Vegánska Kuchárka Matúša Ritomského: Recepty a História

V 90. rokoch minulého storočia sa Matúš Ritomský ako dvadsiatnik pohyboval v punkových a anarchistických kruhoch, kde sa dostal k téme vegánstva. Hudobné skupiny, ktoré vtedy počúval, ako aj ziny - podomácky vyrobené brožúrky, ktoré na scéne kolovali - hovorili o právach zvierat či potrebe ochrany prírody.

Po Nežnej revolúcii sa na Slovensko najprv dostali informácie o vegetariánstve, teda o stravovaní bez mäsa. „Po páde železnej opony v roku 1989 sa spoločnosť otvorila celej škále myšlienok, informácií, životných štýlov a filozofií, ktoré sa slobodne rozvíjali v demokratickom svete. Už v roku 1990 sa na slovenský trh dostala kniha Vegetariánska kuchárka.

Napriek zvýšenému záujmu však Ritomský upozorňuje, že väčšina spoločnosti nový spôsob stravovania považovala za zvláštny. „Vegetariánstvo a vegánstvo vnímali ako extravagantný životný štýl,“ hovorí. Kniha sa však zameriavala najmä na to, prečo je vegetariánstvo zdravé, čo podľa Ritomského u ľudí najviac zarezonovalo. V subkultúre, v ktorej sa v tom čase pohyboval, to bolo naopak.

Myšlienka vegánstva, teda stravy bez akýchkoľvek živočíšnych produktov, ako sú mlieko či vajcia, nadväzuje na vegetariánstvo. Rastlinné alternatívy k živočíšnym produktom v tom čase takmer neexistovali, hovorí Martin Smrek, zakladateľ Vegánskych hodov a občianskeho združenia Humánny pokrok, ktoré bojuje za práva zvierat.

„Okrem bieleho tofu a sójovej salámy sa v bežných obchodoch nenachádzalo takmer nič,“ spomína si Smrek. Rovnako si na toto obdobie spomína aj Ritomský. „Tofu sme si v tom čase vyrábali doma. V tom čase prístup na internet ešte nebol bežnou záležitosťou, recepty sa ľuďom, ktorí sa chceli začať stravovať vegánsky, preto hľadali ťažšie. Ak chceli niečo chutné a nutričné, vtedajšie vegánske kuchárske knihy im situáciu tiež neuľahčovali.

Prvá slovenská Vegánska kuchárka vyšla v roku 2001. Podieľal sa na nej aj Ritomský ako člen občianskeho združenia Ži a nechaj žiť. Recepty zozbierali od známych, pohybujúcich sa v aktivistických združeniach, šlo podľa neho o „všehochuť“.

V reštauráciách v tom čase vegánom ponúkli rybu, v lepšom prípade vyprážaný syr. Ten síce vegetariánsky je, zdravý však už veľmi nie. Ako mladý idealista, zapálený pre boj o spravodlivosť, sa tým však Ritomský veľmi netrápil. „Dokázali sme prežiť na špagetách ochutených olejom alebo na chlebe natretom prvým rastlinným margarínom na trhu, ktorý sa volal Veto. Keď sa chcel niekto stravovať vegánsky, no zároveň chutne a výživne, musel experimentovať sám doma.

Práve to Smreka inšpirovalo, aby dostal vegánstvo do širšieho povedomia. Chcel totiž ukázať ľuďom, že dobré jedlo sa dá pripraviť aj bez utrpenia zvierat. Vytvoril preto podujatie Vegánske hody, ktoré sa po prvý raz konalo v roku 2009 v Bratislave. „Začínali sme ako maličká komunitná akcia pre sotva 150 ľudí, ktorí si navarili navzájom,“ spomína si Smrek.

Neskôr sa k nim pridali aj profesionálne reštaurácie a výrobcovia potravín a za desať rokov sa podujatie rozrástlo do piatich miest, kde ich za rok navštívilo zhruba 35 000 ľudí. Hlavnou myšlienkou za Vegánskymi hodami je však ochrana zvierat. „Čoraz viac vedeckých poznatkov nám dnes ukazuje, ako veľmi sú nám zvieratá podobné. Ako veľmi dokážu prežívať strach, bolesť, ale aj radosť či spolupatričnosť. Zaslúžia si našu pozornosť a ochranu, nie mučenie v priemyselných veľkochovoch.

