Slová, ktoré sa nehodia: Pohľad na jazyk a jeho vývoj

Jazyk je živý organizmus, ktorý sa neustále vyvíja. Niektoré slová a výrazy, ktoré boli kedysi bežné, sa môžu stať zastaranými alebo nevhodnými. Naopak, iné slová, ktoré boli pôvodne považované za nespisovné, sa môžu časom stať súčasťou štandardnej slovnej zásoby. V tomto článku sa pozrieme na niektoré slová a výrazy, ktoré sa v slovenčine považujú za nespisovné alebo nevhodné, a zamyslíme sa nad tým, prečo je to tak.

Písanie i/y po obojakých spoluhláskach

Po obojakých spoluhláskach b, m, p, r, s, v, z môžeme v slovenčine písať mäkké aj tvrdé i. Slová cudzieho pôvodu si častokrát ponechávajú pôvodný pravopis. Môže sa v nich teda písať Y, aj keď nepatria medzi vybrané slová.

Bystrý Bystrík býva v Bystrici, chcel by veľmi vydobyť si lásku jednej Evky v ulici. Tá je z Bytče, tam má bydlo, byt, byľku aj nábytok, netešia ju zbytočnosti, stará sa o dobytok.
My sa veľmi mýlime, keď si myslíme, že myš šmykľavým mydlom umyje hmyz. To skôr mýtnik na mýtnici v priesmyku, chytí z myšky paniku. Tá zahmýri sa, šmyk! Už je z nej v Myjave priemyselník! Že je to nezmysel? No a čo!
V prepychovom zámku jedna pyšná princezná pytačov už stovku bez pýrenia odmietla. Darmo plače, otca pýta, prosí, pytliakovi prisľúbil ju, pýr v záhrade kosiť.
Strýc najradšej mäsko hryzie, ryžu nemá veľmi rád, chcel by vlastniť zlatú rybku, čo vie rýchlo čarovať. Bryndzu nechá korytnačke, hoc i celé koryto, ryť vraj radšej bude rýľom, kryť sa bude pod sito. Prečo ryba nevie ryčať, ani rýpať do zeme, prečo chceme - čo nemáme?
Bol raz jeden syseľ, ktorý mal rád kyseľ.
Kto vyplašil toho výra, čo vysoko v strome spal? Porušil mu zvyk, čo mával, keď vytie psa počúval. Bolo počuť výskať deti, kričali ste tam aj vy.
Klebetný je jazyk náš, ozýva sa všade.

Písanie i/y po spoluhláskach d, t, n a l

Pri písaní i/y po spoluhláskach d, t, n nám pomáha výslovnosť. V slabikách s mäkkou výslovnosťou píšeme i, a v slabikách s tvrdou výslovnosťou y. Spoluhláska l sa však dnes v skupine li čoraz častejšie vyslovuje tvrdo, v tomto prípade sa teda na výslovnosť spoliehať nemôžeme. Aj preto v niektorých príručkách nájdeme tzv. vybrané slová po písmene l.

Má oči ako trnky.
Dvojka na vysvedčení? Synovi rád pomôže.
Daj to Ivovi!
V máji pršalo.
Čo má v diári?

Koncovky podstatných mien

Ak je podstatné meno mužského rodu, je neživotné a skloňuje sa podľa vzoru dub, môže mať v koncovkách -i aj -y. Slová, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dub, majú koncovku -y v nominatíve a akuzatíve množného čísla. V inštrumentáli množ. Krásne hríby! → ten hríb - mužský rod → neživotné → hríb, hríby = dub, duby → v nominatíve mn. č. Má obchod s komiksami. → ten komiks - mužský rod → neživotné → komiks, komiksami = dub, dubmi → v inštrumentáli mn. č. Slová cudzieho pôvodu ako hotel, panel, ateliér, tunel, server, seriál atď.

