Umela Ryža: Riziká a Ako Ich Minimalizovať

Naše PROSTREDIE a spôsob života priemerného človeka už dávno nie je OPTIMÁLNY. Preto je dôležité vedieť, ako sa správne stravovať a minimalizovať riziká spojené s konzumáciou bežných potravín, ako je ryža. V tejto oblasti nie som zástancom všetkých vecí, ktoré spomínaš (pohánka, quinoa, atď).

Rizoto na ázijský spôsob za 1€ (fried rice)| Viktor Nagy | recepty

Ryža a Glykemická Nálož

Z vyššie spomínaných komplexných sacharidov som zástancom RYŽE, sám ju konzumujem a to obzvlášť vychladenú. Teda nie vriacu a rozvarenu ako oo veľa ľudí preferuje. Takto sa veľa jej benefutiv stráca a skôr ich nahrádza obrovská GLYKEMICKA NÁLOŽ, ktorá prináša rizika.

Ide tiež o to, že tieto sacharidy väčšinou obsahujú látku, ktorá sa nazýva FRUKTÁN. FRUKTÁN je polymer z molekuly FRUKTÓZY. Takéto fruktany sú známe ako látky s krátkymi reťazcami a volajú sa frukto-oligo sacharidy.

Nachádzajú sa v jedlách ako agave, pór, artičoky, cibuľa, cesnak a taktiež ZRNO (pšenica) a teda vo všetkom pečive a aj cestovine. Toto je ďalší dôvod, prečo národ ako ÁZIA a Okinawa sú dlhé roky v zdraví hoci konzumujú aj veľa sacharidov. Japonci konzumujú takmer ideálnu strávu, hoci si to neuvedomujú, pretože tiež uprednostňujú surové morské plody (viď sushi a iné ich lakotiny).

Dokonca aj tráva koncentruje a obsahuje fruktany, ktoré môžu u kráv simulovať niečo ako celiakiu a kolitídu. Čo sa týka quinoa a podobne, nie som extra fanúšik a to hlavne z dôvodu že obsahujú SAPONINY, ktoré môžu poškodzovať tráviaci trakt (spraviť ho viac prípustný).

Preto je dôležité konzumovať ryžu správne, aby sme minimalizovali glykemickú nálož. Konzumácia vychladenej ryže je jednou z možností, ako znížiť jej negatívny vplyv.

Plastová Ryža: Hoax alebo Realita?

Varovanie verejnosti pred plastovou ryžou, to je veľká vec. Plastová ryža z Číny totiž je momentálne témou číslo jeden v jednej skupine portálov. Aká že to je skupina portálov? Konšpiračné, falošné, podvodné stránky plné vymysleného obsahu o čarovných účinkoch rastlín, o zatajovaných liečivách proti rakovine, kvôli zisku farmaceutického priemyslu a portály, ktoré sa neboja priniesť recepty na zbavenie sa ťažkostí za lacný peniaz.

Sú to presne tie portály, ktoré prinášajú neuveriteľné recepty na zbavenie sa vážnych zdravotných problémov a vyriešenia niektorých iných, ktoré šokujú a len málo z nich je naozaj účinných. Hoerlivo recepty ľudia zdieľajú, ale sami nevyskúšajú, že ide o bludy.

Pochybné stránky, ktoré s chuťou píšu HOAXy týkajúce sa zdravia len kvôli viralite a čítanosti, už aj na Slovensku vo veľkom prezentujú informácie o umelej ryže. Portály, ktoré uvádzajú tieto informácie, prinášajú presne identický článok, rovnaký obsah, rovnaké videá. Nič nové.

Stále však spojenia typu „Jeden nemenovaný úradník“ - prečo nemenovaný? Prečo len jeden? Ak je nemenovaný a nikto nevie kto to je, neexistuje. Názvy, distribútori, značky, nič z toho už dnes nie je menované ako jasný pôvodca.

Vymyslené správy v minulosti ak menovali skutočné značky, tie sa bránili. Dnes pri vymyslených správach sa boja autori správ označiť konkrétne značky a mená.Magazíny neprinášajú nič, žiadne reálne zdroje, mená, inštitúcie, štúdie, prípady.

