Pestovanie šalátových uhoriek: Tipy a triky pre bohatú úrodu

Viete, ako pestovať uhorky? Ako si predĺžiť sezónu a ekologicky predchádzať chorobám? Prečítajte si rozhovor so šéfredaktorkou časopisu Záhrada, Monikou Felixovou, ktorá sa podelila o svoje tipy a dlhoročné skúsenosti s pestovaním uhoriek.

Rozdelenie uhoriek

Asi nikoho neprekvapíme, keď povieme, že poznáme klasické nakladačky a šalátové uhorky. Šalátové uhorky majú dĺžku aj niekoľko desiatok centimetrov, zvyčajne tak 20 - 30 cm, nakladačky zberáme oveľa menšie - keď majú približne 7 až 10 cm. Skutočne ide o dve trochu oddelené skupiny. Samozrejme, pokiaľ by sme uhorku nakladačku nechali dorásť na väčšiu, nenarastie z nej šalátová uhorka. Ak necháme nakladačku prerásť, zbacuľatie a trošku sa predĺži. Nikdy však nebude pekná a štíhla ako šalátovka. Môžeme teda pestovať oba druhy, alebo ak máme menšiu záhradu, môžeme pestovať len nakladačky a používať ich aj ako šalátové.

Pri uhorkách nakladačkách som si všimla, že bývajú vzhľadovo trochu odlišné. Niektoré sú viac hrboľaté a niektoré menej. Áno, skupinu nakladačiek delíme na dve podskupiny a hovoríme tomu hrubo bradavičnaté alebo jemne bradavičnaté. Hrbolčeky na povrchu uhoriek sú vlastne drobné ostne - bradavičnaté výstupky, ktoré sú zvyčajne trošku pichľavé. Hrubo bradavičnaté odrody majú tých výstupkov menej, ale sú o niečo väčšie a jemno bradavičnaté majú výstupky drobné a uhorka je nimi celá posiata.

Výsev uhoriek

Uhorky patria podobne ako papriky a paradajky k teplomilnej zelenine a nemajú rady nižšie teploty. Teplota pod desať stupňov im nevyhovuje a pri takejto teplote môžu mať šok z chladu alebo problémy s rastom. Uhorky si môžeme predpestovať doma na okne a vysádzame ich až v druhej polovici mája. Odporúčam s týmto výsevom počkať až do druhej polovice apríla, pretože uhorky pomerne rýchlo klíčia. Druhou možnosťou je priamy výsev na vonkajší záhon, ale ten odporúčam až v druhej polovici mája.

Môžeme. Pokiaľ máme skleník alebo fóliovník, má skorý aprílový výsev zmysel, čiže v takom prípade sa môžu vysievať už začiatkom apríla. Nie je to potrebné, napríklad my sme to doma nerobievali. Dá sa to však, môžeme tak semienko naštartovať vopred. Robí sa to tak, že si do misky vložíme pijavý papier, ktorý navlhčíme vodou a rozložíme naň semienka. Necháme postáť niekoľko hodín, prípadne celý deň. Semienka nasajú vlahu a spustí sa ich rýchly štart. Do pôdy ich potom vysievame takto naštartované.

Keď si kupujeme semienka uhoriek, niekedy si môžeme všimnúť, že na obale majú napísané, že sú morené. Morené znamená, že boli namáčané v chemickom roztoku. Väčšinou ide o fungicíd, čiže prípravok proti hubovým chorobám, ktorý má zamedziť problému klíčiacej rastliny pri kontakte s pôdou alebo v pôde. V pôde sa prirodzene vyskytujú rôzne huby, aj prospešné, mikroorganizmy, ale tiež patogény. Morenie umožní semienku uhorky a mladej rastline zabojovať s týmito hubovými chorobami, pretože uhorky sú na hubové ochorenia pomerne náchylné. Väčšinou sú morené semienka označené farebne. Do moridla sa pridáva farbivo, takže bývajú buď ružové alebo modré.

Spomenuli ste, že uhorky môžeme vysievať aj priamo do pôdy, alebo tam neskôr vysádzame predpestované sadenice. Podobne ako papriky, paradajky a iná plodová zelenina patria aj uhorky k rastlinám prvej trate. To znamená, že sú veľmi náročné na živiny. Najideálnejšie je preto dobre vyhnojiť pôdu už na jeseň. Použiť môžeme maštaľný hnoj alebo dobre vyzretý kompost. Na jar si môžeme na tomto záhone ešte predpestovať šaláty a následne do takto vyhnojenej pôdy vysievame alebo vysádzame uhorky.

