Nedostupnosť obedov pre 100 000 detí v Slovenskej republike: Problém, príčiny a riešenia

V Slovenskej republike čelí približne 100 000 detí skrytej, no závažnej kríze - nemajú zabezpečený nárok na teplý obed. Tento fakt má ďalekosiahle dôsledky na ich zdravie, vzdelávanie a celkový vývoj. Hoci sa téma stravovania detí v školách dostáva do popredia vďaka iniciatívam ako sú obedy zadarmo, je dôležité pochopiť hlbšie príčiny a súvislosti tohto problému.

Príčiny nedostupnosti obedov

Chudoba a sociálne vylúčenie

Jednou z hlavných príčin, prečo toľko detí nemá zabezpečený obed, je chudoba. Hoci štát poskytuje obedy zadarmo deťom v hmotnej núdzi, definícia chudoby je úzka a mnohé rodiny, ktoré reálne nemajú dostatok financií, na túto pomoc nedosiahnu. Ide o rodiny, kde napríklad jeden rodič pracuje za nízku mzdu alebo je živiteľom rodiny len jeden rodič. Učitelia často len tušia, ktoré deti si nemôžu dovoliť zaplatiť obed, a deti sa môžu hanbiť o tom hovoriť.

Nedostatočná adresnosť pomoci

Systém štátnej pomoci pri zabezpečovaní obedov pre deti má svoje limity. Hmotná núdza, ktorá je hlavným kritériom pre poskytnutie obeda zadarmo, nezohľadňuje všetky prípady, kedy rodina reálne nemá dostatok financií. Nájsť ďalšie jednoduché a dostupné parametre, ktoré by štát mohol použiť na rozšírenie okruhu detí s nárokom na obed zadarmo, je náročné.

Adresné dotovanie obedov má svoje úskalia. Deti, ktoré sú označované ako "socky", môžu zažívať pocity menejcennosti a ponižovania v kolektíve, aj keď dostávajú to isté jedlo ako ostatní.

Kvalita školskej stravy

Okrem ekonomických dôvodov zohráva dôležitú úlohu aj kvalita školskej stravy. Množstvo negatívnych recenzií a fotografií jedál zo školských jedální koluje na internete. Spoliehať sa len na názor detí pri hodnotení stravy nie je ideálne, pretože by to mohlo viesť k preferovaniu nezdravých jedál.

Logistika a dostupnosť

Ďalším problémom je logistika a dostupnosť školských jedální. Približne tretina škôl, najmä malotriedky, nemá vlastnú jedáleň. Deti v týchto školách často dostávajú len suchú stravu, čo nie je plnohodnotná náhrada teplého obeda.

Iniciatíva "Obedy zadarmo"

Iniciatíva "Obedy zadarmo" je krokom správnym smerom, no je potrebné ju vnímať komplexne. Je dôležité zabezpečiť, aby dotácia na obed bola dostatočná pre všetky školy a aby sa peniaze efektívne využívali. Podpora zdravého stravovania a investície do školských jedální sú kľúčové pre úspech tejto iniciatívy.

Vládny Smer získal v koalícii podporu na zásadný krok, ktorým je od 1. januára 2019 zavedenie obedov zadarmo pre pol milióna detí na základných školách a v poslednom ročníku materských škôl. V roku 2017 sa v školských jedálňach stravovalo 381-tisíc žiakov. Pri škôlkaroch obedy v minulom roku zjedlo až 94 percent detí.

Predstavme si obedy zadarmo ako zvýšenie detských prídavkov, ktoré sa vypláca priamo deťom vo forme zdravého jedla v školskej jedálni. Aj tak to vyzerá ako nezmysel?

