Ako pripraviť dokonalý vyprážaný syr, ktorý sa nerozteká

Máte radi vyprážaný syr, no často sa na panvici rozteká a zostáva z neho iba obal? Je to pomerne častý problém, ktorý odrádza od inak populárneho jedla. Poďme sa pozrieť na to, ako pripraviť vyprážaný syr, ktorý bude mať krásny tvar a neroztečie sa.

Vyprážaný syr (alebo i vysmážaný syr), je klasikou, ktorá sa objavuje v obedných menu reštaurácií po celom Slovensku a Česku už dlhé desaťročia. Je jedným z najobľúbenejších jedál, ktoré ľudia s radosťou konzumujú nielen v reštauráciách, ale čoraz častejšie si ho pripravujú aj doma.

Ak chcete, aby sa vám táto klasika vždy dokonale podarila, vyskúšajte recept, ktorý sa traduje v rodine „dedka Josefa Holuba“.

Aký syr je najvhodnejší na vyprážanie?

Základ tvorí plátok syra v trojobale z múky, vajec a strúhanky. Nejde však o hocijaký syr. Niektoré syry nedržia tvar a v oleji rozhorúčenom na vysoké teploty sa rýchlo roztekajú. Na vyprážanie sú preto vhodné syry, ktoré sú schopné udržať tvar a v panvici zotrvajú v podobe obalených plátkov.

Najlepšie sa osvedčili syry s vyšším obsahom tuku - minimálne 30 % a viac. Vhodné sú syry typu eidam, ementál, gouda a čedar.

Súčasná rozmanitosť priniesla na trh s potravinami aj syry, ktoré okrem živočíšnych tukov obsahujú tiež tuky rastlinné.

Hoci je u nás známy predovšetkým vyprážaný eidam, pravdou je, že vyprážať sa dajú aj iné druhy syrov, ktoré dokážu prekvapiť svojou intenzívnou a lahodnou chuťou. K obľúbeným patria napríklad plesňové syry (napr. hermelín), ale veľký rozmach v posledných rokoch zažívajú aj vyprážané syrečky alebo gouda. Práve tieto druhy syrov sú totiž výraznejšie, jemné a po zakrojení sa rozplývajú na jazyku. Ak teda nechcete zostať len pri eidame, smelo experimentujte s rôznymi syrmi, aby ste objavili tie, ktoré najlepšie vyhovujú vašim chuťovým bunkám.

Kľúčom k naozaj vydarenému vyprážanému syru je výber kvalitnej a hlavne tučnejšej suroviny. Zamerajte sa na syry, ktoré majú minimálne 30 % tuku v sušine, ideálne okolo 40 %. Tento vyšší podiel tuku zabezpečí, že syr bude mať pri vyprážaní lahodnú krémovú chuť a po rozrezaní sa vnútri dokonale roztečie.

Naproti tomu syry s nízkym obsahom tuku môžu vo výsledku pripomínať skôr gumu než lákavú pochúťku. Navyše, ak je syr príliš chudý, zvykne sa na panvici alebo vo fritéze rýchlo začať roztápať a vytiecť. A to, samozrejme, nielen zhorší vizuálny dojem, ale výrazne ovplyvní aj samotnú chuť.

Techniky obaľovania syra

Ako ste na tom s technikou obaľovania syru? Syr nakrájaný na plátky o hrúbke približne 1 cm sa pred vyprážaním obaľuje v trojobale. Vajcia nemusia byť osolené. Väčšina syrov je dostatočne slaná. Soľ, mlieko či pivo iba zbytočne znižujú „lepivosť“ a súdržnosť mokrej vaječnej vrstvy.

Strúhanka na obaľovanie syru by mala byť jemná, rovnomerná a bez hrudiek. Pri obaľovaní syru sa osvedčila jemnosť a rovnomernosť. Zabudnite na utláčanie strúhanky prstami.

Syr obalený v trojobale nechajte odpočívať aspoň 10 - 15 minút na kuchynskej linke. Za ten čas vajce nasiakne do strúhanky, trojobal sa jemne presuší a na dotyk stvrdne. V prípade, že chcete mať istotu, že syr nevytečie, obaľte ho na dvakrát - po strúhankovej vrstve znova do vyšľahaných vajec a stadiaľ opäť do strúhanky (druhá vrstvy múky sa vynecháva).

