Tradičná pekáreň Horná Súča: História a recepty

V nasledujúcich kapitolách sa budeme venovať ladeným polemikám, podávame životopisné profily J. Kollára, P. J. Šafárika. Štúrovi a M. M. Hodžu z predchádzajúcich kapitol.

Významné osobnosti a ich vplyv na slovenský jazyk

Ján Kollár (1793 - 1852)

Ján Kollár, tvorca slavizovanej, resp. slovenčiny, sa narodil v Mošovciach v Turci. Študoval na lýceu v Bratislave, teológiu a filozofiu v Jene. Jeho tvorí slovenská ľudová slovesnosť. V zborníku Hlasové (s. a literárnej spolupráce. resp. a nářečími slawskými (Hronka, 1836). Jeho slavizovanú či slovakizovanú češtinu Slawského a jeho kmenů (1830). Morawany a Slowáky (Praha, 1846) štúrovcov príkro odsúdil.

Pavel Jozef Šafárik (1795 - 1861)

Pavel Jozef Šafárik, etnograf, historik a redaktor, sa narodil v Kobeliarove pri Rožňave. Bol redaktorom Časopisu Českého musea a kustódom univerzitnej knižnice. Aktívne sa zúčastnil na Slovanskom zjazde. Jeho dielo Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten (Budín, 1826) sa zaoberá vzťahom medzi slovenčinou a češtinou. lidu slowenského w Uhřjch (Pešť, 1823) sa snažil o to, aby sa v slovenčine utvárali duchovné hodnoty. Zastával myšlienok o dôležitom poslaní Slovanstva v budúcnosti. V zápasoch o spisovnú slovenčinu stál však na strane J. Kollára a jeho jazyk - mierne slovakizovanú češtinu.

Polemiky o spisovnom jazyku

V období štúrovčiny sa objavil nový fenomén: pravopisu novej spisovnej slovenčiny. Vo vývine spisovnej slovenčiny nastalo reformné obdobie. Zásade možno rozpoznať tri smery kritických polemík. Prvý smer protištúrovskej polemiky bol J. Kollár, ktorý publikoval v zborníku Hlasové. Kladný vzťah k slovanstvu, pre jeho literárnu tvorbu dodnes vážená. J. Kollár pripojil k spomenutej úvahe v Hlasové (s. 127). Na adresu Ľ. Štúra odkazuje „běda! běda! běda Wám samému, pane Štúre! křiwančinu“ atď. (Hlasové, s. Ešte toho roku v 2. číslach Orla Tatránskeho (s. čo mu je najbližšje, to v čom cíti sám seba“. Vedomý si svojej pravdy, Ľ. sa ozval M. Reálne vyznel názor C. na Slovensku (p. proti štúrovcom a ich stúpencom, no najmä proti Ľ. Štúrovi a M. M. Hodžovi.

Omnoho ďalej v ponižovaní štúrovcov zašiel Ľ. Launer (narodil sa roku 1821 v Krupine). O tom, aby sme poznali, aká veľká bola nenávisť Š. niekoľko jeho výrokov. Podľa Š. píše „to jsou tí žlabowé, skrze něžto hlawní půwod t. j. do Slowanstwa wtéká“. používať vo funkcii spisovného jazyka slovenčinu alebo češtinu. J. I. súdobou češtinou. No na rozdiel od J. I. nemal úspech, J. staroslovenčinu, t. j. No výsledky tejto Kollárovej aktivity vo Viedni netrvali dlho.

