Súvislosť medzi tvorbou mlieka a pitím vody počas dojčenia

Dojčenie je pre novorodenca jednou z prvých základných potrieb, a to potrebou pocitu bezpečia. Hneď po pôrode sa dieťa priloží na prsník mamičke, cíti teplo, dotyk matkinho tela, známy tlkot srdca, rytmus dýchania, počuje známy hlas, jeho ústočká nájdu miesto, z ktorého môžu sať. To všetko mu uľahčí uvoľnenie napätia a traumy z pôrodu.

Tvár matky je pri dojčení v takej vzdialenosti, na ktorú novorodenec dokáže zaostriť svoj zrak. Materské mlieko je vždy čerstvé, primerane teplé, bez baktérií a má najideálnejšie zloženie, preto nie je nutná žiadna príprava. Psychický stav dojčiacej mamičky je vyrovnanejší a napĺňa sa jej pocit skutočného materstva.

Vzťah medzi matkou a dieťatkom je lepší, ak je dieťa dojčené. Mamička sa pri dojčení veľmi nežne správa k svojmu bábätku, pričom sú vo veľmi úzkom kontakte, ktorý nie je ničím nahraditeľný. Poďme sa teda pozrieť na to, ako tvorba mlieka súvisí s pitím vody a aké sú ďalšie dôležité aspekty dojčenia.

Význam dojčenia pre dieťa

  • Ľahká stráviteľnosť: Materské mlieko je ľahko stráviteľné a nezaťažuje ešte nie dostatočne vyvinutý tráviaci systém.
  • Správny vývoj: Zabezpečuje správny telesný, duševný a sociálny vývoj.
  • Pocit bezpečia: Dojčením spĺňame pre novorodenca jednu z jeho prvých základných potrieb, a to potrebu pocitu bezpečia.
  • Ideálna výživa: Dojčením zabezpečuje mamička ideálnu výživu vždy a všade.

Výživa a pitný režim matky počas dojčenia

Matka má počas dojčenia dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, kalcia (vápnika), železa a vitamínov. Mimoriadne dôležitý je dostatočný prívod vitamínov zo skupiny B (droždie, celozrný chlieb, orechy, zelenina, mlieko, ovocie a ich jadrá, syr, ryby, vajíčka, vnútornosti). Počas dojčenia treba zvýšiť jeho množstvo až trojnásobne. Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny.

Odporúčanie „jesť za dvoch“ dnes neplatí. Nefajčite, nepite alkoholické nápoje. Snažte sa jesť ľahko stráviteľnú potravu, myslite na to, že čo môže uškodiť vám, uškodí aj vášmu dojčenému dieťaťu. Vyhýbajte sa mastným prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené.

Matka má počas dojčenia piť dostatočné množstvo tekutín - asi 3 l/deň, v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok (keď sa veľmi potí, má piť viac), pravidelne v menších množstvách. Treba sa vyhýbať vodám, ktoré majú vyšší obsah sodíka. Prvé dva až štyri dni po pôrode nepotrebuje novorodenec vodu, ani inú tekutinu, kým sa matke nezačne vytvárať mlieko, stačí ho často prikladať na prsník.

Zásady správnej výživy dojčiacej matky:

  • Dostatočný príjem bielkovín, vápnika, železa a vitamínov.
  • Zvýšený príjem vitamínov zo skupiny B.
  • Pestrá a ľahko stráviteľná strava.
  • Vyhýbanie sa alkoholu, fajčeniu a nezdravým potravinám.
  • Dostatočný pitný režim (cca 3 l/deň).

Podpora dojčenia a správna technika

Každá matka môže dojčiť svoje dieťa a mala by urobiť všetko, čo je možné na podporu dojčenia. Existuje iba malá skupina matiek s geneticky podmienenou neschopnosťou tvorby mlieka (1-2 z 10 000 matiek). Pôrod cisárskym rezom predstavuje väčší zásah do organizmu rodičky. Tvorba mlieka sa môže, ale nemusí oneskoriť.

Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá súvisí so vzájomným učením sa členov dvojice - matka a dieťa. Vyhnite sa fľaši a cumľu, vedú k problémom pri dojčení a jeho rýchlemu ukončeniu. Zabezpečte správnu polohu a správne prisatie pri dojčení, prípadne zmenu polohy tak, aby sa vyprázdnili všetky časti prsníka. Nemožno dodržiavať presný časový harmonogram kŕmenia, novorodeniatko má matka dojčiť „na požiadanie“, ako často ono potrebuje.

Dieťa nepije z bradavky, ale z prsníka. To znamená, že zachytí dvorec - dostatočnú časť prsníka. Bábätko má na rozhraní tvrdého a mäkkého podnebia citlivý sací bod, kde sa má dotknúť bradavka. Treba, aby zachytilo väčšiu časť bradavky a dvorca, aby začalo intenzívne sať, nie iba konček bradavky. Pri správnom uchopení má mať v ústach hlavne dolnú časť dvorca.

Už prvý a druhý deň po pôrode by si mala matka osvojiť zručnosti pre správne priloženie a prisatie dieťaťa k prsníku. Približne na tretí deň „keď mlieko príde“ je situácia oveľa ťažšia. Mamička by mala kŕmiť svoje bábätko vtedy, keď o to bábätko požiada, vo dne i v noci. Novorodeniatka tak majú nepretržitý kontakt s matkou a ich výživa prebieha prirodzene a pokojne, ako spontánna záležitosť, v ktorej časový rozvrh nemá miesto.

Častejšie pitie zabraňuje tomu, aby sa dieťa mliekom zahlcovalo, čo sa stáva vtedy, keď sú prsia po dlhej prestávke medzi dojčeniami napäté. Dieťa potom nedokáže silný prúd mlieka prehĺtať až vracia. Poznáme rôzne polohy pri dojčení a matka si z nich môže vybrať tú, ktorá jej a jej dieťaťu vyhovuje najlepšie. Mala by si zvoliť polohu napr. v sede, v ľahu, v polosede - tak, aby netrpel chrbát. Dieťa sa má o matku opierať bruškom, nie bokom.

Pri bočnom držaní pri dojčení - tzv. futbalové držanie - sa uvoľní mlieko aj z bočných mliečnych žliaz. Pri dojčení špička nošteka dieťaťa sa opiera o prsník, pod noštekom (tam, kde má nosné dierky) je voľný priestor, kadiaľ dieťa dýcha. Ak sa dieťatko nedotýka špičkou nošteka prsníka, pritiahnite si ho bližšie k sebe, alebo nadvihnite prsník.

Bradavku vsuňte do úst dojčaťu, keď má naširoko otvorené ústa. Keď dieťa plače, najprv ho utíšte. Pri bolestivom zdurení prsníkov je hlavné vyprázdniť z nich mlieko (prevencia zápalu mliečnej žľazy). Matka nesmie nechať prsník oddychovať, mlieko treba odstriekavať, alebo čo najčastejšie dojčiť. Ak neviem dostatočne vyprázdniť prsník, príčinou môže byť nesprávna technika dojčenia.

Zle pôsobí aj zaschnuté mlieko na bradavke, klobúčiky na dojčenie (môžu spomaľovať odtekanie mlieka), nepravidelné dojčenie, tlak matkiných prstov, ktoré môžu obmedziť prúdenie mlieka, rizikovejšie sú príliš visiace prsia. Poranenie prsníka môže spôsobiť bábätko náhodným kopnutím. Počas spánku matka nech strieda rôzne polohy.

Správna príprava na dojčenie spočíva v otužovaní bradaviek, pretieraním drsným uterákom. V prvých dňoch pri rozvoji tvorby mlieka je vhodné dojčiť z oboch prsníkov a zvyšok mlieka dôsledne odstriekať, aby sa tvorilo ďalšie a nehromadilo sa v prsníkoch. Dojčenie striedavo, vždy iba z jedného prsníka sa odporúča neskôr, aby dieťatko dostalo nielen predné ale i zadné mlieko, ktoré je sýtejšie.

