Tri gaštanové kone: Príbeh lásky, obety a zla
Príbeh sa začína modlitbou rozprávača Petra, ktorý ide na svojom gaštanovom koni po dlhých rokoch na Oravu, aby požiadal o ruku Magdalénu, dievča s ktorým sa od malička hrával a ktoré miloval. Cestou narazí na pašerákov u Poľska, ktorí pašujú 7 koní cez hory, naháňajú ich žandári, Petrov kôň sa splaší a pustí sa cvalom s nimi. Jeden z jazdcov je zranený a visí cez koňa, ktorý nepreskočí a prerazí si bok. Najskôr ho nechcú zastreliť, aby na seba neupozornili, ale potom ho Peter vo vypätej situácii zastrelí.
Zranení pašerák je Jožko Greguš - Magdalénin bratranec, ktorý mu povie, že druhý pašerák je Jano Zápotočný a chce popýtať Magdu o ruku. Idú spoločne do jednej dediny, kde Zápotočnému dievča „zohrievalo“ posteľ a jedlo. Tím dvom sa to nepáčilo a dohodli sa, že sa stretnú niekde po ceste. Zápotočný si vzal so sebou aj kone. Cestou prosil Jožko Petrovi, aby Magdaléne vysvetlil, že o ňu nestojí, aby si mohla vziať Zápotočného, pretože stále ho čakala. Peter bol nepriamy a nepovedal, že ide Magdu popýtať. Zápotočný ich zadychčaný dohnal len na jednom koni. Keď povedal dievčaťu, že je u nej naposledy, zavolala žandárov a ledva stihol uchytiť toho jedného koňa. Chcel kúpiť koňa od Petra, ale to nebol jeho kôň, mal ho len požičaného. Od tej chvíle ho Zápotočný začal nenávidieť.
Keď prišli k Maliarčíkovcom na troch úplne rovnakých gaštanových koňoch, Magdin otec - krčmár ho s radosťou vítať, čo Jano nemohol zniesť. Mal mu opatriť koňa, ale on s ním nezaobchádzal dobre - chcel sa mu pomstiť. Peťo sa neozval, aby nevyvolával spor. Keď počul erdžanie zo stajne išiel sa tam pozrieť a Jano chcel práve bodnúť jeho koňa do nohy. Jano sa mu vyhrozil, aby si dával pozor na krk, lebo mu niekto môže „pustiť s tej tuláckej, nespokojnej krvi!“ Keď čosi padlo v sypárni išiel tam a stretol sa s Magdou. Dohodli sa, že sa stretnú o 10hod. pri včelíne.
Čakal tam už od 9, keď počul výkrik, utekal na dvor,. Vbehol do otvorenej stajne, kde Magda ležala pod jeho koňom. Vzal ju k materi. Pomohol sa o ňu postarať a Jano ho vysotil z izby - od hnevu aj od žiarlivosti. V ten večer požiadal Jano Magdiných rodičov o jej ruku, jej mama súhlasila aj za ňu. Večer prišiel od jej izby Jano a chcel š-š, ale prišla Magdina mama zavolala ho na jeden, Magda za zamkla v izbe a Peťo bol rád, že sa mu ubránila. Na druhý deň sa dozvedel, že Magdina mama súhlasila - chcel odísť.
Išiel sa do krčmy rozlúčiť s Maliarčíkom a ten ho prehováral, aby zostal na Jánske ohne. Na to ho prehováral aj muž s čiernymi fúzikmi, ktorý mu povedal, že aj jemu sa páči Magda, ale viac by ju doprial jemu ako Janovi. Nakoniec ho prehovorí. Večer sú už všetci zhromaždení pod kopcom a čakajú už len na Magdu. Keď dlho nechodí, Jano chce dokázať, že môže mať každé dievča, kt. si zmyslí a tak išiel k tlupe a vybral si odtiaľ najkrajšie dievča. Pomaly sa rozchádzajú na kopce, keď príde Magda aj s kamarátkou. Jano si na koňa vysadil spoločníčku, Jožko tú kamarátku a Peťo Magdu.
Išli - vpredu Jožko, Peťo a vzadu Jano. Jano zahol na vedľajšiu cestičku a bolo počuť už len cmukanie. Magda sa nedržala Peťa, ale len koňa. Jožkov a Peťov kôň zastali, cez cestu im prebehol jeleň - kone sa splašili. Peťo nasmeroval koňa tak aby sa vzdialili. Potom pod borovicami dala Magda Peťovi úlohu: musel si zaopatriť gazdovstvo v Turci, kde by si ju mohol priviesť a aby jej ho mama povolila, keď bude mať majetok. Ona bude odďaľovať svadbu so Zápotočným a bude ho čakať čistá. Keď úlohu splní, má prísť s tromi gaštanovými koňmi, kt. nechá uviazané tam kde sa stretnú. Celý rozhovor si vypočul Zápotočný, kt. napadol Peťa, ale ten ho omráčil a odišiel.
