Slovenská kuchyňa: Poklady tradičných receptov

Slovenská kuchyňa sa pýši jedlami s výraznou chuťou a vôňou. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Základom je často spojenie lokálnych surovín - zemiakov, múky, mliečnych výrobkov, mäsa a ďalších.

Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.

História a tradície

Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod.

Z rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. storočia.

Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň.

V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.

Príklad tradičného receptu z prvej slovenskej kuchárky:

Jedným z receptov je biela hovädzia polievka: „Podľa počtu osôb sa vezme na každý pol funta hovädziny, postaví sa do vodou naplneného hrnca, šamutina sa usilovne zberá, žeby polievka čistá a priezračná ostala, a nechá sa zvoľna variť. Kto rád jedáva dobrú hovädziu polievku a kus mäsa, lebo hovädzia polievka je neomylne najlepšia, nesmie byť mäso čerstvé zo zabitého hoväda, ale má byť podľa času, t. j. či je zima, jar, jeseň lebo leto, viac lebo menej odležané. Do hrnca sa pridajú ešte teľacie kosti a krídelká z morky, z husi a iného hydu. Keď sa mäso dobre povarilo, pridá sa v studenej vode čisto umytý petržlen, mrkva, paštrnák, pór, zeler, pol hlávky kelu a šupky zo žltej cibule - spolu sa nechajú variť, a keď sa blíži hodina obeda, odloží sa hrniec s polievkou nabok, masť sa z nej zoberie a polievka sa cez čisté plátno alebo cez husté cedidlo precedí a podľa vôle dá sa do nej hocičo, napr.“

Základné suroviny a jedlá

Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha.

Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace.

Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.

Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.

Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.

Recept na bryndzové halušky │ Zuzana Machová

Tradičné slovenské bezmäsité jedlá

Slovenská kuchyňa je bohatá na rôzne druhy bezmäsitých jedál, ktoré sú ideálne pre vegetariánov a flexitariánov (flexitarián je človek, ktorý väčšinou preferuje rastlinnú stravu, ale občas si dopraje mäso, niekedy aj iné živočíšne produkty). Od jedál, ktoré sú typické pre jednotlivé regióny, až po moderné verzie klasických receptov. Naša kuchyňa je bohatá na rôzne jedlá, ktoré čerpajú z prírodných a sezónnych surovín, a bezmäsité pokrmy majú v tejto gastronómii dôležité miesto.

Tradičné slovenské jedlá sú nielen chutné a výživné, ale odrážajú aj životný štýl a históriu nášho národa. V minulosti bolo bežné, že sa počas pôstnych období alebo z dôvodu náboženských obmedzení jedli pokrmy bez mäsa. Takéto jedlá sa stali pevnou súčasťou slovenskej kuchyne, pričom sa prispôsobovali dostupným surovinám a regionálnym špecifikám.

Regionálne rozdiely

Bezmäsité recepty v slovenskej kuchyni zohrávajú významnú úlohu už od stredoveku. V čase pôstov a náboženských sviatkov, kedy bolo zakázané konzumovať mäso, sa vyvinula tradičná bezmäsitá kuchyňa, ktorá využívala predovšetkým zemiaky, strukoviny, kapustu, obilniny a sezónnu zeleninu.

Mnohé slovenské regióny si vytvorili svoje vlastné variácie bezmäsitých pokrmov, čo viedlo k širokej škále rôznych receptov. V západných oblastiach Slovenska sú populárne zemiakové pokrmy, ako je zemiakový prívarok alebo halušky s bryndzou, zatiaľ čo východné a stredné Slovensko je známe svojimi strukovinovými polievkami a jedlami, ako sú šošovicová polievka alebo fazuľovka.

Regionálne rozdiely tiež ovplyvnili spôsob prípravy bezmäsitých jedál, pričom v mnohých prípadoch sa prispôsobovali prírodným podmienkam a dostupným surovinám.

Bez ohľadu na regionálne rozdiely, slovenské bezmäsité jedlá predstavujú obľúbené pokrmy, ktoré sú v súlade s našimi tradíciami, zároveň sú výživné, chutné a prispievajú k zdravej výžive. Aj v súčasnosti sú tieto pokrmy stále obľúbené a pravidelne sa pripravujú v slovenských domácnostiach, pričom si zachovávajú svoj historický význam a vplyv.

Obľúbené tradičné slovenské bezmäsité jedlá a ich príbehy

Halušky: Viac než len národné jedlo. Halušky sú symbolom slovenskej kuchyne a nesú v sebe históriu, ktorá siaha až do čias, keď boli jednoduchým jedlom chudobných, no dnes sú považované za lahodný pokrm. Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie rozhodne patria bryndzové halušky, ktoré sú spojené so slávnou bryndzou a strapáčky s kapustou.
Lokša: Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom. Popularite sa tešia i na južnej Morave, no v Poľsku či Rakúsku sú celkom nepoznané.
Skalický trdelník: Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom.
Zemiakové placky: Jednou zo dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií. Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.

Recepty

Bryndzové halušky

Ošúpte zemiaky, nastrúhajte ich na jemno do väčšej misy. Pridajte múku, soľ a trochu vody.
Do veľkého hrnca dajte variť vodu a osoľte ju. Keď voda začne vrieť, cez haluškovač pretlačte cesto priamo do vriacej vody.
Slaninu nakrájajte na malé kocky a opečte ju na panvici dozlatista. Pridajte na vrch halušiek.

Zemiakové lokše

Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké.
Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred.
Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.

Skalický trdelník

Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky.
Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko.
Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku.
Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.

Zemiakové placky

Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte.
Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte.
Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.

Stačilo iba zopár základných surovín, ktoré sa našli aj v nemajetnejšej domácnosti, a rodina si pochutnávala na sýtom jedle, ktoré napriek jednoduchosti použitých surovín rokmi získalo prívlastok jedinečné.

tags: #varenie #recepty #slovenska #kuchyna