Pri predpestovaní paradajok sme zvyknutí ich pikírovať - rozsádzať. Áno, môžeme si vysiať súvislejší rad uhoriek a neskôr ich rozsádzať na trvalé stanovište. Lepšie je však vyhnúť sa presádzaniu, pretože sadenice sú dosť krehké. Malé rastlinky sa ľahko lámu, preto sa mi celkom osvedčilo vysievať uhorky do rašelinových kvetináčov. Korienky mladých rastlín nemajú problém cez takýto kvetináč prerásť a do pôdy ich potom vysádzame priamo s kvetináčom, ktorý sa v pôde rozloží.

Ako sme už spomenuli, semienka na predpestovanie môžeme vysievať od polky apríla. Vysievame ich do kvetináčikov, ideálne jednotlivo. Druhou možnosťou je vysievať ich v tomto období do pareniska a potom ich odtiaľ presádzať na konečné stanovište.

Sadenice si môžete pripraviť buď do kompostovateľných kvetináčov, alebo do sadbovačov či iných plastových kvetináčov. Semená uhoriek sa sadia do kvetináčov priemeru 6 - 9 cm. Na dve musia mať dierku pre odtečenie prebytočnej vody. Nevkladajte viac ako 1 semienko do kvetináča, pretože rastliny by sa “bili” a nemusia sa uchytiť.

Potrebujú zhruba mesiac na vyvinutie silného koreňového systému, aby ste ich dokázali bezpečne vybrať spolu so substrátom z kvetináča. Keď budú mať vyklíčené 1 - 2 sýtozelené pravé listy, môžete ich presadiť.

Spôsoby pestovania uhoriek

Existujú 2 spôsoby pestovania uhoriek - štandardne na pôde alebo na sieti. Klasikou je pestovanie na pôde, čiže uhorky sú vysadené v radoch vzdialených od seba meter až meter a pol. Pri zbere sa potom človek snaží strčiť nohu niekde medzi listy, aby nepristúpil rastlinu a zohnutý nad hriadkou hľadá uhorky. Nielen kvôli tomuto nepohodliu, ale aj v snahe predchádzať hubovým ochoreniam sa pristúpilo k vertikálnemu systému pestovania. Vďaka prirodzenému plazivému rastu a výhonkom, ktorými sa omotá okolo opory, je uhorka na takéto pestovanie ideálna.

Vertikálny systém pestovania je pestovanie zvislo, čiže nie na pôde. Veľkou výhodou tohto pestovania je už spomenutá prevencia chorôb, pretože pri zálievke sa úplne vyhneme zmáčaniu listov a porast ostáva vzdušný. Spóry plesní takto nemajú toľko priestoru a času, aby sa na rastline uchytili. Ďalšou výhodou je rovnomerná farba a tvar takto pestovaných plodov. Uhorka dopestovaná na pôde býva často svetlozelená. Nie je to chyba, ale dôvodom takéhoto zafarbenia je skutočnosť, že sa k uhorke nedostal dostatok slnečného žiarenia.

Šalátové uhorky lepšie porastú, ak ich budete pestovať vertikálne. Porast bude vzdušnejší a menej náchylný na plesňové ochorenia. V tomto prípade navyše zaberú menej miesta. Môžete ich pestovať aj horizontálne, teda ako rastlinu ťahajúcu sa po zemi.

Na pestovanie v skleníku sú ideálne šalátové uhorky pestované na sieti alebo inej podpere. Vyhovuje im vyššia vlhkosť vzduchu, no potrebujú tu dostatok zálievky, inak listy vyschnú. Vhodné je aj nastielanie koreňov suchou trávou.

Nazýva sa aj vertikálne pestovanie a je vhodné pre menšie záhrady, prípadne v miestach, kde je prístup k plodom náročnejší. Rastlinu uhorky (najčastejšie nakladačky) nenecháme ležať na zemi, ale smerujeme na rast po sieti alebo drôte.

Pestovanie uhoriek na sieti je stále populárnejšie a má to hneď niekoľko dôvodov. Tým prvým je minimalizácia plesní. Uhorky na sieti lepšie "dýchajú", presychajú a zelené časti neustále neležia na vlhkej pôde, ktorá sa na množenie patogénov priamo ponúka. Ku kvetom a plodom sa dostane viac slnka. Pestovanie na sieti je ľahké, pretože rastlina so svojimi úponkami prirodzene plazí sama. Stačí do záhona upevniť sieť kolmo k zemi. Keď sú sadenice dostatočne vysoké, začneme ich na sieť smerovať. Potom už regulujeme ich smer a vyvádzame konce stoniek až k hornej časti siete, odkiaľ potom necháme rastlinu prerastať späť dole.