Pre jedno dieťa spravidla postačuje množstvo mlieka vytvárané v jednom prsníku, ponúknite však počas prvých týždňov pri každom dojčení aj druhý prsník. Pri popraskaných bradavkách sa treba zamerať na to, či má dieťa pri dojčení správnu polohu a či je správne prisaté. Na urýchlenie hojenia bradaviek pomáha, keď si matka natrie bradavky trochou odstriekaného mlieka.

Dojčenie treba začať správnym priložením dieťaťa k prsníku čo najskôr po pôrode tak, aby ústočkami uchopilo nielen bradavku ale aj dvorec, pričom bradavka by mala byť v strede úst, smerovať k podnebiu.

Na dojčenie a tvorbu mlieka postačuje „bežné“ pitie. Pite podľa svojich potrieb. Nemusíte sa do pitia nútiť. Žiadne pitie „do zásoby“ nie je potrebné. Materské mlieko sa tvorí z krvi a jeho tvorba je relatívne nezávislá od pitia aj od kvality či množstva jedla, hoci všetky národy majú jedlá či nápoje, o ktorých sú presvedčené, že zvyšujú tvorbu mlieka. Ale za bežných okolností jedzte a pite podľa svojich potrieb.

To sa týka aj noci. Ak nie ste v noci smädná, tak nepite. Neexistuje norma na to, koľko by ste mali vypiť. Žiadne číslo ani počet decilitrov. Netrápte sa odgrgnutím. To, či si bábätko odgrgne alebo neodgrgne nemá súvis s „kolikou“. Ak si bábätko neodgrgne, je to úplne v poriadku a nemusíte ho do toho nútiť.

Odsávanie nie je ani prevenciou vzniku zápalu prsníka a nie je potrebné ani na udržanie tvorby mlieka, ak sa bábätko dobre dojčí a dobre na prsníku pije. Pre obe situácie je potrebné podniknúť iné kroky, s ktorými vám môže pomôcť poradkyňa pri dojčení. Odsávať či odstriekavať mlieko má zmysel len vtedy, keď je na to nejaký dôvod (napríklad, keď sa bábätko neprisáva alebo keď má žena príliš bolestivo naliate prsia).

Ak bábätko dobre pije, je spokojné a priberá, tak je odsávanie či odstriekavanie zbytočné. Vo všeobecnosti, obzvlášť na začiatku dojčenia, je dobré zabezpečiť, aby bábätko na prsníku pilo s pauzami, pomôcť mu „vyprázdniť“ prsník stláčaním prsníka, ak má ďalej záujem piť, tak mu ponúknuť druhý prsník, prípadne sa po jeho stláčaní je možné vrátiť na prvý prsník a ak bábätko chce, prsníky vystriedať.

Z hľadiska „vyprázdňovania“ prsníka je podstatné, aby bábätko na prsníku skutočne pilo, nielen salo bez pitia. Časový údaj o dojčení, nemá žiadnu výpovednú hodnotu o tom, či je dojčenie postačujúce. Je to podobné, ako keby ste povedali, že ste obed zjedli za 8 minút - z toho nikto nevie, či ste skutočne zjedli dostatok jedla. Podstatné je, či bábätko skutočne pije a v rámci tohto pitia prijíma dostatok mlieka bez ohľadu na to, ako dlho pitie trvá.

Žiadna norma či časový interval alebo číslo nie je pre dojčenie stanovená ani určujúca. Pre dojčenie nie sú dobré pravidlá o tom, ako často bábätko dojčiť. Pravidlo dojčiť každé 3 či 4 hodiny dojčeniu neprospieva. Všetky bábätká potrebujú byť dojčené vtedy, keď o dojčenie prejavia záujem, niektoré sa chcú dojčiť veľmi často, niektoré menej často, a pretože dojčenie spĺňa okrem príjmu materského mlieka aj mnohé ďalšie funkcie, tak sa bábätká často dojčia aj bez ohľadu na to, či pre chvíľkou pili, a aj ak sa dobre napijú, môžu chcieť byť na prsníku aj dlho. Toto všetko je normálne.

