Tragédia nad Lockerbie: Predvianočná nočná mora, ktorá otriasla svetom

Vianoce 1988 boli pre množstvo ľudí mimoriadne smutné. 21. decembra totiž došlo nad škótskym mestečkom Lockerbie k tragickému výbuchu lietadla Boeing 747 s 243 cestujúcimi a 16 členmi posádky. Atentát bol až do udalostí z 11. septembra 2001 najväčším teroristickým útokom na civilné lietadlo.

Mapa zobrazujúca oblasť dopadu trosiek lietadla pri Lockerbie

Osudný let a výbuch

Let Pan Am 103 z londýnskeho letiska Heathrow na newyorské letisko JFK s 259 ľuďmi na palube mal odštartovať 21. decembra 1988 o 18:00 miestneho času, kvôli neočakávanému zdržaniu však runway opustil o 25 minút neskôr. Posledný kontakt s kontrolou leteckej prevádzky mala posádka presne o 19. hodine. O niekoľko minút došlo v lietadle k obrovskému výbuchu, ktorý spozoroval a následne ohlásil aj pilot lietadla British Airways, letiaceho približne 40 kilometrov od miesta nešťastia.

Trosky lietadla Pan Am 103 po výbuchu nad Lockerbie

Hoci trosky boli rozptýlené na území celkom 845 kilometrov štvorcových, najväčšia časť lietadla dopadla práve na územie škótskeho mestečka. Krídla zmietli z povrchu niekoľko domov v Lockerbie a vytvorili kráter dlhý 47 metrov.

Vyšetrovanie a pátranie po páchateľoch

Podľa záverov vyšetrovania spôsobilo výbuch 400 gramov semtexu v prednej časti batožinového priestoru. Trhavina bola ukrytá v kazetovom prehrávači v cestovnom kufri, kde sa nachádzalo aj niekoľko kusov detského oblečenia. Ohorený útržok jedného z nich doviedol vyšetrovateľov až do obchodu s odevmi v maltskom meste Sliema. V roku 1991 vyšetrovatelia obvinili vedúceho pracovníka na maltskom letisku Lamina Khalifaha Fhimaha a príslušníka líbyjských tajných služieb a veliteľa stráženia Libyan Arab Airlines Abdela Basseta Ali al-Megrahiho. Ich útok mal byť líbyjskou odpoveďou na nálety amerického letectva na Tripolis a Benghází 15. apríla 1986.

Abdel Basset Ali al-Megrahi

Medzinárodný tlak a súdny proces

Bezpečnostná rada OSN 31. marca 1992 v rezolúcii č. 748 prikázala Líbyi vydať podozrivých do 15. apríla toho istého roku pod hrozbou uvalenia celosvetových sankcií - vzdušného embarga, zákazu predaja zbraní a obmedzenia diplomatických vzťahov. Kaddáfí 30. apríla 1992 vyhlásil, že Tripolis podozrivých nevydá, ale že sa môžu sami vzdať. Po následných nekonečných rokovaniach Všeobecný ľudový kongres Líbye 15. apríla 1999 súhlasil s vydaním podozrivých. Líbya vydala 5. apríla 1999 podozrivých a tí odcestovali do Holandska. OSN, Británia a neskôr aj Európska únia zrušila sankcie voči Líbyi.

Proces s oboma obžalovanými sa začal v máji 2000 v Camp Zeiste pri Haagu podľa škótskeho práva. Kľúčovým svedkom obžaloby sa stal maltský obchodník s odevmi Tony Gauci, ktorý identifikoval Abdala Básata Alího Megrahiho. Toho uznal 31. januára 2001 súd za vinného a odsúdil na doživotný trest väzenia. Megrahi si najskôr odpykával trest v najväčšej škótskej väznici HMP Barlinnie, v roku 2005 ho premiestnili do HMP Greenock. O rok neskôr Líbya požiadala škótsku vládu o jeho vydanie. K žiadosti došlo po ratifikácii dohody o vzájomnom vydávaní väzňov medzi Líbyou a Britániou.

Škótska vláda 20. augusta 2009 rozhodla o prepustení Abdala Básata Migrahího z humanitárnych dôvodov. Jeho prepustenie vyvolalo rozhorčenie medzi príbuznými obetí atentátu. Objavili sa špekulácie, že prepustenie súviselo s obchodnými záujmami Londýna v na ropu bohatej Líbyi, čo dôrazne poprela britská aj škótska vláda. Po návrate do vlasti Líbyjčania privítali Megrahiho ako hrdinu. Odvtedy žil utiahnuto vo svojej rodinnej vile v Tripolise, väčšinou pripútaný na lôžko. Až do svojej smrti 20. mája 2012 trval na tom, že s útokom nad Lockerbie nemal nič spoločné. Pre mnohých Líbyjčanov je hrdinom a obetným baránkom, ktorého Západ zneužil na ovládnutie ich krajiny.

Líbya sa v roku 2003 priznala k zodpovednosti a zaviazala sa zaplatiť pozostalým celkovo 2,7 miliardy dolárov odškodného. Vydala sa tak na cestu z medzinárodnej izolácie a následne boli proti nej zrušené sankcie a aj USA sa s ňou rozhodli obnoviť diplomatické vzťahy. Bývalý líbyjský minister spravodlivosti Mustafá Abdal Džalál 23. februára 2011 pre švédsky denník Expressen uviedol, že Kaddáfí osobne nariadil bombový útok v Lockerbie.

Nové teórie a pokračujúce vyšetrovanie

Špekulácie ohľadne skutočných páchateľov a ich motívu sa však objavujú dodnes. Kľúčové svedectvo maltského obchodníka Tonyho Gauciho bolo spochybnené. Na súde si totiž nebol istý dátumami a fotografiu Megrahiho navyše videl v časopise v súvislosti s podozreniami už skôr. V roku 2014 iránsky dôstojník tajných služieb Abolghásem Mesbáhí vyhlásil, že bombový útok sa uskutočnil na príkaz Iránu a vykonali ho extrémisti so sídlom v Sýrii. Vtedajší najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Chomejní údajne nariadil, aby bol atentát "presnou kópiou toho, čo sa stalo iránskemu lietadlu“. Let č. 655 spoločnosti Iran Air bol zostrelený americkou vojenskou loďou v júli 1988.

Aktuálne však nitky opäť smerujú do Líbye. Tamojšie úrady údajne zadržiavajú abú Agilu Muhammada Masúda, ktorý je podľa USA podozrivý z účasti na bombovom útoku. Americké úrady sa snažia dosiahnuť jeho vydanie, aby sa mohol v Spojených štátoch postaviť pred súd, uviedol denník The Wall Street Journal minulý týždeň. Masúd údajne pracoval ako zhotoviteľ bômb pre bývalého líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího.

Tragédia nad Lockerbie zostáva dodnes otvorenou ranou v srdciach pozostalých a symbolom medzinárodného terorizmu. Aj po rokoch sa vynárajú nové otázky a hľadajú odpovede, aby bola táto predvianočná nočná mora konečne uzavretá.

The Lockerbie Bombing: The Tragic True Story Of Pan Am Flight 103