Rovnaké pozitíva ako pestovanie na sieti má aj vyväzovanie uhoriek. Vyväzovanie prebieha rovnako ako napríklad u fazule. Najľahšie je umiestniť sadenice na záhone do kruhu a do jeho stredu zapichnúť približne 1,5 až 2 metre dlhú tyč. Pri každej sadenici zapichneme do zeme kolík a vyvedieme špagát k vrcholu tyče. Po týchto napnutých povrázkoch potom budeme smerovať rastúce stonky - dostatočne silný šľahúň vždy opatrne priviažeme k tyči pomocou povrázku a necháme ho rásť až k vrcholu tyče.

Vrúbľovanie uhoriek

Pri pestovaní uhoriek som sa stretla s pojmom vrúbľovanie uhoriek. Rastlina uhorky má relatívne menší koreňový systém a ako sme už spomenuli, je pomerne náchylná na choroby. Sezóna uhoriek je krátka, hlavný zber prebieha v júni a júli. Z tohto dôvodu sa môžu mladé sadeničky v štádiu dvoch klíčnych listov, keď začína sa už tlačiť pravý list, vrúbľovať do tekvice figolistej. Semienka sa dajú zakúpiť aj v hobby balení v rôznych obchodoch. Spojením uhorky a tekvice vzniká rastlina s vitálnejším a väčším koreňovým systémom a silnejšou vrchnou časťou.

O vrúbľovaní uhoriek ste ešte možno nepočuli, najmä ak pestujete výhradne nakladačky a poľné uhorky. Vrúbľujú sa totiž hlavne hadovky, ktoré sú náchylnejšie k rôznym chorobám a vďaka vrúbľovaniu podporíme nielen vitalitu celej rastliny, ale aj výnosy. Sadenice šalátových uhoriek alebo hadoviek už kúpite väčšinou vrúbľované. Ide totiž o náročnú disciplínu, ktorá potrápi začínajúcich aj pokročilých záhradníkov.

Ako podnož môžete použiť odolnejšie odrody uhoriek alebo tekvíc, ktoré majú silný koreňový systém a odolnosť voči chorobám. Na vrúbľovanie budete potrebovať ostrý a čistý nožík alebo skalpel, vrúbľovacie klipy alebo pásky a dezinfekčný prostriedok na sterilizáciu nástrojov.

1. Vyberte zdravú a silnú rastlinu ako podnož. Vykonajte šikmý rez asi 2-3 cm nad pôdou, pričom dĺžka rezu by mala byť asi 2 cm.
2. Ďalej zvoľte zdravý výhon uhorky požadovanej odrody ako štep. Vykonajte rovnaký šikmý rez, ako pri podnoži, tak aby sa oba rezy dobre spojili.
3. Položte štep na podnož tak, aby sa rezy presne kryli. Na upevnenie spojenia použite vrúbľovacie klipy alebo pásky.
4. Rastliny umiestnite do tieňa a zaistite im vlhké prostredie (napríklad pomocou plastového vrecka). Zalievajte opatrne a pravidelne, aby bola pôda a vlhká, ale nie premokrená.
5. Počas nasledujúcich 7-10 dní by malo dôjsť k zrastaniu vrúbľovaných častí. Po úspešnom zraste môžete postupne zvykať vrúbľované rastliny na silnejšie svetlo a nakoniec ich vysadiť na záhon.

Opeľovanie uhoriek

Uhorky obľubujú včely a čmeliaky, v podstate sú opeľované predovšetkým hmyzom. Pokiaľ ich pestujeme vonku, tak sa o to postará príroda. Môže sa však stať, že niekoľko dní za sebou prší a hmyz toľko nelieta, prípadne existujú aj lokality s výrazným úbytkom hmyzu a vtedy je to s opeľovaním horšie. Šľachtitelia preto s ohľadom na tieto skutočnosti už pred mnohými rokmi priniesli takzvané partenokarpické odrody. Rastlina takejto odrody vytvára len samičie kvety a plody sa tvoria bez opelenia. Partenokarpické odrody preto odporúčame najmä do skleníkov a fóliovníkov, pretože nepotrebujú opelenie.

