Veľkonočné vajce Kremnica: História a tradícia
Začiatok osídlenia Kremnických vrchov sa nedá presne datovať, isté ale je, že ľudí sem priťahoval lesk a hodnota zlata.
Najstarším písomným dokladom je udelenie mestských privilégií 17.11.1328 Karolom Róbertom z Anjou osade Cremnychbana. Názov uvedený v listine privilégií napovedá tomu, že v okolí Kremnice sa vzácne kovy dolovali už pred rokom 1328.
História a sláva mesta je okrem ťažby zlata a striebra spojená aj s razbou mincí. Mincovňa má takmer 700-ročnú históriu. Dominantou Kremnice je areál mestského hradu. Jeho súčasťou sú: kostol sv. Kataríny, severná veža, románsky karner, zvonová veža, radnica, južný vstup s farskou vežou, banícka bašta. Turisticky atraktívne je námestie s barokovou fontánou a morovým stĺpom sv. trojice. Okolo historického centra sa zachovalo stredoveké opevnenie mesta.
Interesantné sú aj interiéry domu č. 3 a domu komorského grófa, ktoré sú jedinečné tzv. V meste a blízkom okolí sa pravidelne konajú zaujímavé akcie. Veľká väčšina z nich je sústredená na letné obdobie (Dobýjanie kremnického hradu, Kremnické gagy - festival humoru a satiry, Kremnický hradný organ, Hudba pod diamantovou klenbou).
Medzi tradičné zimné podujatia už mnoho rokov patrí pretek Biela stopa alebo vtipná rozlúčka so snehom Veľkonočné vajce.
Počiatky baníctva v Kremnici
História baníctva v tomto území bola už vtedy dlhá a zvesti o ťažbe zlata a striebra boli známe ďaleko od Kremnice.
Historici, zaoberajúci sa baníctvom sa snažili zistiť aspoň storočie, kedy prišiel prvý prospektor do oblasti Kremnice a v Šturci našiel ligotavý kov. Nedostatok archívnych údajov však viedol k tomu, že obdobie objavenia ložiska sa určovalo len na základe rôznych nepriamych indícií. Dospelo sa k názoru, že to bolo niekedy v ôsmom storočí. Až v roku 1983 sa v prieskumnej štôlni Andrej v Šturci našiel kúsok banského dreva, ktorého vek určili odborníci v Archeologickom ústave SAV v Nitre na približne 950 rokov. Potvrdilo sa, že úvahy o začiatku baníctva v Kremnici pred 1. Kráľ Karol Róbert svojim rozhodnutím dal podnet na zintenzívnenie dobývania.
Zo širokého okolia prichádzajúci baníci priniesli do Kremnice nové poznatky a technológie dobývania, ktoré priaznivo vplývali na rozvoj podnikania. Prosperita podnikania trvala do polovice 15. stor. Dôvodom pre úpadok v nasledujúcom období bol nedostatok kvalitnej rudy na povrchu, ktorú bolo potrebné hľadať v hĺbke. Pre baníkov vznikali takmer neprekonateľné problémy s vodou a zatápaním pracovísk. Tieto ťažkosti sa riešili vyrazením troch odvodňovacích dedičných štôlní s celkovou dĺžkou okolo 27 km. Štôlne nachádzajúce sa v okolí Kremnice a Kremnických Baní boli nielen odvodňovacie, ale zároveň aj prieskumné diela. Erárom regulovaná cena zlata, inflácia, narastajúce náklady na ťažbu a spracovanie rudy a hlavne klesajúci obsah zlata v rude spôsobovali ekonomické problémy.
Veľkonočné vajce - tradícia a súčasnosť
Kremnica 6. apríla (TASR) - Veľkonočné vajce, ktoré každý Kremničan pozná ako veselú karnevalovú rozlúčku so snehom, sa tento rok presunie z centra Kremnice tam, kde sa história tohto svojského podujatia začala písať. Na Veľkonočnú nedeľu 21. apríla sa uskutoční na tradičnom svahu za chatou na Skalke pri Kremnici.
"Toto podujatie vzniklo pred 58 rokmi na Kiari pri Skalke. Založili ho kremnickí lyžiari," priblížil dlhoročný moderátor podujatia Peter Lysek.
Pred niekoľkými rokmi sa podujatie presunulo do centra mesta, kde sa konalo na Štefánikovom námestí. "Tento rok ma oslovili starší lyžiari, turisti a všetci tí, ktorí sa na podujatí podieľali nespočetné množstvo rokov, že by chceli urobiť také retro vajce. Že si spravia aj masky, a aby to bolo na Skalke," uviedol Lysek s tým, že sa tak podujatie vráti na svoje pôvodné miesto.