Dojčenie je totiž omnoho viac než len pitie mlieka. Dojčenie poskytuje deťom úľavu od bolesti, možnosť jednoducho zaspať, upokojuje ich, reguluje im mnohé telesné funkcie ako dýchanie, srdcovú činnosť a pod. Dojčenie tak pomáha pri riešení situácií, v ktorých by ste inak komplikovane hľadali riešenie. Bábätko mnohé situácie navyše ani nedokáže inak riešiť, takú schopnosť si vyvinie neskôr. Zatiaľ potrebuje istotu, že dojčenie mu pomôže vždy, keď sa niečo deje.

Kým bolo bábätko v maternici, tá mu poskytovala všetky tieto funkcie, teraz tieto funkcie prebral matkin prsník a jej náruč. Dojčenie nemusí mať stále rovnaký rytmus a načasovanie. Ak bábätko dobre priberá, dobre pije a je spokojné, nie je dôvod, aby ste sa znepokojovali len z dôvodov „nejakých pravidiel“ o tom, ako často, prípadne, ako dlho sa bábätko dojčí.

Najdôležitejšie je sledovať bábätko, uistiť sa, že bábätko získava dostatok mlieka a napĺňať jeho potrebu dojčiť sa tak často, ako je to potrebné. Nie je vašou úlohou, aby ste sa snažili docieliť určité intervaly, prípadne režim, či aby ste miesto dojčenia bábätko zabávali. Naopak ponúkajte dojčenie kedykoľvek ako prvú reakciu na signál bábätka, budete tak napĺňať mnohé jeho potreby ideálnym spôsobom.

Mlieko a mliečne výrobky v strave

Pitie mlieka a konzumácia mliečnych výrobkov sú pre deti bezpochyby veľmi dôležité, pretože sú zdrojom živín pre ich správny vývin. Čo sa týka dospelých, mlieko je súčasťou stravy asi 6 miliárd ľudí na svete a je skvelým zdrojom energie, bielkovín, aminokyselín, ale aj minerálov a vitamínov. Prehľad živín, vitamínov a minerálov v mlieku nájdete v nasledujúcej tabuľke:

Živina Obsah v 1 hrnčeku (244 g)
Energia 149 kcal
Bielkoviny 8 g
Tuky 8 g
Sacharidy 12 g
Vápnik 24% ODD
Vitamín D 16% ODD
Draslík 8% ODD

ODD = Odporúčaná denná dávka

Jeden z kľúčových benefitov pitia mlieka je spojený so zdravím kostí. Môže za to obsah vápnika, vitamínov D a K, draslíka, fosforu a bielkovín. Až 99 % vápnika máme v kostiach a zuboch. Obsah vápnika v strave je pre deti dôležitý pre vývoj, hustotu a silu kostí, ale aj prevenciu úbytku kostnej hmoty u starších ľudí. Podľa výskumov je navyše konzumácia mlieka spojená s prevenciou parodontálnych ochorení.

Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov nie je dôležitá iba pre kosti, ale vďaka obsahu draslíka má svoj význam aj pre srdce. Vyšší príjem draslíka a zároveň redukcia sodíka môže znižovať krvný tlak. Je však potrebné piť mlieko s mierou, pretože obsahuje aj cholesterol a nasýtené tuky, čo naopak zvyšuje riziko srdcových ochorení. Samozrejme, mlieko nie je všeliek, vďaka ktorému sa po pohári mlieka zbavíte povestného “čierneho psa”. Na druhej strane je však pravdou, že dostatok vitamínu D má pozitívny vplyv na tvorbu serotonínu, ktorý pôsobí napríklad aj na náladu človeka.

