Tradičné jedlá a zvyky mesiaca máj na Slovensku
Máj, mesiac lásky a prebúdzajúcej sa prírody, je na Slovensku bohatý na tradície, zvyky a kulinárske špeciality. Od starodávnych obradov až po moderné oslavy, máj ponúka pestrú paletu zážitkov pre každého.
Jar je obdobím plným osláv, ktoré sú späté nielen s príchodom teplejších dní, ale aj s oživením kultúrnych a duchovných tradícií. Mnohé z nich sa aj v súčasnosti udržiavajú a odovzdávajú z generácie na generáciu.
Májové tradície a zvyky
V minulosti bol máj časom osláv a obradov, ktoré sa viazali k láske, plodnosti a zabezpečeniu úrody. Niektoré z týchto tradícií pretrvávajú dodnes a sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry.
Stavenie májov
Jednou z najznámejších májových tradícií je stavanie májov. V noci z 30. apríla na 1. mája mládenci potajomky stavali pred domy svojich vyvolených vysoké, štíhle stromy ozdobené farebnými stužkami. Máj symbolizoval záujem mládenca o dievča a bol pre ňu prejavom úcty a lásky. Ak chlapec postavil dievčaťu máj, rodičia dievčaťa ho spolu s kamarátmi pozvali do domu, pohostili ich a prípadne im dali aj peniaze, za ktoré mladí pripravili májovú zábavu. Dievča svojmu mládencovi darovalo pierko za klobúk, čím mu opätovalo svoje city. Na konci mája sa máje zvyčajne zvalili, čo opäť sprevádzala zábava.
Ako uvádza etnológ Kysuckého múzea Pavol Markech, váľanie mája sa nezaobišlo bez radostných emócií, spevu a zábavy. „Máj bol aj v prenesenom zmysle slova na počiatku rastu vegetácie, plodnosti, hojnosti, oslavy slnka, teda všetkého, čo malo zabezpečiť plody nového života a úrody v nasledujúcich mesiacoch," doplnil Markech.
„V sprievode lokálneho spoločenstva - zvedavých detí, mladých aj dospelých, mládenci na konci mesiaca obchádzali všetky dvory, v ktorých postavili máje. Okolo mája vykrúcali svoje milé, trasením mája oznamovali čas jeho konca. Šikovní junáci boli za váľanie mája obdarovaní mladými devami koláčmi, úsmevom, objatím, sladkým bozkom a po zvalení mája dostali aj fľašu pálenky. Tanec a zábava potom pokračovali podľa nálady až do večera.
Sviatok práce a bozkávanie pod čerešňou
Prvý májový deň je na Slovensku Sviatkom práce, dňom pracovného pokoja. Okrem osláv práce sa v tento deň dodržiava aj romantická tradícia bozkávania sa pod rozkvitnutou čerešňou. Verí sa, že ak sa muž pobozká so ženou 1. mája pod čerešňou, bude milovaná počas celého roka.
Podľa slovenskej ľudovej tradície by mal 1. mája muž pobozkať ženu pod rozkvitnutou čerešňou. Prečo? Aby bola milovaná počas celého roka. Ak si chcete zabezpečiť lásku na celý život, bozkávajte sa každý rok na 1. mája pod rozkvitnutou čerešňou.
Dobrovoľní hasiči
V minulosti sa počas mája stávali niektorí mládenci dobrovoľnými hasičmi. V časoch, keď boli domy vyrábané z dreva, požiare neustále ohrozovali dediny. Napriek tomu, že sa miestni modlili k sv. Floriánovi, patrónovi požiarnikov, aj tak nevedeli zabrániť ohňu. Pri domoch a hospodárskych stavbách museli byť sudy plné vody. V každom hospodárstve sa musel tiež nachádzať požiarny rebrík a hák. Kto zákazy porušil, vymerali mu prísny trest, napríklad väzanie, mužom údery palicami a ženám korbáčom.
Deň matiek
V druhú májovú nedeľu sa na Slovensku oslavuje Deň matiek. Tento sviatok, ktorý pôvodne pochádza z USA, sa v Československu začal oslavovať v roku 1923. Po druhej svetovej vojne sa začal preferovať Medzinárodný deň žien, ale po roku 1989 sa Deň matiek začal opäť oslavovať a oslavuje sa až dodnes. Po celej krajine sa konajú rôzne kultúrne podujatia s bohatým programom, ktorý je venovaný všetkým mamám.
Krásny Deň matiek!
Májová kuchyňa
Máj je mesiacom, kedy sa príroda prebúdza a ponúka množstvo čerstvých surovín. Na poliach sa pasú kravy a ovce, čoho výsledkom je najlepšia májová bryndza. V záhradách rastie zelenina a ovocie, ktoré sa stávajú základom pre mnohé tradičné jedlá.
Bryndzové halušky
Bryndzové halušky sú považované za slovenské národné jedlo a ich pôvod sa spája s Liptovom. Ich príprava sa líši v drobných detailoch, ale základ je stále rovnaký - zemiakové cesto, kvalitná bryndza a, samozrejme, slaninkové oškvarky. I keď najlepšie halušky sú tie od mamy, i tie na salašoch, v kolibách či reštauráciách, zameraných na tradičnú slovenskú kuchyňu stoja za ochutnanie. Halušky v podobe, v akej ich poznáme a obľubujeme dnes, sa na Liptove začali jesť až v 19. storočí, kedy sa na území Liptova rozšírilo pestovanie zemiakov. Tie prispeli k spestreniu dovtedy veľmi skromnej kuchyne.