Listy od Evy. → tá Eva → končí sa na -a → Eva, od Evy = žena, od ženy → v genitíve j. č. Tri sestry. → tá sestra → končí sa na -a → sestra, od sestry = žena, od ženy → v nominatíve mn. č. Píše s chybami. → inštrumentál mn. č. Prechádzali ulicami. → inštrumentál mn. č. Pomnožné podstatné mená sa skloňujú podľa vzorov mesto a srdce (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na a, á, ia), stroj a ulica (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na e) a žena a dub (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na y). O ich zaradení do jedného z týchto vzorov rozhoduje kombinácia koncoviek v nominatíve a datíve mn. mn. Túži po vinei. → tá vinea - ženský rod → končí sa na -a → vinea, viney = idea, idey → v lokáli j. č. Trsy orchideí. → tá orchidea - ženský rod → končí sa na -a → orchidea, orchidey = idea, idey → v genitíve mn. č. Pri zriedkavých príkladoch sa v genitíve množného čísla nachádza prípona -í, napr. v 1. a 4. v koncovke -mi v 7. v 1. 1. pád j. 1. pád mn. v koncovke -mi v 7. vždy v 1. v koncovke -mi v 7. vždy v 1. v koncovke -mi v 7.

Koncovky čísloviek

Základné číslovky (pýtame sa na ne otázkou koľko?) skloňujeme podľa osobitných [vzorov pre číslovky jeden až štyri] a podľa vzoru päť pre číslovky päť až deväťdesiatdeväť. Vo všetkých tvaroch vzoru päť píšeme v koncovkách výhradne mäkké i. Pri slove päť je to samozrejmé aj preto, že pravopis podporuje mäkká výslovnosť skupiny -ti (piati). Radové číslovky (pýtame sa na ne otázkou koľký v poradí?) skloňujeme ako prídavné mená podľa vzoru pekný, a preto vo väčšine koncoviek píšeme y. Výnimkou je nominatív množného čísla v mužskom rode, kde je na konci -i. Prišli tam siedmi. (Koľko ich tam prišlo? Prišiel tam siedmy.(Ako koľký v poradí tam prišiel? Dožil sa päťdesiatich rokov.(Koľko rokov sa dožil? Dožil sa päťdesiatych rokov.(Koľkých rokov v poradí sa dožil?

Koncovky zámen

Osobné zámeno ty pre 2. osobu jedn. čísla v základnom tvare odpovedá na otázku kto? a píšeme ho s ypsilonom, napr. Ja to viem, ty to nevieš. Kto to nevie? - Ty. V datíve jedn. čísla rovnaké zámeno odpovedá na otázku komu? a v skrátenom tvare sa píše s mäkkým i, napr. Vysvetlím ti to. Komu to vysvetlím?
Osobné zámeno my pre 1. osobu množ. čísla v základnom tvare odpovedá na otázku kto? a píšeme ho s ypsilonom, napr. My to už vieme. Kto to už vie? - My. Dobrou pomôckou je, že k takémuto zámenu možno doplniť aj zámeno všetci: My všetci to už vieme. Toto zámeno je zároveň vybrané slovo po písmene M. Oproti tomu zámeno ja pre 1. osobu jednotného čísla má v datíve skrátený tvar mi, ktorý odpovedá na otázku komu? a píše sa s mäkkým i, napr. Ďakujem ti, že mi to vysvetlíš. Komu to vysvetlíš?
Osobné zámeno pre 3. osobu množ. oni - ak odkazuje na životné podstatné mená muž. rodu, napr. ony - ak odkazuje na zvieracie a neživotné podstatné mená muž. rodu a podstatné mená žen. alebo str. rodu, napr. sami - ak odkazuje na životné podstatné mená muž. rodu, napr. samy - ak odkazuje na zvieracie a neživotné podstatné mená muž. rodu, podstatné mená žen. alebo str. rodu, napr.
Dlhé tvary privlastňovacích zámen sa používajú iba v inštrumentáli jedn. čísla, napr. Bol som tam s mojím bratom a s tvojím otcom. Vo všetkých ostatných pádoch majú privlastňovacie zámená krátke i, napr. To sú moji bratia. Dám to mojim bratom. Vidím mojich bratov.
Zámená, ktoré majú tvar prídavných mien, sa skloňujú ako prídavné mená.

Časovanie slovesa "nehodiť sa"

Pre lepšie pochopenie uvádzame časovanie slovesa "nehodiť sa" v rôznych časoch a číslach:

Jednotné číslo

Minulý čas: Ja som nehodil/nehodila/nehodilo, Ty si nehodil/nehodila/nehodilo, On/Ona/Ono nehodil/nehodila/nehodilo.
Prítomný čas: Ja nehodím, Ty nehodíš, On/Ona/Ono nehodí.
Budúci čas: Ja nebudem hodiť/nehodiť, Ty nebudeš hodiť/nehodiť, On/Ona/Ono nebude hodiť/nehodiť.