Na Slovensku máme kontroly, dodávateľov a aj určité obmedzenia. Už zdravý rozum počíta s tým, že žiaden distribútor neprinesie na európsky trh fungujúcimi médiami, ryžu, ktorá nie je z ryže. Takýto distribútor by pre seba pripravil šibenicu, v prenesenom slova zmysle.

Máme aj vlastných producentov, máme dovoz. Neodkázaný na Čínu. Okrem toho každý normálny človek ryžu umýva, hneď by spoznal problém.

Zábery na videách, ktoré s tak veľkou chuťou ako jediné materiály zdieľajú konšpiračné stránky, môžu byť pokojne vytvárané v prostredí, ktoré je veľmi dobre známe rôznym chemickým a plasty spracúvajúcim podnikom. V Číne funguje veľmi rozsiahle spracovanie plastových výrobkov. je bežnou súčasťou podnikov disponovať zariadením ako je na obrázku.

Z plastového odpadu vytvárajú „ryžu“, tvrdší plast, ktorý je riešený v granulovej podobe, pretože je lepšie skladovateľný, než iné druhy plastu. Výrobné linky na videách pritom môžu byť práve spracovaním plastu do granulovej podoby, ktorá sa následne používa do tepelných foriem - vyrábajú sa z nich nástroje, hračky a pod.

Linky, ktoré formujú plastové výrobky, nepoužívajú veľké kusy plastu, používa sa granulovaný plast, ktorý je možné pomocou vzduchu nahnať do foriem. Zábery pochádzajú práve z takejto výroby.

Videá v žiadnom prípade nepochádzajú z výroby ryže, plastovej ryže, ale pochádzajú z podniku vytvárajúceho granulovaný plast. Ide o cielený obsah portálov, ktoré prinášajú vymyslené a skreslené informácie štandardne. Nie len dnes.

Ich obsah je plný neoverených a vymyslených správ a tak tvoria riziká pre Slovensko a iných čitateľov. To, že sa objavili prípady toxickej ryže boli udalosti v roku 2011, ktoré sa objavili a aj sa pripravili opatrenia, aby sa prípad neopakoval.

Dnes v čase, keď sa rieši falšovanie jedla, nebezpečné mäso z Brazílie a iné problémy, je najlepšia čítanosť a najlepšia viralita na príspevky o ryži. Práve teraz ľudia najlepšie reagujú, čítajú, chytia sa a zdieľajú, čím robia ešte väčšiu reklamu. Sú to práve ľudia, ktorí veria týmto správam a uveria aj nepravde, čo tvoria zisk týmto portálom.

Neuvádzanie mien, dátumom, miest, lokalít, neuvádzanie značiek, úradov, adries, je typickým znakom správ „jedna babka povedala, že v kostole sa kradne“.

V skutočnosti sa však napriek mnohým fámam nepreukázalo, že by niekto vyrábal a umiestňoval na trh plastovú ryžu. Správy o „falošnej ryži“ sa pôvodne objavili približne v roku 2010.

Už v roku 2015 indonézska polícia potvrdila, že tvrdenia o plastovej ryži sú hoax. Niekoľko záverov vyšetrovaní preukázalo, že nájdená ryža bola kontaminovaná, nie však plastová.

Diskusia o plastovej ryži prebehla už v roku 2013 aj v Európskom parlamente (EP) v snahe objasniť, či Európska komisia (EK) vedela o falšovaní ryže, prípadne aké opatrenia mali zamedziť prítomnosti umelej ryže na trhu EÚ.

V odpovedi EK z 20. septembra 2013 sa uvádza, že ryžové produkty s čínskym pôvodom podliehajú vykonávaciemu rozhodnutiu EK, ktorým sa stanovuje, že „zásielky ryže z Číny môžu byť uvoľnené do voľného obehu iba s analytickou správou, ktorá preukazuje, že ryža nie je geneticky modifikovaná, a so zdravotným certifikátom vydaným čínskym príslušným orgánom (AQSIC), ktorý potvrdzuje, že ryža bola vyrobená, triedená, spracovaná, balená, prepravovaná a bolo s ňou manipulované v súlade s dobrou hygienickou praxou“.

Napriek pretrvávajúcim fámam neexistujú žiadne, ani nové dôkazy o prítomnosti plastovej ryže na trhu EÚ, a to aj vďaka prísnym kontrolám a regulačným opatreniam, ktoré EÚ a jednotlivé krajiny prijali na ochranu trhu a spotrebiteľov.