V Turci si zarobil na dom tak, že kupoval vagóny s koňmi a predával ich po veľkostatkom a koniarom. Kúpil si dom a chystal sa kúpiť aj priľahlé pole. Po roku vybral sa späť na Oravu s koňmi aké ten kraj ešte nevidel. Keď tam prišiel, stretol pána s fúzikmi, kt. mu povedal, že Magda je už skoro rok vydatá za Zápotočného. Potom išiel do Leštinskej krčmy a krčmár na neho pochybne pozeral, potom mu povedal, že Jano Zápotočný chodil každý deň do krčmy a opíjal sa. Že v ten večer, ako odišiel, Jano ju znásilnil a ona otehotnela. Jano sa sťažoval, že Magda je k nemu preto taká, že čaká na jedného, kt. príde s tromi gaštanovými koňmi. Krčmár mu schoval kone do stajne a on išiel k Zápotočným, ale tí neboli doma - boli na poli.
Išiel tam a cestou stretol kopáčov, čo tiež išli na pole, oni mu dopovedali, čo sa stalo, nevedeli, že on je ten muž s gaštanovými koňmi. Povedali mu, že Jano nakúpil divoké kone, kt. kopali a hrýzli a Magda za trest ich musela opatrovať, keď bola v 6. mesiaci - potratila tam. Peťo ich našiel na poli, kde Jano mlátil koňa, kt. musela Magda držať. Keď sa nechcel hýbať, začal ho mlátiť po pysku, z kt. striekala krv. Keď zasiahol oko, kôň sa splašil a ušiel. Magdu zhodil a Jana Peťo zrazil k zemi. Koňa neskôr chytili.
Peťo pomáhal Magde: „už druhý raz som ju oslobodil spod konských kopýt“, keď sa prebrala, neverila, že vidí Peťa, potom začala ratovať Jana, čo Peťa ranilo. Jano ho chcel zahlušiť kameňom, ale Magda začala kričať a keď sa zbierali ľudia, už ho netrafil. Od tej chvíle Magda od ľaku takmer zomrela. Jano k nej Peťa nechcel pustiť, ale ten tam prišiel s farárom, kt. jediný poznal jej trápenie a išiel jej dať posledné pomazanie. Peťovi nosil správy malý dedinčan, kt. si rád vypil, tak vždy za deci mal Peťo čerstvé informácie. Ráno po pomazaní pribehol do krčmy a oznámil mu, že Magda prežila. Peťo to išiel povedal kňazovi a poprosiť ho o radu, čo má spraviť, aby Magda bola šťastná.
Farár mu povedal, aby sa jej pred Zapotočným dobrovoľne zriekol. Jano odmietol prísť a kňaza to nahnevalo a bolo mu to aj ľúto. Len čo sa Magda prebrala Jano ju vyvliekol na dvor a musela držať toho koňa, kt. zbil na poli. Janova sestra všetkých vytiahla z krčmy a utekali k Zápotočným. Cez zamknutú bránu videli, ako Jano vypaľuje koňovi na brucho nápis „TULÁK“. Bol to kôň, s kt. prišiel z Poľska. Niekto utekal pre sekeru, Peťo vylomil okno keď Jano vypálil Koňovi aj druhé oko. Kôň sa splašil, zrazil ho a udupal. Potom sa rozbehol proti múru a museli ho namieste utratiť.
Magda sa od neho nechcela odpútať, pretože aj keď bol mŕtvy - bol to jej muž. A navyše ona nesplnila, čo sľúbila pod borovicami. Ale Peťo ju presvedčil, že vie, že ona za to nemôže. Nakoniec ju presvedčil, že on všetko splnil a odviedol si ju domov - majetok prenechala Janovej sestre, okrem 2 koní, kt. znaky naturizmu: rozprávkové prvky: dobro víťazí nad zlom (? Zapotočného - vlastnou vinou); 3 gaštanové kone - trióda - mýty: gaštanový kôň = šťastie; pán s fúzikmi = informátor(dobrá víla, starenka); splnenie úlohy = odmena, v kľúčových okamihoch - vždy kôň, hl. v nebezpečných situáciách - hrana život - smrť.
