Mäsožravé rastliny: Dravosť v rastlinnej ríši a recept na úspešné pestovanie

Mäsožravé rastliny sú fascinujúcim dôkazom toho, že aj rastlinná ríša vie prekvapiť nečakanou dávkou dravosti. Hoci na prvý pohľad pôsobia jemne a nevinne, skrývajú v sebe neuveriteľné stratégie lovu. Niektoré sa zameriavajú len na drobný hmyz, iné dokážu uloviť aj žaby či malé hlodavce.

Každá rastlina je živý organizmus, no pri tých mäsožravých ten život vnímame asi ešte o niečo viac. Tieto rastliny sú totižto akýmisi lovcami a dokážu sa živiť živočíchmi. Mnohé sú hlavne hmyzožravé, no niektoré väčšie druhy si spestria jedálniček i malými hlodavcami, žabou či netopierom. Schopnosť lovenia sa u týchto rastlín vyvinula preto, lebo zväčša rastú na miestach s pôdou chudobnou na živiny. Vďaka predácii tak majú zabezpečenú dostatočnú výživu.

Ako lovia mäsožravé rastliny svoju korisť? Deliť ich možno na základe mnohých kritérií, no vo všeobecnosti ich môžeme rozlišovať podľa toho, akým spôsobom lovia. Niektoré predstavujú takzvané aktívne pasce. Tieto rastlinky sa pri chytaní koristi veľmi rýchlo pohybujú. Iné rastliny však majú pasce pasívne. Zväčša ide o nejaké lepkavé listy či padajúce jamy.

Druhy mäsožravých rastlín

Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie mäsožravé rastliny patria mucholapka, rosička, heliamfora, saracénia a krčiažnik.

Mucholapka podivná (Dionaea muscipula)

U nás asi najznámejšia mäsožravka mucholapka podivná sa orientuje na hmyz, ktorý má v mene, nepohrdne však ani pavúkmi, mravcami či voškami fatálne zvábenými rozvoniavajúcou sladkou tekutinou pripomínajúcou nektár. Keď chcete sledovať trochu morbídne hodovanie, dodajte mucholapke podivnej (Dionaea muscipula) živý hmyz. Receptory vnútri protistojných oválnych listov posiatych po okrajoch výraznými pevnými štetinami reagujú na pohyb koristi.

Záchytný mechanizmus tanierikových ružíc imitujúcich tvarom aj arómou kvet je zrejme najrýchlejší v ríši flóry. Zaklapnutie „tlamy“ z uhlu okolo 45 stupňov po osi centrálneho listového nervu trvá len zlomok sekundy a zosilňujú ho vonkajšie štetiny, respektíve úzke zúbky, ktoré do seba zapadajú. Zároveň sú priepustné pre drobný hmyz, ktorý nestojí za námahu, keďže trávenie bez ohľadu na veľkosť obete trvá okolo týždňa. Sofistikovaný systém redukuje „falošné poplachy“ oberajúce o energiu. Aj z tohto dôvodu je jasné, že zámerné dráždenie vôbec nerobí rastline dobre. Pochopiteľne, asi nik napriek tomu neodolá jednému pokusu zo zvedavosti. „Súprava“ lapačov je v akcii asi 7-krát, potom ju nahrádza nová.

Starostlivosť o mucholapku:

• Stanovisko: Mucholapka podivná sa najkomfortnejšie cíti v nádobe položenej na slnečné stanovište. Najavo to dáva roztvorenými červenými pascami. Ak zostávajú zelené a zatvorené, znamená to nedostatočný prísun svitu.
• Vlhkosť: Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať na úrovni 55 percent. Hodnotu zmeriate prístrojom z hobby marketu.
• Pôda: Mucholapka podivná preferuje čo najmenej vápenatú a dobre priepustnú pôdu. Pestovateľský substrát si môžete kúpiť alebo vyrobiť zmiešaním dvoch dielov rašeliny a doplňujúcou tretinou kremičitého piesku, prípadne perlitu.
• Zalievanie: Zeminu udržiavajte vlhkú. Správne množstvo zistíte tak, že vodu nalejete do misky pod črepníkom. Ak sa do pol hodiny úplne vstrebe, nabudúce mierne pridajte. Používajte destilovanú alebo zachytenú dažďovú namiesto kohútikovej, lebo táto mäsožravá rastlina nemá rada hromadenie vodného kameňa v pôde. Nezalievajte zhora.
• Zimovanie: Na zimný spánok sa začína odoberať, keď sa vyvinú malé lapacie lístky a už sa neotvárajú. Mucholapka podivná trpí pri teplotách pod päť stupňov. Pred zimou ju nevyhnutne presuňte do svetlej mierne chladnej miestnosti.