Demagog.sk požiadal o vyjadrenie biochemika Romana Sandora z Akademie věd Českej republiky. „Ak preskočíme tú časť, kde nadpis hovorí o „plastovej ryži“, ale v článku samotnom sa píše o umelej ryži, vyrobenej zo zmesi pesticídov, sladkých zemiakov, syntetických živíc a zemiakov (sic), tak je na prvý pohľad zjavné, že ide o výmysel,” uviedol Sandor.

„Za prvé, pesticídy nie sú vhodné na výrobu, keďže sa vo vode rozpúšťajú a sú drahé, podobne ako sladký zemiak je drahší ako samotná ryža. Výroba plastovej ryže nebola nikdy potvrdená. Naopak, jej výskyt bol doposiaľ vo všetkých podozrivých prípadoch vyvrátený.

Európskych spotrebiteľov pred zdraviu škodlivými potravinami chránia prísne potravinové kontroly a regulácie.

GMO Ryža: Prínos alebo Hrozba?

Melóny a banány bez semienok, hrach s vyšším obsahom bielkovín, kukurica odolná voči herbicídom či ryža s vyšším obsahom vitamínov. GMO - téma spúšťajúca vášnivé diskusie naprieč celým svetom.

Na jednej strane kritici s obavami zo zdravotných rizík, environmentálne vplyvy a nepredvídateľné dôsledky na ekosystém. Na druhej strane podporovatelia zdôrazňujú výhody v podobe zvýšenej úrody, skvalitnenia potravín a odolnosti voči klimatickej zmene.

GMO vzniká v momente, keď sa nám podarí do jeho prirodzenej DNA vložiť zmenu. Najčastejšie sa takto upravujú baktérie. Teoreticky je možné upraviť čokoľvek, čo obsahuje DNA - vo výskume sa používajú napríklad geneticky modifikované myši.

Pravdepodobne najväčším strašiakom širokej verejnosti sú GMO rastliny. Vo výskume je to opäť bežná záležitosť, ktorá je však prísne kontrolovaná. Prísna regulácia je aj pri zavádzaní do prírody - preto sa v EÚ pestuje iba modifikovaná kukurica, aj napriek tomu, že je oficiálne schválených vyše 50 GMO plodín. Na Slovensku sa GMO kukurica prestala pestovať tuším v roku 2017.

Prečo Ľudia Vytvárajú GMO?

Najviac GMO sa vytvára vo výskume. Moderná veda sa bez GMO nedá robiť a práve vďaka nim máme možnosť študovať a liečiť ochorenia, o ktorých sme si možno niekedy mysleli, že sú neliečiteľné (napr. diabetes a inzulín, ktorý máme vďaka GM baktériám).

Keď už máme možnosť upravovať DNA živých organizmov, je prirodzené, že tieto metódy chceme využiť aj mimo vedy, napr. na pestovanie odolnejších plodín, ktoré prinášajú výhody z ekonomického hľadiska - majú menej škodcov a vyššiu výťažnosť.

Najbežnejšia Geneticky Modifikovaná Plodina

Celosvetovo najviac pestovaná GM rastlina je kukurica. Upravila sa tak, aby bola odolná proti širokospektrálnemu herbicídu Round Up a aby produkovala pesticíd pochádzajúci z baktérie Bacillus thuringiensis.

Ten sa bežne na rastliny aplikuje postrekom. GM kukurica si ho vyrába sama. Pre ľudí, zvieratá a užitočné druhy hmyzu škodlivý nie je.

Dováža sa na spomínané kŕmenie zvierat.Prvou geneticky upravenou potravinou, ktorá bola komerčne dostupná, bola paradajka „flavr savr“ z roku 1994.Neskôr sa vyvinula „zlatá ryža“, ktorá obsahuje viac betakaroténu (predchodcu vitamínu A) a bola vyvinutá na boj proti nedostatku vitamínu A v rozvojových krajinách…

Prínosy a Riziká GMO

V posledných 25 rokoch bolo spravených vyše 3 000 štúdií, ktoré ukázali, že GMO plodiny nepredstavujú vyššie riziko ako tie klasicky šľachtené.

Proces výroby GMO je postavený na metódach, ktoré umožňujú prísnu kontrolu toho, aký gén a kde bol vložený.Gény tisícok plodín boli počas evolúcie zmutované röntgenovými lúčmi aj gama žiarením.