Skloňovanie v slovenskom jazyku

Na začiatku 2. polovice 19. storočia. Tak M. jazyka slovenského z r. to vzoru boží, na s. tomto skloňovacom type hľadá jeho historické potvrdenie. 1860, č. Podľa M. Hattalu (c. d., s. skloňovať káže, na pr. V tejto línii o polstoročie neskôr pokračoval S. slovenskej (1. vyd. z r. ustanovil samostatné vzory, a to až dva: Goethe a Jókai. zakončených na predné samohlásky. vlastné mená.) Na s. 74 svojej Rukoväti (v 2. vyd. z r. priechodu s jednej samohlásky na druhú“ (c. d., s. V tejto línii pokračuje i J. Damborský, ktorý sa ináč k S. programovo hlási. a učiteľské ústavy (5. vyd., opravené a značne doplnené, z r. na s. slová“ (s. gymnázium, Škultéty a Szabó. na S. vzor Szabó autor káže skloňovať tak ako S. atď. (c. d., s. zblíženie s paradigmou vzoru chlap. chlap“ (c. d., s. a ďalej Kállay, Jókai. však utratí patričné meno svoj pôvodný tvar, bo na pr. by maly rovnaký gen. Franke - Frankeho). ak. t. j. napr. gen. Jókai-ho, Matulay-ho, dat. v nominatíve plurálu dostávajú príponu -ovia, napr. Tradície utvorenej S. jazyka z r. 1950 pridržiava aj B. okrem neho aj vzor Szabó a skloňuje ho rovnako ako S. slovenskej jazykovedy. Na prelome 40. a 50. a funkčné chápanie jazyka.

Od trojice autorov E. Pauliny - J. Ružička - J. na praktické potreby a ktorej 1. vyd. vyšlo r. 3. za konštituovanie samostatného skloňovacieho typu kuli. paradigmatike už zastúpené. skloňovaní pozri v práci J. Štolca z r. nadviazal E. v prácach z r. mien, pričom najbližšie má k vzoru hrdina. opätovne pripomenúť stanovisko J. ako celok neopakujúcu. skloňovací typ kuli. už neopakuje samohláskový začiatok, t. j. inštrumentáli dlhá samohláska -í- (prípadne v písme aj -ý-). prednej samohláske, ktorá stojí na konci kmeňa, sa vynecháva. v jednom slove ani v iných prípadoch nevyskytujú. od paradigmy pri kongruentnom skloňovaní - nevyskytuje. Paule-m, abbé-m, Sillanpää-m. práci J. Štolca z r. kuli (k termínu pozri Sabol, 1968, s. t. j. abbé-ovia, atašé-ovia. mužských životných podstatných mien, totiž prípone -i. životných substantív, t. j. mužských životných substantív, t. j. kuli-ami, grizly-ami, abbé-ami, Škultéty-ami. podstatných mien, t. j. kuli uzavrieme opisom východiskového tvaru, t. j. jednotného čísla. s nulovou morfémou po samohláskovom zakončení kmeňa: kuli-0. mien mužského rodu, prípadne užšie podľa skloňovacieho typu hrdina. sa nemení a vo všetkých tvaroch ostáva rovnaký. práci (porov. Kačala, 1999). získavajú plnohodnotný tvarotvorný základ, t. j. atašé-0, penál-e. a relačnej morfémy, resp. v slovenčine od začiatku jej samostatného vývinu E. o vývine slovenskej deklinácie (Pauliny, 1990, s. o „akejsi aglutinujúcej flexii“ v slovenskom jazyku. 4. Sabola v citovanej práci z r. pochybovať. typu najmä spomínaná zloženosť paradigmy z viacerých, resp. kongruentnú, t. j. podstatných mien). v súčasnej spoločnosti veľmi nepravdepodobný. kongruentné, t. j. ktoré majú tvrdé zakončenie kmeňa, t. j. žen-a, mest-o. v skloňovaní. podľa Morfológie slovenského jazyka (1966, s. počet slov. systéme. v súčasných podmienkach informatizovanej spoločnosti. (1984, s. dokonca vraví o prechode mien zo vzoru chlap do vzoru kuli. aj životaschopný. Lubymu, (o, s) Lubym atď. týždenníku v r. 5. sústave do istej miery zodpovedá slovenskému typu kuli, t. j. najmä spomínaná rozsiahla pádová homonymia. 6. dotkli vo viacerých súvislostiach. Viki (k menu Viktor) atď. Ujlaki/y, Ujvári/y. písme aj -y), -í, -e, -é, -ä, -ö, -ő, -ü. ako spoluhláska, a skloňujú sa podľa vzoru chlap. typu chlap. 1966 (na s. 125) menám tohto typu prisudzujú dvojaké pádové prípony, t. Sokolai/ya alebo Sokolai/yho.