Citáty z diela:
- „Ten čas nadišiel, ako prichodí čas žní, alebo čas dozrievania plodov, alebo čas rozvinutia pukov, alebo čas jarný, alebo čas letný.“
- „Za nič na svete sa jej nazdám, lebo patrí iba mne, ako mi patrí môj zrak, alebo môj dych, alebo moja krv a na kt. nemá nik iný práva.“
- „Nahol som sa nad jej tvár, kt. mala bledú ako Kristus zvesený z kríža.“
- „Valila sa na mňa ťarcha ako kedysi potopa na zem potopa sveta.“
- „Celý chotár bol ako veľké mravenisko, kt. sa parilo pod steplievajúcim slnkom.“
Personifikácia:
- „Vyšľahli prvé plamene a vyrástli do zlatého stĺpa.“
- „Zdali sa ako v zajatí stromov.“
- „Pri pohľade na jej ruky cítil si vôňu miesenia chleba. Pri pohľade na jej nohy tušil si vlahu rannej rosy z trávy. Pri pohľade na jej postavu, zjavil sa ti v celej prelesti tvary rodného chotára. Pri pohľade na jej ústa miešalo sa ti materino mlieko so šťavou čerešní. Pri pohľade na jej oči zmäkol si od sily a dobroty, ako mäkne plodné pole pod tichým a požehnaným májovým dažďom.“
Lirycké časti:
- „Cez haluze smrekov šumel vietor a nízko ponad nás niesol sa oblak, ľahko a vzdušne ako na chrbte žrebca.“
- „Som ako decko, kt. V novele Tri gaštanové kone sa opisy prírody, jeden z hlavných znakov naturizmu, vyskytujú skoro vždy len na začiatku kapitoly a vytvárajú rámec deja.
V diele sa nachádzajú aj biblické motívy. Peter a Magdaléna sa mali radi už od mala. Magdaléna sa však s rodičmi odsťahovala, a tak Peter musel ísť požiadať o jej ruku až na Oravu. Cestou tam stretol jej bratranca Greguša a Zápotočného - pašovali kone. Pripojil sa k nim, lebo sa mu splašil kôň. Cestou spoznal Zápotočného zákernú povahu. Aj on išiel požiadať Magdalénu o ruku, preto sa Petrovi vyhrážal a chcel mu poraniť koňa.
Keď došli do dediny, Peter sa tajne stretol s Magdalénou - bola šťastná, ale plakala, sľúbila mu stretnutie pri včelíne, no tam nedošla, lebo mala v stajni úraz. Peter včas pribehol a zachránil ju. Keď ju doniesli do izby, Zápotočný chcel Petra s pytačkami predbehnúť, Peter musel odísť z izby, a vtedy Zápotočný požiadal o Magdaléninu ruku. Maliarička súhlasila. Chcela jeho peniaze, na Magdalénine city nebrala ohľad. V dedine sa konali svätojánske ohne - na nich sa Magdaléna stretla s Petrom a stanovila mu podmienky: ak si ju chce vziať, musí postaviť dom, začať sa živiť „normálnym“ povolaním a prísť pre ňu na troch gaštanových koňoch - boli symbolom ich lásky, nového postavenia, dodržania sľubov, znakom stretnutia.
Zákerný Zápotočný si ich tajne vypočul, začal Magdaléne nadávať a biť sa s Petrom. Peter bol silnejší, a tak zvíťazil, no pred rozzúreným Zápotočným museli utekať. Keď prišli do dediny, rýchlo sa rozlúčili a Peter hneď odišiel do rodného kraja, aby mohol splniť Magdalénine podmienky. Keď mal dom rozostavaný, naskytla sa mu možnosť spravovať a neskôr kúpiť dom jednej starej pani. Aj keď nebola robota, vedel sa o seba postarať a robil všetko, čo bolo v jeho silách. Všetko, čo mal splniť splnil, a tak sa rozhodol ísť za Magdalénou. V dedine sa od krčmára dozvedel hrozné správy. Zápotočný Magdalénu znásilnil a ona si ho vzala len preto, lebo čakala dieťa. Manželstvo bolo pre ňu peklom. Zápotočný kúpil divoké kone, jeden z nich ju kopol a ona potratila. Po tom, ako si vypočul všetky tieto veci, vybral sa za Zápotočnými na pole. Videl, ako týra koňa, zachránil Magdaléne život.
Keď si Zápotočný uvedomil, že sa Peter vrátil, chcel ho zabiť, no nepodarilo sa mu to. Magdaléna ťažko ochorela, ale ani na smrteľnej posteli k nej Petra nepustili. Podarilo sa mu tam dostať až za pomoci farára. Keď uvidel jej pery, mal radosť - vedel, že bude žiť. Potvrdil mu to na druhý deň aj jeho „spravodajca“. Aby bola Magdaléna navždy šťastná, chcel sa so Zápotočným zmieriť a navždy od nej odísť, ale on nemal záujem, bol plný hnevu a pomsty. Onedlho počuli volať Zápotočného sestru v krčme o pomoc. Keď dobehli k jeho dvoru, videli, ako vypaľuje na bok koňa slovo „TULÁK“ (to si spočiatku mysleli ľudia o Petrovi). Prvý sa k nemu dostal Peter, ale skôr, ako mohol niečo urobiť, kôň od bolesti Zápotočného kopol a on namieste zomrel.