Ako zabaliť malé kúsky syra

Podľa dedkovho triku syr najprv jemne namočte vo vode alebo navlhčite rukami, a až potom ho obaľte v múke. Vďaka tomuto kroku bude múka na syre lepšie držať a neskôr pomôže vytvoriť kompaktný obal.

Ak chcete obal ešte odolnejší voči vytekaniu syra, postup zopakujte ešte raz - to znamená znovu namočiť do vajíčka a obaliť v strúhanke. Tak vznikne pevná vrstva, ktorú len tak ľahko nič nepreborí.

Ak nemáte radi hrubšiu krustu, zvážte použitie polohrubej múky. Na syre vytvorí o niečo tenšiu, no zato dostatočne pevnú vrstvu, aby syr počas vyprážania nevytekal. Ak chcete mať istotu, že syr naozaj zostane „pekný vo vnútri“, je praktické syr obaľovať dvakrát (teda vo vajíčku a strúhanke). Táto dvojitá vrstva zabezpečí, že horúci tuk sa len tak ľahko k syru neprerazí.

Ako správne vyprážať syr?

Aj druh, množstvo a teplota oleja majú vplyv na to, či sa syr v trojobale začne na panvici roztekať. Osvedčenou voľbou je repkový olej, prepustené maslo a masť. Syr sa nesmie vkladať do studeného alebo vlažného oleja. Treba počkať, kým sa olej na panvici rozpáli na teplotu aspoň 170 °C.

Počas vyprážania manipulujte so syrom iba veľmi opatrne - žiadne pichanie, zbytočné presúvanie alebo časté otáčanie, ktoré by bolo narušiť tenšie vrstvy trojobalu na hranách.

Pred vyprážaním vložte syr do mikroténového vrecka a následne umiestnite na 10-20 minút do mrazničky pomôže, aby sa obal spevnil a syr sa tak rýchlo neroztopil. V dôsledku toho si vo vnútri zachová lahodnú, vláčnu konzistenciu až do momentu, kedy doň na tanieri zakrojíte nožom.

Dôležité je mať dostatok kvalitného oleja, ktorý sa musí poriadne rozhorúčiť. Ak by bolo oleja málo, obal by sa nalepil na dno panvice a mohol by sa rýchlejšie roztrhnúť. Rovnako platí, že príliš studený olej vedie k predĺženiu času vyprážania, počas ktorého hrozí, že syr stihne vytiecť.

Na panvicu alebo do fritézy vložte syr v momente, keď sa na povrchu oleja začnú tvoriť drobné bublinky (optimálna teplota je okolo 170-180 °C). Smažte z každej strany zhruba minútu, kým nebude kôrka krásne zlatistá. Potom vyberte syr na papierové utierky, aby ste sa zbavili prebytočného oleja, a ihneď ho podávajte, aby nestihol stuhnúť.

Recept na vyprážaný syr podľa dedka Josefa Holuba

Príprava syra: Kúpte si čerstvý syr a nakrájajte ho na plátky s hrúbkou približne 1 cm. Pokiaľ budú plátky príliš hrubé, môžu pri vyprážaní ešte skôr vytiecť, ak ich nedokonale obalíte.

Trojobal a „misky“: Nachystajte si tri misky či hlbšie taniere: do prvej múku, do druhej rozšľahané vajíčko (môžete pridať štipku soli či korenia) a do tretej strúhanku. Dedko Holub ale radí mať poruke aj misku s obyčajnou vodou.

Namáčanie pred múkou: Podľa dedkovho triku syr najprv jemne namočte vo vode alebo navlhčite rukami, a až potom ho obaľte v múke. Vďaka tomuto kroku bude múka na syre lepšie držať a neskôr pomôže vytvoriť kompaktný obal.

Klasický trojobal: Po múke pokračujte vo vajíčku a potom v strúhanke. Ak chcete obal ešte odolnejší voči vytekaniu syra, postup zopakujte ešte raz - to znamená znovu namočiť do vajíčka a obaliť v strúhanke. Tak vznikne pevná vrstva, ktorú len tak ľahko nič nepreborí.