Nerozoberajme motiváciu Roberta Fica, pre ktorú pribalil obedy zadarmo do takzvaných sociálnych balíčkov. Cena je pomerne ľahko odhadnuteľná. Ide o dotáciu 1,20 eura na každý obed pre približne pol milióna detí, pričom teraz už štát platí obedy asi desatine detí. Navyše to teda bude v porovnaní so súčasnosťou stáť 100 miliónov eur ročne. To je až pätina súčasných výdavkov na základné školstvo, čiže by šlo o dramatický skok o sumu, ktorá by napríklad na dlhé roky vyriešila debatu o nízkych platoch učiteľov. Minimálne majú pravdu v tom, že strana Smer či vláda nepovedali jasne, aký problém chcú riešiť a či to nemožno dosiahnuť inými prostriedkami.

Tento problém sa navyše násobí tým, že nejde o jednorazovú dotáciu alebo o pokus, ktorý možno hocikedy odvolať. Ak sa raz obedy zadarmo zavedú, už nebude politickej sily, ktorá by ich zrušila, aj keby boli neúspešné. Rovnako ako napríklad už žiadna vláda ani v prípade krízy nesiahne úplne na trinásty dôchodok či vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov.

Odhadnúť prínosy obedov zadarmo je komplikovanejšie ako zrátať ich náklady. Väčšina priaznivcov tohto návrhu pracuje s hypotézou, že platenie obedov všetkým zníži dôsledky chudoby lepšie, ako keby štát iba dvihol detské prídavky. Predpokladá sa, že štát tak zaručí teplý obed aj deťom v rodinách, kde by vyššie detské prídavky aj tak zhltol exekútor, úžerník či chľast.

Ak budeme po rokoch posudzovať úspešnosť obedov zadarmo, mali by sme v prvom rade zmerať, či vďaka hradeniu obedov pribudlo v jedálňach detí, ktoré si dovtedy teplé jedlo dovoliť nemohli. Scenár neúspechu celého snaženia ani zďaleka nemožno vylúčiť. Už teraz štát platí obedy za desatinu najchudobnejších školákov, pre ktorých by sa tak zmenilo veľmi málo. Nárok na obedy zadarmo majú v súčasnosti deti, ktoré žijú v rodinách v štátom uznanej hmotnej núdzi, alebo celé školy, kde je viac ako polovica takýchto detí. V praxi ide zrejme o výlučne deti rodičov, ktorí nemajú prácu, alebo o deti, čo chodia do škôl, kde je väčšina detí z rómskych osád. Teoreticky tak už teda štát platí teplý obed aj chudobným deťom a niet vlastne čo riešiť. Má to však tri významné ale.

Prvým je úzka definícia chudoby. Rodina, kde napríklad jeden rodič pracuje, sa už nemusí kvalifikovať do štátom uznanej hmotnej núdze, no v realite jej na zaplatenie šeku do jedálne neostane. Koľko detí je z takých pomerov, nevieme. Aj učitelia to môžu len tušiť. Tak ako niektoré deti pravidelne ochorejú, keď sa blíži platený školský výlet, rovnako môžu klamať o príčine, prečo im rodičia neplatia za obedy.

Druhý problém s adresnosťou je, že ak by sme sa aj rozhodli zväčšiť skupinu oficiálne chudobných detí, ktorým štát prispeje na obedy, nenájdeme už ďalší relatívne jednoduchý a dostupný parameter ako hmotná núdza. Tú štát skúma, aby mohol rodičom vyplácať sociálne dávky, nerobí to len kvôli obedom. Všetky ostatné riešenia by celý systém zrejme veľmi predražili a skomplikovali.

Tretí problém s adresným dotovaním obedov je, že adresnosť nie je nikdy úplne anonymná. Nechceli by ste byť dieťa, o ktorom sa spolužiaci dozvedia, že je štátom uznaná „socka“, ktorej treba platiť obedy. Dieťa s dotovaným obedom tak väčšinou dostane to isté jedlo v tej istej jedálni a v tom istom čase ako iné deti, ibaže pocitu menejcennosti a ponižovania v kolektíve sa možno aj tak nevyhne.