Mucholapka - dionaea muscipula je čarovná mäsožravá rastlina, vhodná pre malých i veľkých pozorovateľov atraktívneho sveta rastlín, ktorým chutí mäso. Nie je náročná na pestovanie, dokáže žiť v uzavretých priestoroch až 20 rokov, ale je dobré poznať jej potreby. Tejto krásnej rastline sa najlepšie darí v kvetináči s rašelinou, pieskom a kúskami kyslej kôry namiesto klasickej zeminy. Kôra zadržiava vlhkosť, rašelina s pieskom zase poskytujú odtok prebytočnej vody. Tieto mäsožravé rastliny vyžadujú 10 - 13 centimetrový kvetináč s drenážnymi otvormi a tanierikom.

Mucholapky nikdy nepolievajte zhora. Zalievanie týchto rastlín zhora môže spôsobiť, že budú náchylné na choroby listov. Ideálny spôsob, ako zaliať mucholapku, je naliať asi 2,5 cm vody do kvetináča. Mach a kôra absorbujú časť vody a sprístupnia ju rastline. Mucholapky ocenia veľmi čistú vodu. Nerobí im dobre voda z vodovodu. Na zalievanie preto použite destilovanú vodu alebo dažďovú vodu. Živiny, ktoré potrebujú, pochádzajú z ich koristi, nie z vody, ani zo substrátu. Darí sa im pri jasnom nepriamom svetle. Ak vyhovuje teplota v miestnosti nám, je pravdepodobné, že bude vyhovovať aj mucholapke. Vyžaduje teploty medzi 21 až 32 stupňov Celzia, v zime jej stačia 4 stupne. Čím vyššia je teplota, tým viac vlhkosti rastlina vyžaduje. Potrebuje aspoň 50 % vlhkosť. V suchých interiéroch vložíme kvetináč s mucholapkou do vyššej misky s kamienkami a vodou tak, aby boli kamienky zakryté.

Nezľaknite sa, keď listy sčernejú a opadnú a rastlina bude vyzerať ako mŕtva. Nie je však mŕtva, iba odpočíva. Na zimu umiestnime mucholapku na chladné miesto, okolo 4 ° C, s malým množstvom svetla. Obdobie vegetačného pokoja by malo trvať približne tri mesiace. Rastlina by mala byť počas tejto doby vlhká, ale nie mokrá, inak by zhnili korene. Na substrát nanesieme mierny poprašok síry, aby na nej nerástli huby. Rastlinu často kontrolujeme. Tvorba plesne znamená nadmernú vlhkosť.

Rosička (Drosera)

Veľmi známe a rovnako krásne sú aj rosičky, napríklad rosička kapská (Drosera capensis) či rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia). Známych je však až okolo 200 druhov, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom i farbou. Na lovenie používajú tyčinky na listoch, ktoré produkujú lepkavú tekutinu, a to v podobe drobných kvapiek. Tie v podstate vyzerajú ako kapky rosy. Drobný hmyz sa na tekutinu prilepí a rastlinka ho pomaly rozloží. Pritom listy veľmi pomaly korisť aj ovinú.

Ani rosičky nie sú náročné na pestovanie.

Heliamfora (Heliamphora)

Ďalšou úchvatnou mäsožravou rastlinou je aj heliamfora. Krásne sú druhy Heliamphora minor, Heliamphora heterodoxa, Heliamphora nutans a mnohé ďalšie. Heliamfora predstavuje pasívneho lovca. Má listy v tvare akýchsi pohárikov či lievikov. Tie môžu byť dlhé podľa druhu aj 30 či 50 centimetrov. Rastlina čaká, kým do pasce spadne drobný hmyz. Skrútené listy rastliny majú vo vrchnej časti neraz červené či bordové sfarbenie. Heliamfory sú určené skôr pre trochu skúsenejších pestovateľov. Môžu byť náchylné na zmenu teploty či vlhkosti vzduchu.

Saracénia (Sarracenia)

Podobnou mäsožravou rastlinou je saracénia, tiež známa ako špirlica, ktorej domovinou je Severná Amerika. Táto rastlina má opäť stočené a duté listy, ktoré vyzerajú ako dlhé a úzke vázičky. Sú naplnené tekutinou. Do nich saracénia pasívne chytá svoje obete. Ak hmyz vpadne do pasce, už sa z nej nedostane. Rastlina ho rozloží a získa potrebné živiny. Saracénia potrebuje slnečné stanovisko a neustále vlhký substrát, najmä ak je pestovaná v kvetináči. Krásne sú druhy Sarracenia leucophylla či Sarracenia flava.