História vyprážaného syra

Vyprážaný syr, ktorý dnes poznáme ako typické jedlo stredoeurópskej kuchyne, má korene už v stredovekej Európe. Prvé písomné zmienky o ňom pochádzajú už zo 14. storočia, kedy sa vo viacerých oblastiach, kde sa vyrábali rôzne syry, rozšírili aj recepty na ich vyprážanie.

Napríklad vo Švajčiarsku, Nemecku či vo Francúzsku sa syr obaľoval v cestíčku a následne sa smažil v horúcom oleji alebo rozpálenom tuku, až kým nezískal chrumkavý a zlatistý povrch.

Jednotlivé regióny si vytvárali vlastné variácie, používali rôzne syry a koreniny. Postupom času sa vyprážaný syr stal populárnym aj v iných kútoch sveta. Dnes môžete natrafiť na nespočetné verzie, od klasiky s hranolkami a tatárskou omáčkou až po moderné kombinácie so širokou paletou príloh a omáčok.

Alternatívy vyprážaného syra

Bežný vyprážaný syr je síce klasika, avšak ponúkajú sa zaujímavé alternatívy, ktoré stoja za ochutnanie. Jednou z možností je pridať počas obaľovania čerstvé nasekané bylinky. Vyprážaný syr je často kombinovaný so šunkou. Podľa druhu pokrmu sa ako strúhaný syr hodí predovšetkým tvrdý syr alebo syr na krájanie. Strúhaný syr obsahuje minerálne látky ako vápnik, draslík, horčík, sodík a fosfor. Kým sa tvrdý syr vyznačuje výraznou arómou, syr na krájanie obsahuje viac vody. Syry na krájanie sú v rôznych stupňoch zrelosti. Pri tvrdom syre nie je podiel vody v odtučnenej syrovej hmote vyšší ako 56 percent. Čím je tvrdý syr starší, tým ťažšie sa krája, pričom plne zrelé druhy možno len strúhať. Strúhaný syr sa vyrába v mnohých krajinách. Známy parmezán pochádza z Talianska, rovnako ako pecorino. Strúhaný syr sa vyrába z tvrdého syra alebo syra na krájanie a možno ho kúpiť po celý rok.

Podmienkou pre strúhaný syr je dlhé zrenie, až potom sa vytvorí pikantná chuť a konzistencia vhodná na strúhanie. Na dobu dozrievania sa syr ukladá do klimatizovaných miestností. Tento proces trvá podľa konkrétneho druhu niekoľko dní, týždňov alebo rokov. Známymi druhmi tvrdého syra sú: parmezán, pecorino a Gruyère.

Pokrmy ako rizoto, pizza, rôzne cestoviny alebo gratinády dosiahnu svoju dokonalosť až so strúhaným syrom. Pritom nie vždy záleží na jednom druhu, pretože takýto syr možno aj miešať. Tak sa mozzarella dobre hodí nielen na pizzu, ale v kombinácii s maasdamským syrom aj na gratinádu zo zeleniny alebo zemiakov. Tvrdý syr v kuse možno držať a dobre skladovať veľmi dlho. Nemal by zostať vo fólii, ale mal by sa zabaliť do papiera a uchovávať v chladničke v priehradke na zeleninu. Odporúča sa tvrdý syr vybrať z chladničky asi hodinu pred spotrebovaním. Syr však možno kúpiť už nastrúhaný a zabalený vo vrecku. Avšak čerstvo nastrúhaný syr možno držať iba krátko. Konzumácia syra je zdravá, pretože poskytuje ľuďom vápnik. Okrem toho tvrdý syr obsahuje veľa bielkovín a vitamínov.

Tabuľka vhodných syrov na vyprážanie a grilovanie:

tags: #syr #ktorý #sa #rozteká #druhy

Populárne príspevky:

• Diéta pri refluxe: Tipy na zmiernenie príznakov
• Recept na carpaccio z lososa
• Útok ryby na močovú rúru
• Príprava paradajkového pretlaku
• Kulinárske Tajomstvá