Starostlivosť o uhorky

Uhorky sú náročné na pôdnu i vzdušnú vlhkosť, preto sa neodporúča ich pestovať v blízkosti rajčiakov, ktorým by mohla príliš vysoká vzdušná vlhkosť uškodiť. Prísun vlahy treba regulovať aj podľa štádia vývinu rastliny. Najviac vody uhorky potrebujú v období od mája do júla, keď sa vyvíjajú a mocnejú, aby dokázali priniesť kvalitnú úrodu. Zálievku treba usmerniť aj podľa počasia. Počas slnečných dní môžete vyliať aj 2 či 3 litre vody na jeden koreň.

Aby ste zachovali požadovanú vzdušnú vlhkosť, s vetraním skleníka to pri pestovaní šalátoviek nepreháňajte. Malá pomôcka: vetrajte až pri teplotách vyšších ako 28 °C a po vyvetraní doplňte vlhkosť jemným postrekom.

Keď hlavný výhonok rastliny prerastie ponad vrch konštrukcie, skráťte ho a priviažte.

Uhorky sú teplomilné rastliny citlivé na chlad. Vyžadujú slnečné polohy bez zatienenia. Ako predplodiny volíme napríklad pór, zeler, cibuľu alebo zemiaky.

Uhorky si potrpia na dostatok vody. Pôda by mala byť prevlhčená do hĺbky koreňov, zalievame preto pravidelne a výdatne. V skleníkoch sa osvedčila kvapková závlaha alebo brázdový podmok, vďaka ktorému voda nejde na listy. Predchádzame tým vzniku plesňových ochorení.

Pre uhorky je dôležité organické hnojenie. Maštaľný hnoj alebo kompost aplikujeme už na jeseň pri základnej príprave pôdy. Fosforečné a draselné hnojivá aplikujeme v dvoch dávkach - pri príprave pôdy na jeseň a na jar. Hnojenie dusíkatými hnojivami neskôr podporí správny rast, kvalitu a výšku úrody uhoriek. Prihnojujeme po tom, čo sa na rastline objavia základy kvetov.

Uhorky potrebujú dostatok slnka, ideálne 6-8 hodín denne. Pozemok by mal byť tiež chránený pred vetrom a nevľúdnymi vplyvmi počasia. Záhon zbavte buriny, pôdu prekyprite a zapracujte kompost. Jamky v záhonoch by mali byť v rozostupoch 40 až 60 centimetrov. Záleží však na tom, aký druh uhoriek pestujete a akým spôsobom. Plazivé odrody mávajú častejšie ešte väčšie rozostupy, pokojne aj 90 centimetrov a viac.

Použiť môžete akúkoľvek dostatočne veľkú nádobu, črepník či dokonca závesné kvetináče. Uhorky sú teplomilné rastliny, ktoré potrebujú dostatok slnečných lúčov. Najviac im vyhovuje priamo slnko počas 6 až 8 hodín denne. Osivo začína klíčiť pri 12 až 13 °C. Rastlina najlepšie nasadzuje plody pri nočnej teplote nad 15 °C.

Pripravíme pôdu pridaním kompostu alebo dobre vyzretého hnoja. Tým zabezpečíme dostatok živín pre mladé rastlinky. Burina môže byť hostiteľom mnohých škodcov a chorôb. Pravidelné vetranie skleníku pomáha znižovať vlhkosť a zabraňuje tvorbe kondenzátu, ktorý je ideálnym prostredím pre rast plesní. Musíme sa vyvarovať veľkým výkyvom teplôt, ktoré môžu spôsobiť kondenzáciu.

Choroby a škodcovia uhoriek

Viackrát sme už spomenuli, že uhorky nie sú tak odolné rastliny ako napríklad paradajky a sú náchylné na rôzne ochorenia. Uhorky skutočne trpia chorobami a škodcami. Stretnúť sa môžeme s plesňou uhorkovou, múčnatkou a s roztočami. Už sme spomenuli, že dobrou prevenciou chorôb je vertikálne pestovanie. Treba sa tiež vyhnúť polievaniu na list. Uhorky polievame podmokom tak, že na hornej časti riadku necháme tiecť vodu z hadice, ktorá sa postupne dostane ku koreňom. Čo sa týka prevencie, práve správna zálievka je kľúčová. Okrem toho si môžeme kúpiť takzvané protiplesňové hybridy. Ani tie však zvyčajne nefungujú úplne stopercentne.