Témou tohtoročného vajca bude preto spomínané "retro", podujatie začne o 10.00 hodine.
PYSANKY - Amazing Ukrainian Eggs - Egg Art from Ukraine
Počiatky podujatia siahajú do roku 1962, kedy sa na Skalke konali neoficiálne preteky pre členov športovej školy dorastu. V roku 1965 počas štvrtého ročníka zahájili tradíciu karnevalových masiek. Veľkonočné vajce vtedy vyhral Rudolf Čillík v maske horára. Z lyžiarskeho slalomu sa tak rokmi zrodil jedinečný karneval, ktorého podstatou je čo najlepšie zabaviť divákov. Medzi najväčšie legendy Veľkonočného vajca patrí Ladislav Aťo Fusko.
Rudolf Čillík - osobnosť spojená s Kremnicou a lyžovaním
Miestny odbor Matice slovenskej Kremnici v spolupráci s mestom Kremnica si na besede uskutočnenej pod názvom „Kremničania, ako ich nepoznáme - človek v pozadí“, pripomenul významnú osobnosť mesta Kremnica, ktorá hlavne u mladej generácie už pomaly upadá do zabudnutia. Narodil sa 7. novembra 1931 v Kremnici.
Na svoj vek dožitých 87 rokov sa z telesnej i zdravotnej stránky drží dobre. Po ukončení základného vzdelania v Kremnici, v roku 1947 nastúpil do vojenskej učňovskej školy pre leteckých mechanikov v Olomouci. V štúdiu pokračoval na vojenskej odbornej škole leteckých mechanikov, ktorú ukončil s vyznamenaním. Pôsobil na letisku Liné v leteckom stíhacom gardovom pluku č. 5.
Rudolf Čillík odmala vyrastal v prostredí, v ktorom boli a i dodnes sú dobré podmienky pre zimné športy. Bežeckému lyžovaniu sa venoval od detstva. V roku 1942 absolvoval ako 10-ročný v Kremnici prvé lyžiarske preteky v behu na lyžiach. Neskoršie sa ako príslušník armády zúčastňoval na armádnych športových spartakiádach za letectvo v behu na lyžiach. Po príchode do civilu stal sa členom TJ Kremnica.
Z dosiahnutých úspechov v bežeckom lyžovaní a z inej činnosti uvediem aspoň niektoré významné. Bol autorom podujatia „Veľkonočné vajce“, „Bafuniarske preteky pre rozhodcov“ a zaslúžil sa o postavenie umelej tréningovej bežeckej dráhy, dlhej 300 m, na Revolte pre možnosť letného trénovania behu na lyžiach. Podieľal sa na výstavbe lyžiarskych bežeckých tratí na Skalke (autori: Ondrej Párička a Ing. Ivan Králik), bol spoluorganizátorom masových vytrvalostných pretekov Biela stopa SNP (teraz SNP) a niekoľko rokov bol riaditeľom Bezroukovho memoriálu, podpredseda organizačného výboru medzinárodných pretekov FIS a letných pretekov Beh do vrchu Kalvária.
Na základe dosahovania dobrých výsledkov v pretekoch bol v roku 1958 členom reprezentácie ČSSR „A“. V rokoch 1959 - 1968 bol vedúcim bežcom a kapitánom československého reprezentačného družstva v behu na lyžiach. Štartoval dvakrát na majstrovstvách sveta a na VIII. zimných olympijských hrách v Sguaw Valley. Za dosahované výsledky v bežeckom lyžovaní bol Rudolfovi Čillíkovi v roku 1966 udelený titul Majster športu a v roku 1969 Zaslúžilý majster športu. Slovenský olympijský výbor mu udelil najvyššie vyznamenanie zlatú medailu.
Po skončení aktívnej činnosti sa Rudolf Čillík venoval trénerskej práci pretekárov bežeckého lyžovania, reprezentujúcich ČSSR na majstrovstvách sveta a zimných olympijských hrách. Mnoho rokov bol funkcionárom Slovenského lyžiarskeho zväzu, podpredseda organizačného výboru medzinárodných pretekov FIS a iných činností. Besedu moderovala členka MO MS Matilda Olbrichtová.
Okrem členov MO MS a obyvateľov mesta Kremnica boli prítomní aj primátor mesta Ing. Mgr. Alexander Ferenčík a lektorka Lyžiarskeho múzea v Kremnici Darina Salátová.
tags: #velkonocne #vajce #Kremnica #história