Množné číslo

Minulý čas: My sme nehodili, Vy ste nehodili, Oni/Ony nehodili.
Prítomný čas: My nehodíme, Vy nehodíte, Oni/Ony nehodia.
Budúci čas: My nebudeme hodiť/nehodiť, Vy nebudete hodiť/nehodiť, Oni/Ony nebudú hodiť/nehodiť.

Príklady slov a výrazov, ktoré sa považujú za nespisovné

Niektoré slová a výrazy sa v slovenčine považujú za nespisovné, aj keď sú bežne používané v hovorovom jazyku. Medzi takéto slová patria napríklad:

kojiť
byť závislý na (niečom)
link, linkovať, prelinkovať
muslim
napadnúť
dopad
snáď
sranda
primať
téglik
vôdzka

Používanie týchto slov môže byť v niektorých situáciách nevhodné, najmä v oficiálnych dokumentoch alebo pri verejných prejavoch. Je však dôležité si uvedomiť, že jazyk sa neustále vyvíja a niektoré z týchto slov sa môžu časom stať súčasťou štandardnej slovnej zásoby.

Prečo niektoré slová "nehodia"?

Dôvodov, prečo sa niektoré slová považujú za nespisovné alebo nevhodné, môže byť viacero. Niektoré slová môžu byť prevzaté z iných jazykov a nemusia byť plne integrované do slovenskej gramatiky alebo výslovnosti. Iné slová môžu byť slangové alebo nárečové a nemusia byť zrozumiteľné pre všetkých používateľov jazyka. V niektorých prípadoch môže ísť aj o subjektívne hodnotenie, založené na osobných preferenciách alebo spoločenských konvenciách.

Minister práce Erik Tomáš na tlačovke predstavil zámer zmien v sociálnych zákonoch, ktoré majú pomôcť zvyšovať zamestnanosť. Dokonca je možné ministerstvo práce pochváliť za mnohé nové programy a projekty zamerané na uplatnenie rôznych skupín obyvateľstva na trhu práce, ktoré rozbehlo, prípadne rozbieha. V roku 2004 tieto reči, ktoré ako cez kopirák odzneli dnes - v roku 2024, z úst súčasného ministra Erika Tomáša, viedol vtedajší slovenský minister sociálnych vecí Ľudovít Kaník. Tiež rámcoval svoje rozhodnutie znížiť sociálne dávky ako jednoduchý návod na zníženie nezamestnanosti, najmä v rómskych osadách.

Na Slovensku sa dlhodobo šíri mýtus tom, ako vysoké sociálne dávky odrádzajú pracovať. Tento mýtus je nepravdivý a doslova hlúpy, no stále medzi ľuďmi žije, nakoľko ho dlhodobo živia politici, ktorí namiesto riešení radšej hľadajú, na koho problém hodiť. A na koho je to najjednoduchšie? Mimochodom, na sociálne vylúčenie a bývanie ide zo slovenského sociálneho systému menej ako 2 % z hrubých výdavkov na sociálnu ochranu. Sociálny demokrat by mal tieto mýty vyvracať a neživiť ich. Táto nezamestnanosť je štrukturálny problém, pritom najmä v MRK máme obrovský problém s doslova zabetónovanú sociálnu mobilitu - ten, kto sa narodí v rómskej osade, na 99 % v rovnakých podmienkach aj zomrie. Aj pre nedostatky v kvalifikácii, ktorú nemajú ako získať, aj pre predsudky, ale aj pre mizerné podmienky bývania. Namiesto verbálneho bratania sa s pravicovými politikmi by mali sociálni demokrati hľadať cesty, ako problémy riešiť. Ako je napísané vyššie, MPSVaR tieto kroky robí a sú prínosné.