Kritici dotovania obedov pre všetkých sa musia prirodzene pýtať, koľko je detí v sivej zóne úradom neuznanej chudoby. Odpoveď je, že to môžeme len odhadovať. Na obed do školskej jedálne chodí v súčasnosti sotva 70 percent zo 440-tisíc detí navštevujúcich základnú školu. O dôvodoch, prečo do jedálne nechodí zvyšných 30 percent, vieme len veľmi málo. K dispozícii máme len výskumy z Česka, podľa ktorých je prvý dôvod odmietania školských jedální „ekonomický“ a druhým je nechutná strava.

Argumentovať však možno aj z inej strany. Terajší stav, keď si väčšina detí platí za obed v jedálni, môžeme chápať ako nedodržanie sľubu o bezplatnom školstve. Šeky do školskej jedálne sa v Československu platili už za socializmu, čo však neznamená, že to rodičia považujú zo strany štátu za férové. Inak povedané, nemusíme o obedoch zadarmo uvažovať len ako o drahej pomoci malej skupine najchudobnejších detí, ale ako o obrate, ktorý zníži výdavky všetkých rodín. Môžeme si to predstaviť ako zvýšenie detských prídavkov, ktoré však nedostanú rodičia na účet, ale štát za nich zaplatí šeky v školskej jedálni.

Nevieme presne, prečo dnes chodí na obedy do školských jedální celoslovensky v priemere len 70 percent detí. Určite to však nie je len chudobou, rolu hrá aj kvalita školskej stravy. Populárneho hejtovania jedální cez fotky jedál, čo tam podávajú, je plný web. Málo nám to však hovorí o kvalite stravy a o tom, či sa v priemere kvalita zlepšuje. Spoliehať sa na názor detí - či im to chutí, alebo nie - sa štát nesmie. Ak by to urobil, musel by deťom dávať najmä nezdravú stravu. Recepty v školských jedálňach už ani teraz nie sú svojvoľné, ministerstvo školstva ich v spolupráci s lekármi reguluje. Po dlhodobej kritike, že sú zastarané, ich naposledy významnejšie inovovali pred troma rokmi.

Nová situácia však znova vyžaduje, aby štát vedel jasnejšie povedať, čo má spĺňať jedlo pre deti, ako to môžu rodičia kontrolovať a ako pre zdravú výživu získať deti. Sčasti to robil už teraz. V súčasnosti sa mení to, že štát chce obedy platiť za všetky deti, čím svoj záväzok zdôrazňuje.

Nakoniec bude možno aj tak rozhodujúce, ako potečú peniaze. Ak by návrh na obedy zadarmo prešiel ešte v lete vládou a parlamentom, obce by mohli dostať povinnosť obedy platiť už od septembra. Pre väčšinu jedální by bolo 1,20 eura na žiaka dosť, no napríklad v bratislavských školách už teraz rodičia platia bežne za jeden obed aj 1,50 eura. Znamenalo by to, že by rodičia doplácali, alebo by rozdiel dotovala obec?

Ešte dôležitejšie je, pre koľko detí bude jedáleň variť. Dotácia určite spôsobí, že počet stravníkov stúpne. Pravdepodobne však bude počet dotovaných detí väčší ako reálny počet stravníkov, pretože niektoré rodiny budú naďalej veriť vlastnej kuchyni. Ak si tento rozdiel jedálne dokážu manažovať, ostanú im aj peniaze na obnovu zariadení jedálne a kuchyne, ktoré doteraz starli. Nie je to banalita. Ak sa to zorganizuje zle, jedlá za 10 - 20 miliónov eur ročne budú musieť jedálne vyhodiť, ak rozumne, ostane táto suma na investície.

Špeciálne riešenie si vyžiadajú deti s rôznymi diétami. A napokon tu ostane problém, čo s deťmi, ktoré v škole jedálne vôbec nemajú. Ide o zhruba tretinu škôl, väčšinou malotriedok. Dokopy do takýchto škôl chodia približne tri percentá detí a šanca, že im obce niekedy postavia jedáleň, je nízka. Dostanú preto suchú stravu.

