Tepané ozdoby z mosadzného plechu: postup a techniky

Výroba tepaných ozdôb z mosadzného plechu má na Slovensku bohatú tradíciu, ktorá sa prelína s ľudovou tvorbou a remeselným umením. V tomto článku sa pozrieme na techniky, postupy a históriu výroby týchto ozdôb, ktoré zdobili nielen ľudový odev, ale aj predmety dennej potreby.

Slovenský ľudový ornament

Inkrustovanie farebným kovom

Jednou z obľúbených techník zdobenia mosadzného plechu je inkrustovanie farebným kovom. Táto technika bola populárna aj v okolí Zvolena, kde sa zachovala takmer dodnes. Súčasní ľudoví výrobcovia s obľubou vykladajú mosadz umelou hmotou a používajú túto techniku aj na sponách a ozdobách, kde sa doteraz nepoužívala.

Technika ľudového inkrustovania je v podstate jednoduchá a trvácnosť výzdoby závisí od šikovnosti a starostlivosti výrobcu. Či už sa pri tom pracuje za tepla či za studena, všetci kovotepci nazývajú tento postup „vylievanie". Najzložitejšie inkrustovanie vídavame na detvianskych retiazkach k mužským klobúkom. Nielenže sú platničky na nich vykladané veľmi presne, ale väčšie motívy sú ešte niekedy samy inkrustované inou farbou.

Techniky a materiály

Pri inkrustovaní sa používali rôzne materiály a nástroje. Medzi najčastejšie patrili:

Mosadzný plech
Farebné kovy (meď, striebro)
Umelé hmoty
Kovotepné nástroje (kladivá, dláta, pilníky)

Opísanými technikami pracovali na Slovensku pri výrobe ľudových šperkov a spínadiel prakticky až po súčasnosť ľudoví samoukovia aj drobní remeselníci, ako klampiari, kováči a remenári. Rozdiely v technickej úrovni výrobkov nezáviseli od povahy nástrojov a od pracovného postupu, ale od starostlivosti a nadania autora.

Strieborné šperky a remeselná úroveň

Zlatníci a strieborníci, vyrábajúci šperky v rámci svojej živnosti, mali pomerne vysokú remeselnú úroveň a špecifickú technológiu. Strieborný šperk sa síce v niektorých krajoch stal neodmysliteľnou súčasťou ľudového odevu, predovšetkým jeho nákladných súčastí, a zľudovel, svojím pôvodom však ostal remeselným tovarom, jeho produkciu viedli remeselnícke pravidlá a techniky.

Mnohí zlatníci, ktorí vyrábali aj strieborné výrobky, boli majstrami vo svojom odbore a tovar z ich dielní je vynikajúca remeselná práca, ktorá má dlhú tradíciu. Medzi pamiatkami ľudového šperku nechýbajú ani menej kvalitné strieborné výrobky, technologicky sú to však takisto remeselné produkty. Strieborné ľudové šperky sú odlievané, tepané alebo filigránové.

Crafting a HEAVY Bracelet, Foxtail inspired.

Odlievanie a tepanie striebra

Zdá sa, že najstaršie strieborné šperky, z konca 18. a z 19. storočia, bývali väčšinou odlievané. Tak na Myjave a na okolí sú všetky skutočne staré dvojdielne spony, „plechy" a ploché gombičky odlievané, reliéfne zdobené rozvilinovými ornamentmi, prelamované a jemne cizelované. Na konci 19. a v 20. storočí zlatníci šperky tohto druhu neodlievali, ale lisovali a lacnejšie z nich už necizelovali.

Guľovité, polguľovité a vretenovité strieborné gombičky na ľudové kroje sa oddávna tepali a ozdobovali priletovanými tordovanými drôtikmi a ružicami. Zlatníci takisto veľmi jemne tepali niektoré pracky a spony, mimoriadne náročné dopĺňali farebnými kameňmi a filigránom. Takéto výrobky však len výnimočne zdobili ľudový odev.

Filigrán a jeho zľudovenie

Na odeve vyšších spoločenských vrstiev boli jemné filigránové šperky obľúbené už cez celé 18. a zrejme aj v 17. storočí, keď ľudové vrstvy nemohli na kroji nosiť striebro jednak pre jeho vysokú cenu, ako aj pre vrchnostenské zákazy prepychovo sa obliekať a napodobovať odev vládnucej triedy. Predbežne presne nevieme, kedy a ako filigrán zľudovel. Zdá sa, že došlo k tomu až na prelome 19. a 20. storočia i neskôr.

V niektorých krajoch ostali ľudia, až kým neodložili tradičný kroj, verní odlievaným a tepaným šperkom, inde jednoznačne prevládol filigrán, na ktorom sa hodnotí náročná práca a ozdobnosť.

Slovenský kroj z Tekova

tags: #tepane #ozdoby #z #mosadzneho #plechu #postup