Ak ste to dosiaľ nevedeli, tak onedlho zistíte, že až desať z týchto slov a obratov je nespisovných. Naše úsilie o vylepšenie slovenčiny a zrušenie oficiálneho jazykového zákazu, ktorý je uvalený na niektoré užitočné či často používané slová, sme začali vlastným novinárskym textom. Preto sme dali slovo tým najpovolanejším osobám, ktoré majú k slovenčine profesionálny vzťah a v novinách či knihách dohliadajú na používanie spisovného a pekného jazyka.

My korektori máme občas naozaj ťažkú pozíciu. Iste, pravidlá používané v jazyku sú dôležité a určite by som žiadne nechcela zrušiť. Majú svoje opodstatnenie. No keď mám hovoriť o slovách, ktoré by som ja osobne rada pretlačila do Pravidiel slovenského pravopisu, boli by to predovšetkým bohemizmy, ktoré nemajú v slovenčine dokonalý ekvivalent.

Keď som dostala otázku na časté slová, ktoré opravujem a nie je mi celkom jasné, prečo to tak jazykovedci chcú, napadlo ma hneď slovo napadnúť. A ako to dopadne? Nuž, nikto mi potom nechce písať listy, ba ani domáci nezdieľajú so mnou jedno miesto pri stole, kde jeme jedlo, na ktorého príprave sa podieľali. Dopad je tiež slovo zakázané. A veru často premýšľam, aký účinok, vplyv, dosah by malo, keby si tí zákonodarcovia jazyka uvedomili jasnú spätosť týchto dvoch slov: keď je možné dopadnúť (a nielen na ústa, i keď v rámci hovorového štýlu), prečo nemôže mať všetko svoj dopad?

V roku 2003 iba nesmelo navrhovali tieto vhodnejšie ekvivalenty, ale v r. 2006 ho už označili za subštandard. Akoby toho subštandardu v tejto dobe nebolo aj bez toho dosť. Akonáhle sa pozriem do slovníka, zistím, čo je to ASAP písané v ponukách zamestnania, a opravím sa na „sotva, hneď ako, len čo“. Podobne nasilu sa mi zdá vyhýbať sa slovu snáď, na ktorom mi naozaj nič nevadí. Vám áno? Alebo vám to skôr prekáža?

Každopádne moje meno je vraj nezlučiteľné s mojou pozíciou korektorky, robia si zo mňa srandu (alebo žarty?) redaktori, keď im bez strachu z ich ješitných reakcií opravujem pravopis, štýl aj lexiku. Ja im vtedy odpovedám, že som odvodená od neustáleho hádania sa, nie od toho, že by mi všetko vadilo. Keďže v súčasnosti sa sranduje už takmer denne, prihovorila by som sa za slovo sranda. Súčasné slovníky ho uvádzajú ako subštandardný a hrubý výraz, ale pretože ho takto zjavne mnohí nevnímame, potešilo by ma, ak by bolo opäť označené za hovorové ako kedysi.

Viem si predstaviť aj to, že jedného dňa bude pracovná pozícia rovnocenná s funkciou či pracovným miestom a že sa už pracovný čas a skúšobná lehota nebudú považovať za vhodnejšie varianty ako pracovná doba a skúšobná doba. Aj keď mi prekáža :-), že sa texty hmýria nespisovnými výrazmi, čiže subštandardnými, slangovými či nárečovými slovami, v niektorých prípadoch sa mi prieči opraviť slovo, ktoré sa bežne hovorovo používa a ktoré napriek tomu nie je kodifikované v slovenských slovníkoch.

Zo svojej skúsenosti viem, že redaktorov najviac trápi nahrádzanie slovných spojení „To nevadí“ alebo „Vadí mi“ spisovným „Nič to“ alebo „Prekáža mi“. Zdá sa mi, že to slovo „vadiť“ by sa tiež mohlo vziať na milosť vzhľadom na množstvo slov, ktoré sa v poslednom čase prevzali napríklad z angličtiny, pričom čeština je nám naozaj bližšia.