Pôvod názvov obcí

alebo rozvíjaní nimi nazývaných osád, napr. Maďarovce, Pečeňady, Sekule, Uherce, Uhorské, Vlachy. 1. z etnického pomenovania Čech. Nové Zámky. V písomnostiach je doložená od začiatku 15. stor. 1920 Čahovce, Čechy). existovala do 17. stor. s názvom Čechy sa spomína od polovice 13. stor. České Brezovo ju poznáme od konca 16. stor. sa pôvodne nazývali Čechy. obce Cabaj-Čápor) v okrese Nitra je zapísaná r. ako Čechy (terra Chey), v 18. stor. podľa B. stolice v okrese Veľký Krtíš. 13. stor. Kis Csehy [Malé Čechy]. Od začiatku 18. stor. opustená, v Repertitóriu J. Čahy s odvodeným prídavným menom čahovský. Čahovský potok (1369 fl. Od začiatku 14. stor. je známa osada Čechy, ktorá sa od r. nazýva Čechová (1318 v. Od r. B. príslušníkov národností stredovekého Uhorska. staré a ich vznik treba klásť do 11. - 12. storočia. názvov od L. podobu doloženú od 18. a 19. sa realizuje ako Čah. Čahovské vinice. z polovice 13. stor. filius Farcasii = Čechuta, syn Farkaša; maď. farkas = vlk). bolo osobné meno Čechta/Čachta. Čechtín. pripúšťa aj súvis so skráteným osobným menom Čech (napr. 2. etnonymá Moravec a Moravčík. i Moravčík). stolice v okrese Krupina. a Opátove Moravce r. 1960. (maď. egyház, čítaj [eďház] = kostol, egyházas = kostolný). Eghazasmaroth, 1808 Kostelné Morawce. sa názvom odlišuje od druhej polovice 15. Zemanské Moravce. V zozname obcí z r. Moravce zachytáva aj názov Čierne Moravce. Jeho názov je známy od začiatku 12. 1292 Morouth ap., 1808 Morawce, maď. Aranyos-Maróth. Zlaté Moravce sa používa po r. 1920, predtým iba Moravce. je známa od 18. Podľa etymologického slovníka zemepisných názvov od L. súčasného Maďarska vznikli z etnonyma Moravec (maď. názov utvorený podľa porastu liesky. v názve preto, že leží pri slovensko-moravskej hranici. Moravské Lieskové (1398 Lezkow, 1598 lat. Morawské Liéskowé, maď. Morva-Lieszkó) je známa od r. 1598. Moravy na Záhorí. Známa je od polovice 15. Ján, maď. Szent János). v uhorskom štatistickom lexikóne r. 1913 (Morvaszentjános). r. r. 1940. obcí Československej republiky z r. 1927, od r. moravy; to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy. etnikom alebo územím je veľmi málo pravdepodobná. „z moráv“, „z moravy“. mesta Michalovce, známa od polovice 13. 1252 Morowa). V prameňoch od konca 18. stor. Morovjany (1786 Morowjani, 1808 Mořowjany, Morowany, maď. aj Murovjany (1773 Murowjany, 1920 Muroviany), do r. neďaleko Piešťan. Do r. 1524 Morwany; 1786 Morowán, Morowánka, 1808 Morawany, maď. V Bernolákovom Slovári z r. je od r. 1976 časťou obce Handlová.

Recepty tradičnej pekárne

pesničky. a piekli ich v peci?! na Orave. okr. okr. Skalica) či kiśene kolače (Ratvaj, okr. múki, s téj najpeknejšéj nulovéj. slova kvas). na Kysuciach aj kvašňice. (Kremnička, okr. kolače (Spiš. sol a zamísí sa (Vištuk, okr. Modra). že rośňe jag na droźdžach (Dlhá Lúka, okr. nosí! (Brestovec, okr. Myjava) alebo Tá kvasnice predává! okr. Nové Mesto nad Váhom). bi si icit pre cajch, scem pécid volákí koláč (Cífer, okr. Trnava). používajú slovo odmlad: Kúb odmladu za korunu! (Hor.

tags: #tradicna #pekaren #Horna #Suca #historia #a

Populárne príspevky:

• Vianočný punč - domáca výroba
• Dokonalý gastronomický zážitok s bravčovou panenkou
• Tvarohová torta s jablkami
• Karamelová plnka zo Salka
• Hlboké 14 – salašský langoš