Krčiažnik (Nepenthes)

Na záver si môžeme predstaviť ešte krčiažnik. Krčiažniky patria k najväčším mäsožravým rastlinám a sú rozšírené v dažďových pralesoch, najmä v tropických častiach Juhovýchodnej Ázie. Táto mäsožravá rastlina má opäť listové pasce, ktoré majú tvar širšej vázy či džbána. Nad nimi sú ešte akési pokrievky, ktoré zabezpečujú, aby do pasce nenapršalo. Po hladkých stenách pasce sa už korisť nevie vyšplhať von a je pomaly strávená. Vo voľnej prírode dorastajú do väčších rozmerov a ulovia i menšie hlodavce. Známe sú druhy Nepenthes alata, Nepenthes ventricosa či Nepenthes Mirabilis. Krčiažnik nie je nijak zvlášť náročný na pestovanie.

Predstieranie nezáujmu o chutnú korisť si ako loveckú stratégiu osvojili niektoré druhy mäsožravých rastlín. Na polapenie hmyzu používajú džbániky, odborne nazývané láčky, ktoré sú z vnútornej strany také klzké, že sa z nich nevyškriabu ani mravce. Láčok mäsožravej rastliny Nepenthes, do ktorého sa po lahodný nektár hrnú desiatky mravcov. „Vnútorná strana láčkov týchto mäsožravých rastlín je extrémne klzká, keď je mokrá, ale ľahko zliezateľná, keď je suchá,“ hovorí Ulrike Bauerová z Bristolskej školy biologických vied. Nephentes počas suchých dní svoju pascu „vypína“ asi na osem hodín za deň a prestáva loviť návštevníkov.

Počas prieskumných expedícií na ostrove Borneo však vedci zistili, že tieto mäsožravé rastliny niekedy ulovia celé húfy mravcov toho istého druhu. Preto sa rozhodli urobiť experiment, počas ktorého udržiavali džbánovitú pascu nepretržite vlhkú, a teda aj šmykľavú. „Mravce sú spoločenský druh hmyzu,“ vysvetľuje Bauerová. „Jednotliví skauti najprv preskúmajú potenciálny zdroj jedla a keď objavia džbán plný sladkého nektáru, vrátia sa do kolónie a povolajú k zberu obživy mnoho ďalších mravcov. Rastliny sa preto naučili byť zdržanlivé. Nechajú prieskumníkov odísť a pripravia sa na výživnejší úlovok. „Vypínaním pasce počas dňa rastliny umožnia mravčím skautom vrátiť sa bezpečne domov a privolať pomocníkov. Keď sa vrátia a láčok je vlhký, uloví v jednom ťahu hneď desiatky mravcov.

Časté chyby pri pestovaní mäsožraviek

Aj keď sa môžu zdať nenáročné, pri pestovaní mäsožraviek sa často opakujú rovnaké chyby, ktoré môžu viesť k ich oslabeniu alebo úplnému odumretiu. Tieto rastliny totiž vyžadujú špecifické podmienky, ktoré sa líšia od bežných izbových rastlín. Ak chcete, aby sa vašim mäsožravkám darilo, vyhnite sa týmto prehreškom:

• Používanie bežnej vody z vodovodu - obsahuje minerály, ktoré môžu rastlinám škodiť. Vždy používajte dažďovú, destilovanú alebo deionizovanú vodu.
• Nesprávny substrát - klasická zemina s hnojivom je nevhodná. Mäsožravky potrebujú chudobný, kyslý substrát, napríklad zmes rašeliny a perlitu.
• Nedostatok svetla - tieto rastliny milujú svetlo. Väčšina druhov potrebuje aspoň niekoľko hodín denne.
• Prelievanie alebo naopak prílišné vysušenie - substrát by mal byť stále vlhký, ale nie premokrený.
• Zimovanie bez prípravy - niektoré druhy (napr. mucholapka) potrebujú obdobie vegetačného pokoja pri nižších teplotách.

tags: #torta #masozrava #rastlina #recept

Populárne príspevky:

• Recept na žĺtkové rezy
• Pórová omáčka s kuracím mäsom
• Hudba k filmu Raňajky u Tiffanyho
• Recept na jahodové rezy
• Šťavnatá pečená kura