Liptovská kuchyňa dala Slovensku národné jedlo - bryndzové halušky. No nielen haluškami je Lipták živý, z tohto krásneho kraja pochádzajú viaceré jedlá, ktoré považujeme za tradičné a mnoho ďalších, ktoré sú spojené práve s týmto krajom.
Zemiaky a bryndza sú základom pre ďalšie typické liptovské jedlo - bryndzové pirohy. Z bryndze sa robí i chutná polievka - demikát, spôsoby sa opäť mierne líšia podľa jednotlivých regiónov. Z bryndze sa pripravuje i chutná bryndzová nátierka - šmirkas.
Kapustová polievka
Kapusta tvorila v minulosti spolu so zemiakmi základ každodennej stravy. Jedla sa čerstvá i kvasená, surová i varená. Z čerstvej kapusty sa pripravovala polievka či ochucovali sa ňou halušky a iné cestoviny (fliačky - šiflíky), či plnili sa ňou koláče z kysnutého cesta - kapustníky. Najtradičnejšou liptovskou polievkou je pravá liptovská kyslá kapustová polievka.
Jej čaro spočíva v tom, že kompletný obed uvaríte v jednom hrnci. Kyslá kapustnica (voda z kvasenej kapusty), niekedy i kapusta sa varí vo veľkom hrnci spolu s údeným mäsom, čerstvým bravčovým mäsom (krkovičkou alebo kolenom), sušenými gribmi a celými väčšími zemiakmi. V kapustovej polievke sa varí i slepá kura či bábka, knedličky v podobe valčekov z rôznych prísad (slepá kura napríklad z krájaného pečiva, múky, vajíčka, slaninky či bábka zo strúhaných zemiakov s múkou, dochutená pochutinami).
Zemiakové placky
Kedysi sa im hovorilo jedlo pre chudobných, dnes sú našou vyhlásenou pochúťkou. Gatroportál TasteAtlas pravidelne prináša rôzne zaujímavé rebríčky jedál. Raz sú to najlepšie svetové dezerty, inokedy zas najobľúbenejšie jedlá z mäsa či rýb. Tento raz sa hlasujúci zamerali na európske pochutiny, respektíve snacky. V TOP 10 sa naše zemiakové placky nielen ocitli, ale rovno skončili na prvom mieste. Aj keď bryndzové halušky sú naším národným jedlom, nie každý si ich chuť zamiluje. Naopak, zemiakové placky sú tu od nepamäti a chutia takmer každému. V posledných rokoch tak vzrástli na popularite, že snáď nenájdeme jarmok, festival či street food, na ktorom by chýbali.
Sú také chutné, že predbehli aj pochúťky ako gruzínske chačapuri či grécke pirôžky so syrom. Ako píše TasteAtlas, „Tieto rustikálne chrumkavé zemiakové placky patria k tradičnej slovenskej kuchyni. Pozostávajú z hustého cesta zo strúhaných zemiakov, vajec, múky a rôznych korenín.
Ďalšie tradičné jedlá a pochutiny
- Liptovské droby
- Liptovské šialence
- Údené a neúdené syry: parenice, oštiepky, korbáčiky, uzlíky, liptovské nite
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené najlepšie jedlá slovenskej kuchyne podľa portálu TasteAtlas:
| Poradie | Jedlo |
|---|---|
| 1 | Údený oštiepok |
| 2 | Zemiakové placky |
| 3 | Bryndzové halušky |
| 4 | Lokše |
| 5 | Šišky |
| 6 | Guláš |
| 7 | Halušky |
| 8 | Kapustnica |
| 9 | Slivkové buchty |
| 10 | Parenica |
Veľkonočné tradície v Ždiari
Každoročné jarné prebúdzanie so sebou prináša čaro Veľkej noci a nie je tomu inak ani tento rok. Obzvlášť v dedinke Ždiar obdobie Veľkej noci navodí atmosféru, ktorá je jedinečná a zažijete ju jedine u nás:
- Stráženie božieho hrobu - tento zvyk pramení z histórie, kde sa po uložení Ježišovho tela striedali pri strážení rímski vojaci. Dnes sa tento zvyk praktizuje od veľkopiatkového obradu až do Bielej soboty. Počas tejto doby sa v kostole pri božom hrobe striedajú dvojice mužov, ktorí sú oblečení v tradičných goralských krojoch.
- Vysvätenie veľkonočného košíka - Veľkonočná nedeľa a pondelok charakterizuje hojnosť a koniec pôstu. Počas týchto dní už môžu miestni ľudia jesť rôzne tradičné jedlá a údeniny, ktoré si pripravovali na túto udalosť.
- Pobúchanie košíkom po hlave - keď bol vysvätený košík prázdny, tak podľa tradície si mala celá rodinka týmto košíkom pobúchať po hlave.
- Ždiarska oblievačka - je bohatá na zdravú vodu čerpanú zo ždiarskych ľadových potokov. Častokrát sa stáva, že Perinbaba sa vyšantí aj na jar a vtedy sú miestne dievčatá vykúpané nielen vo vode, ale aj v snehu.
- Slávnostná omša - v tento deň sa ešte aj v súčasnosti mnoho Ždiarčanov a Ždiarčaniek vyberie na omšu vo sviatočných krojoch plných nádherných výšiviek, či trblietavých stužiek. Táto tradícia je jedna z najkrajších a jej krásu neprekazí ani surové počasie, ktoré je pre Ždiar v tomto období typické.
tags: #tradicne #jedla #mesiac #maj #slovensko