Rodičia budú vo viacerých jedálňach platiť za režijné náklady, na ktoré schválená dotácia nestačí. Zriaďovatelia viacerých školských jedální zvýšili pred blížiacim sa školským rokom 2019/2020 výšku režijných nákladov.

Rezort školstva pre TASR potvrdil, že podľa školského zákona podmienky platby v školskej jedálni a výšku príspevku na režijné náklady určuje zriaďovateľ, teda obec alebo samosprávny kraj, a to všeobecne záväzným nariadením.

„V rámci zákona o dotáciách, takzvané obedy zadarmo, štát prostredníctvom rezortu práce poskytuje dotáciu, ktorá je určená na stravovanie žiakov a zriaďovateľ je zároveň povinný znížiť úhradu zákonného zástupcu dieťaťa v zariadení školského stravovania o dotáciu vo výške 1,20 eura,“ uviedlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Podľa Aleny Madzinovej zo Školského úradu vo Veľkom Slavkove v okrese Poprad, ktorý poskytuje odbornú a poradenskú činnosť pri zabezpečovaní preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva 23 základným školám podtatranského regiónu, poskytnutie dotácie na podporu k stravovacím návykom dieťaťa vo výške 1,20 eura nie je postačujúce na vykrytie nákladov spojených s nákupom potravín a prípravou jedla v tých školách.

Najmä nie v tých, kde sa zriaďovatelia rozhodli, že nákup potravín v školských jedálňach sa bude realizovať podľa 2. alebo 3. finančného pásma, ktoré je od 1. septembra vyššie ako poskytovaná dotácia 1,20 eura.

„Obedy zadarmo budú len v tých školách, kde sa budú školské jedálne riadiť nákupom potravín podľa 1. finančného pásma a nebudú požadovať od rodičov príspevok na režijné náklady,“ poznamenala pre TASR Madzinová. Podľa nej, ak sa v niektorých školských jedálňach rozhodli zvýšiť režijné náklady, tak preto, aby mohli doplniť potrebné veci a udržať kvalitu školského stravovania.

Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková, ktorá je zároveň riaditeľkou Základnej školy na Malokarpatskom námestí v bratislavskom Lamači, pre TASR poznamenala, že mnohí zriaďovatelia museli urobiť úpravy kuchýň a jedální, nakúpiť zariadenie či dokúpiť riady.

„Preto museli zaviesť režijný poplatok,“ skonštatovala.

Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov pre TASR skonštatoval, že obedy zadarmo sú jeden z vážnych nesystémových krokov tejto vlády a školáci toto opatrenie nepotrebujú. „Deti pri stále viac rastúcich sociálno-patologických javoch oveľa viac potrebujú školského psychológa,“ poznamenal Križo.

Podmienky pre získanie obedov zadarmo

Dotácie na obedy pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách sa od mája tohto roka obnovia. Má to však malý háčik. Nárok na ne nevzniká automaticky a rodičia o ne musia požiadať.

Rodičia aktuálne dostávajú zo škôl návratky, v ktorých musia o dotáciu na stravu svojho dieťaťa požiadať. Pokiaľ to neurobia, za stravu dieťaťa budú musieť ďalej platiť. Návrat obedov zadarmo priniesla novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú vo februári schválila Národná rada (NR) SR. Rezort práce uviedol, že takáto štátna pomoc nie je limitovaná celkovými príjmami domácnosti.

„Na dieťa v poslednom ročníku materskej školy je výška dotácie na stravu v sume 1,40 eura na deň. Druhou podmienkou je, že deti musia byť prihlásené na stravovanie prostredníctvom zápisného lístku. Naďalej platí, že strava môže byť priznaná aj dieťaťu v inom ako v poslednom ročníku materskej školy, ak dieťa žije v domácnosti, v ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo príjem domácnosti je najviac vo výške životného minima. Dotácia na stravu sa rovnako poskytne všetkým deťom v materskej škole, ak 50 % všetkých detí, ktoré navštevujú materskú školu, s výnimkou posledného ročníka, pochádza z domácností, ktoré sú odkázané na pomoc v hmotnej núdzi.