Veľmi dobré sú aj rôzne ekologické prípravky, ktoré sa používajú preventívne. Často sú to rôzne olejové prípravky s prídavnými účinnými látkami, ktorými rastliny preventívne striekame. Vďaka preventívnemu postreku sa na listoch si vytvára ochranný film, ktorý list nedusí a choroba má menšiu šancu rozvinúť sa. Podobne fungujú aj prípravky s obsahom baktérií alebo užitočných húb. Čo sa týka týchto prípravkov, musíme porast postriekať hneď ako spozorujeme problém, alebo, a to je ešte lepšie, postreky vykonávame preventívne.

Uhorkové listy majú svetlozelenú až žltozelenú fľaky ohraničené žilkami na vrchnej strane starších listov. Počas vlhka nájdete na spodnej strane listov tmavosivý plesňový povlak. Najvhodnejšie je vysadiť už namorené semienka uhoriek, ktoré sú ošetrené proti plesniam.

Môžete siahnuť aj po biologických postrekoch proti plesniam ako napríklad Alginure prípravok na posilnenie odolnosti rastlín proti hubovým chorobám. Jeho výhodou je, že po večernom postreku môžete ihneď na ďalší deň bezpečne konzumovať plody. Ak hľadáte postrek proti tejto hube, medzi najpredávanejšie u nás patrí Champion 50 WG - univerzálny fungicíd a baktericíd proti širokému spektru hubových chorôb.

Pri prvom výskyte múčnatky treba zasiahnuť chemicky. Treba tomu však predísť pravidelným vetraním skleníkov a zalievaním kultúr - znížite infekčný tlak choroby. Ak hľadáte najjednoduchšiu alternatívu, objednajte si balíček prípravkov na celoročnú ochranu uhoriek proti plesni uhorkovej.

Medzi najznámejších škodcov patria strapky, molice, vošky. Môžete sa ich zbaviť hneď niekoľkými spôsobmi - lepovými doštičkami, insekticídmi ako napr. biologický Biool s obsahom repkového oleja.

Medzi najvýznamnejšie choroby uhoriek patrí pleseň uhorková, vädnutie uhoriek a biela hniloba. Najčastejšie postihujú uhorky pestované v skleníkoch, okolo ktorých neprúdi dostatok vzduchu. Spomedzi živočíchov ohrozujú uhorky najmä vošky, strapky, molice a bzdôšky, ktoré cicaním poškodzujú mladé listy a tým obmedzujú uhorky v raste. Škodcovia sa najľahšie premnožia v skleníkoch a foliovníkoch.

• Pleseň sivá: Na listoch a plodoch sa objavujú sivé, plyšové povlaky.
• Biela hniloba: Na stonkách a plodoch sa objavujú vodnaté škvrny, ktoré postupne mäknú a pokryjú sa bielym, vatovitým povlakom.
• Vošky: Malé, mäkké, cicavé hmyzy, ktoré sa vyskytujú na listoch a výhonkoch. Spôsobujú deformáciu listov a prenos vírusových ochorení.
• Roztoče: Mikroskopické roztoče, ktoré sa živia obsahom buniek. Na listoch sa objavujú žlté škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú a listy opadávajú.

Žltnutie a horkosť uhoriek

Záhradkári často riešia aj žltnutie uhoriek. Žltnutie často vzniká väčšinou prirodzene a z dôvodu, že uhorku necháme na rastline dlhšie a ona sa vlastne dostane do svojej botanickej zrelosti. Dozrievaním sa prirodzene vyfarbuje do žlta. Väčšinou je to teda príznak toho, že sme nechali uhorku príliš dlho na rastline. Stáva sa to pri nakladačkách aj šalátových uhorkách. Samozrejme, pokiaľ pestujeme odrodu, z ktorej by sme chceli odložiť semienka, vtedy necháme uhorku takto dozrieť cielene.

Občas sa tiež stane, že zozbierané uhorky sú horké. Staršie uhorky zvyknú byť horké, horkosť začína pri konci plodu, kde je stopka. Túto časť plodu môžeme odrezať a vyhodiť. Niekedy to býva naozaj len pri stopke, ale inokedy to zasahuje aj do polovice plodu, v najhoršom prípade horkosť zasiahne celý plod. Deje sa to vtedy, keď bola uhorka vystavená nejakým stresovým faktorom, napríklad nepravidelné zalievanie, sucho, príliš vysoké teploty… Na takéto nepriaznivé podmienky uhorka reaguje tvorením horkých látok.