Ak už nie ste dieťa, skúste k mlieku pristupovať s mierou. Rozhodne áno, jogurty predstavujú nutrične zaujímavú zložku stravy, avšak nie všetky jogurty môžeme nazvať zdravými. Dôvodmi sú pridané arómy a cukor. Pri výbere jogurtu čítajte nutričnú tabuľku a zloženie. Ak si strážite kalórie, skúste sa zamerať na nízkotučné produkty, no aj pri nich si dajte pozor, pretože môžu obsahovať pridaný cukor ako kompenzáciu za tuk. Ak konzumujete jogurt, vyberajte si taký so “živými” kultúrami - probiotické baktérie sú doslova “živými” organizmami, ktoré majú význam pre mikroflóru v našich črevách.

Ak radi konzumujete syry, je dôležité mať na pamäti, že syry môžu byť riadnym zdrojom tukov, a to aj nasýtených - na ktoré si treba dať pozor. Ďalšou látkou, ktorú v syroch nájdete je obsah sodíka. Priveľa soli v strave je problém, a preto skúste na etikete nájsť okrem kalórií a tukov aj sodík a porovnať si viacero typov pre správny výber.

Ak máte intoleranciu na laktózu, patríte medzi vegánov, prípadne máte s konzumáciou živočíšnych produktov etický problém, existuje pre vás riešenie. Okrem klasického živočíšneho mlieka sú na trhu aj “alternatívy” - rastlinné náhrady. Patria sem rôzne druhy mlieka vyrobeného z mandlí, kokosov alebo ryže. Odlišujú sa svojou chuťou a obsahom živín.

Pre viacerých ľudí s intoleranciou sa problémy prejavia pri vyššom množstve mliečneho cukru a môžu prijať menšie dávky laktózy (asi 55 - 115 g). Užívanie laktáza vo forme výživového doplnku im môže pomôcť predchádzať nadúvaniu, žalúdočným ťažkostiam alebo hnačke.

Káva, alkohol a dojčenie

Na pitie alkoholu pri dojčení už ani samotní laktační odborníci nepozerajú tak prísne ako v tehotenstve. Samozrejme, nebavíme sa o veľkých dávkach, nanajvýš tak o príležitostnom pohári vína. V minulosti dokonca odporúčali čerstvým mamičkám piť tmavé pivo, údajne na tvorbu mlieka.

V prvých mesiacoch po pôrode, keď je bábätko ešte odkázané výlučne na materské mlieko a na matkinu imunitu, by sa žena mala alkoholu ešte úplne vyhýbať. Keď však dieťa rastie a silnie, maličké množstvo alkoholu už nemusí byť taký problém. Podľa laktačnej poradkyne je vždy lepšie, ak si dá žena občasný pohárik vína, než by mala prestať s dojčením práve preto, že si ho nemôže dať.

Ak je mamička zvyknutá piť kávu, tak predstava, že nesmie piť kávu, môže výrazne ovplyvniť jej rozhodnutie o tom, ako dlho bude dojčiť. Túžba dať si kávu môže spôsobiť, že bude uvažovať o tom, že skončí s dojčením skôr, čo nie je opodstatnené. Pre samotnú matku môže byť dôležité, aby si vybrala kvalitnú kávu i víno, ale s materským mliekom a jeho kvalitou to nemá žiadnu súvislosť. Skôr tu však ide o zdravie a pohodu samotnej matky a je asi jasné, že chceme ubrať čo najviac stresov, ktoré si môžeme privodiť nesprávnou životosprávou a presvedčeniami.

Ak si teda matka dá napríklad kávu, v ktorej je 60 mg kofeínu, v krvi z toho bude mať len určitú hladinu kofeínu (ide o množstvá, ktoré sa počítajú v mikrogramoch - 2,39 - 4,05 mikrogramu/ml), z ktorej sa do materského mlieka navyše nebude dostávať pomerne veľká časť kofeínu, ktorá je viazaná na bielkovinu. Len približne 0,06 % - 1,5 % sa môže dostať do materského mlieka. Z hľadiska dojčenia nie je alkohol v ničom iný ako mnohé iné látky. Do materského mlieka sa ho z pohľadu dojčeného bábätka dostáva zanedbateľné, nemerateľné množstvo, a to bez ohľadu na to, aké množstvo alkoholu matka príležitostne vypije. Navyše v materskom mlieku sa môže nachádzať len to malé množstvo alkoholu, ktoré sa nachádza v matkinej krvi (a alkohol v krvi sa meria v promile). O alkohole v materskom mlieku preto nemá z praktického hľadiska zmysel uvažovať. Z tohto všetkého vyplýva, že nie je potrebné po vypití alkoholu čakať či odstriekavať a vylievať mlieko, matka môže normálne bez obmedzení pokračovať v dojčení.