V nasledujúcom výpočte nájdete aj slová, ktoré už opustili nelegálne vyhnanstvo, ale zatiaľ len v najnovšom slovníku súčasného slovenského jazyka. Prečo „len“? Lebo ministerstvo kultúry zatiaľ neuznalo toto skvelé dielo za kodifikačnú príručku. Kráľom kategórie „spisovné pôsobí nevhodne“ je u mňa slovo, ktoré málokto počul a takmer nikto nepozná: primať. Je to spisovná verzia slova „primäť“, ktorá čitateľov núti klopkať si na čelo a tvrdiť nám, že sme urobili chybu. Preto ho nikdy nepoužívam, a keď musím (teda mimo beletrie), nahradím ho synonymom, napríklad presvedčiť. O tom, že v slovenčine nejde o „mať“ s príponou „pri-“, svedčia aj české ekvivalenty „mět“ (přimět) verzus mít (mať). Zaradenie do spisovnej sféry by teda mohlo byť aj systémové, hoci podrobnejšie som to neskúmala.

Možno sa však cesta nevedie presunom jednotlivých slovíčok do spisovnej sféry, ale zmenou tvrdosti normy. To znamená vzdialiť sa od preskriptívneho prístupu k jazyku a priblížiť sa deskriptívnemu. Ľudia cítia, že jazykoveda opisuje skôr to, ako by jazyk mal vyzerať, než to, ako vyzerá v skutočnosti.

Slová cudzieho pôvodu si častokrát ponechávajú pôvodný pravopis a môže sa v nich teda písať Y aj keď nepatria medzi vybrané slová.

Tie farby sa k sebe nehodia. Questi colori non si intonano (tra loro). Nehodí sa jej to k vlasom. Non gli sta bene ai capelli.

Čo potrebujú ženy a muži, ktorí prišli o manželského partnera? Čas, pochopenie, zmierenie, rôznu praktickú pomoc? Potrebujú sa podeliť o svoje prežívanie v skupine ľudí s podobnými skúsenosťami? Či sa azda len potrebujú vyrozprávať zo žiaľu, hnevu, nepochopenia alebo samoty? Ľudia, ktorí prišli o manželského partnera, potrebujú všetko vyššie spomenuté - a práve to môžu nachádzať v spoločenstve.

Dá sa smútiacu rodinu nejako potešiť či povzbudiť? Ktoré slová a činy sú správne a ktoré sa nehodia, ani nijako nepomôžu? Podľa skúseností viacerých smútiacich ľudí by stačilo dodržať nasledujúcich päť bodov. Samozrejme, na prvé miesto dáme modlitbu či obetujeme omšu za celú rodinu, ale pozrime sa na to, čo konkrétne treba robiť a čomu […]

Šesť rokov ju zneužíval katolícky kňaz v slovenskej farnosti. Sexuálne zneužívanie sa skončilo pred štrnástimi rokmi. Trvalo od jej štrnástich rokov do jej dvadsiatky. Chce vydať svedectvo, pretože považuje za dôležité, aby sa podobné veci nediali, alebo, ak sa udejú, aby sme vedeli na ne reagovať.

Ak si majú kňazi a laici vzájomne pomáhať, potrebujú poznať svet toho druhého. Všetci sme povolaní zjavovať Boha každý deň, v každej situácii. Každý máme rozdielne dary, ktoré môžeme využiť napríklad aj v službe Cirkvi.

My všetci sme Cirkev. Jednotlivci, no spolu - kňazi, rehoľníci aj laici. Spoločné dielo prekvitá vtedy, ak k nemu priložia ruku viacerí. Vidieť to aj na jednotlivých farnostiach. Ako byť aktívnym laikom? Inšpirujte sa príbehmi animátora, organistu a upratovačky - možno nenápadných, no potrebných ľudí, ktorí žijú svoju vieru aj cez skutky.

Slová ako anorexia alebo bulímia sú medzi kresťanmi stále tabu. Hovoríme predsa o svojom tele, o chráme Ducha Svätého, o ktorý sa máme starať, a nie ho týrať hladom. Poruchy príjmu potravy si však nevyberajú a dvadsaťdvaročná Kristína Kupková z Kremnice o tom vie svoje. Keď jej bolo najhoršie, vážila pri výške 175,5 centimetrov len 52 kíl - a stále chcela schudnúť.

Známych ľudí z kresťanského prostredia sme sa pýtali, ako sa starajú o svoje telo, čo preň robia a či by niečo na ňom menili. Prijímajú svoje telo také, aké je? Uvedomujú si, že ich telo je chrámom Ducha Svätého?

Faux Pas - Meaning, Pronunciation, Examples | How to pronounce Faux Pas in American English

tags: #slová, #ktoré #sa #nehodia