V ponuke záhradníctiev a hobby marketov sú už však aj geneticky nehorké odrody, ktoré vznikli šľachtením. Zdôrazňujem, že nie genetickou manipuláciou, ale šľachtením. Do istej miery áno. Môžeme ich ošúpať, najhorkejšiu časť odstrániť a ostatné postrúhať. Postrúhané uhorky vložíme do misky, výdatne ich zasypeme soľou a necháme niekoľko hodín postáť. Soľ spôsobí, že uhorka pustí šťavu a s ňou aj horkosť. Následne v rukách šťavu z uhoriek vytlačíme a takto vytlačené uhorky použijeme na prípravu šalátu. Nevýhodou je, že takto spracované uhorky majú menej výraznú chuť. S horkosťou odplavíme aj časť chuti. To však neraz oželieme, pretože pravdepodobne nikto nechce vyhodiť vlastnými silami dopestované plody.

Príčin, prečo sú uhorky horké, môže byť hneď niekoľko. Najčastejšou je nedostatok vlahy. Ďalšou príčinou horkosti býva striedanie horúcich dní a studených nocí. Najčastejšie k nemu dochádza koncom leta.

Najjednoduchším opatrením je zalievať uhorky odstátou vodou, nie vodou priamo zo studne. Dôležité je, aby mala voda takmer rovnakú teplotu, ako zem, v ktorej uhorky rastú. Úrodu zbierajte hneď po dozretí plodov. Ak máte uhoriek priveľa, radšej ich zavarte.

Zber uhoriek

Nakladačky zberáme zvyčajne keď majú tak 8 - 10 cm a šalátové podľa toho, akú odrodu pestujeme. Existujú totiž aj mini šalátové uhorky, ale aj midi a maxi, takže dorásť môžu naozaj do rôznych rozmerov. Ak pestujeme odrodu, o ktorej vieme, že má dosahovať 30 - 40 cm, tak ju zbierame, keď vidíme, že do tejto dĺžky dorástla a je pekne zhrubnutá. Dôležitý je pravidelný zber, čím predídeme tomu, že uhorky prerastú a budú horké. Nakladačky uprostred sezóny zbierame aj každé dva dni.

Zrelé uhorky majú sýtu zelenú farbu. Vyhneme sa uhorkám, ktoré sú bledé alebo majú žlté škvrny. Uhorky zbierame pravidelne, najlepšie každé 2-3 dni.

Využitie uhoriek

Uhorky, nakladačky aj šalátové, môžeme konzumovať čerstvé. Vieme ich zavárať, kvasiť, pridávajú sa do čalamády, šalátov. Môže sa nám stať, že odídeme na pár dní na dovolenku a po návrate nájdeme na záhone množstvo prerastených plodov. Aj šalátových uhoriek neraz nestihneme zjesť toľko, koľko ich narastie. Takéto uhorky nevyhadzujeme, môžeme ich olúpať, vyberať semienka a pokrájať ich na také rezance alebo kocky a zavaríme ich v sladkokyslom náleve. Tento recept je veľmi obľúbený a volá sa rusle. Okrem šalátov alebo konzumácie za surova vieme uhorky použiť aj do studených polievok, čo je v lete veľmi osviežujúce. Môžu byť súčasťou klasického španielskeho gazpacha alebo bulharského taratoru. Oba pokrmy sa podávajú studené a sú počas horúcich dní veľmi osviežujúce.

Uhorky neobsahujú takmer žiadne kalórie, ale zato množstvo vody, vlákninu, veľa vitamínov a minerálov. Najviac z nich sa nachádza v šupke, preto by ste uhorky nikdy nemali lúpať. Uhorky vám dokážu zabezpečiť mnohé z vitamínov, ktoré vaše telo pre zdravie potrebuje každý deň. Sú bohaté hlavne na vitamíny C, A a vitamíny skupiny B, ktoré posilňujú imunitu a pomáhajú lepšie zvládať stres. Uhorky obsahujú až 95 % vody, vďaka čomu pomáhajú pri dehydratácií celého organizmu, vrátane pokožky a vlasov. Antioxidanty (flavonoidov a taníny), ktoré v uhorke nájdeme, zabraňujú akumulácii škodlivých voľných radikálov a môžu znížiť riziko chronických ochorení.

tags: #uhorky #šalátové #pestovanie

Populárne príspevky:

• Ako vymeniť žiarovku v rúre Zanussi
• Recept na tortu v tvare otvorenej knihy
• Recept na Špenátové Lasagne
• Recept na vláčnu bábovku
• Lahodná Espresso Alternatíva