Hlavným benefitom, kvôli ktorému vznikajú GMO plodiny, je odolnosť proti herbicídom alebo hubám. Zvýšený dopyt po plodinách, ktorý súvisí s nárastom populácie a so zmenou klímy, spôsobuje, že je nevyhnutné mať odolné plodiny. Nakŕmiť 8 miliárd ľudí vo svete, kde sa jedlo vyhadzuje, je náročné.

Hlavnou nevýhodou podľa mňa nie je samotná úprava DNA, ale možnosť využívať toxické látky na kontrolu škodcov. Ak máme „nesmrteľnú“ kukuricu, môžeme ju postrekovať látkami, ktoré v konečnom dôsledku budú pre ľudí nebezpečné.

Ak máme „nesmrteľnú“ kukuricu, môžeme ju postrekovať látkami, ktoré v konečnom dôsledku budú pre ľudí nebezpečné.Áno. Najpoužívanejší herbicíd Round Up obsahuje glyfosát. Ten je údajne pre ľudí bezpečný. Obsahuje však aj iné zložky, ktoré majú potenciál zvyšovať riziko vzniku rakoviny.

Pokiaľ sa intenzívne ošetruje, verím, že niečo z herbicídu sa dostane aj do rastliny.Odolnosť proti herbicídu zabezpečí, že na danom mieste by nemalo rásť nič iné.

O tom, že GMO spôsobuje rakovinu, nie je jediný dôkaz. Problém je opäť s interpretáciou dát - keď vo výskume použijem potkany, ktoré boli modifikované tak, aby v istom veku dostali rakovinu (teda aj samotné potkany sú GM), je jedno, koľko modifikovanej kukurice budú jesť, tú rakovinu dostanú aj tak.

Regulácia GMO

V Európskej únii je povolených 58 GM plodín, z toho sa pestuje iba GM kukurica, aj to vo veľmi malom množstve. Dovážame však modifikované krmivá pre hospodárske zvieratá. V USA sa pestujú GMO vo veľkom.

Je to lacnejšie a výnosy sú väčšie, čo opäť poukazuje na potrebu maximalizovať produkciu v časoch, keď sa mení klíma, prichádzajú nové patogény napádajúce plodiny atď.

Umelá selekcia, o ktorej písal už Darwin, je aj domestikácia dobytka, psov a rastlín, ktoré pestujeme. Vo všetkých prípadoch bol zásah človeka do prirodzenej evolúcie. Tým, ako prichádzal technologický pokrok a vedeli sme viac o biológii za týmito procesmi, sme dospeli až do bodu, keď na tento umelý výber nemusíme používať prírodný nástroj (rozmnožovanie), ale môžeme priamo zasiahnuť do DNA.

Hranica medzi umelým a prírodným bola prekročená už veľmi dávno. Bude trvať ešte dlho, kým sa verejnosť dovzdeláva o DNA a genetike. Myslím si však, že všeobecný prehľad o tomto bude dostupnejší verejnosti.

Tak ako sa ľudia búrili, keď prišli bezpečnostné pásy, búrili sa aj pri nových vakcínach a búria sa aj pri GMO. Dôležitá je komunikácia s verejnosťou, čomu, bohužiaľ, nepomáhajú médiá, ktoré potrebujú senzácie. A tie najjednoduchšie vyvolajú strachom.

Alternatívy Cukru

Všade, kde sa pozrieme, máme okolo seba potraviny s pridaným cukrom. Skrýva sa nielen v sladkostiach a cukrovinkách, ale aj v nápojoch, pečive, cereáliách či ochutených mliečnych výrobkoch.

Preto je vhodné, aby sme cukor v jedálničku znižovali. Ideálne je ísť na to cestou zvykania si na menej sladkú chuť, ale možnosťou je aj nahrádzanie cukru inými alternatívami.

Na výber máme hneď z niekoľkých náhrad cukru. Chcete len oživiť chuť receptu a zameniť cukor za jeho inú alternatívu alebo skôr hľadáte niečo, čo vám jedlo osladí, ale pritom nepridá žiadne kalórie? V oboch prípadoch máte veľa možností.