Ak má žiak individuálny študijný plán bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v základnej škole, rovnako má nárok na dotáciu na stravu za identických podmienok ako pri žiakoch študujúcich dennou formou štúdia, informuje TASR.

V januári 2023 poberalo dotáciu na stravu 50 499 detí.

Návod, ako požiadať o bezplatné obedy

Rodič bude musieť o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni.

S účinnosťou od 01.05.2023 je možné dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa poskytnúť na dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník materskej školy alebo základnú školu, ak rodič dieťaťa alebo fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti rozhodnutím súdu, písomne požiada o poskytnutie dotácie na stravu, informuje na svojom webe ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ak dieťa navštevuje ZŠ alebo posledný ročník MŠ a rodič má záujem od 01.05.2023 o poskytovanie dotácie na stravu, je nevyhnutné požiadať o dotáciu na stravu.

O dotáciu je treba požiadať prostredníctvom tlačiva (návratka), ktorú rodič doručí zariadeniu školského stravovania, najneskôr do termínu, ktorý si určí zariadenie.

Chudobou je na Slovensku podľa štatistík ohrozené každé piate dieťa. V minulom roku zároveň nechodilo na obedy až 119-tisíc žiakov základných škôl.

Opozícia nové pripravované sociálne opatrenie označuje za populistické a vidí v ňom snahu o kupovanie voličov. V susednom Česku sa však ukázalo, že po zavedení obedov zadarmo v niektorých školách sa zvýšila školská dochádzka sociálne problémových skupín.

No a práve vzdelanie je jedinou cestou, pomocou ktorej možno znížiť počet ľudí žijúcich len zo sociálnych dávok. „Čisto z odborného hľadiska pomôžu obedy zadarmo vyriešiť ekonomicky ťažko merateľné sociálne problémy. Sociálna rovnosť v školách totiž zabraňuje šikanovaniu a chudobné deti nebudú mať traumu z toho, že sa nemôžu najesť aj keď sú hladné. Rodičia dnes v priemere za obed detí doplácajú 1,20 eura. S príchodom nového roka túto sumu zriaďovateľom škôl plne uhradí štát. Rodičia jedného dieťaťa v priebehu jedného mesiaca môžu ušetriť 24 eur a ročne až 240 eur. Pri rodinách s tromi deťmi ide už o sumu 720 eur za rok. Obedy zadarmo potešia aj strednú vrstvu. „Máme dve deti a manžel chodí na týždňovky do Rakúska. Určite privítame, ak nám štát pomôže každý mesiac šetriť 48 eur na výdavkoch na jedlo. Najviac obedy zadarmo pomôžu slabším sociálnym vrstvám. Podľa výskumu Slovenskej akadémie vied ja na Slovensku chudobou ohrozené každé piate dieťa. Každá tretia slobodná matka nemá každý druhý deň dosť peňazí na to, aby svojmu dieťaťu mohla spraviť jedlo z hydiny alebo rýb. Mať mäso na obed každý deň je nedosiahnuteľný luxus aj pre každú piatu rodinu s tromi a viac deťmi. V prípade straty zamestnania majú totiž mladé rodiny obrovský problém so splácaním hypotéky a v snahe vyriešiť zlú situáciu šetria, kde sa dá. V krajnom prípade ľudia neplatia účty za mobil, energie či sociálne odvody.