Podpora dojčenia a duševné zdravie

Sebavedomie, sebadôvera, istota, viera vo vlastné schopnosti postarať sa o bábätko ako aj neoblomné rozhodnutie dojčiť sú pre úspech v dojčení dôležité. Stres a nervozita nastupujú vtedy, keď matka z rôznych strán dostáva rozporuplné rady, keď chce pre dieťa to najlepšie, ale nevie, čo presne to „najlepšie“ je, ani ako to urobiť.

Stres sám o sebe neznižuje schopnosť dojčiť. Najväčšie nebezpečenstvo stresu je to, že vytvára zbytočné pochybnosti. Aj stresované matky môžu dojčiť. Niekedy sa matkám, ktoré majú pri dojčení problémy, hovorí, že sa majú upokojiť, a potom bude aj ich bábätko spokojné. Pokiaľ však má mamička reálne problémy, akými sú napríklad bolestivé bradavky, nízka tvorba mlieka alebo sa jej bábätko neprisáva, nepomôže jej iba to, keď sa upokojí.

Otázky zvýšenia tvorba mlieka je dobré riešiť v osobnom kontakte s laktačnou poradkyňou, aby bolo možné spoločne vyhodnotiť dojčenie a pitie bábätka. Je dobré vedieť, že dostatočná tvorba mlieka sa nehodnotí podľa pocitu, ktorý má mamička v prsníkoch, prsia nemusia byť naliate či „plné“. Taktiež o dostatočnej tvorbe mlieka nevypovedá to, či sa chce bábätko často dojčiť; bábätko nemá povinnosť po nadojčení „vydržať“ bez dojčenia určitú stanovenú dobu. Ani dĺžka spánku nehovorí nič o dostatočnom nadojčení.

Za všetkých bežných okolností a pri plnohodnotnej výžive z kvalitných potravín ako zelenina, dobré tuky, ale aj kvalitné a individuálne vybrané ryby, mäso a syry nie je potrebné nič, čo by dojčiace mamičky mali paušálne užívať. Nepotrebujú doplnky výživy či špeciálne vitamíny. Rovnako ženy nepotrebujú žiadne špeciálne nápoje, pričom postačia čerstvé riedené šťavy, čaje a kľudne aj šálka dobrej kávy.

Dojčenie má zásadný vplyv na duševné zdravie detí, podporuje ich emocionálnu stabilitu, kognitívny rozvoj a sociálne zručnosti. MAMILA pomáha ženám úspešne dojčiť aj preto, aby si mohli chrániť a zlepšovať svoje duševné zdravie. Záleží nám na dojčení. Záleží nám na ženách.

Podporu dojčenia treba všade, pretože v dnešnej spoločnosti dojčenie nie je samozrejmosť. Pred pôrodom chce dojčiť väčšina žien. Po pôrode sa situácia otočí. Už v prvých pár dňoch dostane viac ako 60 % detí umelé mlieko. To znamená, že ženy, ktoré chceli dojčiť, o dojčenie prídu. Mnoho žien musí vynaložiť úsilie na vyriešenie ťažkostí s dojčením. Pocity žien, ktoré dojčia bez problémov, sa diametrálne líšia od pocitov žien, ktoré zažívajú ťažkosti s dojčením. Tieto pocity sú dôležité. Duševné zdravie žien po pôrode je dôležité. A preto si aj ženy, ktoré majú pôrodnú depresiu či úzkosti, zaslúžia podporu v dojčení.

tags: #tvorba #mlieka #a #pitie #vody #súvislosť

Populárne príspevky: