnejšie štít nedeliť, ani neštiepiť.

Heraldicky správne je teda vytvoriť taký erb obce Proč, ktorý nie je delený ale nesie v modom štíte strieborný kostol so zlatou strechou s vežičkou. Týmto sa erb obce Proč začlení do tej skupiny mestských a obecných erbov, ktoré vo svojich štítoch nesú architektonický motív - hradby, veže, mestské brány a pod.

Treba upozorniť, že v heraldike je potrebné symboly vždy veľmi štylizovať, nezobrazujú sa teda verne. Iste, že ani tri veže v erbe Bratislavy svojou podobou a usporiadaním nezobrazujú verne podobu stredovekých mestských veží. Erb nie je fotografia. Preto sa zvyknú niektoré charakteristické prvky zvýrazniť, iné detajly sa zasa potlačia do úzadia. V prípade zobrazenia kostolíka je vhodné trochu predimenzovať vežičku, ktorá je pre každý kostol typická.

Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky odporučila tento motív doplniť o symbol striebornej - bielej - ľalie, ako symbol Panny Márie. Vychádzala z tradičnej heraldickej praxe, podľa ktorej si mestá a obce vytvárali svoje erby tak, že v nich zobrazovali atribúty, rozlišovacie znamenia svojich patrónov. Z heraldických dôvodov totiž nie je vhodné mechanicky vložiť do erbu celú postavu patróna obce.

Jedinou výnimkou sú tzv. hovoriace symboly, teda také, ktoré priamo vyjadrujú názov mesta, či obce. Tak napríklad Lipt. Mikuláš má vo svojom erbe sv. Mikuláša, Martin sv. Martina, Svätý Jur sv. Juraja, Šarišské Michaľany sv. Michala a pod. To sú však výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo.

Sami heraldici pápežskej kúrie (napr. arcibiskup Heim) argumentujú tým, že obraz svätca je určený na uctievanie a nie na to, aby ho zobrazovali na erboch, pôvodne súčasti zbroje vystavovanej úderom nepriateľských zbraní, kde by sa poškodzoval a ničil. Oprávnene to považuje za nedostatok úcty k svätcovi. Uvádza tiež príklady, keď sa erby zobrazujú na podlahách, kobercoch, po ktorých sa stúpa považuje teda za neprístojné, zobrazovať v nich svätcov, hodných úcty. Nie je náhoda, že žiadny pápež nikdy nemal vo svojom erbe postavu svätca.

To že dnes viaceré obce vkladajú do svojich erbov postavy svätých je spôsobené jednak heraldickou nevedomosťou a jednak dlhým tabuizovaním týchto symbolov. Heraldici to však považujú len za prechodný jav, za akýsi medzistupeň ku skutočnému erbu a teda predpokladajú, že obce v budúcnosti vymenia tieto symboly za skutočne heraldicky správne erby napríklad umiestnením atribútu svätca do svojho erbu. Tak sa totiž v minulosti uskutočňoval prechod od predheraldického pečatného symbolu ku skutočnému erbu.

Popri spomenutých náboženských dôvodoch to boli tiež dôvody čisto heraldické. Erb mal totiž na identifikáciu bojovníka. Musel byť teda ľahko rozpoznateľný i na veľkú diaľku. Pritom je jasné, že postavy svätcov v štítoch by boli ťažko rozlíšiteľné, ich atribúty popri figúre veľmi malé a nezreteľné. Preto sa do erbu vkladal len spomenutý atribút - polámané koleso, zastupujúce sv. Katarínu, kľúče, zastupujúce sv. Petra, zvon, zastupujúci sv. Antona, váhy, zastupujúce sv. Michala, veža, zastupujúca sv.

Ľalia patrí medzi najčastejšie heraldické rastlinné motívy. Osobitnej obľube sa tešila vo francúzskej panovníckej a štátnej heraldike. Keďže však na začiatku 14. stor. V heraldike sa ľalia kreslí ako štylizovaný kvet kosatca, či ako tri lístky, dovedna zviazané prstencom. Tým jej symbolika súvisí aj so symbolikou čísla tri a v kresťanskej ikonografii symbolizovala aj sv.

V zmysle heraldických zvyklostí možno zlatú farbu nahradiť žltou, striebornú bielou.

Vlajka a zástava obce

Vlajka obce Proč pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/9), bielej (1/9), modrej (1/9), žltej (1/9), modrej (1/9), bielej (1/9) a modrej (2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. Farby vlajky vychádzajú z erbového znamenia a celá kompozícia korešponduje s obsahom obce Proč: horný biely pruh symbolizuje ľaliu, žltý zastupuje zlatú strechu a spodný biely samotný kostol.

Zástava obce Proč ma rovnakú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nemusí byť vždy 2:3, zástava môže byť aj dlhšia. Krátka zástava obce Proč predstavuje obdĺžnik, dlhšou stranou pripojený k žrdi.

Znaková zástava obce Proč má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčnej) výške štítu a šírka zase šírke štítu. Štandarda starostu obce Proč sa podobá znakovej zástave, obohatená je však o lem v obecných farbách. Odlišuje sa tiež tým, že kým znaková zástava sa zhotovuje v mnohých vyhotoveniach, štandarda jestvuje len v jednom.

Obecná pečať

Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky s obecným symbolom, pričom stred ostáva nezmenený, mení sa iba kruhopis, ktorý môže znieť .OBEC PROČ.STAROSTA., .PROČ. PhDr.

História Kračúnoviec

Kračúnovce ležia v južnej časti Nízkych Beskýd, v západnej časti doliny Tople, v nadmorskej výške okolo 198 m. Kráľ Ondrej II. v roku 1212 daroval kláštoru križiakov v Chmeľove majetok ležiaci severovýchodne od Chmeľova po údolie potoka Čepcov. Patril k nemu aj kračúnovský majetok, ktorý sa však v listine menovite neuvádza. Samotný názov a poloha signalizuje vtedajšie a staršie slovenské osídlenie v doline potoka Topoľa.

Prvé písomné správy o obci sú z roku 1347. Z nej vyplýva, že jestvovali už skôr a patrili šľachticom z Drienova. V písomnostiach zo 14.-16. storočia vyskytujú sa pravidelne pod maďarským názvom Karachonmezew v zmysle Kračúnovo Pole, ojedinelé v slovenskom názve Kračúnovce.

Základom oboch názvov je starobylé slovenské meno, resp. prezývka Kračún (Krátky), ktoré sa v severovýchodnom Uhorsku používalo ešte v 13.-14. storočí. Za najpravdepodobnejší vzťah neznámeho nositeľ tohoto mena k dedine považujeme vzťah prvého šoltýsa, lebo vlastnícky vývin kračúnovského majetku v 13.-14. storočí vylučuje vlastnícky vzťah prípadne zemana Kračúna. Medzi menami či prezývkami šľachticov z Drienova v prvej polovici 14. Storočia sa meno Kračún nevyskytlo. Preto predpokladáme, že Kračúnovce vznikli koncom 13., prípadne začiatkom 14. Storočia na majetku panstva Chmeľov a prvé obydlia vybudoval šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného práva.

Šoltýstvo sa tu udržalo aj v 16. storočí. Nemožno však vylúčiť, že Kračúnovce jestvovali už pred 13. storočím a noví usadlíci v 14. storočí sídlisko zväčšili. Majetkovou súčasťou panstva Chmeľov zostali v 14.-16. storočí. V 14.-15. storočí patrili najmä šľachticom z Drienova a v 16. storočí zväčša zemanom zo Šemše. Starý známy šľachtický rod SEMSEY vlastnil obec. Erbovou figúrou rodu bol jeleň v skoku. V Kračúnovciach postavili kostol. Gotické jadro dodnes jestvujúceho kostola pochádza zo začiatku 15. storočia.

Sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené od 33 port, takže Kračúnovce patrili k veľkým dedinám. Neskôr sa väčšina sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliacke domácnosti zdanili od 8, 4, resp. 5,5 porty, pričom v roku 1567 len jedna domácnosť hospodárila na celej a sedem na polovičných usadlostiach. V uvedených rokoch bolo 7, 10 a 7 želiarskych domácností. V roku 1600 základ sídliska tvorilo len 11 obývaných poddanských domov. Bol tu však aj dom šoltýsa, mlyn, kostol, fara a škola. V dôsledku znižovania počtu domov od polovice 15. storočia sa sídlisko zmenšovalo. Koncom 16. storočia boli Kračúnovce stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom.

Motív na pečatidle a návrh erbu

Uvedený motív je veľmi častý a zaraďuje pečať medzi pečate s poľnohospodárskymi znameniami. Okrem toho, že poľnohospodárske motívy sú časté na pečatiach obcí v našom prípade motív snopu s kosákom je identický s motívami na pečatiach okolitých obcí z toho istého obdobia. Napr. Giraltovce, Chmeľov, Pušovce , Podhorany, Chmeľovec atď. Jedna z možných vysvetlení môže byť aj to, že uvedené obce patrili do panstva Chmeľov.

Je teda evidentné, že historický motív na pečatidle nie je jedinečný. Preto pri návrhu erbu nemôžeme vychádzať len zo znamenia na historickom pečatidle, ale využijeme jedinečnosť názvu obce v priebehu dejín - Karacson - Kračún - Vianoce - a do erbu zakomponujeme symbol Vianoc: betlehemskú (Vianočnú) hviezdu s atribútmi patróna kostola obce (sv. Mikuláša), ktorý vlastne tiež symbolizuje Vianočné sviatky a tým aj názov obce.

Hviezdy ako erbový symbol nie sú zriedkavým javom, v nemeckej heraldike prevažne ako šesťcípe hviezdy dianie na nebi. V kresťanskej ikonografii znázorňovali hviezdy dianie na nebi. Pannu Máriu zobrazovali často nielen ako stojí na cípe mesiaca, ale aj gloriolou v podobe koruny z hviezd. Nespočetné hviezdy symbolizovali nespočetné Abrahámovo potomstvo. Krista symbolizuje "jasná hviezda ranná". Známa je betlehemská hviezda, zväčša s ôsmimi lúčmi, ktorá priviedla k jasliam troch mudrcov z východu.