Ľudské stravovanie nie je otázkou životného štýlu, ale v prvom rade morálnou otázkou. Ďalším dôkazom, že vegánstvo je aj o pomoci ľuďom, je celosvetová iniciatíva Food not Bombs (Jedlo nie bomby). V rámci jej akcií dobrovoľníci vegánsky varia vegánsku stravu pre všetkých, ktorí to potrebujú.

„Raz týždenne sme varili vegánske jedlo, ktoré sme zadarmo rozdávali na uliciach. Darí sa mu však v Košiciach, kde dobrovoľníci každú nedeľu rozdávajú vegánske teplé jedlo, pečivo, ako aj kávu či čaj. Sama sa k vegánstvu dostala, keď hľadala udržateľný spôsob stravovanie zo zdravotných a estetických dôvodov. Na sociálnych sieťach však neskôr objavila videá, ako so zvieratami zaobchádzajú v mäsovom, mliečnom a vaječnom priemysle, čo ju šokovalo. Nehumánnosť živočíšneho priemyslu sa rozhodla ukázať čo najviac ľuďom.

Priviedlo ju to k aktivistom zo Slobody zvierat, ktorí organizovali kampane proti bitúnkom, ale aj proti cirkusom, neskôr k Vegánskym hodom. „Chýbala mi však na Slovensku organizácia, ktorá by zastrešovala zdravie vegánov, zvieratá aj ekológiu,“ opisuje. Vytvorili ju aktivisti, ktorí začínali s brožúrkami a transparentmi v meste, neskôr na sociálnych sieťach. „Potom sme si však povedali, že by sme mali ísť nielen do ulíc, ale mali by sme založiť organizáciu, ktorá by aj názvom bola dôveryhodná a o ktorej informácie by sa ľudia vedeli oprieť,“ vysvetľuje.

„Vegánov dlho považovali za bláznov, ktorých sa pýtali, či jedávajú trávu alebo burinu,“ hovorí Kristína Chaparro. Situácia sa za posledných zhruba 30 rokov výrazne zmenila. Množstvo reštaurácií ponúka aspoň jedno plnohodnotné vegánske jedlo. Mnohí ľudia však vegánsky spôsob života stále nepovažujú za prirodzený.

Martin Smrek preto pripomína, že niekedy to bolo rovnako s nosením oblečenia či používaním telefónov. „Máme možnosť rastlinným stravovaním vylepšiť náš potravinový systém spôsobom, pri ktorom nebudú zbytočne trpieť miliardy zvierat ročne, ktorý dokáže nasýtiť stále rastúcu ľudskú populáciu a urobiť tak bez toho, aby sme pri tom kompletne zničili ekosystémy, od ktorých sme plne závislí,“ vymenúva.

Rovnako argumenty o tom, že vegánstvo nie je prirodzené, odmieta aj Kristína Chaparro. „Svet sa vyvíja. Ak sa ľudia pri prechode na vegánstvo obávajú o svoje zdravie, upozorňuje na množstvo štúdií, ktoré hovoria o tom, že rastlinnej strave žiadne živiny nechýbajú.

Publicista Matúš Ritomský si všíma zvýšený záujem o vegánstvo, čo ho teší. Pozoruje tiež, že niektorí to viac ako z hodnotových dôvodov robia pre tie zdravotné, alebo dokonca preto, lebo ide o trend.

Druhým dôvodom je udržateľnosť potravinového systému. Čo najrýchlejšie ju preto podľa neho treba nahradiť rastlinnými alternatívami. „V opačnom prípade riskujeme, že sa nám potravinový systém pod vplyvom klimatickej krízy zosype ako domček z karát.

Pre lepšiu ilustráciu, tu je tabuľka s prehľadom vývoja vegánstva na Slovensku:

tags: #vegánska #kuchárka #matúš #ritomský #recepty

Populárne príspevky:

• Dávkovanie sirupu z brusníc
• Dumas Plus v Tekovskej Breznici
• Lahodný vanilkový puding dmBio
• Výber správneho podnosu na tortu
• Ušné značky pre hovädzí dobytok