O niekoľko dní sa Magdaléna s Petrom tajne vzali a v noci naplnení šťastím, radosťou a láskou odišli za novým životom do Turca, do ich spoločného domčeka, krajiny ich spoločného detstva. Iba verná a čistá láska prekoná všetky prekážky a nakoniec zvíťazí. Za dobro a lásku sa oplatí bojovať, pretože raz zvíťazí dobro nad zlom - ako aj v rozprávke. Autorka v diele vykresľuje reálny obraz života a vzťahov na dedine, spojitosť človeka s prírodou. Využíva kontrast dobra a zla - Peter, Zápotočný. Snaží sa vyjadriť, že zachovávanie mravných hodnôt, dobra, čistej lásky býva odmenené. Podľa samotnej autorky symbolizujú tri gaštanové kone aj silu, vášeň a čistotu.
Charakteristika postáv:
- Peter: Láskavá postava, nevyhľadáva bitky, miluje jednu ženu a pre ňu je ochotný podstúpiť akékoľvek prekážky. Je verný a citlivý. Jeho rodičia zomreli pri požiari a starý Maliarčik si ho chcel vziať za svojho, ale jeho chamtivá žena nechcela do domu chudobnú sirotu a preto ho každý volal „tulák“ - nikam nepatril.
- Magdaléna Maliarčíková: Ľúbi Petra a pre neho chce nechať najlukratívnejšieho ženícha z dediny, ale jej chamtivá matka ide po peniazoch a nakoniec sa musí vydať - z donútenia. Je to pasívna postava, kt. dokáže človeka zničiť svojím nezáujmom a slabým psychickým tlakom. Nikomu sa nesťažuje, ale každý ju ľutuje.
- Jano Zápotočný: Záporná postava, ktorá násilným spôsobom dosahuje čo chce, všetci sa ho inštinktívne boja - kone aj Magdaléna.
Margita Figuli
Analýza diela
Dielo Tri gaštanové kone od Margity Figuli nesie stopy lyrizovanej prózy (nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov), avantgárd a experimentovania. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Prvky realizmu: napríklad človek a zvieratá, kôň neublíži dobrému, iba zlému človeku. Mnoho biblických motívov a odkazov na Sväté písmo, panteizmus. Dielo vyznieva ako oslava vytrvalosti hlavného hrdinu, ktorý sa aj napriek všetkým problémom nevzdal svojich mravných ideálov, oslava muža, ktorý dokáže zaprieť aj sám seba, keď je presvedčený o správnosti svojho konania. Autorke ide o víťazstvo lásky nad ziskuchtivosťou, mamonárstvom, honbou za majetkom.
Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela - sú na jeho začiatku i na konci, jeden gaštan. Symbolizujú smrť, pomstu a spravodlivosť, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie; silu, čistotu a vášeň, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinského ľudu. Číslo 3 je rozprávkový prvok, dobro víťazí, 3 - láska nie je vždy záležitosťou iba 2 ľudí, gaštanový kôň v umení symbolizuje bujnú mužskú silu.
Témy a motívy
- Láska: Ústredný motív diela, zobrazujúci silu a obetavosť lásky medzi Petrom a Magdalénou.
- Dobro a zlo: Kontrast medzi dobrom, ktoré predstavuje Peter, a zlom, ktoré stelesňuje Jano Zápotočný.
- Spoločenské hodnoty: Kresťanské cnosti, morálne zásady a ľudové tradície, ktoré sú dôležité pre postavy v príbehu.
- Príroda: Spojitosť človeka s prírodou a jej vplyv na životy postáv.
- Obeta: Schopnosť obetovať sa pre lásku a šťastie druhého.
Symbolika
V diele sa vyskytuje viacero symbolov, ktoré obohacujú jeho význam:
- Gaštanové kone: Symbol sily, vášne, čistoty a spravodlivosti. Reprezentujú aj spojenie s dedinským životom a mravnými zásadami.
- Číslo tri: Rozprávkový prvok, ktorý zdôrazňuje dôležité momenty v príbehu (traja pytači, tri úlohy pre Petra).
- Tulák: Označenie Petra, ktoré symbolizuje jeho putovanie a hľadanie šťastia.
Tri gaštanové kone - film
Margita Figuli- TRI GAŠTANOVÉ KONE
Tri gaštanové kone je dielo, ktoré aj po rokoch nestráca na svojej aktuálnosti a sile. Príbeh lásky, obety a zla je stále živý a rezonuje s čitateľmi rôznych generácií.
tags: #tri #gaštanové #kone #témy