Obedy zadarmo pravdepodobne nevyužijú všetky deti. Ministerstvo financií zvažuje, že nevyčerpané peniaze v prípade, že dieťa napríklad ochorie a vynechá dochádzku, sa automaticky prenesú do budúceho roku, ale v hre je aj možnosť použiť ich na zvyšovanie kvality stravy v školských jedálňach. Niektoré mamičky totiž radšej samy navaria svojim deťom, najmä v prípade, ak majú alergiu na lepok, mlieko, orechy či iné zložky potravín.

V priebehu tohto roka majú byť predstavené aj ďalšie opatrenia zamerané na zvyšovanie životnej úrovne ľudí. „Zdvojnásobíme vianočné dôchodky aj sumy vyplácané za liečené poukazy do kúpeľov,“ načrtol Fico. V tomto roku má byť maximálna výška vianočného dôchodku vo výške 100 eur. Ďalšie koaličné strany tiež pripravujú svoje sociálne opatrenia ako napríklad zvýšenie odpočítateľnej položky na dieťa, dovolenkové poukazy či nižšiu DPH pre turistický ruch.

Riešenia a návrhy

Na riešenie tohto komplexného problému je potrebný komplexný prístup.

• Zvýšenie adresnosti pomoci: Je potrebné prehodnotiť kritériá pre poskytovanie obedov zadarmo a zohľadniť aj rodiny, ktoré sa nenachádzajú v hmotnej núdzi, no majú finančné problémy.
• Zlepšenie kvality školskej stravy: Investovať do kvalitnejších surovín, modernizácie kuchýň a vzdelávania personálu v školských jedálňach.
• Podpora výstavby školských jedální: Zabezpečiť, aby každá škola mala vlastnú jedáleň, kde sa deťom bude variť teplý obed.
• Vzdelávanie o zdravej výžive: Viesť deti a rodičov k zdravému stravovaniu a podporovať správne stravovacie návyky.
• Zvýšenie detských prídavkov: Zvýšenie prídavkov na deti a zabezpečenie, aby tieto peniaze boli použité na stravu.

Pomôže nám to pochopiť prelomovosť návrhu, s ktorým prišiel začiatkom júna Robert Fico a ktorý po týždni v prejave o stave republiky podporil aj prezident Andrej Kiska. Nejde tu len o to, že ak návrh prejde, štát bude za všetky deti v základných školách a za škôlkarov v poslednom ročníku platiť obedy v školskej jedálni. Časom sa zabudne na krátkodobé politické ambície navrhovateľov, podporovateľov a ich odporcov. Ostane posolstvo, že štát na seba berie zodpovednosť za to, čo deti mimo domova jedia, pretože to považuje za súčasť starostlivosti o ne. Že to považuje za rovnako dôležité ako výučbu, respektíve že to považuje za podmienku úspešnej výučby.

Po novom už teda štát nehovorí len to, že vaše deti niečo naučíme, a preto musia povinne chodiť do školy, ktorá je zadarmo. Ak vláda začne platiť obedy za všetky deti, povie, že sa na ňu môžeme spoľahnúť v tom, že rovnako zdravo navarí všetkým deťom. Od toho momentu by sme to však od štátu mali aj vymáhať.

Školské obedy vo svete

Obed - jedlo na ktoré sa tešia všetky deti. Väčšinou preto, lebo znamená dlhšiu prestávku alebo samotný koniec vyučovania. Faktom je, že pre mladšie deti je dôležitý v ich zdravom vývine, tak ako každé iné jedlo. V tomto článku sa pozrieme na obedy, ktoré dostávajú žiaci v rôznych krajinách. Každá krajina ma samozrejme iné zvyky a možnosti, čo budeš veľmi dobre vidieť na fotografiách. Ako sa dalo očakávať, najviac využívanými surovinami sú zemiaky, ryža a kapusta.

tags: #v #ceskej #republike #na #obed #nemaju

Populárne príspevky:

• Kam na jedlo v Bratislave?
• Tradičný slaný koláč
• Vložky do topánok plnené vodou a gélom
• Recenzie pizze v Žiari nad Hronom
• Recepty na Krstnú Tortu