Prírodné alternatívy cukru: Tieto náhrady cukru sú prakticky iba jeho inou formou. Líšia sa chuťou, arómou či konzistenciou, ale obsah jednoduchých sacharidov a kalórií majú takmer totožný s klasickým bielym cukrom.
Sladidlá prírodného pôvodu: Tieto varianty už cukor neobsahujú a majú dokonca nižšie alebo nulové množstvo kalórií.
Umelé sladidlá: Ide o bezkalorické sladidlá, ktoré neobsahujú cukor ani energiu.

Umelé Sladidlá a Bezpečnosť

Umelé sladidlá si ešte aj dnes udržiavajú povesť chemických látok, ktoré môžu byť škodlivé pre zdravie. Stále však platí, že do potravín by sa v dnešnej dobe nemohlo pridávať nič, čo by nebolo všeobecne vedcami považované za bezpečné.

Aby sa v potravinách mohli používať sladidlá, ich účinky na zdravie musia byť detailne preskúmané a každé takto použité sladidlo musí byť schválené odbornými spoločnosťami a inštitúciami.

V USA tak bezpečnosť hodnotí Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA), zatiaľ čo v Európskej únii je tým dôležitým orgánom Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Potraviny schválené EFSA majú označenie E.

Každé zo sladidiel, ktoré je povolené EFSA a FDA, má svoju hodnotu akceptovateľného denného príjmu, známu ako ADI (acceptable daily intake). Ide o dávku sladidla, ktorá je považovaná za bezpečnú pri dennej konzumácii. Typicky je bežnou stravou prakticky nereálne ju dosiahnuť.

Prehľad Najčastejšie Používaných Umelých Sladidiel

V dnešnej dobe má Európska únia desať umelých sladidiel, ktoré sú schválené pre použitie v potravinách. Tie najčastejšie používané si dnes popíšeme.

Aspartám (E951): 200-krát sladší ako cukor, metabolizáciou vzniká metanol, ale nejde o žiadny nebezpečný proces.
Acesulfám K (E950): V tele sa nemetabolizuje, a tak je vylúčený v nezmenenej podobe.
Sukralóza (E955): Až 600-násobná sladivosť v porovnaní s cukrom, patrí v potravinárstve všeobecne medzi najčastejšie používané sladidlá.
Sacharín (E954): 300-krát vyššia sladivosť ako sladivosť sacharózy, má zlú povesť kvôli podozreniu v minulosti na súvislosť so vznikom nádoru močového mechúra, čo sa nepotvrdilo.
Cyklamát (E952): Najnižšia sladivosť zo všetkých sladidiel, je iba 30-krát sladší ako sacharóza, používa sa v kombinácii s inými sladidlami.
Neotám (E961): Až 7000 až 13000-krát sladší ako cukor, pričom jeho chuť je podobná chuti klasického cukru.

Výhody Používania Umelých Sladidiel

Kontrola Telesnej Hmotnosti: Nahradenie cukru umelými sladidlami môže pomôcť s kontrolou telesnej hmotnosti a chudnutím.
Kontrola Hladiny Cukru v Krvi: Umelé sladidlá neobsahujú cukor, a tak ani nezvyšujú glykémiu.
Ochrana Pred Zubným Kazom: Umelé sladidlá nemajú vplyv na vznik zubného kazu.

Možné Nevýhody Používania Umelých Sladidiel

Vplyv na Apetít: Mohli by viesť k vyššiemu apetítu či nižšej citlivosti k sladkej chuti.
Vplyv na Črevný Mikrobióm: Mohli by viesť k nižšiemu podielu prospešných baktérií, a naopak umožniť rast tým škodlivým druhom.
Potenciálne Riziko Vzniku Nádorov: V minulosti boli spájané s vyšším rizikom vzniku nádorov, ale novšie štúdie to nepotvrdili.

Používanie umelých sladidiel je individuálne a je vhodné sledovať, ako na ne reagujeme a či nám s chudnutím pomáhajú alebo nie.

Záver

Informácie o ryži, "plastovej ryži" a GMO sú často skreslené a neúplné. Je dôležité overovať si zdroje a kriticky pristupovať k informáciám, ktoré sa šíria na internete. Pri konzumácii ryže je vhodné dbať na správnu prípravu a konzumáciu, aby sme minimalizovali riziká spojené s glykemickou náložou.

tags: #umela #ryza #riziká #slovensko